Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15Csp/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221865
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116221865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Q., v konaní o zaplatenie
273,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť mu sumu 273,01 eur s príslušenstvom. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. v
rozhodujúcom čase podnikajúca pod obchodným menom Telefónica Slovakia, s.r.o. ako poskytovateľom
a žalovaným ako záujemcom bola uzavretá dňa 11.4.2013 Zmluva o poskytovaní verejných služieb,
predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb. Právny predchodca žalobcu
sa zaviazal žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby, a to aktivovaním SIM karty k
telefónnemu číslu XXXXXXXXXX. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb vo výške

určenej faktúrou vystavenou po konci toho ktorého zúčtovacieho obdobia. Žalovanému bola vystavená
faktúra č. 1054213623 splatná dňa 15.6.2013 na sumu 145,57 eur, faktúra č. 1055696861 splatná
dňa 15.7.2013 na sumu 121,44 eur, faktúra č. 1058897486 splatná dňa 15.9.2013 na sumu 6,- eur,
ktoré žalovaný neuhradil. Pohľadávka voči žalovanému bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
22.9.2015 postúpená na žalobcu, ktorý si voči žalovanému uplatnil pohľadávku spolu vo výške 273,01
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 121,44 eur od 16.7.2013 do zaplatenia a zo
sumy 6,- eur od 16.9.2013 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP, nevyjadril.

4. V súlade s ust. § 297 písm. b) CSP súd vo veci nenariadil pojednávanie a rozhodol na základe žaloby,
listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, faktúrami,
všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby právneho predchodcu žalobcu,
výzvou na zaplatenie, odstúpením od zmluvy, Zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný

skutkový stav:

5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa 11.4.2013 medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným súd zistil, že na základe zmluvy právny predchodca žalovanému zapojil SIMkartu na mobilnú telekomunikačnú sieť k účastníckemu telefónnemu číslu XXXXXXXXXX a zaviazal
sa poskytovať služby s tým súvisiace. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za poskytovanie
služieb. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami

a platným cenníkom.

6. Právny predchodca žalobcu žalovanému vystavil faktúru č. 1054213623 splatnú dňa 15.6.2013
na sumu 145,57 eur, faktúru č. 1055696861 splatnú dňa 15.7.2013 na sumu 121,44 eur, faktúru č.
1058897486 splatnú dňa 15.9.2013 na sumu 6,- eur, ktoré žalovaný neuhradil.

7. Táto pohľadávka spolu v sume 273,01 eur bola zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 22.9.2015
postúpená na žalobcu.

8. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

9. Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj

odkazom na tarifu.

10. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

11. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) a b) zák. č. 610/2003 Z. z. účastník je povinný používať verejnú službu
v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

12. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

15. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16. Podľa ust. 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa ust. § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.20. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nároku zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával

22. Ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predstavuje vo vzťahu k

ust. § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis. Premlčanie je definované ako uplynutie času
ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím
námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno
premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynútiteľnosť
prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na

dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu
dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa
tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.

23. V danom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie

odo dňa, kedy sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žalobného návrhu na súde , teda keď je actio
nata. Actio nata nastáva dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. V danom
prípade začala premlčacia doba plynúť deň nasledujúci do dni splatnosti jednotlivých faktúr.

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 11.4.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom
ktorej bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb. Právny predchodca žalobcu sa zaviazal
žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby, a to aktivovaním SIM karty k telefónnemu
číslu XXXXXXXXXX. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb vo výške určenej faktúrou

vystavenou po konci toho ktorého zúčtovacieho obdobia. Žalovanému bola vystavená faktúra č.
1054213623 splatná dňa 15.6.2013 na sumu 145,57 eur, faktúra č. 1055696861 splatná dňa 15.7.2013
na sumu 121,44 eur, faktúra č. 1058897486 splatná dňa 15.9.2013 na sumu 6,- eur, ktoré žalovaný
neuhradil.

25. Pohľadávka voči žalovanému bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.9.2015 postúpená
na žalobcu, ktorý si podanou žalobou voči žalovanému uplatnil pohľadávku spolu vo výške 273,01 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 121,44 eur od 16.7.2013 do zaplatenia a zo sumy
6,- eur od 16.9.2013 do zaplatenia. Žaloba bola žalobcom podaná na poštovú prepravu dňa 23.9.2016.

26. Splatnosť jednotlivých faktúr vystavených žalovanému nastala dňa 15.6.2013, dňa 15.7.2013 a dňa
15.9.2013. Všeobecná trojročná premlčacia lehota teda uplynula skôr ako v deň 23.9.2016, t.j. v deň
podania žaloby žalobcom na poštovú prepravu.

27. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k

záveru, že nakoľko je predmetom konania nárok žalobcu voči žalovanému vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, je súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že premlčacia
lehota uplynula skôr, ako bola podaná žaloba na poštovú prepravu, existuje zákonný dôvod, ktorý bráni
priznať žalobcovi nárok uplatnený voči žalovanému. Preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

28. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal úspech v celom rozsahu, náhradu trov konania vo výške
100 %.29. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.