Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 34Cb/371/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108241376
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1108241376.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu:
Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova č. 8, 813 61 Bratislava, IČO 31 364
501, proti žalovanému: SUPRAVIA s.r.o., so sídlom Zámocká 12, 811 01 Bratislava, IČO 35 713 046,
zastúpený: JUDr. Jana Valachová, advokátka, M. Rázusa 49, 984 01 Lučenec o zaplatenie 6 334,20
€ s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6 334,20 € a úroky z omeškania vo výške
9,05 % ročne zo sumy 6 334,20 € od 27.11.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku vo výške 934 €.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova č. 8, 813 61 Bratislava, IČO
31 364 501, sa žalobou zo dňa 02.12.2008, doručenou na Okresný súd Bratislava I dňa 11.12.2008,
domáhal voči žalovanému SUPRAVIA s.r.o., so sídlom Zámocká 12, 811 01 Bratislava, IČO 35 713 046,
vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 469 200 Sk/15 574, 59 € a trovy konania, a to z titulu bezdôvodného obohatenia.

Žalobca v žalobe uviedol, že je vlastníkom stavby zapísanej na B., súpisné číslo XXXX, ktorá leží na
pozemku: parcela č. XXXX/XX, o výmere X XXX mX a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. B., D.
katastra B..

Žalovaný vyššie špecifikovaný pozemok vo vlastníctve žalobcu, užíva bez právneho titulu.
Žalobca za účelom odstránenia tohto protiprávneho stavu, vypracoval návrh na uzatvorenie zmluvy o
nájme pozemku a tento predložil žalovanému, ktorý však s ním nesúhlasil a vrátil ho navrhovateľovi
naspäť nepodpísaný.

Nakoľko od roku 2003 vôbec nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme pozemku, žalobca si u
žalovaného následne uplatňoval bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavovalo ,,nájomné" za užívanie
danej pozemkovej plochy vypočítané podľa vnútorných predpisov ŽSR (viď tabuľku č. l opatrenia ŽSR
- Generálneho riaditeľstva č. 1334/2001 zo dňa 01.06.2001), podľa ktorého ŽSR požadujú minimálnu
výšku nájomného pri uzatváraní zmlúv pre lokalitu, v ktorej sa pozemok nachádza je to 200 Sk/m2 ročne,
t.j. pre daný pozemok o rozlohe 1 173 m2, predstavuje cena nájmu za roky 2006 a 2007 sumu vo výške
469 200 Sk/15 574, 59 €.

Žalovaný s takto určenou výškou nájomného nesúhlasil a oznámením zo dňa 30.09.2003 informoval
navrhovateľa o zaplatení sumy 55 900 Sk a túto sumu považoval na základe vlastnej úvahy za
dostačujúce nájomné za rok 2003. Za nasledujúce roky odporca už neuhradil ani túto ním uznanú výšku
nájomného. Žalovaný teda pozemok vo vlastníctve navrhovateľa stále dlhodobo užíva bez právneho
dôvodu. Spor o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2003 proti odporcovi sa vedie v konaní na
Okresnom súde Bratislava I, pod spis. zn. 30Cb/404/2004, pričom tento spor nie je ukončený.

Žalobca si týmto návrhom uplatňuje voči žalovanému zaplatenie sumy vo výške 469 200 Sk titulom
bezdôvodného obohatenia za roky 2006, 2007, pričom výšku žalovanej sumy určil podľa cenového
predpisu ŽSR - tabuľky č. l opatrenia ŽSR - Generálneho riaditeľstva č. 1334/2001 zo dňa 01.06.2001
a ktorý umožňuje moderáciu ceny nájmu nadol pre danú lokalitu len po navrhnutú minimálnu čiastku
200 Sk/m2.

Žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie sumy vo výške 469 200 Sk/15 574, 59 €.
Žalovaný na vyššie uvedenú výzvu o zaplatenie sumy vo výške 469 200 Sk/15 574, 59 € nereagoval a
požadovanú sumu žalobcovi do dnešného dňa neuhradil.

Žalobca uviedol, že má naliehavý právny záujem na odstránení tohto protiprávneho stavu t.j.
odstránenia dlhodobého bezdôvodného a bezplatného užívania pozemku žalovaným.

Žalobca na pojednávaní dňa 27.11.2014 zobral návrh v časti istiny o 9 204, 39 € späť a rozšíril žalobný
návrh o úroky z omeškania.

Súd na pojednávaní dňa 27.11.2014 rozhodol uznesením tak, že konanie v časti istiny 9 204, 39 €
zastavil a pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6 334,20 € a úroky z omeškania vo výške 13 %
ročne zo sumy 6 334,20 € od 01.01.2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku v sume vo výške 934 €."

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 03.08.2009, a ktorý uviedol, že na Okresnom
súde Bratislava I , je vedené konanie sp. zn. 30Cb/404/2004 a bolo nariadené znalecké dokazovanie
ohľadom stanovenia výšky primeraného nájomného za neoprávnené a bezplatné užívanie žalovaným
predmetu nájmu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný z tohto dôvodu navrhoval súdu, aby v súlade
s § 112 ods. 1 O. S. p. z dôvodu hospodárnosti súdnych konaní spojil obe tieto veci do jedného súdneho
konania.
34Cb/371/2008 - 188

V tejto právnej veci sa žalobca domáha zaplatenia istiny ako primeraného nájomného za užívanie
pozemku na G., nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. za roky 2006 a 2007. Žalovaný sa vyjadril
k výške žalovanej sumy, ktorú žalovaný určil súčinom výmery pozemku a sumy 200 Sk v súlade s
Opatrením ŽSR Generálneho riaditeľstva 1334/2001 zo dňa 01.06.2009 ako obvyklého nájomného, s
tým, že tento výpočet obvyklého nájomného považuje za nesprávny a z tohto dôvodu uplatnenú žalovanú
sumu neuznáva. Vo veci primeraného nájomného v tomto konkrétnom prípade sa jedná o komplexnú
skutkovú otázku. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 298/2006 a má
za to, že v tomto prípade, nie sú splnené podmienky na to, aby výšku nároku určil priamo súd vlastnou
úvahou podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu aj pri jeho tvrdení, že žalovaná suma
predstavuje primerané a obvyklé nájomné v tomto konkrétnom prípade. Ak je jediným dôkazom na
preukázanie týchto skutočností Opatrenie ŽSR Generálneho riaditeľstva 1334/2001 zo dňa 01.06.2009,
potom žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno, a navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

Súd uznesením zo dňa 07.05.2012 rozhodol o návrhu žalobcu na spojenie konania vo veci sp. zn.
34Cb/371/2008 s konaním vo veci sp. zn. 30Cb/404/2004, tak že spojenie veci pod sp. 34Cb/371/2008
s vecou pod sp. zn. 30Cb/404/2004 nepripustil.

K veci sa vyjadril žalobca, vyjadrením zo dňa 26. 11. 2014 a ktorý sa vyjadril k určeniu ceny nájmu
pozemkov na podnikateľské účely v rokoch 2006 a 2007 v lokalite železničnej stanice v Lučenci, s
ohľadom stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia. Z oznámenia Mestského úradu Lučenci vyplýva,
že v roku 2006 a 2007 nemalo mesto Lučenec v lokalite železničnej stanice v Lučenci uzatvorené žiadne
nájomné zmluvy na prenájom pozemkov, avšak v prípade, ak by mesto Lučenec uzatváralo zmluvu na
prenájom pozemku, požadovalo by nájomné: pri dobe nájmu do 5 rokov - 3,88 €/m2/rok, pri dobe nájmu
do 10 rokov - 2,09 €/m2/rok a pri dobe nájmu do 15 rokov - 1,49 €/m2/rok stým, že Mesto Lučenec má
ceny nájmov určené v Zásadách hospodárenia s majetkom mesta Lučenec, pričom tieto sú spracované
v zmysle platnej legislatívy a ceny v nich sú určené na základe znaleckých posudkov. Žalobca uviedol,
že ďalej požiadal viaceré realitné kancelárie o poskytovanie informácie o cenách nájmov pozemkov na
podnikateľské účely v meste Lučenec v rokoch 2006 a 2007 odpovedala mu realitná kancelária LX
Reality, s.r.o. so sídlom Begova 11, 984 01 Lučenec, (ostatné realitné kancelárie v rozhodnutých rokoch
2006 a 2007 ešte nepodnikali) a ktorá uviedla, že cena nájmov pozemkov v predmetných rokoch by
mohla byť 100 Sk/m2/rok (3,32 €).

Žalobca na základe uvedeného, určil aritmetickým priemerom všetkých zistených cien cenu obvyklého
nájmu za m2 pozemku za rok vo výške 2,70 €/m2/rok (3,88 €/m2/rok + 2,09 €/m2/rok +1,49 €/m2/rok
+ 3,32 €/m2/rok/4 = 2,70 €/m2/rok), z čoho vyplýva, že výška bezdôvodného obohatenia za dvojročné
užívanie pozemku s rozlohou 1 173 m2 je 6 334, 20 € (2,70 € x 1,173 m2 x 2 roky = 6 334,20 €).
Podľa názoru žalobcu, je tento spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia korektný a zohľadňuje
priemer všetkých do úvahy prichádzajúce ceny nájmu v meste Lučenec v rokoch 2006 a 2007.

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 15.11.2010 (odročené bez otvorenia pojednávania), dňa
07.02.2013 (odročené bez otvorenia pojednávania), dňa 07.03.2013 (odročené bez otvorenia
pojednávania), dňa 21.05.2013 (odročené bez otvorenia pojednávania), dňa 19.11.2013 (odročené
bez otvorenia pojednávania), dňa 28.01.2014 (odročené bez otvorenia pojednávania), dňa 29.04.2014
(odročené bez otvorenia pojednávania), dňa 07.10.2014 (odročené bez otvorenia pojednávania), dňa
27.11.2014 (pojednávanie sa konalo), dňa 23.06.2015 (odročené bez otvorenia pojednávania pre PN
právnej zástupkyne žalovaného), dňa 20.10.2015 (pojednávanie sa konalo) a na deň 06.11.2015 stanovil
termín na vyhlásenie rozsudku.

Na pojednávanie dňa 20.10.2014, sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu a právna zástupkyňa
žalovaného.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 27.11.2014 zobrala návrh v časti istiny o 9 204, 39 €
späť a rozšírila žalobný návrh o úroky z omeškania.

Súd na pojednávaní rozhodol uznesením tak, že konanie v časti istiny 9 204, 39 € zastavil a pripustil
zmenu petitu žaloby nasledovne:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6 334,20 € a úroky z omeškania vo výške 13 %
ročne zo sumy 6 334,20 € od 01.01.2006 do zaplatenia a trovy konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku v sume vo výške 934 €."

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so stanovenou cenou pozemku
žalobcom vo výške 2,7 € za m2/rok, nakoľko sa jedná o pozemok pod stavbou. Poukázala na vyhlášku
č.442/2004 Z. z. a je toho názoru, že v danom prípade je potrebné riadiť sa týmto prepisom. Ďalej
uviedla, že všeobecné hodnota pozemku je 1,30 € za m2/rok, tak je to aj uvedené v znaleckom posudku
č.91/2008 zo dňa 12.08.2008.

Právna zástupkyňa žalovaného vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcom
za január až október 2006, s tým, že v danom prípade sa aplikuje na premlčanie bezdôvodného
obohatenia dvojročná premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročná premlčacia
lehota Obchodným zákonníkom, nakoľko sa medzi účastníkmi jedná o občiansko - právny vzťah.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného ohľadom
výpočtu výšky nároku za užívanie pozemku, nakoľko tieto údaje vychádzajú z cenových máp, ktoré boli
určené znaleckým posudkom č.91/2008 zo dňa 12.08.2008, na základe verejného záujmu - v tomto

znaleckom posudku je stanovená všeobecná hodnota majetku a nie výška nájmu. Vyjadrila sa aj k
námietke premlčania vznesenej žalovaným a uviedla, že v danom prípade sa jedná o obchodno-právny
vzťah, preto sa aj doba premlčania riadi Obchodným zákonníkom a k otázke vlastníctva pozemku a
uviedla, že pozemok je vo vlastníctve žalobcu a budova je vo vlastníctve žalovaného, pričom uvedené
skutočnosti vyplývajú z listu vlastníctva.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že navrhuje, aby sa súd zaoberal znaleckým
posudkom č.91/2008 zo dňa 12.08.2008, prípadne, aby dal súd vypracovať dodatok k tomuto
znaleckému posudku za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájmu predmetného pozemku za užívanie.
34Cb/371/2008 - 189

Na pojednávanie dňa 20.10.2015, sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu a právna zástupkyňa
žalovaného.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní nenavrhla žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
Uviedla, že sporné nebolo, že vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ale sporná bola
výška jeho bezdôvodného obohatenia.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní namietala uplatnenie úrokov z omeškania žalobcom
uplatnených podľa Obchodného zákonníka a ktoré boli v tom čase vo výške dvojnásobku platnej
základnej úrokovej sadzby úroky z omeškania a mohli byť posudzované iba podľa predpisov
Občianskeho zákonníka. Trvala na vznesenej námietke premlčania nároku za január až október 2006
uplatnenej žalobcom na pojednávaní dňa 27.11.2014. Uviedla, že sa jedná o zastavaný pozemok a
stanovenie výšky nájmu je potrebné posudzovať v zmysle všeobecne záväzného predpisu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného
registra žalobcu a žalovaného, listom vlastníctva V. vydaným správou katastra B., listom vlastníctva V.
vydaným správou katastra B., nahliadnutím do súdneho spisu 30Cb/404/2004 - znaleckým posudkom
č. 1/2014 zo dňa 12.01.2014 vypracovaným znalkyňou W.. C. T., znaleckým posudkom č. 91/2008
zo dňa 12.08.2008, ktorý bol vypracovaný znalcom I. G., predpisom Železnice Slovenskej republiky
- Opatrením GR č.1334/2001 a tabuľky č.1, s účinnosťou od 01.06.2001, listom žalobcu zo dňa
25.04.2003 adresovaným žalovanému, mailovou komunikáciou medzi žalobcom a mestom Lučenec
zo dňa 06.10.2014, s mailovou komunikáciou medzi žalobcom a realitnou kanceláriou LX reality,
s.r.o., Begova 11, 984 01 Lučenec zo dňa 30.10.2014, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného,
prednesmi právnych zástupcov žalobcu a žalovaného na pojednávaniach, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi založenými v spise, a zistil nasledovný stav:

Súd zistil z predpisu Železnice Slovenskej republiky - Opatrenia GR č.1334/2001, s účinnosťou od
01.06.2001, výšku nájomného za nájom pozemkov s tým, že cena za nájom majetku v správe ŽSR
sa riadila zákonom o cenách č.18/1996 Z. z. a stanoví sa dohodou, zmluvne dohodnuté nájomné má
charakter trhovej ceny a pri jeho dohodovaní musia byť zohľadnené stanovené kritériá, napr. vzájomný
vzťah ponuky a dopyt na trhu jednotlivých kategórií nájomných nehnuteľností v danom mieste a čase,
výhodnosť polohy nehnuteľnosti ponúkanej na nájom, charakter a kvalita nehnuteľnosti ponúkanej
na nájom, ostatné miestne vplyvy (napr. obchodná a priemyslová poloha, infraštruktúra, občianska
vybavenosť, dopravná dostupnosť a pod.).

Súd zistil z bodu 2 Špecifické ustanovenia, že v tabuľke č.1 je uvedená minimálna výška jednotkového
ročného nájomného za užívanie pozemkov v Sk za 1 m2 a rok, že je jeho výška určená podľa lokality,
v písm. f) je uvedený Lučenec a cena nájmu v centre bola stanovená na sumu vo výške 200 Sk, širšie
centrum 170 Sk, okrajové obytné zóny 150 Sk, priemyselné zóny 100 Sk a lokality mimo zastavaného
územia70 Sk.

Súd zistil z výpisu z B. že žalovaný je vlastníkom stavby (sklad), súpisné číslo XXXX, ktorá leží na
pozemku: parcela č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, k. ú. B., D. katastra B. a že právny vzťah k parcele,
na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na LV č. XXXX.

Súd zistil z listu vlastníctva č. XXXX, vydaným správou katastra B., že vlastníkom pozemku parcely
je žalovaný č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere XXXX m2, a že stavba na parcele XXXX/XX je
evidovaná na LV č. XXXX.
Súd zistil z listu žalobcu zo dňa 25.04.2003, že bol adresovaný žalovanému a v ktorom mu zasiela
v prílohe nájomnú zmluvu č.833637018-3/2003, so zapracovanými pripomienkami žalovaného a
oznamuje mu, že ceny nájmu sú určené predpisom GR ŽSR, ich výška je určená s prihliadnutím na
miestne podmienky a pre katastrálne územie Lučenec bola určená minimálna suma 200 Sk/m2/rok,
preto ju upravil na túto minimálnu sumu, s tým, že nie je v jeho kompetencii túto sumu znížiť.

Súd zistil z návrhu žalobcu nájomnej zmluvy č.833637018-3/2003, zaslanej žalovanému, že žalobca
stanovil v Článku V. v bode 1. cenu nájmu tak, za užívanie prenajatej úžitkovej plochy uhradí nájomca
prenajímateľovi v zmysle zákona č.18/1996 Z. z. v znení Vyhlášky MF SR č.87/1996 Z. z. a Opatrenia
GR č.1334/200, dohodnutú cenu 200 Sk/m2/rok. Za užívanie prístupovej komunikácie uhradí nájomca
prenajímateľovi 5 520 Sk/rok, celkové ročné nájomné za pozemkovú plochu je 232 650 Sk + DPH v
zmysle platných právnych predpisov.

Súd zistil z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a mestom Lučenec zo dňa 06.10.2014, že mesto
Lučenec na základe žiadosti o poskytnutie informácie o cene nájmu pozemkov v rokoch 2006 -
2007, uviedlo ceny nájmov sú určené v zásadách hospodárenia s majetkom mesta Lučenec, ktoré sú
spracované v zmysle platnej legislatívy a ceny sú určené na základe znaleckých posudkov. V roku 2006 a
2007 nemalo mesto Lučenec v lokalite železničnej stanice v Lučenci uzatvorené žiadne nájomné zmluvy
na prenájom pozemkov. V prípade, ak by mesto Lučenec uzatváralo zmluvu na prenájom pozemku,
požadovalo by nájomné: pri dobe nájmu do 5 rokov - 3,88 €/m2/rok, pri dobe nájmu do 10 rokov - 2,09
€/m2/rok, a pri dobe nájmu do 15 rokov - 1,49 €/m2/rok.

Súd zistil z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a realitnou kanceláriou LX reality, s.r.o., Begova
11, 984 01 Lučenec zo dňa 30.10.2014, že realitná kancelária LX reality, s.r.o., na základe žiadosti o
poskytnutie informácie o cene nájmu pozemkov v rokoch 2006 - 2007, uviedla, že cenu vie určiť len
odhadom, nakoľko prenájmy pozemkov v Lučenci nie sú bežne inzerované, v rokoch 2006 a 2007 cena
mohla byť okolo 100 Sk/m2/rok.

Súd zistil nahliadnutím do súdneho spisu 30Cb/404/2004, že v právnej veci žalobcu Železnice
Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova č. 8, 813 61 Bratislava, IČO 31 364 501, proti
žalovanému: SUPRAVIA s.r.o., so sídlom Zámocká 12, 811 01 Bratislava, IČO 35 713 046 o zaplatenie
5 782,41 €, sa žalobca domáha voči žalovanému uhradenia bezdôvodného obohatenia za užívanie
pozemku vo vlastníctve žalobcu.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou W.. C. T., ktorá vyhotovila znalecký posudok č. 1/2014
zo dňa 12.01.2014 a ktorý určil, že obvyklá cena nájmu v roku 2003 v danej lokalite bola 1,818 €/m2/
rok. Uvedenú výšku nájmu znalec určil metódou polohovej diferenciácie nakoľko metódu porovnávania
nezískal žiadne relevantné podklady. Znalec pre určenie hodnoty nájmu komparatívnou metódou oslovil
realitné kancelárie v oblasti, regionálny týždenník, mesto Lučenec, pričom nezískal žiadny z minimálne
troch
34Cb/371/2008 - 190

zdrojov potrebných pre stanovenie hodnoty komparatívnou metódou, a preto vyhodnotil stanovenie
hodnoty touto metódou ako nevykonateľné.

Súd zistil nahliadnutím do súdneho spisu 30Cb/404/2004, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 01.07.2014 a pri určení výšky vzniknutého bezdôvodného obohatenia za užívanie
pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovaným, vychádzal z obvyklej ceny nájmu v roku 2003 v danej lokalite
a to sumy vo výške 1,818 €/m2/rok.
Súd zistil zo znaleckého posudku č. 91/2008 zo dňa 12.08.2008, ktorý bol vypracovaný na základe
objednávky žalovaného zo dňa 04.08.2008, a to Jánom Piršelom, znalcom z odboru stavebníctva,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a stavebných prác a to na stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností - pozemkov na parcele V. evidovaných na B., v katastrálnom území okres Lučenec,
za účelom prevodu vlastníctva a výpočtu nájmu na pozemku v zmysle vyhlášky č. 492/2004, a ktorý
stanovil všeobecnú hodnota pozemkov na sumu vo výške 439 171, 20 Sk a nájom za pozemok na

parcele č. XXXX/XX/ rok bol stanovený na sumu vo výške 47 870,77 €. Cena pozemkov bola určená
metódou polohovej diferenciácie, východisková hodnota pozemkov je 300 Sk/m2. Cena pozemkov bola
znalcom upravená celkovým koeficientom prepočtu polohy, ktorý je násobkom jednotlivých koeficientov
vyplývajúcich z polohy pozemku.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, rieši sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak je pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1.bčianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov žalobcom žalovaným a nimi tvrdených
rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného

návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého
dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu
žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností, a dospel k následným skutkovým a právnym záverom:

V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

V konaní bola sporná výška bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu a ktorá bola
stanovená vo výške obvyklého nájmu v danom čase t.j. za roky 2006 - 2007 a v danej lokalite t.j. v
meste Lučenec.

Súd pri stanovení výšky obvyklej ceny nájmu za užívanie pozemkov na podnikateľské účely v rokoch
2006 a 2007 v lokalite železničnej stanice v Lučenci, vychádzal z vyjadrenia mesta Lučenec zo dňa
06.10.2014, ktoré vychádzalo z ceny nájmov určených v zásadách hospodárenia s majetkom mesta
Lučenec spracovaných v zmysle platnej legislatívy a určených cien na základe znaleckých posudkov a v
ktorom je uvedené, že ak by mesto Lučenec uzatváralo zmluvu na prenájom pozemku v danej lokalite a
v danom čase, požadovalo by nájomné pri dobe nájmu do 5 rokov - 3,88 €/m2/rok, pri dobe nájmu do 10

34Cb/371/2008 - 191

rokov - 2,09 €/m2/rok, a pri dobe nájmu do 15 rokov - 1,49 €/m2/rok a ďalej z vyjadrenia realitnej
kancelárie LX reality, s.r.o., Begova 11, 984 01 Lučenec zo dňa 30.10.2014, ktorá uviedla priemernú
cenu na prenájom pozemku okolo 100 Sk/3,31 €/ m2/rok.

Súd na základe uvedeného, určil obvyklú cenu nájmu za užívanie pozemkov na podnikateľské účely v
rokoch 2006 a 2007 v lokalite železničnej stanice v Lučenci, aritmetickým priemerom vyššie uvedených
zistených cien, cenu obvyklého nájmu za m2 pozemku za rok vo výške 2,70 €/m2/rok - (3,88 €/m2/rok
+ 2,09 €/m2/rok +1,49 €/m2/rok + 3,32 €/m2/rok/4 = 2,70 €/m2/rok).

Súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu, za užívanie pozemku vo
vlastníctve žalobcu o výmere X XXX mX., evidovanom na B., v T., vychádzal z priemeru vyššie
uvedených zistených cien obvyklého nájmu za m2 pozemku za daný rok a ktorá bola určená vo výške
2,70 €.

Výška bezdôvodného obohatenia žalovaného bola vypočítaná vynásobením užívanej plochy pozemku
o výmere X,XXX m2 za dva 2 roky a bola stanovená v sume vo výške 6 334,20 €.

Súd pri stanovení obvyklej ceny nájmu za užívanie pozemkov na podnikateľské účely v rokoch 2006
a 2007 v lokalite železničnej stanice v Lučenci nezobral do úvahy znalecký posudok č. 91/2008 zo
dňa 12.08.2008, predložený ako dôkaz žalovaným, nakoľko sa týkal stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľností - pozemkov na parcele č. 6503/32, evidovaných na LV č. XXXX, v katastrálnom území
okres B., za účelom prevodu vlastníctva a výpočtu nájmu na pozemku, nakoľko cena nájmu v tomto
znaleckom posudku bola určená zmysle vyhlášky č. XXX/XXXX vo výške X,XX € mX/rok.

D. mal v konaní preukázané nahliadnutím do súdneho spisu XXCb/XXX/XXXX (vec je právoplatne
rozhodnutá), ktorá sa týkala určenia výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu za
rok XXXX, za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu o výmere X XXX m2, evidovanom na liste
vlastníctva č.XXXX, v katastrálnom území B., že bolo nariadené súdom znalecké dokazovanie, a bola
ustanovená znalkyňa za účelom zistenia obvyklej ceny nájmu v roku 2003 - W.. C. T.. Znalecký posudok
č. 1/2014 zo dňa 12.01.2014 určil obvyklú cenu nájmu v roku 2003 v danej lokalite vo výške 1,818
€/m2/rok.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a predložené dôkazy žalobcom, považoval stanovenie obvyklej
ceny nájmu za užívanie pozemkov v rokoch 2006 a 2007 za dostačujúce, pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia žalovaného na úkor žalobcu.

Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaným na pojednávaní dňa 27.11.2014, voči
uplatnenému nároku žalobcom za mesiace január až október 2006, s tým, že v danom prípade
sa aplikuje na premlčanie bezdôvodného obohatenia a platí dvojročná premlčacia lehota podľa

Občianskeho zákonníka, a nie štvorročná premlčacia lehota Obchodným zákonníkom, nakoľko sa medzi
účastníkmi jedná o občianskoprávny vzťah.

Súd dospel k záveru, že na daný prípad sa vzťahuje právna úprava premlčania podľa Obchodného
zákonníka, nakoľko sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi, ktorí sú obaja podnikateľmi,
a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý si uplatňuje žalobca voči žalovanému vzniklo v
súvislosti s podnikateľskou činnosťou oboch strán. Z tohoto dôvodu, začiatok a trvanie premlčacej doby
na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia sa riadi ustanoveniami §§ 391 - 401 Obchodného
zákonníka.

Právna úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v Občianskom zákonníku sa aplikuje aj na
obchodné vzťahy, lebo bezdôvodné obohatenie nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného
zákonníka pre ich absenciu. V prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho premlčania
ide o špecifický vzťah medzi právnou úpravou Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.
Spočíva v tom, že samotný inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník (§§
451-459), Obchodný zákonník má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia iba v ustanoveniach §
351 ods.2, kde sa rieši prípad odstúpenia od zmluvy, v dôsledku čoho zákon ukladá stranám vrátiť si
poskytnuté plnenie.

Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka ako interpretačné pravidlo rieši vzťah medzi Obchodným
a Občianskym zákonníkom na základe zásady subsidiarity a na základe zásady lex specialis derogat
legi (osobitný zákon ruší všeobecný zákon). Na aplikáciu Občianskeho zákonníka v prípade premlčania
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia absentuje základná podmienka požadovaná ust. § 1
ods.2 Obchodného zákonníka, a to že túto otázku (dĺžku premlčacej doby) nemožno riešiť podľa
Obchodného zákonníka. Dĺžku premlčacej doby pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
však podľa Obchodného zákonníka možno riešiť, a to aj vzhľadom na komplexnosť právnej úpravy
premlčania v Obchodnom zákonníku podľa ust. § 397. Preto netreba použiť ustanovenie § 107
ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, t.j. osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu pri práve na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Premlčanie a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto
základe je potrebné posudzovať aj ich právnu úpravu v oboch zákonníkoch, a s tým pristupovať ak k
výkladu a aplikácii Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy. Úprava premlčania v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia, je špeciálnou úpravou vrátenia plnenia v zmysle ustanovenia § 451 ods.2
Občianskeho zákonníka.

Názor, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahoch, ktoré sa riadia
Obchodným zákonníkom, sa aplikuje Obchodný zákonník, uvádza aj komentár: Štenglová, I.- Plíva, S.-
Tomsa, M. a kol.: Obchodná zákonník. Komentář.10.vyd. C.H.BECK, Praha 2005, s 1119 - 1120.

Na základe uvedeného v tomto prípade sa jedná o vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom, preto
sa na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní (§
389 - 401), tzn. že toto právo sa premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe a začiatok premlčacej doby
sa riadi ustanovením § 391 Obchodného zákonníka.

Žalobca si voči žalovanému uplatnil bezdôvodné obohatenie žalobou, ktorú podal na poštovú prepravu
dňa 10.12.2008 a štvorročná premlčacia doba začala plynúť od 10.12. 2004. Žalobca si teda mohol
na súde uplatniť voči žalovanému svoj nárok (istinu) - bezdôvodné obohatenie - od 10.12.2004. Súd
dospel k záveru, že žalobca si svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil v zákonnej
štvorročnej lehote , včas a tento jeho nárok nie je premlčaný.

34Cb/371/2008 - 192

Žalobca na pojednávaní dňa 27.11.2014 navrhol zobral návrh v časti istiny vo výške 9 204, 39 € späť a
zároveň žalobu voči žalovanému rozšíril aj o úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 13 % ročne
zo sumy 6 334,20 € od 01.01.2006 do zaplatenia.

Súd dospel k záveru, že žalobca si úrok z omeškania uplatnil po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty,
ktorej začiatok začal plynúť od 10.12.2008 a koniec tejto lehoty uplynul dňa 10.12.2012. Súd preto priznal

žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne odo dňa pripustenia súdom zmeny petitu
žaloby t.j. od 27.11.2015 do zaplatenia, a v časti uplatnených úrokov z omeškania od 01.01.2006 do
26.11.2015 zamietol.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Sadzba EÚCB bola v čase omeškania 1,05%, preto súd
priznal úroky žalobcovi vo výške 9,05%.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči
žalovanému je dôvodná, nakoľko žalobca v konaní preukázal právny základ ním uplatneného nároku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal

Súd žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal trovy konania z titulu zaplateného súdneho
poplatku.

Z týchto dôvodov o trovách konania voči odporcovi, rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti toho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.