Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011899734
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4011899734.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y..
M. Z. XX/X, Z., zastúpený: JUDr. Natáliou Borsosovou, advokátkou, so sídlom Ul. biskupa Királya 6,
Komárno, proti žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. M. Z. XX/XX, Z., zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (ďalej len „PS") po rozpustení združenia, o odvolaniach
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/78/2009 - 755 zo dňa 24. júna
2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 6C/78/2009 - 755 zo dňa 24. júna 2014 p o
t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. 6C/78/2009 - 755 zo dňa 24.06.2014 zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k zisku z ich spoločného podnikania v sume 64.980,97 eur, tento
zisk prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovanému uložil povinnosť žalobcovi na úplné
finančné vyporiadanie zaplatiť 21.039,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd

žalobu zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť osobitným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. V skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu
dňa 02.02.1998 podpísali čestné prehlásenie, podľa ktorého sa rozhodli pre spoločné podnikanie -
založenie dabingového štúdia v priestoroch ul. Družstevná 8 a do 31.07.1998 mali uzatvoriť zmluvu
podľa Obchodného zákonníka. Strany takúto zmluvu však neuzatvorili, avšak v období od 02.02.1998

do 15.11.1998 spoločne vyhotovovali dabing filmov pre M-Elektronik s.r.o., Martin. Žalovaný žalobcovi
dosiaľ zaplatil 10.11.1998 sumu 45.000,-- Sk, 12.01.1999 sumu 200.000,-- Sk a 28.06.1999 sumu
100.000,-- Sk. V tomto konaní sa žalobca domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
po rozpustení združenia, a to k príjmom združenia: príjmy z predmetu činnosti v sume 96.015,-- eur,
vklad žalobcu 14.837,70 eur, vklad žalovaného v sume 5.576,58 eur, izolačný materiál Nobasil v hodnote
528,55 eur, AVID Audio Vision 3,6 Software a AVID Media Procesor v hodnote 8.819,-- eur, ako aj k
výdajom združenia v sume 73.792,12 eur.

3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ustanovenia § 829 ods. 1 a 2, § 833, § 834, § 835 ods. 1 a 2, §
841 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a skonštatoval, že združenie osôb podľa § 829 Občianskeho
zákonníka predpokladá zmluvné spojenie dvoch alebo viacerých subjektov, pričom je dôležité, že nemáprávnu subjektivitu. Zmluva musí určiť, ako sa jednotliví účastníci musia pozitívne pričiniť o dosiahnutie
spoločného účelu, čiže akými prostriedkami a akým spôsobom účastníci združenia prispejú. Tým je
vylúčená možnosť združenia, v ktorom by účastník bez toho, že by sa pričinil o dosiahnutie cieľa, mal

len podiel na výsledkoch združenia. Spôsob pričinenia môže byť pracovný alebo majetkový. Súd prvej
inštancie nepovažoval za sporné, že strany od 02.02.1998 do 15.11.1998 spoločne podnikali a to po
tom, čo sa ústne dohodli na zriadení dabingového štúdia. Takéto spoločné podnikanie účastníci začali
na základe čestného prehlásenia zo dňa 02.07.1998. Uvedené považoval súd prvej inštancie za jediný
dôkaz o tom, že účastníci mali vôľu podnikať, pričom z jeho obsahu nie je možné vyvodiť podstatné

pojmové prvky zmluvy o združení. Žalobca na pojednávaní 24.06.2014 naopak uviedol, že medzi nimi
vôbec nebola reč o zmluve o združení, pretože o inej forme spoločného podnikania ako o spoločnosti
s ručením obmedzeným ani neuvažovali. Súd prvej inštancie napriek uvedenému právny vzťah musel
posudzovať ako právny vzťah po zániku združenia, pretože takýto názor vo veci vo svojom skoršom
rozhodnutí vyslovil Najvyšší súd SR.

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že ústna dohoda strán bola taká, že v rámci
spoločného podnikania uskutočnia filmový dabing a zisk získaný týmto podnikaním si rozdelia medzi
sebou rovnakým dielom. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že sa ústne dohodli aj na ukončení
spoločného podnikania ku dňu 15.11.1998. Spornou však zostala otázka, akú sumu je povinný zaplatiť
žalovaný žalobcovi na finančné vyporiadanie tohto spoločného podnikania.

5. Z čestného prehlásenia účastníkov zo dňa 02.07.1998 vyplynulo, že vklad žalobcu bol v sume
447.000,-- Sk a vklad žalovaného celkom v sume 228.152,-- Sk, spolu teda suma 675.152,-- Sk. S
prihliadnutím na ust. § 833 OZ účastníci sa stali podielovými spoluvlastníkmi v pomere k ich výške,
pričom podiel žalobcu je 66,2073 % a podiel žalovaného 33,792 %. Vyporiadanie týchto vkladov

podľa záverov prvoinštančného súdu nebolo možné z dôvodu, že boli v celosti použité na spoločné
podnikanie a ku dňu ukončenia spoločného podnikania už neexistovali. Žalobca tvrdil, že do podielového
spoluvlastníctva strany nadobudli izolačný materiál Nobasil v hodnote 528,55 eur, AVID Audio Vision
3,6 Software a AVID Media Procesor v hodnote 8.819,-- eur. Ohľadne tohto tvrdenia však žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Predložené listinné dôkazy (odovzdávajúci protokol, leasingová zmluva)

nepreukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva ku konkrétnej hnuteľnej veci, a to AVID Audio Vision
3,6 Software a AVID Media Procesor v hodnote 8.819,-- eur. K izolačnému materiálu Nobasil v hodnote
528,55 eur súd uvádza, že to bol vklad žalovaného na spoločné podnikanie, ku ktorému stranám
nevzniklo podielové spoluvlastníctvo, ale len právo užívania a po ukončení tento materiál mal byť vrátený
žalobcovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemal za preukázané, že strany sporu nadobudli do PS

hnuteľné veci tvrdené žalobcom, preto k nim ani nezrušil PS. V tejto časti súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

6. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva môže byť iba majetok združenia ku
dňu jeho rozpustenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že strany do podielového spoluvlastníctva nenadobudli

žiadnu hnuteľnú ani nehnuteľnú vec, súd prvej inštancie skonštatoval, že mohol zrušiť podielové
spoluvlastníctvo účastníkov iba k tej časti peňažného majetku, ktorý sa vo forme zisku stal v zmysle
§ 834 a § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom ich podielového spoluvlastníctva, a to
podľa § 142 Občianskeho zákonníka v polovičných podieloch. Výšku zisku (ako rozdielu medzi
dosiahnutými príjmami a výdavkami vynaloženými na spoločné podnikanie) mohol súd ustáliť len z

výsledkov vykonaného dokazovania. V tomto smere považoval za preukázané príjmy združenia v
sume 2.882.146,80 Sk. Z oznámenia spoločnosti M-Elektronik s.r.o., Martin zo dňa 20.08.2003 súd
zistil, že za vyhotovenie dabingu bola žalovanému ako zhotoviteľovi zaplatená suma 3.066.113,60
Sk. Z tejto sumy bolo potrebné odpočítať 6 % DPH, čo znamená čistý príjem 2.882.146,80 Sk.
Iné príjmy združenia preukázané neboli. Od tohto príjmu považoval súd prvej inštancie za potrebné

odpočítať výdavky na spoločné podnikanie, pričom ich ustálenie znaleckým dokazovaním nebolo
možné, pretože neboli vytvorené prvotné účtovné doklady, na základe ktorých by znalec tieto výdavky
mohol vyčísliť. Súd návrhu žalovaného na zadováženie ďalšieho znaleckého posudku na ustálenie
výšky výdavkov nevyhovel, pretože znalec účtovné doklady nemôže vytvárať, môže ich len posúdiť
a pri absencii prvotných účtovných dokladov ani prípadné ďalšie znalecké dokazovanie nemôže mať

prínos pre rozhodnutie vo veci. Súdu pri ustálení výdavkov nezostala iná možnosť, ako vychádzať z
údajov peňažného denníka žalovaného a prednesov účastníkov o tom, ktoré výdavky a pod akými
číslami označené v peňažnom denníku žalovaného za výdavky spoločného podnikania považujú.
Obaja účastníci vo svojich podaniach (na čl. 690 a na čl. 698) uviedli čísla položiek v peňažnomdenníku žalovaného, ktoré považujú za výdavky ich spoločného podnikania, preto tieto položky uvedené
v peňažnom denníku súd považoval za výdavky spoločného podnikania účastníkov. Sú to položky
uvedené v peňažnom denníku ako položka číslo: 144, 145, 173, 179, 185, 200, 201, 202, 212, 215, 243,

246, 287, 293, 294, 298, 335, 341, 342, 343, 358, 377, 384, 409, 421, a sú celkom v sume 924.530,--
Sk. Iné výdavky súd nepovažoval za výdavky spoločného podnikania, keď medzi účastníkmi nebolo
dohodnuté, ktoré konkrétne výdavky sa budú považovať za výdavky spoločného podnikania, akým
spôsobom sa budú prvotné účtovné doklady na spoločné podnikanie odlišovať od ostatného podnikania
žalovaného.

7. Výpočet, ktorým súd prvej inštancie dospel k výške žalovanému uloženej povinnosti na peňažné
plnenie uvedenej v 3. výroku napadnutého rozsudku, je nasledovný:

Od preukázaného príjmu 2.882.146,80 Sk odpočítal súd výdavky ustálené v sume 924.530,-- Sk, čím
dospel k výške zisku 1.957.616,80 Sk, t. j. 64.980,97 eura. Pri rovnosti podielov každej zo strán prináleží

32.490,48 eura. Keďže žalovaný doteraz zaplatil žalobcovi 345.000,-- Sk, t. j. 11.451,-- eur, zostáva
mu ešte zaplatiť 21.039,-- eur, na zaplatenie ktorej sumy bol preto napadnutým rozsudkom súdu prvej
inštancie zaviazaný.

8. Súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol, keďže

žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením uvedeného peňažného dlhu. V prejednávanej
veci totiž ide o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a preto pred uplynutím
lehoty stanovenej týmto rozsudkom, ktorým až súd vykonal zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, sa žalovaný nemôže dostať do omeškania skôr než uplynie lehota stanovená
rozsudkom súdu prvej inštancie.

9. O trovách konania si súd prvej inštancie v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. vymienil rozhodnúť po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včasné odvolanie. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd považoval za výdavky spoločného podnikania sumu 924.530,--
Sk vyplývajúcu z 25 položiek peňažného denníka vymenovaných v 2. odseku ôsmej strany napadnutého
rozsudku. Sú to iba položky, ktoré uznal žalobca vo svojich podaniach doručených súdu 25.01.2013
a 15.04.2013, pričom v návrhu na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 08.10.2004 a prípisom zo dňa
21.03.2005 ešte uznával 40 položiek peňažného denníka. Súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou

klesajúcej tendencie žalobcom uznaných položiek tvoriacich spoločné výdavky na podnikanie a s
touto skutočnosťou sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Súd prvej inštancie tiež
nevysvetlil, čo spôsobilo pokles uznaných spoločných výdavkov oproti súdom uznaným spoločným
výdavkom v 1. rozsudku prvoinštančného súdu v tejto veci, kedy ich uznal vo výške 2.223.061,30 Sk.
Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu 27.02.2004 uviedol, že spoločné výdavky predstavujú

sumu 2.529.147,-- Sk, žalovaný pritom tvrdil, že to mala byť ešte vyššia suma. Do výšky uvedenej sumy
sú však tvrdenia strán zhodné a iba nad ňu rozporné. Ak žalobca uznal aspoň túto sumu, žalovanému
nie je zrejmé prečo ju súd prvej inštancie vzhľadom na § 120 ods. 3 O. s. p. neakceptoval. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku taktiež nie je možné zistiť, ako sa súd 1. inštancie vysporiadal so spoločnými
výdavkami tvrdenými žalovaným, ktoré žalovaný preukázal listinnými dôkazmi. Ak súd prvej inštancie

nebol schopný posúdiť, či ide o oprávnené výdavky na spoločné podnikanie alebo nie, mal podľa názoru
žalovaného do konania pribrať znalca.

11. Z uvedených dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd podľa § 221 ods.
1 písm. f) a h) O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Proti rozsudku podal včasné odvolanie aj žalobca. Tento naopak nesúhlasil s výškou príjmov
spoločného podnikania strán, do ktorej je podľa jeho názoru potrebné započítať aj ich vklady 447.000,--
Sk a 168.600,-- Sk. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že vklady účastníkov nebolo možné vyporiadať,
keďžepodľanázorusúdukudňuzánikuspoločnéhopodnikanianeexistovali,pretožereálneexistovalina

strane príjmov zo spoločného podnikania a súd mal o návrhu rozhodnúť v súlade s § 841 Občianskeho
zákonníka,podľaktoréhoprirozpustenízdruženiamajúúčastnícinároknavráteniehodnôtposkytnutých
na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti
združenia, spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom. Podľa názoru žalovaného v rozpore svýsledkami vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdil zaplatenie sumy 45.000,-- Sk žalobcovi
ako časť výplaty zo spoločného podnikania, hoci táto suma bola zaplatená za pracovný výkon žalobcu.
Zaplatenie tejto sumy teda nie je možné považovať za časť podielu na zisku zo spoločného podnikania.

V rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania podľa žalobcu súd nepojal do majetku získaného
za trvania spoločného podnikania hnuteľné veci, a to: AVID Audio Vision 3,6 Software + AVID Media
Procesor + Board Set v hodnote 8.819,-- eur, hoci je do súdneho spisu pripojená kúpna zmluva o
dodávke zariadenia zo dňa 27.04.1998 od firmy TRACO Computers, z ktorej nepochybne vyplýva, že
tieto hnuteľné veci boli nadobudnuté do majetku združenia v období spoločného podnikania účastníkov,

a to zo spoločných prostriedkov združenia. Súd prvej inštancie nesprávne nepojal do majetku združenia
ani izolačný materiál Nobasil, hoci z peňažného denníka vedeného žalovaným vyplýva, že pod položkou
173 je uvedený nákup takéhoto izolačného materiálu ako výdaj na spoločné podnikanie strán. Žalobca
ďalej predostrel svoj výpočet sumy, na zaplatenie ktorej mal byť podľa jeho názoru žalovaný zaviazaný.
Súd prvej inštancie nesprávne vypočítal príjmy združenia od spoločnosti M-Elektronik s.r.o., Martin
bez DPH a ich správna výška mala byť 2.892.560,-- Sk. K tomu mal byť pripočítaný príjem v podobe

peňažných vkladov spoločníkov v celkovej sume 615.600,-- Sk, celkovo teda príjmy združenia bez DPH
mali tvoriť sumu 3.508.160,-- Sk, čiže 116.449,57 eura. Keď sa od príjmov odpočítajú preukázané výdaje
vo výške 924.530,-- Sk, potom zisk nie je 64.980,97 eura, ako to vypočítal súd prvej inštancie, ale suma
2.583.630,-- Sk, t. j. 85.760,80 eura. Z tohto zisku prináleží polovica žalobcovi, t. j. 42.880,40 eura.
Doposiaľ bolo žalobcovi vrátených 300.000,-- Sk, čiže 9.958,18 eura, zvyšok vo výške 32.922,22 eura

preto prináleží žalovanému (odvolateľ zrejme mienil uviesť žalobcovi) zo zisku a titulom vrátenia jeho
vkladu. Ďalej mu prináleží polovica hodnoty hnuteľných vecí, a to z AVID Audio Vision 3,6 Software +
AVID Media Procesor + Board Set suma 4.409,50 eura a izolačného materiálu Nobasil 264,27 eura,
spolu 4.673,77 eura. Žalobca tiež nesúhlasil s nepriznaním úrokov z omeškania, keďže mal právo na
vyporiadanie už pri zániku spoločného podnikania. Žalovaný toto právo žalobcu odmietol, a preto sa

dostal do omeškania so splnením zákonom stanovenej povinnosti dňom zániku spoločného podnikania
účastníkov konania. Žalobca sa však úrokov z omeškania domáhal odo dňa podania žaloby.

13. Žalobca sa preto svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu zmenil tak, že do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania patrí:

vklady vnesené účastníkmi do spoločného podnikania spolu so ziskom zo spoločného podnikania v
sume 85.760,80 euro,
Hnuteľné veci, a to:
1. AVID Audio Vision 3,6 Software + AVID Media Procesor + Board Set v hodnote 8.819,-- euro,

2. Izolačný materiál Nobasil v hodnote 528,55 euro.

Podielové spoluvlastníctvo účastníkov navrhuje žalobca zrušiť a vyporiadať ho tak, že:

Súdziskzospoločnéhopodnikaniavovýške85.760,80euroahnuteľnévecivcelkovejhodnote9.347,55

euro prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý je povinný žalobcovi na úplné finančné
vyporiadanie zaplatiť 37.595,99 euro so 17,6 % úrokom z omeškania od 01.04.1999 (odo dňa podania
žaloby) až do zaplatenia a všetky trovy súdneho konania a právneho zastupovania, to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

14. Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne následne písomne vyjadril k odvolaniu
žalovaného. K odvolacím námietkam žalovaného žalobca uviedol, že súd prvej inštancie opakovane
vyzýval strany, aby relevantným dôkazom preukázali výdavky vynaložené na ich spoločné podnikanie.
Účtovníctvo vzťahujúce sa na spoločné podnikanie viedol výlučne žalovaný spoločne s jeho iným
podnikaním a žalobca preto nemal k dispozícii iné dôkazy než tie, ktoré boli do spisu predložené

žalovaným. Z týchto listín možno za nepochybne preukázané výdavky považovať len tie, ktoré sú
zapísané v peňažnom denníku ako výdaje a sú podložené účtovným dokladom, pretože len podľa
toho je možné identifikovať či výdavok skutočne bol vynaložený na spoločné podnikanie strán, alebo
na iné podnikanie žalovaného. Súd prvej inštancie riadiac sa ustanoveniami § 120 až § 136 O. s.
p. vyhodnotil ako preukázané výdavky na spoločné podnikanie len tie, ktoré účastníci vedeli nad

akúkoľvek pochybnosť preukázať listinnými dôkazmi. Keďže zhodné vyjadrenia strán o spoločných
výdavkoch v neskoršom priebehu konania žalovaný opakovane spochybňoval, súd nemohol tieto
považovať za nepochybný dôkaz o skutočne vynaložených výdavkoch na spoločné podnikanie. Pokiaľide o neúčelnosť ďalšieho znaleckého dokazovania, žalobca sa stotožnil so závermi prvoinštančného
súdu.

15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaných
odvolaní (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného sú v danom prípade
neopodstatnené.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Keďže
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

17. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta
druhá CSP musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Žalovaný
vo svojom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie pri ustálení výdavkov na spoločné podnikanie
strán vychádzal iba z posledného označenia položiek v peňažnom denníku žalovaného, ktoré strany
považujú za výdavky ich spoločného podnikania a to výlučne v časti, v ktorej sa strany ohľadne tej-

ktorej položky zhodli. Odvolací súd považuje takýto postup súdu prvej inštancie za správny z dôvodu,
že pre rozhodnutie bol v zmysle § 154 ods. 1 O. s. p. rozhodujúci stav v čase rozhodnutia. V čase
rozhodnutia súdu existovala zhoda o identite a hodnote spoločných výdavkov združenia iba v rozsahu
konštatovanom v napadnutom rozsudku a strany neprodukovali dôkazy, ktoré by existenciu ďalších
spoločných výdavkov spoľahlivo preukazovali. V tomto smere nemohlo mať žiaden potenciál žalovaným

navrhované ďalšie znalecké dokazovanie presne z tých dôvodov, ktoré v napadnutom rozsudku uvádza
už súd prvej inštancie. Odvolací súd sa rovnako nemohol stotožniť ani s odvolacími námietkami žalobcu,
pretože tento neprodukoval dôkazy, ktoré by dovoľovali dospieť k záveru, že príjmy zo spoločného
podnikania boli odlišné od tých, ktoré ustálil súd prvej inštancie.

18. V ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje.

19. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil.

20. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
z dôvodu, že ani jedna zo strán nebola vo vzťahu k svojmu odvolaniu úspešná.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenouna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.