Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/135/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111241142
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111241142.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek
senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: Strojírna Pálava
research & development a.s., Srbská 3073/53b, Královo Pole, 612 00 Brno, Česká republika (predtým:
ATI CONSULT a.s., Mrkosova 2421/33, 615 00 Brno - Židenice, Česká republika), IČO: 262 36 222,
zast.: JUDr. Jozef Herbulák, advokát, Brnianska 1K, 911 05 Trenčín, proti žalovanému: Tatra banka, a.s.,
Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o zaplatenie 6.167,80 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/214/2011-44 zo dňa 26.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/214/2011-44 zo dňa
26.01.2015 potvrdzuje.

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2011 domáhal vydať
rozhodnutie, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 6.167,80 Eur s 10 % ročným
úrokom z omeškania od 21.01.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby vyplýva zo Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2011, ktorou pôvodný veriteľ - spoločnosť BM Pack s.r.o., so sídlom
Západní 88, 796 04 Prostějov, ČR, IČO: 269 69 661, postúpila na žalobcu svoju pohľadávku voči
žalovanému v sume 6.167,80 Eur, vzniknutú titulom bezdôvodného obohatenia. Spoločnosť BM Pack
s.r.o. dňa 03.12.2009 nedopatrením poukázala sumu fakturovanú spoločnosťou GM TECHNOLOGY
SK s.r.o faktúrou č. 20091124 vo výške 6.167,80 Eur na účet svojho bývalého obchodného partnera
spoločnosť TC Engineering SR s.r.o. Žalovaný považoval žalobu za účelovú a neopodstatnenú. Mal
za to, že žalobca svoj nárok opiera o mylný právny názor, keď má za to, že peňažné prostriedky z
chybne vykonanej platby spoločnosťou BM Pack s.r.o. v prospech účtu spoločnosti TC Engineering SK
s.r.o. patria spoločnosti BM Pack s.r.o., nakoľko bez ohľadu na pôvod prostriedkov, ktoré sú pripísané
na účet klienta banky v súlade s prevodným príkazom, keďže platba bola vykonaná v súlade s údajmi
uvedenými v prevodnom príkaze, nejde v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o chybnú platbu, klient banky
má voči banke iba pohľadávku na vyplatenie peňažných prostriedkov. Bol toho názoru, že nakoľko
došlo k pripísaniu platby na účet klienta banky a príkazca platby tvrdí, že vo vzťahu k príjemcovi
neexistoval právny dôvod pre takúto platbu (ide o chybnú platbu), musí si uplatniť pohľadávku na
vydanie bezdôvodného obohatenia od príjemcu, t.j. od spoločnosti TC Engineering SK s.r.o. a nie od
žalovaného, ktorý je v tejto súvislosti treťou osobou, s ktorou príkazca nie je v právnom vzťahu, s
výnimkou zákonnej povinnosti pre sprostredkovanie žiadosti o vrátenie chybnej platby. S poukazom

uvedené skutočnosti žalovaný vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Ďalej uviedol, že
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2011 uzavretej medzi spoločnosťou BM Pack s.r.o.
ako postupcom a spoločnosťou ATI CONSULT a.s., IČO: 262 36 222, ako postupníkom došlo k
postúpeniu fiktívnej, neexistujúcej pohľadávky postupcu voči žalovanému na žalobcu a namietol aj
aktívnu legitimáciu žalobcu.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi žalovaným a spoločnosťou
BM Pack s.r.o. ako príkazcom platby neexistoval žiadny právny vzťah. Banka v danom prípade
realizovala platbu podľa požiadaviek zadávateľa platby - príkazcu a žiadnym spôsobom nepochybila
pri prevode finančných prostriedkov, ani nebola príjemcom nesprávne zadanej platby. Banka v danom
prípade splnila svoju povinnosť pripísaním prostriedkov na účet klienta, ktorému bola platba určená. To,
že príkazca platby poukázal platbu nesprávnemu subjektu bez právneho dôvodu, je chybou zadávateľa
platby, ktorý si mal uplatniť svoju pohľadávku voči príjemcovi platby, ktorým v tomto prípade nie je
žalovaný. Banka je v tejto súvislosti treťou osobou, s ktorou príkazca nie je v právnom vzťahu a banka
nemala povinnosť skúmať pôvod a dôvod platby. Na základe uvedených skutočností konajúci súd
posúdil, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný,
nepriznal náhradu trov konania len z toho dôvodu, že si žiadne neuplatnil.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že návrhu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania, alternatívne ,
aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že predmetom
konania bol nárok uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže právny predchodca žalobcu
omylom realizoval platbu, na ktorú spoločnosť TC Engineering SR s.r.o. nemala právo. O vrátenie
omylom a bez právneho dôvodu realizovanej platby bola požiadaná spoločnosť TC Engineering SR
s.r.o., ako aj žalovaný. Žalovaný si v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k prostriedkom na účte
(medzi Tatra bankou, a.s. ako záložným veriteľom a TC Engineering SR s.r.o. ako záložcom) prijatú
platbu na účte zablokoval a následne si peniaze previedol na svoj účet, pretože mal voči spoločnosti TC
Engineering SR s.r.o. pohľadávky po lehote splatnosti. Právny predchodca spoločnosť BM Pack s.r.o.
po zistení, že žalovaný nie je ochotný vrátiť zablokované finančné prostriedky, opätovne uhradil faktúru
za dodaný tovar spoločnosti GM TECHNOLOGY SK s.r.o.. V tomto prípade išlo o posúdenie otázky, či
si žalovaný ako záložný veriteľ mohol uplatniť záložné právo na finančné prostriedky nachádzajúce sa
na účte TC Engineering SR s.r.o., pokiaľ vedel, že tieto finančné prostriedky jeho klientovi nepatria a že
na jeho účet boli pripísané omylom a bez právneho dôvodu. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku, mal za to, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s meritom veci a zamietnutie žaloby
odôvodnil tak, že žalovaný - banka realizovala platbu podľa požiadaviek jej zadávateľa a žiadnym
spôsobom nepochybila. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie si zamieňa postavenie žalovaného ako
banky realizujúcej príkaz na úhradu s jej postavením záložného veriteľa, ktorý si na finančné prostriedky,
ktoré omylom prišli na účet TC Engineering SR s.r.o., uplatnil záložné právo. Poukázal na to, že nikdy
netvrdil, že banka pochybila pri realizácii platby na základe príkazu vystaveného spoločnosťou BM
Pack s.r.o.. Bol toho názoru, že banka (žalovaný) však nemala právo prisvojiť si finančné prostriedky
nachádzajúce sa na účte, pokiaľ vedela, že k nim jej klient a zároveň - dlžník nemá žiadny právny
vzťah. Z podstaty záložného práva vyplýva, že jeho predmetom môže byť iba majetok, ktorý je vo
vlastníctve záložného dlžníka. V danom prípade pokiaľ finančné prostriedky boli pripísané na účet TC
Engineering SR s.r.o., táto spoločnosť mala teoreticky iba technickú možnosť s nimi nakladať, ale nie
právnu možnosť. Pokiaľ by si spoločnosť TC Engineering SR s.r.o. prijaté peniaze prisvojila, šlo by o
bezdôvodné obohatenie. Mal za to, že záložný veriteľ si môže uplatňovať záložné právo len k takému
majetku a k takým pohľadávkam, ku ktorým svedčí záložcovi právny titul na nakladanie s nimi. Napadnutý
rozsudok považoval za nepreskúmateľný, keď súd svoje rozhodnutie neodôvodnil tak, ako mu táto
povinnosť vyplýva z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže v odôvodnení
rozsudku sa vôbec nevyjadril k predmetu konania, neuviedol, akými právnymi úvahami sa riadil, keď
žalobu zamietol, svojim postupom tak žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, pretože mu zabránil
v odvolaní účinne argumentovať proti napadnutému rozsudku.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že súd sa v napadnutom rozhodnutí riadne vyrovnal
s meritom veci a rozhodol v zmysle ustálenej judikatúry. Odvolal sa na svoje písomné vyjadrenie k

žalobe a zdôraznil, že bez ohľadu na pôvod prostriedkov, ktoré boli pripísané na účet jeho klienta
- TC Engineering SR s.r.o., akákoľvek suma takto pripísaná na účet sa stáva pohľadávkou z účtu
TC Engineering SR s.r.o. ako klienta žalovaného a spoločnosť TC Engineering SR s.r.o., ako klient
žalovaného mal voči žalovanému pohľadávku na vyplatenie peňažných prostriedkov. Žalovaný nebol vo
vzťahu k príkazcovi z prevodného príkazu spoločnosti BM Pack s.r.o. v žiadnom právnom vzťahu, bol
iba treťou osobou, ktorá v zmysle svojej zákonnej povinnosti zrealizovala príkaz na úhradu a jedinou
jej zákonnou povinnosťou ako i oprávnením bolo sprostredkovať spoločnosti TC Engineering SR s.r.o.
žiadosť o vrátenie chybnej platby. Bol toho názoru, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko bezdôvodné
obohatenie vzniklo na strane spoločnosti TC Engineering SR s.r.o., ktorej konateľom bol Mgr. Marcel
Novotný, ktorý bol zároveň aj štatutárnym orgánom žalobcu. Opätovne poukázal aj na tú skutočnosť,
že nakoľko spoločnosť BM Pack s.r.o. postúpila na žalobcu neexistujúcu pohľadávku voči žalovanému,
nikdy nemohla získať aktívnu legitimáciu v tomto spore. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219
ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu
alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než
napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú
spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací
súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), kto sa na úkor iného obohatí, musí
obohatenie vydať.

9. Podľa § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 456 veta prvá O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

11. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

12. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet
plnenia, ktorý sa má vydať. V odseku 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzený
pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného
obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454).

13. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného
obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon,
že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodného obohatenie

výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané.

14. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či žalovaný
má dostatok pasívnej legitimácie v danom konaní. Medzi stranami nebol sporný zistený skutkový stav,
sporným bolo právne posúdenie, či žalovanému zrealizovaním predmetného príkazu na úhradu vzniklo
bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe
vykonaného dokazovania ustálil, že medzi žalovaným a spoločnosťou BM Pack s.r.o. ako príkazcom
platby neexistoval žiaden právny vzťah. Žalovaný v danom prípade postupoval a realizoval platbu
podľa požiadaviek zadávateľa platby - príkazcu a žiadnym spôsobom nepochybil pri prevode finančných
prostriedkov, ani nebol príjemcom nesprávne zadanej platby. Pri realizácii prevodného príkazu splnil
svoju povinnosť pripísaním prostriedkov na účet klienta, ktorému platba bola určená. V súvislosti s
názorom žalobcu, že súd prvej inštancie si zamieňa postavenie žalovaného ako banky realizujúcej
príkaz na úhradu s jej postavením záložného veriteľa, ktorý si na finančné prostriedky, ktoré omylom
prišli na účet TC Engineering SR s.r.o., uplatnil záložné právo, odvolací súd dodáva, že tento názor
iný, ako konajúcim súdom prijatý, záver nezakladá. V súvislosti s názorom žalobcu, že banka si nemala
právo prisvojiť si finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte, pokiaľ vedela, že k nim jej klient a
zároveň - dlžník nemá žiadny právny vzťah, odvolací súd zhodne s vyjadrením žalovaného uvádza, že
bez ohľadu na pôvod prostriedkov, ktoré boli pripísané na účet klienta žalovaného - TC Engineering
SR s.r.o., akákoľvek suma takto pripísaná na účet sa stáva pohľadávkou z účtu TC Engineering SR
s.r.o. ako klienta žalovaného a spoločnosť TC Engineering SR s.r.o. mal voči žalovanému pohľadávku
na vyplatenie peňažných prostriedkov. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný
nebol vo vzťahu k príkazcovi z prevodného príkazu spoločnosti BM Pack s.r.o. v žiadnom právnom
vzťahu, bol iba treťou osobou, ktorá v zmysle svojej zákonnej povinnosti zrealizovala príkaz na úhradu a
jedinou jej zákonnou povinnosťou ako i oprávnením bolo sprostredkovať svojmu klientovi - spoločnosti
TC Engineering SR s.r.o. prípadnú žiadosť o vrátenie chybnej platby. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
konajúceho súdu, že príkazca platby poukázal platbu nesprávnemu subjektu bez právneho dôvodu a
následne došlo k uvedenej platbe v dôsledku chyby právneho predchodcu žalobcu. Žalobca si mal
uplatniť svoju pohľadávku voči príjemcovi platby, ktorým v tomto prípade nie je žalovaný. Povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie sa viaže k osobe, ktorá toto plnenie prijala. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný nezískal žiadne plnenie od právneho predchodcu žalobcu, s ktorým ani nebol v žiadnom
právnom vzťahu, ani žiaden majetkový prospech na jeho úkor. Konajúci súd ďalej správne konštatoval,
že žalovaný nemal povinnosť skúmať pôvod a dôvod platby a posúdil, že nakoľko žalovaný bol treťou
osobou, s ktorou príkazca nebol v právnom vzťahu, nie je v spore pasívne legitimovaný.

15. Odvolací súd dodáva, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti
v súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť sporových strán vyplývajúcich z hmotného
práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia
vyjadruje postavenie sporovej strany v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu),
ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku
konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

16. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka odvolateľa, týkajúca
sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia
odvolacieho súdu. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

17. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

18. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho <. súdneho poriadku, platného a účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
zrozumiteľným spôsobom uviedol, akými právnymi úvahami sa riadil, keď žalobu zamietol a svojim
postupom tak neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v
súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (čoho sa žalobca v konaní domáhal, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich
hodnotení riadil, ako vec právne posúdil).

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.