Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914204584
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914204584.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: I. Ľ., nar.XX.X.XXXX,

bytom H. B. XXX/XX, C. Ž. proti žalovanému: PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava,
IČO:45869464 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 17.1.2014
sp.zn. II/2013-1838 z dôvodu podľa §40 ods.1 písm. j/ zákona číslo 244/2002 Z.z.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.
III. Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok z návrhu na

začatie konania v sume 331,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie zo dňa 17.1.2014, sp.zn.II/2013-1838 podľa ust. §40 ods. 1 písm. c a g/ zák.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka je
neplatná. Žalobca odôvodňuje neplatnosť rozhodcovskej doložky tým, že obchodné podmienky pre
všadeplatíkartu v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami obsahujú rozhodcovskú doložku a
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o zriadení a používaní hlavnej všadeplatíkarty a nedajú sa oddeliť.
Keďže mal záujem uzatvoriť zmluvný vzťah, bol nepriamo nútený súhlasiť aj s rozhodcovskou doložkou.

Táto rozhodcovská doložka zakladá pôsobnosť výlučne pre rozhodcovský súd a nedáva účastníkom
možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Takúto rozhodcovskú doložku je možné
považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku podľa §53 ods.1 OZ. Takéto dojednanie dosahuje
intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanoveniami
najmä §52 a nasl. OZ, ako aj s ustanoveniami Smernice Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Ďalej poukázal na to, že podľa §17 zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému

účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv na
ich ochranu. V predmetnom rozhodcovskom konaní on nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam
a dôkazom a nemal možnosť podávať námietky. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému
uhradiť trovy rozhodcovského konania.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na to, že právomoc daná rozhodcovskému
súdu vyplýva z rozhodcovskej doložky uvedenej v obchodných podmienkach pre všadeplatíkartu v bode
5.6.7, ktoré boli súčasťou zmluvy uzavretej so žalobcom. Vzhľadom na to, že pôvodným veriteľom v čase

uzatvárania zmluvy bola Poštová banka a.s., v zmysle §93b odsek 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách,
bola povinná ako banka ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy podľa §4 ods.1 a 2 zákona č.244/2002 Z.z. o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov /
§5 písm. i// budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľaosobitného zákona. Žalovaný ako právny nástupca Poštovej banky a.s. bol povinný postupovať v
súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Vzhľadom na to, že zmluva o všadeplatíkarte bola
uzatvorená 27.3.2006, teda pred novelizáciou Občianskeho zákonníka týkajúcou sa spotrebiteľských

vzťahov, úprava Občianskeho zákonníka sa na predmetnú zmluvu o všadeplatíkarte nevzťahuje,
nakoľko zákonník taxatívne vymedzoval, ktoré zmluvy možno považovať za spotrebiteľské, a teda sa
táto úprava na tento typ zmluvy nevzťahuje. Podľa žalovaného je vylúčené a v rozpore s Ústavou
SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny zdroj práva a je záväzná pre

každý členský štát, nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva,
obzvlášť ak už bola do právneho poriadku implementovaná. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky
oprieť o Smernicu EHS č.93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného
zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Takže pokiaľ by súd uvažoval o

neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra
ESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľských
zmluvách, nie je voči jednotlivcom , a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.
Zmluva o všadeplatíkarte, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú zmluvu, ktorou
bol poskytnutý bankový obchod bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade

s ustanoveniami zákona č.483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.
Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Ďalej poukázal na to, že tvrdenie
žalobcu v žalobnom návrhu o tom, že v konaní pred rozhodcovským súdom nemal možnosť vyjadriť
sa ku skutočnostiam a dôkazom, podávať námietky , čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov
konania, nie je pravdivá, nakoľko rozhodcovský súd zaslal žalobcovi žalobu do vlastných rúk listom

spolu s výzvou, aby sa k žalobe písomne vyjadril. Žalobca sa v určenej lehote k žalobe nevyjadril , t.j.
neoznámil svoju žalobnú odpoveď, nepredložil listinné dôkazy a ani nenamietal rozhodcovskú doložku.
Žalobca bol v rozhodcovskom konaní nečinný.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným podaním žalovaného, listinnými dôkazmi,
obsahom spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2013-1838, a

zistil tento skutkový stav veci:
V konaní bolo zistené, že dňa 29.10.2013 podal žalovaný na Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovej asociácie návrh na začatie konania, na základe ktorého žiadal, aby tento rozhodcovský súd
rozhodol o jeho pohľadávke voči žalobcovi, ktorá pozostáva z nezaplatenej pohľadávky 214,43 Eur s
prísl. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť aj trovy konania.

Stály rozhodcovský súd bez nariadenia pojednávania dňa 17.1.2014 rozhodol rozhodcovským
rozsudkom sp.zn. II/2013-1838 tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pre žalovaného sumu 214,43
Eur s prísl. a trovy rozhodcovského konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento
rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 20.3.2014. Pred rozhodnutím vo veci bola zaslaná
žalobcovi výzva na doručenie žalobnej odpovede, ktorú prevzal 11.11.2013.

Tieto skutočnosti súd zistil zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
sp.zn.II/2013-1838.
Žalobca v zákonnej 30 dňovej lehote dňa 28.3.2014 podal na OS Trebišov žalobu proti žalovanému ,
ktorou žiadal, aby súd vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodov vyššie uvedených.
V žalobe konkrétne uviedol aj zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých sa domáha zrušenia

rozhodcovského rozsudku, a to §40ods. 1 písm. c a g/ zák. č. 244/2002 Z.z.
Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde ako
nárok zo zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom. Ide o spotrebiteľskú
zmluvu zo dňa 27.3.2006 o všadeplatíkarte č.0014430052. Rovnako nie je sporné medzi účastníkmi, že
k zmluve boli pripojené obchodné podmienky pre všadeplatíkartu, v rámci ktorých v bode 5.5.7. bola

zakotvená rozhodcovská doložka - dohoda, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvných
vzťahov vrátane sporov o ich vznik, platnosť a výklad ako aj sporov týkajúcich sa tejto rozhodcovskej
doložky, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii bánk SR podľa
jeho základných vnútorných predpisov, pričom toto rozhodnutie bude pre všetky sporné strany konečné
a záväzné.

Podľa ust. §40 ods.1 písm. j/ zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
súdu,lenakprirozhodovaníboliporušenévšeobecnézáväznéprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa.Podľa ust. §3 ods.1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetko alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. §4 ods.1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa ust. §5 ods.2 citovaného zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá
je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Podľa ust. §4 ods.8 zák.č.250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. §2 písm. a/ zák.č.250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá používa služby pre osobnú spotrebu.
Podľa ust. §2 ods.b/ zák.č.250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa ust. §2 písm.i/zák.č. 250/2007 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť
alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne, s výnimkou činnosti upravených osobitnými

predpismi.
Podľa ust. §52 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. §53 ods.4 písm.r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. §53 ods.5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zrušil vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok potom, čo zistil, že podľa rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou obchodných
podmienok, o nárokoch žalobcu, vyplývajúcich z vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, môže výlučne

rozhodovať iba rozhodcovský súd. Takto formulovaný text rozhodcovskej doložky nie je medzi
účastníkmisporný.Vzhľadomnaust.§53ods.4písm.r/a§53ods.5OZdohodarozhodcovskejdoložkyje
neplatná, pretože sa v nej uvádza, že spory s dodávateľom, vyplývajúce z predmetnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi, je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. V prípade
neprijateľných podmienok ide stále o porušenie všeobecne právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,

a preto u žalobcu je daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40
ods.1 písm.j/ zák.č.244/2002 Z.z..
Žalobca v žalobe uviedol, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ust. §40 ods.1 písm.c/
a g/.
Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda ust.

§53 ods.4 písm.r/ OZ, ide o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke, a preto súd nie
je viazaný právnou kvalifikáciou neplatnosti právneho úkonu tak, ako ho určí účastník konania. Z
uvedeného dôvodu súd určil, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods.1
písm.j/ zák.č.244/2002, pretože rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzný predpis na ochranu
spotrebiteľa, ktorým je práve ust. §53 OZ. Toto vyplýva aj z poznámky pod čiarou ako odkaz č.13 a

práve na §53 OZ.
Skutočnosti uvádzané žalovaným pre nedôvodnosť žaloby, súd považuje za neopodstatnené a právne
bezvýznamné vzhľadom k tomu, že v danom prípade zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym
predchodcom žalovaného a žalobcom, je spotrebiteľská zmluva a dohoda o rozhodcovskej doložke je
absolútne neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že

by obsah rozhodcovskej doložky bol v súlade so zákonom, s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ a §53 ods. 5 OZ.
Preukázanie skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje, že spory medzi účastníkmi
sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, činí zo zákona takúto dohodu o rozhodcovskej doložke
neplatnou, tak ako už bolo uvedené vyššie.
Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/OZ „spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v

zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.Žalovaný žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov rozhodcovského konania. Súd v tejto
časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože v tomto konaní súd rozhoduje iba o trovách tohto konania
a tým, že rozhodcovský rozsudok bol zrušený, tak tento jeho nárok je vlastne už bezpredmetný, keďže

v rámci rozhodcovského rozsudku bolo aj rozhodnutie o trovách rozhodcovského konania.
Podľa ust. §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd o trovách konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku vzhľadom k tomu, že
úspešnýžalobcasitrovykonanianeuplatnilaneúspešnýžalovanýnemáprávonanáhradutrovkonania/

§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. § 151 ods. 1 O.s.p./.
Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa §4 ods.2 písm.za/ zák.č.71/1992 Zb.,
pretože ako spotrebiteľ sa domáha ochrany svojho práva na súde.
Keďže žalovaný nebol v konaní úspešný, súd podľa §2 ods.2 zák.č.71/1992 Zb. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 Eur tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.