Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/617/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208416
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214208416.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: J. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom K., o zaplatenie 378,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 14. januára 2016 č. k. 6C/290/2014-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 109 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) OSP. Uviedol, že dňa 04.
11. 2015 doručil žalobca súdu návrh na prerušenie konania, ktorý odôvodnil tým, že na Ústavnom súde
SR prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie Okresného
súdu Komárno v predmetnej veci. Uviedol, že Okresný súd Košice II dňa 08. 09. 2015 podal na Ústavný
súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s článkom 1 ods.
1 a článkom 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru Okresného súdu Košice II, zásadný
rozpor ustanovenia § 5b ZoOS s Ústavou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného
ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že „nestranný" súd (prípadne iný
orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho
konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda
aj s princípom právneho štátu. Keďže žalobca má obdobný právny názor, navrhol súdu predmetné
konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR pod sp. zn.
RVP/12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b ZoOS neaplikovať. Súd prvej inštancie uviedol, že
prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP súdom je odôvodnené v
konaniach, v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne
ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä
v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť
jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu. Dôvodom navrhovaného prerušenia tohto konania má byť podľa žalobcu skutočnosť,
že na Ústavnom súde SR pod sp. zn. RVP/12672/2015 prebieha konanie, ktoré má vplyv na skutkové
a právne posúdenie a výsledok sporu v tejto veci. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol,
v čase vydania tohto rozhodnutia neexistuje žiadny zákonný dôvod na vydanie rozhodnutia o prerušení
konania. V súčasnosti ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je platné a účinné a ktorým sa súd musí

riadiť a aplikovať ho. Táto právna úprava bude aplikovaná súdmi dovtedy, kým toto zákonné ustanovenie
nestratí právnu účinnosť.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. vyhovenia jeho návrhu na prerušenie
konania. Vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že právna
úpravca v SR do 30. 04. 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po
uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
prijala Národná rada SR § 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez
stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý
prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Odhliadnuc od
skutočnosti, že možnosť zbaviť sa dlhu vznesením námietky premlčania už sama o sebe znamená
zásah do majetkových práv a zásad dobrých mravov, prijatím § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré
by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej
výške a skúmať dôvody v tomto smere, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako
advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavu SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k
nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti strán sporu a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom
procese prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov,
o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov
právneho štátu. Podľa názoru Okresného súdu Košice II zásadný rozpor ustanovenia § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia
jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd má povinnosť prihliadať na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Takáto ochrana jednej zo
strán sporu je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu, a teda
aj s princípom právneho štátu.

3. Žalobca doručil súdu prvej inštancie odvolanie elektronickými prostriedkami, bez zaručeného
elektronického podpisu (e-mailom) dňa 05. 02. 2016 (č. l. 55 spisu). Dňa 09. 02. 2016 žalobca odovzdal
na poštovú prepravu odvolanie proti napadnutému uzneseniu v písomnej forme.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po oboznámení sa s obsahom spisu v
prejednávanej veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie
žalobca podal včas a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné podľa § 386 písm. a) CSP
odmietnuť z dôvodu, že odvolanie bolo podané oneskorene, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 42 ods. 1 OSP účinného do 30. 06. 2016 podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,
elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní, podanie ktoré bolo podpísané zaručeným
elektronickým podpisom doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch
dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada.

9. Podľa § 204 ods. 1 OSP účinného do 30. 06. 2016 sa odvolanie podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

10. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

11. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
12. Odvolací súd sa pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zaoberal otázkou
včasného podania odvolania. Posudzujúc včasnosť odvolania podaného žalobcom, odvolací súd zistil,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 14. 01. 2016 č. k. 6C/290/2014-52 bolo žalobcovi
doručené dňa 21. 01. 2016. Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 22. 01. 2016 a
uplynula dňa 05. 02. 2016 - piatok. Posledný deň lehoty na podanie odvolania žalobca elektronickými
prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu doručil súdu prvej inštancie odvolanie proti
napadnutého uzneseniu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal odvolanie elektronicky (e-mailom)
bez zaručeného elektronického podpisu, bol povinný v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 OSP (za
účinnosti ktorého bolo odvolanie žalobcu podané), účinným do 30. 06. 2016, takéto podanie do troch
dní doplniť. Zo spisu však vyplýva, že žalobca doplnil písomne podané odvolanie až dňa 09. 02. 2016,
jeho odovzdaním na poštovú prepravu, teda po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty, ktorá uplynula
dňa 08. 02. 2016 (pondelok). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, je potrebné konštatovať, že žalobca
napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na prerušenie
konania, po uplynutí zákonom stanovenej odvolacej lehoty, keďže odvolanie podané elektronickými
prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu žalobca riadne nedoplnil v zákonom stanovenej
lehote (troch dní) a na takto podané odvolanie sa neprihliada (§ 42 ods. 1 posledná veta OSP) a
žalobcom podané písomné odvolanie, odovzdané na poštovú prepravu dňa 09. 02. 2016, bolo podané
po uplynutí odvolacej lehoty.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. a) CSP ako
oneskorene podané a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou rozhodnutia
súdu prvej inštancie.

14. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania
v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť
analogicky podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP ako v prípade zastavenia konania tak, že
žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.