Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816214122
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816214122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. C., nar.
XX.X.XXXX, zast. Q., dieťa rodičov: matky Ing. V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. S. XXX, zast. JUDr.
C. W., advokátkou so sídlom N., F. W. o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca a matky
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. januára 2017, č. k. 9P/ 59/2016-60, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza, č. k.
16P/13/2011 zo dňa 23.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2012, v časti výživného
tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletému s účinnosťou od 01.10.2016 znížil zo sumy 250 eur
mesačne na sumu 180 eur mesačne, ktoré je povinný platiť otec do rúk matky do konca mesiaca,

ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 2, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že návrh
otca na zníženie výživného je čiastočne dôvodný. Uviedol, že otec návrh na zníženie výživného
zdôvodňoval skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, čo je nepochybne zmena

pomerov na strane povinného. Konštatoval, že v čase ostatného rozhodovania o výživnom bol otec
slobodný nemajetný, bez ďalších vyživovacích povinností, pracujúci a žijúci v ČR. Od 12.10.2015 do
29.02.2016 bol otec práceneschopný. Pracovný pomer s ním zamestnávateľ ukončil výpoveďou pre
nadbytočnosť 30.04.2016. Zároveň mu bolo vyplatené odstupné 269 000 Kč, o čom predložil dohodu o
rozviazaní pracovného pomeru z 29.04.2016. Od 04.05.2016 bol opäť práceneschopný do 08.07.2016.
Od 09.07.2016 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce v G. v T. republike. Poberal
dávky nemocenského poistenia - podporu v nezamestnanosti: 14 692 Kč po dobu prvých dvoch

mesiacov, 11 302 Kč po dobu ďalších dvoch mesiacov, 10 172 Kč za ďalšie obdobie podpory, ktorá
bola priznaná na obdobie 5 mesiacov. Do júla 2016 mu boli vyplácané dávky nemocenského poistenia
od 01.01.2016 v priemere 8673 Kč mesačne. Matka po skončení predĺženej neplatenej rodičovskej
dovolenky je od 25.09.2015 v evidencii nezamestnaných, bez príjmu. O mal. G. sa matka stará výlučne
sama, s pomocou rodičov, bez pomoci zo strany otca. Jej vyživovacia povinnosť je tak vyvážená jej
osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Na strane matky došlo k zhoršeniu jej finančnej situácie, prestala

poberať dávky v materstve, je nezamestnaná, v dôsledku čoho si musí pravidelne aktívne hľadať
zamestnanie,avšaktútosituáciujejsťažujeprávezdravotnýstavmaloletéhodieťaťa.Tieždošlokzmene
nastranemal.G., ktorýnastúpildoprvéhoročníkazákladnejškoly,jehozdravotnýstavnaďalejvyžadujeodborné vyšetrenia a liečbu, hospitalizácie, bude sa musieť podrobiť operácii, je sledovaný u logopéda
a kardiológa. Chorobnosť maloletého matka preukázala doloženými lekárskymi správami. Matka s
maloletým aj naďalej bývajú u jej rodičov. Na strane maloletého došlo k zvýšeniu nákladov v súvislosti

s návštevou školy, ako aj v súvislosti so zhoršením jeho zdravotného stavu. Uvedené skutočnosti by
mali mať za následok zvýšenie výživného zo strany otca. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je však
v jeho súčasných možnostiach platiť mesačne výživné vo výške 250 eur mesačne. Neboli zistené také
skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru, že otec maloletého sa vyhýba pracovným príležitostiam. Otec
maloletého je povinný prispievať na úhradu potrieb maloletého, ktoré sa zvýšili, pokiaľ matka je ťažko

zamestnateľná pre chorobnosť maloletého, o čom otec vie. Na základe týchto skutočností súd ustálil, že
je v možnostiach otca aj vzhľadom na ekonomicky neodôvodnený nájom bytu, teda nepotrebný výdavok,
pokiaľ je nezamestnaný, prispievať na výživu maloletého napriek tomu, že je nezamestnaný, sumou
180 eur mesačne. Súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť od 01.10.2016 podľa návrhu otca s
prihliadnutím na zmenu pomerov na jeho strane, kedy jeho podpora v nezamestnanosti bola znížená na
sumu 10 172 Kč. Súd prvej inštancie zobral do úvahy, že odstupné 269 000 Kč bolo použité na úhradu

exekúcie, ktorá je vedená na výživné a nemohlo teda slúžiť na zabezpečenie jeho príjmu do 01.03.2017.

2. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bolo návrhu otca vyhovené podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietne. Súdu prvej inštancie vytýkala, že zásadnú zmenu

pomerov vyhodnotil jednostranne na strane otca ako povinného na úkor zásadnej zmeny oprávneného
maloletého dieťaťa a jeho matky. Mala za to, že preukázala, že na strane maloletého nastala zásadná
zmenapomerov,maloletýnastúpilnazákladnúpovinnúškolskúdochádzku,jehonákladysúvyššieatáto
zmena by skôr odôvodňovala zvýšenie výživného, nie naopak. Nezdieľala názor súdu prvej inštancie,
že otec nemá zabezpečený svoj príjem do 01.03.2017, naopak. Príjem stále má, a to či už z dôvodu

vyplatenia odstupného, z dôvodu poberania nemocenských dávok, podpory v nezamestnanosti alebo
práceneschopnosti.Naopak,matkažiadenpríjemnepoberá.Pokiaľsúdprvejinštancievychádzalztoho,
žeexekútorzvyplatenéhoodstupnéhootcovistrhávalrôznečiastkyaotcovizostalilenminimálnečiastky
na život, resp. súd prvej inštancie túto situáciu nesprávne vyhodnotil, že zobral do úvahy, že odstupné
269 000 Kč bolo použité na úhradu exekúcie, ktorá je vedená na výživné a nemohlo teda odstupné

slúžiť na zabezpečenie príjmu otca do 01.03.2017, vyslovila názor, že touto argumentáciou súd vyjadril
oveľa väčšie pochopenie otcovi, ktorý neplatil na svoje dieťa výživné, nezohľadnil v prospech matky
skutočnosť, že išlo preukázateľne o exekúciu výživného za predchádzajúce obdobie za čo si otec môže
sám. Uviedla, že záujem maloletého ako keby zostal v tejto súvislosti sekundárny. Poukazovala na to,
že otcom uvádzané dôvody návrhu existovali už v čase predchádzajúceho konania vedeného pod sp.

zn. 4P/64/2015, v ktorom sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého a súd jeho návrh zamietol.

3. Proti rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmenil a jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému G. znížil zo sumy 250 eur

na 100 eur mesačne. Dôvodil, že od posledného rozhodnutia, ktorým bol jeho návrh na zníženie
výživného zamietnutý sa podstatným spôsobom zmenili podmienky na jeho strane. Od skončenia
práceneschopnosti je nezamestnaný, bez príjmu, z odstupného, ktoré mu zamestnávateľ pri skončení
pracovného pomeru vyplatil vo výške 269 000 Kč, polovicu, teda 134 500 Kč exekútor exekuoval
ako zameškané výživného, z ktorého dôvodu celú túto sumu exekútor poukázal matke maloletého.

Zvyšnú časť odstupného použil na zaplatenie zmeškaného nájmu bytu a splatenie zostatku pôžičky.
Z uvedeného vyplýva, že odstupné, ktoré mu zamestnávateľ vyplatil nemohol použiť na svoje bežné
životnénáklady.Zdôrazňoval,žeodskončeniapráceneschopnostineustálesihľadázamestnanie,avšak
vzhľadom na jeho fyzické obmedzenia (poškodená ruka s trvalými následkami a vážna porucha zraku)
si nemôže nájsť vhodné zamestnanie. Zdôrazňoval, že matka maloletého je dlhodobo nezamestnaná,

a to aj napriek tomu, že má vysokoškolské vzdelanie. Z tvrdení matky maloletého nemožno vyvodiť, že
sa permanentne zaujíma o zamestnanie. Svoj záujem zamestnať sa žiadnym hodnoverným spôsobom
počas pojednávania nepreukázala. Vzhľadom na vek dieťaťa matke nič nebráni, aby sa zamestnala,
a tak prispievala na výchovu a výživu maloletého. Vyjadril názor, že matka nemá záujem trvalo sa
zamestnať, nakoľko súčasný stav jej vyhovuje a podstatnú časť výživného, ktoré platí otec, využíva

pre vlastnú potrebu, hlavne na krytie svojich životných nákladov. Dôvodil, že v konaní preukázal, že
jeho príjem za posledných 12 mesiacov podstatným spôsobom poklesol a výživné vo výške 250 eur
je neprimerané jeho príjmu, znižuje jeho životnú úroveň podstatným spôsobom. Výživné v stanovenej
výške nie je schopný platiť, preto ho platí jeho matka, ktorá je invalidná dôchodkyňa. Súd prvej inštanciesíce napadnutým rozsudkom znížil výživné z 250 eur na 180 eur, avšak ani túto čiastku vzhľadom na
jeho momentálnu finančnú situáciu nie je schopný platiť. Rovnako sa domnieva, že na výživu maloletého
takáto vysoká čiastka nie je potrebná. Čiastka 180 eur mesačne je v súčasnosti nad jeho možnosti a nie

je schopný ju platiť. Záverom poukazoval na tú skutočnosť, že si doteraz riadne plnil svoju vyživovaciu
povinnosť matka maloletého mu permanentne styk s maloletým pod rôznymi zámienkami odmieta.

4. Vyjadrenia matky k odvolaniu otca a vyjadrenie otca k odvolaniu matky neobsahovali žiadne nové
skutočnosti. Vyjadrenia boli totožné s tými, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, ako aj v

podaných odvolaniach.

5. Opatrovník maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že zotrváva na svojich
vyjadreniach z pojednávania zo dňa 24.01.2017. Uviedol, že so znížením výživného nesúhlasí, nakoľko
zdravotný stav dieťaťa si aj naďalej vyžaduje odborné vyšetrenia a liečbu. Otec si má vo vlastnom
záujemprispôsobiťpodmienkytak,abymoholplniťvyživovaciupovinnosťvtakejvýške,ktorázodpovedá

odôvodneným potrebám a výdavkom maloletého dieťaťa.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal veci podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s §
219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolania otca a matky

nie sú dôvodné.

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa

pretovcelomrozsahustotožňujesoskutkovýmizávermi,akoajsprávnymposúdenímvecivodôvodnení
rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal s dôvodmi podaných odvolaní, ktoré dôvody odvolatelia

prezentovali už počas konania pred súdom prvej inštancie.

9. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého
G..

10. Pri svojom rozhodovaní postupoval podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene
výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia,
ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná, dlhší čas trvajúca zmena
tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho

rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zníženie alebo zvýšenie zárobku, či
iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu u povinného, a to nielen na krátky čas.
Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zníženie vyživovacej
povinnosti rodiča, strata príjmu rodiča a podobne. Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia pri
posudzovaní, či došlo k zmene pomerov, teda odseku 1 sa musí vždy prihliadnuť na vývoj životných

nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady,
ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

11. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú
predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta

Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine).

12. V danom prípade súd prvej inštancie posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. G.
v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom a správne porovnával, či v pomeroch

účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorá bola
naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.01.2012, č. k. 16P/13/2011-125.
Súd prvej inštancie vyhodnocoval pomery na strane obidvoch rodičov, ako aj na strane maloletého.13. Krajský súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie postupoval pri zisťovaní skutkového
stavu veci dôsledne, náležite porovnával v rozhodnom období pomery na oboch stranách, ktoré správne
vyhodnotil tak, že vyživovaciu povinnosť zo strany otca k mal. G. je potrebné znížiť.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť k maloletému G. bola naposledy upravená
rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.01.2012 č.k. 16P/13/2011-125, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 01.03.2012 s tým, že v tom čase matka maloletého poberala rodičovský príspevok
vo výške 3.800 Kč, t.j. 153 Eur mesačne. Príjem otca dieťaťa bol konštatovaný v roku 2009 vo výške

737,75 Eur, v roku 2010 vo výške 863,29 Eur, v roku 2011 do apríla 2011 vo výške 777,92 Eur a
v nasledujúcom období podľa vyjadrenia otca vo výške 725,80 Eur s prihliadnutím na skutočnosť, že
okrem toho mu boli vyplácané i tzv. motivačné body - benefity, ktoré predstavovali ďalších 3.000 Kč
mesačne. Už v tom čase bol u maloletého konštatovaný zhoršený zdravotný stav, z dôvodu ktorého bola
potrebná zvýšená starostlivosť matky. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. marca
2016, č.k. 4P/64/2015-69, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. júna 2016, č.k.

5CoP/34/2016-84 bol zamietnutý návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti. V porovnaní s pomermi
na strane rodičov a maloletého od poslednej úpravy výživného odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa
29. júna 2016 konštatoval, že otec v tom čase pracoval naďalej u toho istého zamestnávateľa, pričom je
faktom, že za určité časovo kratšie obdobie došlo k zníženiu príjmu na strane otca, avšak sa jednalo o
krátkodobé zníženie príjmu. Vyslovil názor, že otec v konečnom dôsledku po jeho opätovnom nástupe

do práce bude dosahovať taký istý príjem, ako mal minimálne v rozsahu v čase poslednej úpravy o
výživnom. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci mal za nepochybne preukázané, že od uvedeného
zamietavého rozhodnutia došlo k výraznej zmene u otca v tom smere, že pracovný pomer otca bol
ukončený dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 29.04.2016 z dôvodu nadbytočnosti. Za
danej situácie nemožno vyvodiť, že otec si zapríčinil zníženie príjmu sám. Od 04.05.2016 bol otec

opätovne práceneschopný do 08.07.2016 (pričom ani matka nespochybňuje, že zdravotný stav otca
je v dôsledku pracovného úrazu nepriaznivý) a od 09.07.2016 je otec evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie na úrade práce. Nemožno tak v danom prípade uvažovať o krátkodobom znížení jeho
príjmu tak, ako tomu bolo pri predchádzajúcom rozhodnutí. Z obsahu spisu tak nepochybne vyplýva
podstatná zmena v zárobkových pomeroch otca. Jeho miera príjmu poklesla natoľko, že nemožno

spravodlivo požadovať, aby otec na maloletého G. platil výživné vo výške 250 Eur mesačne, a preto
výživné bolo potrebné znížiť. Za súčasnej situácie otca, výživné vo výške 180 Eur mesačne je podľa
názoru odvolacieho súdu primerané k zisteným pomerom, zodpovedá možnostiam, schopnostiam a
zárobkovým pomerom osoby povinnej. Je nepochybné, že situácia otca od posledného rozhodnutia o
výživnomsazhoršilaazadanejsituácieužniejeschopnýplatiťvýživnénamaloletéhovpôvodneurčenej

výške 250 Eur mesačne. Pri rozhodovaní o výživnom je totiž nevyhnutné prihliadať nielen na nárast
odôvodnených potrieb na strane oprávnenej osoby, ale aj na to, aké sú možnosti a schopnosti osoby
povinnej, v danom prípade otca maloletého, v akej výške potom tieto možnosti a schopnosti umožňujú
výživné plniť.

15. Ani ďalšie odvolacie námietky matky a otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto sú totožné,
ako boli prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s nimi vo svojom
odôvodnení riadne a vyčerpávajúco vyporiadal.

16. Odvolací súd tak nezistil žiadnu nesprávnosť napadnutého rozsudku, preto rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa

zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie

priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.