Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 4C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113224628
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113224628.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľky:

O. C., N. O. X, XXX XX H., korešpondenčná adresa S. XX, XXX XX Bratislava, zastúpená: Advokátska
kancelária Kadlubiec, Starzyk a partneri, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina proti odporcovi: O.
C., N. F. XXX, XXX XX, zastúpený: JUDr. Ján Lacko, advokát, so sídlom Bojnická cesta 28/5, Kanianka,
o zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca O. C. na W. O. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 165,- Eur na
sumu 230,- Eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15-ho dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám plnoletej dcéry, a to počnúc mesiacom september 2013.

Týmto sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 210/2009-96 zo dňa 08.02.2010.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2013 do 31.08.2014 vo výške 780,- Eur je odporca povinný zaplatiť
k rukám navrhovateľky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 18.07.2013 sa navrhovateľka domáhala ako plnoletá dcéra zvýšenia

vyživovacej povinnosti otca - odporcu zo sumy 165,- Eur na sumu 400,- Eur mesačne a platenia polovice
školného každý rok. Súd na pojednávaní konanom dňa 28.04.2014 pripustil zmenu návrhu na začatie
konania, že navrhovateľka sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 400,- Eur mesačne vždy do 15-
ho dňa mesiaca.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného nastala rozsudkom tunajšieho
súdu, č.k. 1P 210/2009-96 zo dňa 08.02.2010, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca na vtedy maloletú

navrhovateľku určená sumou 165,- Eur mesačne, pričom odvtedy sa jej situácia zmenila s ohľadom
na zvýšené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, s návštevou vysokej školy, s výdavkami
spojenými s bývaním, poistením, telefónom, stravou, cestovným, vreckovým, oblečením a trávením
dovolenky.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 04.10.2013, v ktorom uviedol, že
výdavky navrhovateľky považuje za nadštandardné, pričom poukázal na svoje príjmy a výdavky s tým,

že je ochotný komunikovať o zvýšenom výživnom, najviac však do výšky 200,- Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn.
1P 210/2009 a listinnými dôkazmi - oznámením o narodení navrhovateľky, potvrdením o príjme matkynavrhovateľky, mesačný zálohový predpis za služby spojené s bývaním navrhovateľky, potvrdením
o trvalom príkaze na platbu životného investičného poistenia, poplatku za prihlášku do školy, test z
anglického jazyka a školného, lekárskou správou, potvrdením o ukončení autoškoly, potvrdením o

návšteve školy, vysvedčením o maturitnej skúške, čestným prehlásením matky odporcu, potvrdenia
o platbe za služby spojené s bývaním odporcu, potvrdenie o výške a zaplatení dani z nehnuteľnosti,
daňové priznanie odporcu za rok 2012 a 2013, fotokópia peňažného denníka odporcu za rok 2012 a
2013, fotokópie zmlúv o poskytnutí prác odporcu za obdobie od apríla 2012 do januára 2014, potvrdenie
Sociálnej poisťovne, vyúčtovania cestovných výdavkov za rok 2012 a 2013.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1P 210/2009 zo dňa 08.02.2010 súd zistil, že vo veci starostlivosti o
maloletú O. C. súd schválil rodičovskú dohodu tak, že otec sa zaviazal prispievať na výživné maloletej
zvýšeným výživným zo sumy 100,- Eur na 165,- Eur mesačne od 01.02.2010 vždy k 15-temu dňu v
mesiaci vopred k rukám matky.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že sa jej zmenili pomery od podania návrhu, všetky náklady, ktoré
jej vzniknú, hradí matka, pričom jej pomáha priateľ, matkini známi, kolegovia, jej kamaráti. Pokiaľ ide
o zdravotné problémy, rok navštevovala lekárske ambulancie, stále mala angíny, bola hospitalizovaná
aj na infekčnom oddelení, odoberali jej mandle, ale zdravotný stav sa jej výrazne nezlepšil. Lekári ju
odporučili do centra alternatívnej liečby, odvtedy sa jej stav zlepšil. V súčasnosti študuje na vysokej škole

v Bratislave formou denného štúdia na bakalársky program.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že považuje náklady navrhovateľky za neadekvátne, v súvislosti zo
zdravotnými problémami ich môže navrhovateľka riešiť aj v štátnych zariadeniach. Pracuje na základe
živnostenského oprávnenia v oblasti strojný zámočník. Vykonáva zámočnícke práce, brúsenie a

rozpaľovanie železných konštrukcií, montáž potrubia a práce vo výškach.

Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 28.05.2014 vystaveného Vysokou školou manažmentu mal súd za
preukázané, že navrhovateľka je študentkou 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia v školskom roku
2013/2014 od 01.09.2013 s predpokladom ukončenia štúdia v roku 2016. Z potvrdenia peňažného

ústavu o platbe zo dňa 20.06.2013 súd zistil, že navrhovateľka zaplatila školné vo výške 2 400,- Eur
na školský rok 2013/2014, dňa 26.04.2013 poplatok za prihlášku vo výške 50,- Eur a dňa 20.06.2013
poplatok za test z anglického jazyka (potrebný pre prijatie na štúdium). Z prehľadu priemerných nákladov
spojených s výchovou a výživou navrhovateľky, ktorú zabezpečuje jej matka, súd zistil, že v roku 2013
boli bežné opakujúce sa mesačné náklady navrhovateľky deklarované vo výške 688,06 Eur, pričom tieto

pozostávajú z nákladov na bývanie vo výške 174,- Eur, poistenie vo výške 28,06 Eur, antikoncepcia vo
výške 13,- Eur, telefón vo výške 40,- Eur, električenka vo výške 13,- Eur, strava vo výške 300,- Eur,
vreckové vo výške 100,- Eur a kozmetika vo výške 20,- Eur.

Z prehľadu priemerných nákladov odporcu, súd zistil, že v roku 2013 boli bežné opakujúce sa mesačné

náklady odporcu deklarované vo výške nákladov na bývanie v sume 44,64 Eur, elektrina a plyn vo výške
177,- Eur, vodné vo výške 30,- Eur za 3 mesiace, daň z nehnuteľnosti 34,44 Eur ročne a komunálny
odpad vo výške 20,- Eur. Z daňového priznania odporcu za rok 2012 súd zistil, že základ dane tvorila
suma 5 367,- Eur a z daňového priznania za rok 2013 súd zistil, že základ dane tvorila suma 4 488,- Eur.
Z peňažného denníka za rok 2012 vyplynulo, že odporca mal príjmy 14 711,- Eur a výdavky 9 343,92 Eur.

Z peňažného denníka za rok 2013 vyplynulo, že odporca mal príjmy 19 220,- Eur a výdavky 14 732,- Eur.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, a to dôvodnosťou návrhu, pričom posudzoval zmenu pomerov
tak ako to má na mysli Zákon o rodine.

Súd teda zisťoval, či v čase podania návrhu na začatie konania došlo k zmene pomerov na strane
navrhovateľky ako aj rodičov. Nakoľko od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného uplynuli
viac ako 4 roky, mal súd za preukázanú zmenu pomerov na strane Moniky Havranovej, odôvodňujúce
zvýšenie výživného (nastala rastom životných nákladov, začatím štúdia na vysokej škole, vekom aj

zvýšenými potrebami a nákladmi na zdravotnú starostlivosť). Matka navrhovateľky zabezpečovala
osobnú starostlivosť a financovala zvýšené potreby maloletej neskôr plnoletej dcéry výlučne sama, otec
sa podieľal na výžive naposledy určeným výživným v sume 165,- Eur.

Súd pri posudzovaní výšky výživného prihliadal na skutočnosť, že do doby plnoletosti Moniky jej osobnú

starostlivosť vykonávala matka, ako i na to, že matka finančne zabezpečuje všetky jej potreby nad rámec
výživného poskytovaného otcom, najmä platí školné a znáša i mimoriadne výdavky spojené so štúdiom
a lekárskou starostlivosťou.

Súd poukazuje na to, že pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby detí

odkázaných na výživu rodičov, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
oboch rodičov. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné, je zistenie ich
skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným a
duševným možnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym
možnostiam jeho uplatnenia. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom

na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného súd dospel k záveru, že zvýšené výživné tak
ako je uvedené vo výroku rozsudku je primerané, ako odôvodneným potrebám O., tak aj zárobkovým
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov.

Súd pri určení výšky výživného zvážil aj skutočnosť, že odporca, otec navrhovateľky sám vo svojom

písomnom podaní doručenom súdu dňa 04.10.2013 uviedol, že je ochotný platiť výživné vo výške
200,- Eur, čo nekorešpondovalo následnému vyjadreniu jeho právneho zástupcu o možnosti dokonca
zníženia výživného v dôsledku jeho nepriaznivej finančnej situácie. Odporca vzhľadom na svoju
profesiu (kvalifikovaný odbor) je schopný zaobstarať si pracovné možnosti s adekvátnym finančnýmohodnotením, s možnosťou znížiť svoje pomerne vysoké výdavky spojené s pracovnými cestami. Súd
zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade výkonu práce v zahraničí nie je možné argumentovať
nákladmi spojenými s bývaním (s ktorými prispieva matke, u ktorej býva).

Súd zároveň pri stanovení výšky výživného považoval za rozhodnú aj tú skutočnosť, aby výška
výživného bola v rovnováhe s odôvodnenými potrebami plnoletej dcéry, a nielen s možnosťami a
schopnosťami odporcu podieľať sa na zabezpečovaní jej potrieb v náležitej miere. Výšku výživného
považoval súd vzhľadom na všetky v konaní preukázané skutočnosti a najmä schopnosti, vzdelanie a

profesné skúsenosti odporcu za plne zodpovedajúce tomuto kritériu, akceptujúc všetky okolnosti tohto
prípadu a návrhu navrhovateľky čiastočne vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi
uvedenými v § 205, ods. 2 O. s. p. Podľa § 205 ods. 2 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.