Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204108
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8515204108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej JUDr. Jany Burešovej a vo veci starostlivosti súdu o P.. X. T., A..
XX.XX.XXXX a P.. S. T., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom u matky, v konaní zastúpení Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny X. Ľ., kolíznym opatrovníkom, deti rodičov Q. T.O., A.. XX.XX.XXXX, bytom ul.
D. XXX/XX Q. O., právne zastúpený Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom AK M. R. Štefánika 2, Veľký Krtíš
a B. T., A.. XX.XX.XXXX, bytom ul. O. XXXX/X X. Ľ.J., v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4P/15/2016-138 zo dňa 06.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného k maloletému X.

a maloletému S., obom zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne od septembra 2014
zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal
na dôvody podaného návrhu na zníženie výživného, stanovisko matky, ako aj kolízneho opatrovníka
k podanému návrhu, výsledky vykonaného dokazovania, a to výsluchom rodičov maloletých detí,
oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 7P/63/2014 zo dňa 09.07.2014,
ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a schválená rodičovská dohoda, na základe
ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletých detí každému sumou 75,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, t.j. od 21.07.2014. V
tom čase bol otec maloletých detí zamestnaný od 01.07.2014 s tým, že v čase konania vo veci bol
práceneschopný, pričom podľa jeho vyjadrenia dosahoval príjem 400,- eur mesačne. Matka maloletých
detí bola nezamestnaná, v tom čase na materskej dovolenke a jej príjem pozostával z rodičovského
príspevku vo výške 203,- eur a prídavkov na dve maloleté deti vo výške 47,04 eur. Následne súd prvej
inštancie citoval ust. 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine
a uviedol, že predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena

pomerov, ku ktorej môže dôjsť na strane oprávneného, povinných alebo oboch stranách. Pre určenie
výšky vyživovacej povinnosti je rozhodná aj životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie dospel k záveru, že otec maloletých detí nepreukázal, že by od posledného rozhodovania o
výške výživného došlo na jeho strane k takej podstatnej a trvalej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného. Matka maloletých detí poberá iba rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške
47,- eur mesačne a náhradné výživné vo výške 150,- eur mesačne. Od 21.06.2016 je v evidencii na

Úrade práce. Zmena nastala na strana maloletých detí, nakoľko maloletý X. je od 01.09.2016 žiakom 2.
ročníka základnej školy a maloletý S. začal navštevovať materskú školu. Pred nástupom do školy mala
matka zvýšené výdaje na maloleté detí v súvislosti so zakúpením školských pomôcok, oblečenia cca
vo výške 60,- eur, školného vo výške 13,- eur a náklady na stravu. Spolu s maloletými deťmi býva v 2-izbovom byte, ktorý jej darovali rodičia a v byte majú právo doživotného bývania aj jej 2 plnoleté sestry.
Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 190,- eur mesačne.
Hlavným dôvodom návrhu otca maloletých detí na zníženie výživného bolo danie výpovede

zamestnávateľom otca v skúšobnej dobe, čím došlo k zníženiu príjmu na strane otca, ktorý pozostával
iba z dávky v hmotnej núdzi mesačne vo výške 61,- eur a od 01.06.2015 vo výške 96,30 eur.
Otec v návrhu poukázal aj na nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého bol od mája 2015
práceneschopný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v priebehu celého konania otec maloletých
detí svoje tvrdenia nepreukázal, naopak neúčasť na nariadenom pojednávaní odôvodnil tým, že

pracuje ďaleko od miesta súdneho konania, čo potvrdil dokladovaním pracovnej zmluvy. Ďalej súd
zdôraznil, že otec sa domáhal zníženia výživného od septembra 2014, ale návrh na zníženie bol
podaný 19.08.2015. Dôvodnosť zníženia výživného spätne žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto súd
prvej inštancie nepovažoval návrh otca na zmenu výživného, t.j. jeho zníženia za dôvodný. Podotkol,
že predchádzajúca právna úprava, ktorej súčasťou bola rodičovská dohoda v rozhodnutí o rozvode
rodičov maloletých detí nadobudla právoplatnosť 21.07.2014 a otec maloletých detí sa domáhal zníženia

výživného od septembra 2014. Z uvedeného vyplýva, že nemohla nastať podstatná a trvalá zmena
pomerov na strane povinného rodiča, cca 2 mesiace po právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia.
Maloleté deti nemôžu byť ukrátené na výživnom preto, že ich otec dostal výpoveď u predchádzajúceho
zamestnávateľa v skúšobnej dobe a aj keď uzavrel rodičovskú dohodu, tak v minulosti výživné neplatil.
Podstatné je, že otec toho času pracuje a keďže pracuje ako sám uviedol ďaleko od miesta súdneho

konania, zrejme aj z dôvodu možnosti vyšších príjmov je schopný uhrádzať výživné pre maloleté deti,
na výške ktorej sa s matkou maloletých detí v čase rozvode ich manželstva dohodol. Je povinnosťou
nielen matky, ale aj otca byť deťom nápomocný do doby, kým nebudú schopné samé sa živiť. Otec
maloletým deťom nezabezpečuje ani osobnú starostlivosť, nežije s nimi v spoločnej domácnosti, čo súd
prvejinštanciezohľadnilnastranematky.Ztýchtodôvodovsúdprvejinštancienávrhotcaakonedôvodný

zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca otca maloletých
detí. Namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho súd dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že jeho pasivita je účelová, naopak vynakladá
úsilie zamestnať sa. K ukončeniu predchádzajúceho pracovného pomeru výpoveďou uviedol, že
zamestnávateľ s ním ukončil pracovnú zmluvu z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu v čase
jeho práceneschopnosti. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a jeho návrhu vyhovieť.

3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s ním nesúhlasí. Poukázala
na neplatenie výživného otcom maloletých detí v minulosti, v dôsledku čoho si musela výživné vymáhať
prostredníctvom exekútora, ako aj bol otec maloletých detí uznaný vinným zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy. Ďalej uviedla, že po ukončení rodičovskej dovolenky si hľadala prácu, a
preto od 03.10.2016 vykonáva aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby za účelom získania

praktických skúseností pre potreby trhu práce, ako aj, aby mohla zvýšiť príjem a zabezpečiť maloletým
deťom zvýšené výdavky.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie otca zamietnuť a napadnutý
rozsudok potvrdiť.

4. Podľa ust. § 395 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného
od 01.07.2016 (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Citované ustanovenie § 395 ods. 1 CMP je vyjadrením princípu okamžitej aplikability Civilného

mimosporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. do
30.06.2016 v súlade so zachovaním účinkov procesných úkonov, t.j. princípom justifikácie účinkov
procesných úkonov vyplývajúcich z ust. § 395 ods. 2 CMP, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov,
úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku s tým, že následky úkonov sa uznávajú
aj vtedy, ak novšia procesná úprava s týmto následkom nepočíta.

Podľa ust. § 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 a nasl. CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými odvolacími dôvodmi odvolací súd zistil, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdom prvej inštancie. Uplatnené námietky týkajúce
sa nesprávnych skutkových zistení, ako aj nesprávneho postupu súdu prvej inštancie odvolací súd
nepovažoval za dôvodné. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zmenu výživného, súd prvej inštancie

správne vychádzal z citovaných ustanovení Zákona o rodine s tým, že odvolací súd dodáva, že dohody
a súdne rozhodnutia a výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy
prihliada na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine). Súd prvej inštancie správne
porovnával sociálne a majetkové pomery povinných, t.j. rodičov maloletých detí v čase predchádzajúcej
právnej úpravy so sociálnymi a majetkovými pomermi rodičov v čase rozhodovania o podanom návrhu

na zníženie výživného. Konštatoval, že k zmene pomerov došlo na strane maloletých detí v súvislosti s
ich pribúdajúcim vekom, nástupom do školy u maloletého X. a do predškolského zariadenia u maloletého
S., čím došlo k zvýšeniu výdavkov na strane matky na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých
detí. Ďalej súd prvej inštancie správne zohľadnil aj uplynutie času od prechádzajúcej právnej úpravy
do podania návrhu na zníženie výživného s tým, že na základe posúdenia vykonaných dôkazov dospel

k záveru, že návrh otca maloletých detí na zníženie výživného nie je dôvodný, lebo v konaní nebolo
preukázané, že by došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane povinného rodiča - otca, ktorá
by odôvodňovala takýto postup.

7. Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Pri stanovení výšky výživného súd zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj sociálne a
majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Odvolací súd je toho názoru, že je v záujme maloletých
detí, aby obaja rodičia sa v rámci svojich schopností a možností snažili zabezpečiť si príjem tak, aby boli
schopní uspokojovať odôvodnené potreby maloletých detí vzhľadom na ich vek a neustále sa zvyšujúce
náklady na zabezpečenie ich výživy, ako aj uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb.

8. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie otca maloletých detí za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodol vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práca v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenie opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona, zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nich koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.