Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/156/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208952
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115208952.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
Quantum Credit a.s., IČO: 47248980, so sídlom Tomášikova č. 23/C, 821 02 Bratislava, právne
zastúpenému PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Ružová dolina
č. 25, proti žalovanej: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P. F. E., ul. B. č. XXXX/X, v konaní o zaplatenie
248,95 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 4.3.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia 248,95 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.3.2012 do zaplatenia, a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil titulom Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak
Telekom, a.s., ako telefónnym operátorom, resp. Podnikom a žalovanou ako Účastníkom podľa § 43 zák.
č. 601/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, s Dodatkom zo dňa 28.4.2011, a to titulom zmluvnej
pokuty. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2013 bola predmetná pohľadávka voči
žalovanému postúpená na žalobcu.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

3. Súd vo veci dňa 28.9.2016 vyhlásil rozsudok podľa § 297 písm. b) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej CSP) bez nariadenia pojednávania, lebo ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. (Aj s vedomím spotrebiteľského charakteru zmluvy, t.j. s
vedomím ťažkostí spojených so spochybnením právneho riešenia formálne vyplývajúceho z písomnej
zmluvy, k uľahčeniu právneho hodnotenia vedie pribúdanie obdobných právnych vecí - pozn. súdu).

4. Z listinných dôkazov mal súd zistené :

5. Na základe zmluvy o pripojení zo dňa 28.4.2011 (č.l. 6 spisu) Slovak Telekom, a.s., ako dodávateľ,
resp. Podnik poskytoval žalovanej ako Účastníkovi služby telefónneho operátora.

6. Podľa Dodatku k zmluve o pripojení medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 28.4.2011 (č.l. 6 druhá
strana spisu) sa strany dohodli, že Podnik predá Účastníkovi telekomunikačné zariadenie (MT / dátové

zariadenie) za cenu 1,- Eur. Zároveň Účastník sa zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu
so žalobcom, minimálne v programe služieb Fix 12, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehotežalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy a táto povinnosť bola sankcionovaná zmluvnou pokutou vo
výške 248,95 Eur.

7. Faktúrou č. 7202486205 z 8.3.2012 splatnou dňa 25.3.2012 (č.l. 8 spisu) Podnik fakturoval
Účastníkovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.

8. Podľa obsahu listu z 2.12.2013 - oznámenia pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s., adresovaného
žalovanej (č.l. 5 spisu), zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 Slovak Telekom, a. s.,

postúpil pohľadávky vrátane pohľadávky voči tunajšej žalovanej, na tunajšieho žalobcu.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa
1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

11. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov: podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify,

ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho
obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

12. Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona: Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

13. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

14. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“): Ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 53 ods. 1, 5 OZ: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskehozákonníka:Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013: Výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Súd zamietol žalobu, lebo ju za nedôvodnú považoval odôvodnenú zaplatením zmluvnej pokuty vo
výške 248,95 Eur, ktorú dodávateľ vyúčtoval žalovanej vyššie oboznámenými faktúrami. Je pravdou,
že pre prípad porušenia zmluvných povinností (nedodržanie doby viazanosti) bola podľa pripojeného
Dodatku zmluvy dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur.

21. Predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany
dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky
špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred
podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne

nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na
pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky
zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach
zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ).
Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky

nezriedka prakticky spojené so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom
preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o
právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto
právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky,
ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj

zmluvná pokuta.

22. Zmluvná sankcia za neplnenie zmluvy je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná
pokuta vo výške 248,95 Eur ako jej následok v tomto prípade nie je v kontexte právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv bežne predvídateľný, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná

mimo predmetu zmluvy a jeho ceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody,
ktorá vyplýva zo zmluvy a nie je potrebné ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta
síce môže byť účinným spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do
určitej miery, lebo u tých, ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške,
už nemá zmysel. Takto formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je

dokonca kontraproduktívne.

23. Súd neuznal za rozhodujúci činiteľ hodnotenia zabezpečovanej povinnosti u zmluvnej pokuty to, že
dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci technologického zariadenia, svoje technologické zariadenie
predal za symbolickú cenu, alebo potenciálne, že podľa skutočností známych súdu z úradnej činnosti, aj

služby daného druhu dodávateľov sú spravidla označené ako poskytnuté za zľavnenú cenu. V každom
prípade je zabezpečovanou povinnosťou racionálne nanajvýš násobok povinných mesačných platieb.
Je vecou podnikateľa, akú cenu technologického zariadenia a služieb predloží. Dlžník nemohol spôsobiť
predávajúcemu technologického zariadenia škodu počítanú z hodnoty technologického zariadenia
svojím ďalším správaním, lebo žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za technologické

zariadenie podľa základného zmluvného dojednania o jeho cene. V skutkovej koncepcii danej zmluvy o
pripojení je záväzok, ktorým sa Účastník zaviazal na peňažné úhrady po dobu tzv. viazanosti, príznačne
iba okrajovo definovaný pri odkaze na druh služieb. Takto uzatvorená zmluva príznačne vedie k jej
uzatvoreniuspotrebiteľom,ktorýniejeriadneupozornenýnacelkovúvýškuplneniavhlavnomzmluvnom
ustanovení o cene plnenia. Napokon „hodnota zmluvy“ spočívajúca v mesačných platbách dlžníka je

ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou veriteľa pri porušení povinnosti dlžníka odstúpiť od
zmluvy, toto správanie je príznačne jednostranné zo strany podnikateľa.

24. Zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval za prijateľnú, iba ak by bola
primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej personálnej pozornosti pri porušení zmluvy.

V tomto prípade jej formálne dojednaná výška podľa názoru súdu túto prirodzenú hranicu presahuje.
Súd tak dojednanie zmluvnej pokuty jednotlivo vo výške 248,95 Eur považuje za absolútne neplatné
podľa cit. ust. § 53 ods. 5 s prihliadnutím na ods. 10 OZ a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.25. Súd si je vedomý časti rozhodovacej praxe súdov, ktorá poukazuje na to, že má význam
odstupňovanie zmluvnej pokuty vzhľadom na zostatok tzv. doby viazanosti, v ktorej došlo k porušeniu
povinností dlžníka (takúto rozhodovaciu prax tunajší súd pokladá za neustálenú - pozn. súdu). Lenže

podporne podľa názoru tunajšieho súdu, vzhľadom na skutočnosti známe súdu z úradnej činnosti
(fakturácia telefónnych operátorov rozlišujúca základ dane a iné práva uplatnené na súde), telefónni
operátori zrejme dlhodobo deformujú príjmovú stránku svojho podnikania, ak v prípade inkasovania
zmluvných pokút alebo náhrady škody odôvodnených ako náhradu za zmarený predmet zmluvy (zo
stranydlžníkovčiuždobrovoľnealebopodľaobsahurozhodnutíniektorýchsúdov),ztýchtoneodvádzajú

daň z pridanej hodnoty, zrejme v súlade s daňovými predpismi, keďže trpenie škody nie je predmetom
podnikania. Aj v tomto zmysle podľa názoru súdu zmluvnú pokutu v žiadnom prípade nemožno
argumentačne spájať s hypotetickou časťou ceny poskytnutého plnenia pri poskytnutí zľavy, ktoré sa
preto nestalo zabezpečovanou povinnosťou, ani s časťou ceny plnenia, ktoré nebolo poskytnuté kvôli
odstúpeniu od zmluvy dodávateľom.

26. Základ nároku na náhradu trov konania súd upravil podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), podľa ktorého žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu,
pričom podľa názoru súdu súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Podľa § 262
ods. 21 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č.
160/2015 Z.z. CSP Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.