Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/52/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612207204
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6612207204.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Ing. I. Y., D.. XX.XX.XXXX,

H. N. Z. XXX/XX, A., P. Z., zastúp. JUDr. Zuzanou Zvončekovou, advokátkou z AK Bratislava,
Trenčianska 672/6 proti žalovanému Tatra - Leasing, s.r.o., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 31
326 552, v zastúpení Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Štefánikova 8 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok F. Z. S. N. Z..R.. XXXX/XX R. W. XX.XX.XXXX.

II. Súd p o z a s t a v u j e vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku F. Z. S. N. Z..R.. XXXX/XX R.

W. XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského
súdu v Bratislave pod sp.zn. XXXX/XX zo dňa 31.03.2012 voči žalovanému 1/ Tatra - Leasing,
s.r.o., Hodžovo námestie 3, Bratislava a žalovanému 2/ spoločnosti ALIOR, spol. s. r. o. Žilina,
ktorým rozsudkom rozhodcovský súd zaviazal žalobcu a žalovaného 2/ ALIOR spol. s r.o., spoločne
a nerozdielne zaplatiť sumu 58 281,12 Eur s úrokom vo výške 6% ročne od 29.11.2011 až do
zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 194,27 Eur a trov konania v sume 2 716,90 Eur. V tejto
súvislosti žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o

rozhodcovskom konaní. Poukázal na to, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
ods. 1 Zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Žalobca bol v zmenke vystavenej žalovaným 1/
dňa 23.11.2009 vyplnenej dňa 26.11.2009 na sumu 58 281,12 Eur zmenkovým ručiteľom - avalistom
podľa zmluvy o použití bianko zmenky č.XXXXXXXX/1 zo dňa 23.11.2009 a to v zmysle leasingovej
zmluvy č.XXXXXXXX zo dňa 23.11.2009. Žalovaný 2/ nebol zmluvnou stranou leasingovej zmluvy.
Žalobca poukázal na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v spojení so zákonom o spotrebiteľských

úveroch a žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) Zákona o
rozhodcovskom konaní jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej
zmluvy z dôvodu, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V
tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca podal písomné námietky proti rozhodcovskému rozsudku
dňa 10.02.2012 podľa § 21 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu pre neplatnosti rozhodcovskej doložky vedenej v časti VII ods. 7 leasingovej
zmluvy v spojení s článkom V. bod 5. 4 zmluvy o zmenke. Zdôraznil, že podľa žalobcu ustanovenie

článku VII ods. 7 leasingovej zmluvy v spojení s článkom V. bod 5.4 zmluvy o zmenke je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou spôsobujúcou čiastočnú neplatnosť leasingovej zmluvy a zmluvy o zmenke a
neplatnosť rozhodcovskej doložky v nich uvedených. Okrem vyššie uvedenej nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán leasingovej zmluvy a zmluvy o zmenke sú v leasingovej zmluve ďalšieustanovenia neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorý prijímateľ leasingu nemohol pri uzatváraní
leasingovej zmluvy ovplyvniť a ktoré výrazne znevýhodňujú práva prijímateľa leasingu, zbavujú
leasingovú spoločnosť jej zodpovednosti na ťarchu prijímateľa leasingu, čím umožňujú rýchlejšie docieliť

právo na vyplnenie zmenky a tak spôsobujú jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na dojednania
leasingovej zmluvy podľa článku 5.2, článok 5.4, článok 6.2 a článok 11 bod 11.2.1. leasingovej
zmluvy. Rozhodcovský súd poskytol neprimerane krátku lehotu 3 dní na vyjadrenie sa k obsahu návrhu
navrhovateľa. Žalobca nemal možnosť v súdom stanovenej lehote 3 dní na žalobu riadne a včas
reagovať, na tieto skutočnosti rozhodcovský súd nebral ohľad. Neprihliadol na vecnú argumentáciu

týkajúcu sa nesprávne vyplnenej zmenkovej sumy, nepreskúmateľnosti zániku leasingovej zmluvy a
vzájomného nároku, ktorý bol uplatnený v písomných námietkach. Rozhodcovský súd rozhodol bez
preskúmania skutočností uvedených v písomných námietkach o nesprávnom vyplnení zmenkovej sumy.
Napriek tomu sa stotožnil so žalobným návrhom žalobcu - Tatra Leasing s.r.o., pričom tento postup v
napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevyslovil.

2. Žalovaný 1/ Tatra - Leasing s.r.o., podal k veci písomné vyjadrenie dňa 08.02.2013 v ktorom
uviedol, že hmotno-právne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa na ktoré poukázal navrhovateľ sú
nedôvodné, vzhľadom k tomu, že žalobca nevystupoval pri uzatvorení zmlúv ako spotrebiteľ. Uviedol,
že poskytovateľ leasingu uzavrel dňa 23.11.2009 s obchodnou spoločnosťou ALIOR spol. s r.o., od
09.06.2012 vykonávajúca podnikateľskú činnosť pod obchodným menom BALIOR spol. s r.o., ako

prijímateľom leasingu leasingovú zmluvu č.XXXXXXXX na predmet leasingu - nákladné motorové
vozidlo značky S. T. XXX valník s hydraulickou rukou a hákovým nakladačom. Zmluvné strany pri
uzatvorení leasingovej zmluvy vystupovali v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ich zmluvný vzťah
sa spravoval zákonom č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zmien a doplnkov. Záväzkovo-
právny vzťah zmluvných strán sa spravoval Obchodným zákonníkom takisto v súlade s článkom III

leasingovej zmluvy - Všeobecné zmluvné podmienky ods. 14.4. Na zabezpečenie riadneho a včasného
splnenia pohľadávky uzavreli účastníci leasingovej zmluvy č.XXXXXXXX zmluvu o použití bianko
zmenky č.XXXXXXXX/X zo dňa 23.11.2009. Za splnenie povinnosti dlžníka sa zaručil v zmysle § 30 ods.
1 navrhovateľ v tomto konaní. Skutočnosť, že na zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného 1/ sa nemôžu
aplikovať normatívne ustanovenia o ochrane spotrebiteľa najmä prvej časti, piatej hlavy Občianskeho

zákonníka odôvodnil tým, že z definície pojmu spotrebiteľ vyplýva, že žalobca môže byť považovaný
za spotrebiteľa iba pri kumulatívnom splnení dvoch podmienok. Prvou podmienkou je skutočnosť,
že sa musí jednať o fyzickú osobu a druhou podmienkou je nevyhnutnosť uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy za účelom uspokojenia súkromných potrieb. Leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX/X nemožno
označiť za spotrebiteľskú, nakoľko jej zmluvnými stranami boli právnické osoby konajúce v rámci svojej

podnikateľskej činnosti. V ďalšom poukázal na to, že zabezpečenie nárokov vyplývajúcich z leasingovej
zmluvy vzniklo na základe dvojstranného právneho úkonu a to vo forme uzavretia zmluvy o použití
bianko zmenky č. XXXXXXXX/X zo dňa 23.11.2009 ako tzv. "zaisťovacieho nástroja". Znamená to, že
existencia zaisťovacej zmluvy sa viaže k hlavnému právnemu pomeru k leasingovej zmluve. V danom
prípade na ručiteľa sa nevzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, vzhľadom k tomu, že žalobca ako

zmenkový ručiteľ sa zaručil za včasné a riadne splnenie pohľadávky ako fyzická osoba, nemožno ho
však považovať za spotrebiteľa z dôvodu, že zmluva o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X sa viaže
k leasingovej zmluve v rámci ktorej účastníci konali ako podnikatelia a založili medzi sebou obchodno-
právny záväzkový vzťah. Nestotožnil sa ani s neprijateľnosťou zmluvných podmienok v leasingovej
zmluve na ktoré poukázal žalobca. Uviedol, že žalobca mohol ako konateľ obchodnej spoločnosti

ALIOR spol. s r.o., pred uzavretím leasingovej zmluvy pripomienkovať a ovplyvniť znenie jednotlivých
ustanovení leasingovej zmluvy v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti. Pri uzatváraní jednotlivých
leasingových zmlúv žalovaný 1/ totiž vždy umožní druhej strane vyjadriť sa k predloženým zmluvným
podmienkam aj s eventuálnym navrhnutím ich obsahovej úpravy. Jednotlivé ustanovenia v leasingovej
zmluve sú v súlade s hmotnoprávnou úpravou. Čo sa týka platnosti výpovede leasingovej zmluvy

odporca 1/ poukázal na znenie článku III ods. 11.2. leasingovej zmluvy, podľa ktorého "predčasné
ukončenie leasingovej zmluvy výpoveďou zo strany poskytovateľa leasingu je možné po a) ak je
prijímateľ leasingu v omeškaní so splatnou leasingovou splátkou, alebo jej časťou, alebo je v omeškaní
s plnením akéhokoľvek splatného záväzku voči poskytovateľovi leasingu po dobu dlhšiu ako 7 dní.
Nakoľko bol prijímateľ leasingu v čase doručenia výpovede leasingovej zmluvy v omeškaní s úhradou

splatných leasingových splátok po dobu dlhšiu ako 7 dní, vypovedal leasingovú zmluvu v zmysle
článku III leasingovej zmluvy - Všeobecné zmluvné podmienky ods. 11.2. a to písomnou výpoveďou
ku dňu 10.10.2010. Čo sa týka námietky neplatnosti rozhodcovskej doložky, rozhodcovská doložka je
obsiahnutá v leasingovej zmluve čl. VII ods. 7 v zmluve o použití bianko zmenky článok V ods. 5.4.a nestanovuje zmluvným stranám povinnosť predložiť prípadný spor iba rozhodcovskému súdu, ale
podľa voľby žalobcu buď príslušnému súdu Slovenskej republiky alebo jedinému rozhodcovi. Čo sa
týka rozhodcovského konania, v ktorom sa poukazuje na neprimeranú krátku lehotu na vyjadrenie k

žalobe dňa 15.12.2011, poukazuje na § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní a na § 175 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku "ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať".

3. Žalovaný Tatra Leasing s.r.o., v konaní uviedol, že v zmysle § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom

konaní sa na rozhodcovské konanie primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
o zmenkovom platobnom rozkaze. Právnou ochranou proti žalobe zo dňa 05.12.2011 bola možnosť
žalobcu podať námietky v lehote do 3 dní odo dňa doručenia výzvy na vyjadrenie k žalobe. Túto
3-dňovú lehotu stanovuje Rozhodcovský súd v Bratislave primerane podľa znenia § 175 ods. 1
O.s.p.. Stanovenie 3-dňovej lehoty na zaujatie kvalifikovaného stanoviska nemôže byť dôvodom na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žalobca doručil námietky voči žalobe zo dňa 05.12.2011

až po márnom uplynutí stanovenej lehoty, preto rozhodcovský súd nebol oprávnený na tieto námietky
prihliadať. Žalovaný 2/ sa preto domnieva, že k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania by došlo
v prípade, keby rozhodcovský súd stanovil dlhšiu ako 3-dňovú lehotu. V konaní o vydanie zmenkového
platobného rozkazu je špecifickým titulom občianskeho súdneho konania. Ak je žalobca nie je schopný
formulovať námietky proti rozhodcovskému rozsudku kvalifikovane a včas, nemôže toto byť na ťarchu

zmenkového veriteľa. Námietka neprejednania protižaloby nemá svoje opodstatnenie, nakoľko žalobca
v čase podania námietok 10.02.2012 nepôsobil ako štatutárny orgán prijímateľa leasingu. Vzhľadom na
uvedené žiadal, aby súd návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol.

4. Na pojednávaní zo dňa 19.03.2013 právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd pripustil zmenu v

označení účastníkov konania na strane žalovaného 2/ ALIOR spol. s r.o., ktorý už neexistuje a vo výpise
v Obchodnom registri je zmena na obchodné meno BALIOR spol. s r.o., ul. Gen. Slobodu 1979/31, 960
01 Zvolen - Môťová, IČO:36 0007 200. Súd na tomto pojednávaní uznesením pripustil zmenu v označení
účastníkov konania v zmysle návrhu.

5. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 6C/52/2012 zo dňa 12.03.2014 konanie voči žalovanému BALIOR
spol. s r. o. Zvolen - Môťová, Ul. gen. Slobodu 1979/31 na návrh zastavil a návrh žalobcu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. XXXX/XX zo dňa 31.03.2012
zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania. V rozsudku poukázal na
to, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp.

zn. XXXX/XX zo dňa 31.03.2012 (ďalej "sporný rozhodcovský rozsudok"), ktorým rozhodcovský súd
uložil žalobcovi a žalovanému 2/ (v tom čase s obchodným menom ALIOR spol. s r. o.) povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ sumu 58.281,12 € spolu s úrokom vo výške 6%
ročne od 29.11.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu v sume 194,27 € a trovy konania v sume
2.716,90 €. Žalobca žiadal zrušiť sporný rozhodcovský rozsudok s poukazom na to, že v danom

prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bola vypísaná zmenka
vystavená žalovaným 1/ dňa 23.11.2009, ním vyplnená dňa 26.11.2009 na sumu 58.281,12 € so
zmenkovým ručením podľa zmluvy o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X zo dňa 23.11.2009 a to
na základe leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 23.11.2009. Žalobca poukázal na to, že na daný
právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách v spojení so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. j) zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, t. j. z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania ako aj z dôvodu, že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na

ochranu spotrebiteľa. Poukázal na to, že podal písomné námietky proti rozhodcovskému rozsudku
dňa 10.02.2012 podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej v časti
VII ods. 7 leasingovej zmluvy v spojení s článkom V. bod 5. 4 zmluvy o zmenke. Ustanovenie
článku VII ods. 7 leasingovej zmluvy v spojení s článkom V. bod 5.4 zmluvy o zmenke považoval

za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu čiastočnú neplatnosť leasingovej zmluvy a zmluvy
o zmenke a neplatnosť rozhodcovskej doložky v nej uvedenej. Uviedol, že okrem vyššie uvedenej
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán leasingovej zmluvy a zmluvy o zmenke sú v
leasingovej zmluve ďalšie ustanovenia neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré prijímateľ leasingunemohol pri uzatváraní leasingovej zmluvy ovplyvniť a ktoré výrazne znevýhodňujú práva prijímateľa
leasingu,zbavujúleasingovúspoločnosťjejzodpovednostinaťarchuprijímateľaleasingu,čímumožňujú
rýchlejšie docieliť právo na vyplnenie zmenky a tak spôsobujú jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal

na dojednania leasingovej zmluvy podľa článku 5.2, článku 5.4, článku 6.2 a článku 11 bod 11.2.1.
leasingovej zmluvy a aj na to, že rozhodcovský súd mu poskytol neprimerane krátku lehotu troch dní na
vyjadrenie sa k obsahu návrhu žalovaného 1/ ako navrhovateľa v rozhodcovskom konaní, preto nemal
možnosťvsúdomstanovenejlehotetrochdnínanávrhriadneavčasreagovať,pričomrozhodcovskýsúd
na tieto skutočnosti nebral ohľad. Rozhodcovský súd neprihliadol na jeho vecnú argumentáciu týkajúcu

sa nesprávne vyplnenej zmenkovej sumy, nepreskúmateľnosti zániku leasingovej zmluvy a vzájomného
nároku, ktorý bol uplatnený v písomných námietkach. Rozhodcovský súd podľa neho rozhodol bez
preskúmania skutočností uvedených v písomných námietkach o nesprávnom vyplnení zmenkovej sumy.
Súd ďalej uviedol, že dňa 12.03.2014 vzal žalobca návrh voči žalovanému 2/ späť, v dôsledku čoho
súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že žalobca nevystupoval pri uzatváraní zmlúv ako spotrebiteľ, preto v tomto prípade nebolo možné

aplikovať zákonné ustanovenia § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, preto nepovažoval
leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa 23.11.2009 za spotrebiteľskú. Ďalej konštatoval, že v rámci
rozhodcovského konania podal žalobca námietky, avšak nestihol ich zaslať rozhodcovskému súdu v
trojdňovej lehote od doručenia výzvy na vyjadrenie; trojdňová lehota bola stanovená rozhodcovským
súdom v súlade so znením ustanovenia § 175 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na to, že žalobca doručil

námietky voči návrhu, ktorý bol podaný na rozhodcovský súd dňa 05.12.2011 až po uplynutí tejto
lehoty, rozhodcovský súd na námietky neprihliadol. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že mu nebol dodaný
riadne a včas predmet leasingu, uzavrel, že nedodanie predmetu leasingu v danom prípade nemalo
vplyv na povinnosť uhrádzať dohodnuté leasingové splátky v zmysle článku VII leasingovej zmluvy
ods. 1. Na základe uvedeného považoval okresný súd sporný rozhodcovský rozsudok za vydaný v

súlade s leasingovou zmluvou a všeobecnými zmluvnými podmienkami finančného leasingu hnuteľných
predmetov, súčasne v súlade so zmluvou o použití bianko zmenky a tiež v súlade s rokovacím poriadkom
rozhodcovského súdu, a preto návrh žalobcu proti žalovanému 1/ ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech úspešného žalovaného 1/.

6. Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku a vo výroku trovách konania podal žalobca včas odvolanie. Výrok o zastavení konania voči
spoločnosti BALIOR spol. s r.o. Zvolen nebol odvolaním napadnutý, preto zastavenie konania voči
tomuto žalovanému nadobudlo právoplatnosť. Vyčítal okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca zdôraznil, že ako právne dôvody podania návrhu na

zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku uviedol jednak argumentáciu právnej ochrany spotrebiteľa
a jednak právnu argumentáciu porušenia základných zásad práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca
akceptoval, že právny vzťah účastníkov konania zrejme nepodlieha ochrane platnej pre spotrebiteľské
vzťahy. Na druhej strane však vyjadril názor, že nemožno ignorovať skutočnosť, že jeho procesné
práva boli v rozhodcovskom konaní vážne porušené a okresný súd sa touto problematikou vôbec

nezaoberal, resp. zaoberal sa ňou len veľmi okrajovo. Podľa žalobcu okresný súd vo svojom rozhodnutí
neskúmal podmienky týkajúce sa porušenia rovnosti práv účastníkov rozhodcovského konania a svoje
rozhodnutie oprel len o tvrdenie, že navrhovateľ nebol spotrebiteľom, že sa nejedná o spotrebiteľskú
zmluvu a že lehota troch dní nebola navrhovateľom dodržaná, na základe čoho tvrdil, že rozhodcovský
súd zmenkovému návrhu správne vyhovel. Neboli mu pritom spolu so zmenkovým návrhom vôbec

doručené akékoľvek prílohy zmenkového návrhu. Za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhoval
vykonať vo veci dokazovanie pripojením celého rozhodcovského spisu, čo okresný súd nevykonal a
rozhodol len na základe elektronických kópii listín. Žalobca ignoroval výslovné znenie rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu, z ktorého ale vyplýva rozdielny charakter riešenia zmenkových sporov.
Aplikácia Občianskeho súdneho poriadku je možná len v prípade, ak niektoré otázky rokovací poriadok

nerieši; avšak v ustanovení § 11 ods. 6 rokovacieho poriadku sa vyslovene uvádza, že ak žalobou
uplatnený nárok vyplýva zo zmenky, môže súd žalovaného vyzvať na podanie námietok proti zmenke.
Lehota na podanie námietok je procesnou a trvá najmenej tri dni. Ak žalovaný nepodá námietky, môže
byť rozhodnuté bez nariadenia ústneho pojednávania. Uvedenú právnu úpravu okresný súd nevzal do
úvahy,neporovnaljejzneniesoznenímustanovenia§175O.s.p.ozmenkovomplatobnomrozkazealen

konštatoval, že trojdňová lehota bola stanovená v súlade so znením § 175 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti
malžalobcazato,žeokresnýsúdnesprávneprávneposúdilpostuprozhodcovskéhosúdutýkajúcehosa
samotného zmenkového konania, a to najmä postup rozhodcovského súdu pri určení trojdňovej lehoty
na vyjadrenie. Aj samotný rozhodcovský súd má pri svojej rozhodovacej činnosti postupovať v záujmezásady zachovania práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodcovský súd mal v obsahu námietok
uvedenú zásadnú argumentáciu, od namietania výšky vyplnenia zmenkovej sumy, určenia dňa zániku
leasingovej zmluvy po samotný vzájomný návrh, ktoré námietky však rozhodcovský súd pod zásterkou

formálnosti zmenkového konania ignoroval aj napriek tomu, že podľa zásad platných v konaní pred
všeobecnými súdmi majú súdy povinnosť odstraňovať spornosť uvedenú v súdnych konaniach. Vec
rozhodcovskémusúdupritomležalanastoledvamesiace(podaniezmenkovýchnámietokžalobcomdňa
10.02.2012 a rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 31.03.2012). Rozhodcovský súd teda účel trojdňovej
lehoty absolútne ignoroval a vo veci nekonal celé dva mesiace napriek tomu, že už mal v rukách právnu

argumentáciu žalobcu spojenú s jeho vzájomným návrhom a nakoniec vydal stručné štvorstranové
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania s odôvodnením zmeškania trojdňovej lehoty. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zn. Pl. ÚS 16/2012 zo dňa 16.10.2012,
ktorým došlo k zmene ustanovenia § 175 ods. 1 O.s.ř, kedy sa ustanovenie § 175 ods. 1 O.s.ř. v slovách
"do troch dní" a "v tejto lehote" ruší; k zrušeniu trojdňovej lehoty na podanie námietok proti zmenkovému
alebo šekovému platobnému rozkazu došlo v Českej republike dňa 30.04.2013, pričom sa počíta s

tým, že kontinuálne od 01.05.2013 by mala byť táto lehota predĺžená z troch na osem dní; spomínaný
nález tvrdí, že ak sú právnou normou podmienky realizácie procesných oprávnení niektorých účastníkov
neodôvodnene skrátené, porušuje sa tým základné právo účastníka konania, a to právo na spravodlivý
proces. So zásadou práva na spravodlivý proces veľmi úzko súvisí zásada rovnosti účastníkov konania.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného

súdu a s prihliadnutím na uvedenú právnu argumentáciu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru nemožno status žalobcu
charakterizovať ako spotrebiteľský. Toto tvrdenie podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6CoE/114/2013 zo dňa 29.11.2013, podľa ktorého fyzickú osobu ako ručiteľa, ktorá má s právnickou

osobou úzke obchodnoprávne vzťahy, nemožno považovať za spotrebiteľa (uznesenie vychádza z
právneho názoru vysloveného v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-419/11 zo dňa
14.03.2013). Preto považuje žalovaný 1/ námietku žalobcu za neprípustnú. Je nesporné, že ešte pred
podaním návrhu mal žalobca všetky jeho prílohy (leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa 23.11.2009
spolu so splátkovým kalendárom a zmluvu o použití bianko zmenky č XXXXXXXX/X zo dňa 23.11.2009)

dlhodobo k dispozícii, nakoľko pri uzatváraní leasingového vzťahu vystupoval ako konateľ žalovaného
2/ a súčasne (subsidiárne) ako ručiteľ - fyzická osoba, ručiaci za záväzky. V prípade zmenkového
konaniasajednáoosobitnýdruhobčianskehosúdnehokonania;predpokladomprevydanierozhodnutia
je doloženie zmenky, o ktorej platnosti a pravosti nie je dôvod pochybovať (rozsudok Vrchného súdu
v Prahe sp. zn. 5Cmo/74/99 zo dňa 03.08.1999). Vyjadril názor, že žalobca sa námietkou údajného

nedoručenia príloh k návrhu nepriamo snaží reparovať zmeškanie trojdňovej lehoty na podanie námietok
stanovenej rozhodcovským súdom v súlade s ustanovením § 175 ods. 1 O.s.p. Predložená zmenka
spĺňala všetky náležitosti pre riadne vydanie rozhodcovského rozsudku. Nekvalifikovaná obrana žalobcu
v rozhodcovskom konaní, ktorý argumentoval v rozpore so špecifickými zásadami zmenkového konania,
nemôže byť na jeho ťarchu. Žalobca svoj názor oprel výlučne o znenie § 11 ods. 6 rokovacieho

poriadku, podľa ktorého môže rozhodcovský súd vyzvať odporcu na podanie námietok, pričom táto
lehota trvá najmenej tri dni. Vyjadril názor, že z citovaného ustanovenia nemožno dospieť k záveru
o popretí zásad abstraktnosti a formálnosti zmenkového konania. Je nesporné, že rozhodcovský súd
riadne vyzval žalobcu na podanie námietok a to v procesnej lehote troch dní. Žalobca stanovenú
lehotu zmeškal. Postup rozhodcovského súdu bol plne v súlade nielen s rokovacím poriadkom, ale aj

s procesnou lehotou stanovenou pre zmenkové konanie Občianskym súdnym poriadkom (§ 175 ods. 1
O.s.p.). Relevantnosť námietky žalobcu by mohol založiť len taký postup, keby v rozpore so zásadami
občianskeho súdneho konania nebola neposkytnutá primeranú lehota na podanie námietok, k čomu
však nedošlo. K samotnému nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 16/12 zo dňa
16.10.2012 uviedol, že tento sa týka právnej úpravy zmenkového konania v Českej republike. Žalobca v

odvolaní nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávne právne posúdenie
veci zo strany okresného súdu. Podľa ustáleného právneho názoru sa pod právom na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nerozumie povinnosť súdu stotožniť
sa s predkladanými právnymi názormi účastníka konania, tzn. neúspech v súdnom konaní nemožno
považovať za porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004); rovnaký právny záver vyplýva aj z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp. zn. 17Co/1010/2014 zo dňa 16. 12.
2015 rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského
rozsudkuanaňomzávislomvýrokuotrováchkonaniazrušilavtejtočastivrátilvecnaďalšieprejednanie

súdu prvého stupňa. Konštatoval, že je zrejmé, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ (v tom čase s obchodným
menom ALIOR spol. s r. o.) uzavreli leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa 23.11.2009; žalovaný
1/ ako veriteľ na jednej strane a žalovaný 2/ ako dlžník na strane druhej spolu so žalobcom ako
avalistom uzavreli súčasne zmluvu o použití bianko zmenky č. XXXXXXXX/X zo dňa 23.11.2009 na
zabezpečenie splnenia pohľadávok žalovaného 1/ z uvedenej leasingovej zmluvy. Súčasťou zmluvy

o použití bianko zmenky bola rozhodcovská doložka zakotvujúca právomoc rozhodcovského súdu na
riešenie sporov vzniknutých z právneho vzťahu založeného uvedenou zmluvou alebo súvisiacich s touto
zmluvou. V čase uzavretia uvedených zmlúv bol žalobca spoločníkom a konateľom žalovaného 2/. Dňa
24.01.2012 doručil žalovaný 1/ rozhodcovskému súdu návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku na
zaplatenie sumy 58.281,12 € s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky vystavenej dňa 23.11.2009
od žalovaného 2/ ako dlžníka a vystaviteľa zmenky a žalobcu ako zmenkového ručiteľa; písomnou

výzvou zo dňa 24.01.2012 vyzval rozhodcovský súd žalovaného 2/ a žalobcu na vyjadrenie k návrhu
do troch dní od jej doručenia s poučením, že v prípade zmeškania lehoty môže byť vo veci rozhodnuté
bez nariadenia ústneho pojednávania; výzvu doručil rozhodcovský súd žalobcovi dňa 27.01.2012
prostredníctvom pošty; dňa 14.02.2012 doručil žalobca rozhodcovskému súdu námietky proti návrhu
žalovaného 2/ na začatie rozhodcovského konania; dňa 31.03.2012 vydal rozhodcovský súd sporný

rozhodcovský rozsudok, ktorým návrhu žalovaného 1/ (ako navrhovateľa v uvedenom rozhodcovskom
konaní) v plnom rozsahu vyhovel, keď v odôvodnení rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s námietkami (vyjadrením) žalobcu (v postavení žalovaného 2/ v uvedenom rozhodcovskom konaní)
proti návrhu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že žalobca nevystupoval v spornom
rozhodcovskom konaní v postavení spotrebiteľa. Nie je sporné, že žalobca bol v spornom období

uzavretia leasingovej zmluvy a zmluvy o použití bianko zmenky spoločníkom a konateľom žalovaného
2/. Súdna prax je jednotná v tom, že fyzickú osobu, ktorá prevzala ručenie (nevynímajúc zmenkové
ručenie) za splnenie záväzkov obchodnej spoločnosti, s ktorou má úzke podnikateľské väzby spojené
s povolaním vo vzťahu k tejto obchodnej spoločnosti (ako sú postavenie konateľa alebo väčšinový
obchodný podiel v tejto obchodnej spoločnosti), resp. záväzok ručenia spadá do profesijnej činnosti

tejto fyzickej osoby a má funkčnú väzbu s touto obchodnou spoločnosťou, nemožno považovať za
spotrebiteľa (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-419/11 zo dňa 14.03.2013 alebo
uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci zn. C-74/15 zo dňa 19.11.2015). Nakoľko žalobca
prevzal zmenkové ručenie za splnenie záväzku žalovaného 2/ z leasingovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa
23.11.2009 ako konateľ a spoločník tejto obchodnej spoločnosti, preto nemal v spornom rozhodcovskom

konaní (a ani v prejednávanej veci) postavenie spotrebiteľa. Preto je pojmovo vylúčené, aby v spornom
rozhodcovskom konaní došlo vo vzťahu k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa. Preto nemohlo dôjsť ani k neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená
právomoc rozhodcovského súdu, z dôvodu porušenia práv ako spotrebiteľa, preto nie je dôvod na
zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 31.12.2014). Pre úplnosť
odvolací súd uviedol, že ani spor o zaplatenie zmenky nie je spotrebiteľským sporom.

9. Na druhej strane však podľa odvolacieho súdu okresný súd nedostatočne posúdil zachovanie
rovnosti účastníkov konania v spornom rozhodcovskom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu sporného

rozhodcovského rozsudku, kedy žalobca výslovne označil ustanovenie § 40 ods. 1 písm. g) zákona č.
244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase priebehu
sporného rozhodcovského konania) za dôvod na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania ak sa

súd (vrátane rozhodcovského súdu) bez náležitého (zákonného) dôvodu odmietne zaoberať vecnou
argumentáciou jedného z účastníkov konania. Je zrejmé, že sporný rozhodcovský rozsudok bol vydaný
v zjednodušenej forme len na základe predloženej zmenky a návrhu žalovaného 1/ ako navrhovateľa
sporného rozhodcovského konania bez zohľadnenia námietok (vyjadrenia) žalobcu proti podanému
návrhu na začatie rozhodcovského konania a predloženej zmenke. Dôvodom takéhoto postupu malo

byť zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia a námietok proti zmenke zo strany žalobcu. Odvolací súd
dospel k záveru, že koncentračná zásada, ktorá sa aplikuje v zmenkovom konaní v zmysle § 175 ods.
4 O.s.p. nebolo možné aplikovať v spornom rozhodcovskom konaní. Možnosť aplikácie tejto zásadynemožno vyvodiť ani z primeranej aplikácie Občianskeho súdneho poriadku, pretože nejde o analogickú
situáciu ako je upravená v § 175 O.s.p..

11. Z dôvodu porušenia zásad rovnosti účasti účastníkov sporného rozhodcovského konania preto
odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Okresný súd v Lučenci na základe záväzného pokynu nadriadeného súdu doplnil dokazovanie
obstaraním rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu účinného v čase vydania sporného

rozhodcovského rozsudku a vytýčil vo veci pojednávanie.

13. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na podanom návrhu na zrušení rozhodcovského
rozsudku v plnom rozsahu, kedy sa stotožňuje s veľmi podrobnou argumentáciou Krajského súdu
v Banskej Bystrici vyslovenú v uznesení 17Co 1010/2014-287. Zdôrazňuje, že právo žalobcu na
spravodlivé prejednanie veci bolo rozhodcovským súdom porušené, preto sa dovoláva neplatnosti

rozhodcovského rozsudku z týchto dôvodov. Predkladá súdu rokovací poriadok Rozhodcovského súdu
v Bratislava platný v spornom období, z ktorého vyplýva porušenie predpisov rozhodcovským súdom.

14. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že žiada zamietnuť návrh na zrušenie rozhodcovského
rozsudku a žalobu zamietnuť. Poukazuje na všetky svoje doterajšie prednesy. Uvádza, že rokovací

poriadok bol platne aplikovaný v tomto konaní rozhodcovským súdom. Čo sa týka koncentračnej
zásady, táto síce nebola v rokovacom poriadku explicitne vyjadrená v prípade námietok, avšak nemala
by zmysel, keby nemohla byť v spornom konaní aplikovaná. Má za to, že koncentračná zásada
bola správne aplikovaná. Preto sa nestotožňuje s argumentáciou odvolacieho súdu, že sa súd mal
vysporiadať s námietkami žalobcu, ktoré boli podané po lehote. Rozhodcovský súd správne aplikoval

rokovací poriadok a príslušné ustanovenia a zásady, ktoré z neho vyplývajú, najmä koncentračnú
zásadu, čo vyplýva z prechodných ustanovení, preto nedošlo k porušeniu zásad rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania. V podrobnostiach poukazuje na svoje písomné vyjadrenie.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, námietkami,

rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o použití bianko zmenky, prílohami, leasingovou zmluvou
so splátkovým kalendárom, výzvou žalovaného, žalobou, zmenkou, vyjadreniami žalovaného 2/,
rozsudkom 21Cdo 5281/2009, rozsudkom Vrchného súdu v Prahe 5Cmo 132/2009, koncentračnou
zásadou , rozsudkom Vrchného súdu v Prahe 5Cmo 625/97, rozsudkom 9Cmo 7/2003, nálezom
Ústavného súdu, návrhom na odklad vykonateľnosti, rozsudkom Súdneho dvora C419/11, rozsudkom

A108/2008, odvolaním, výpisom z obchodného registra, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
14Co 693/2013, výzvou žalovanému, doručenkami, námietkami žalobcu, kúpnou zmluvou, uznesením
Krajského súdu v Žiline 6CoE 114/2013, rozsudkom Okresného súdu Lučenec 6C 52/2012, odvolaním
vyjadrením žalovaného, uznesením Ústavného súdu č. 123/2004, rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici 17Co 1010/2014, oznámením z obchodného vestníka, oznámením zriaďovateľa stáleho

rozhodcovského súdu a štatútom rozhodcovského súdu.

16. Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom (v čase priebehu sporného rozhodcovského konania) účastníci rozhodcovského konania majú
v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má

poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

17. Podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov účinnom (v čase priebehu sporného rozhodcovského konania) účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

18. Podľa § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom (v čase priebehu sporného rozhodcovského konania) ak tento zákon neustanovuje inak, na
rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

19. Prevedeným dokazovaní bolo nesporne zistené, že Zo skutkových zistení okresného súdu
vyplývajúcich z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný a obchodná spoločnosť ALIOR spol. s r. o. uzavreli
leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa 23.11.2009, pričom zároveň žalovaný ako veriteľ a spoločnosťALIOR ako dlžník spolu so žalobcom ako avalistom uzavreli aj zmluvu o použití bianko zmenky
č. XXXXXXXX/X zo dňa 23.11.2009 na zabezpečenie splnenia pohľadávok žalovaného z uvedenej
leasingovej zmluvy. Súčasťou zmluvy o použití bianko zmenky bola rozhodcovská doložka zakotvujúca

právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporov vzniknutých z právneho vzťahu založeného alebo
súvisiacichuvedenouzmluvou.Včaseuzavretiauvedenýchzmlúvbolžalobcaspoločníkomakonateľom
spoločnosti ALIOR spol. s r. o.. Dňa 24.01.2012 doručil žalovaný rozhodcovskému súdu návrh na
vydanie rozhodcovského rozsudku na zaplatenie sumy 58.281,12 € s príslušenstvom na základe
vlastnej zmenky vystavenej dňa 23.11.2009 od spoločnosti ALIOR ako dlžníka a vystaviteľa zmenky

a žalobcu ako zmenkového ručiteľa. Písomnou výzvou zo dňa 24.01.2012 vyzval rozhodcovský súd
spoločnosť ALIOR a žalobcu na vyjadrenie k návrhu do troch dní od jej doručenia s poučením o
možnosti zmeškania lehoty a následného rozhodnutia vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Výzvu doručil rozhodcovský súd žalobcovi dňa 27.01.2012 prostredníctvom pošty. Dňa 14.02.2012
doručil žalobca rozhodcovskému súdu námietky proti návrhu žalovaného na začatie rozhodcovského
konania. Dňa 31.03.2012 vydal rozhodcovský súd sporný rozhodcovský rozsudok, ktorým návrhu

žalovaného (ako navrhovateľa v uvedenom konaní) v plnom rozsahu vyhovel, keď sa v odôvodnení
rozsudku vôbec nevysporiadal s námietkami (vyjadrením) žalobcu (v postavení žalovaného v uvedenom
rozhodcovskom konaní) proti návrhu. V konaní sa stalo nesporným aj to, že žalobca nevystupoval v
spornom rozhodcovskom konaní v postavení spotrebiteľa, preto ani nemohlo ani dôjsť k porušeniu
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a nie je ani dôvod na zrušenie

sporného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 31.12.2014). Ochrany
spotrebiteľa sa v tejto fáze konania žalobca ani nedovoláva.

20. Na druhej strane však poukazuje na to, že rozhodcovský súd v spornom rozhodcovskom

konaní nezabezpečil a porušil rovnosť účastníkov konania, ktoré predchádzalo vydaniu sporného
rozhodcovského rozsudku, čím sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom
v čase priebehu sporného rozhodcovského konania).

21. V tejto súvislosti je zrejmé, že sporný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v zjednodušenej forme
len na základe predloženej zmenky a návrhu žalovaného ako navrhovateľa sporného rozhodcovského
konania bez zohľadnenia námietok (vyjadrenia) navrhovateľa proti podanému návrhu na začatie
rozhodcovského konania a predloženej zmenke. Dôvodom takéhoto postupu malo byť zmeškanie
lehoty na podanie vyjadrenia a námietok proti zmenke zo strany navrhovateľa. V posudzovanom

rozhodcovskom teda rozhodcovský súd v konaní aplikoval koncentračnú zásadu, podľa ktorej na
námietky, ktoré neboli prednesené do určitého okamihu v konaní, neprihliadol. Koncentračná zásada vo
všeobecnosti vyjadruje, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom
štádiu konania. Z pohľadu možnosti aplikácie uvedenej zásady je nevyhnutné, aby to umožňovala
príslušná procesná právna norma, ktorá sa aplikuje na príslušné konanie.

22. Rozhodcovský súd pri vydaní sporného rozhodcovského rozsudku vychádzal z predpokladu, že
ak žalobca zmeškal trojdňovú lehotu na podanie vyjadrenia k návrhu a námietok proti zmenke, ktorá
bola súdu doručená 14.02.2012, hoci výzva na vyjadrenie bola ním prevzatá 27.01.2012, tak na jeho
zmeškané vyjadrenie a námietky nemožno prihliadnuť. Tento názor však nemá oporu v rokovacom

poriadku rozhodcovského rozsudku, ktorý je súčasťou spisu okresného súdu (č. l. 306, 310-314) a
ktorý bol vyžiadaný okresným súdom v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu a ani v zákone č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a vzhľadom na skutkové okolnosti posudzovanej veci tento
záver nemožno dovodiť ani pri primeranej aplikácii Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 51 ods.
3 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v

čase priebehu sporného rozhodcovského konania) a to najmä ustanovenia § 175 O. s. p..

23. Z fotokópie rozhodcovského spisu vyplýva, že navrhovateľ síce zmeškal trojdňovú lehotu na podanie
vyjadrenia k rozhodcovskému návrhu na začatie konania, keď výzva mu bola do vlastných rúk doručená
dňa 27.01.2012 prostredníctvom pošty (č. l. 184 spisu) a svoje vyjadrenie (námietky) doručil navrhovateľ

rozhodcovskému súdu dňa 14.02.2012 (č. l. 187 spisu), avšak ešte pred rozhodnutím rozhodcovského
súdu sporným rozhodcovským rozsudkom zo dňa 31.03.2012, v ktorom sa rozhodcovský súd
námietkami navrhovateľa vôbec nezaoberal. Ani vo výzve rozhodcovského súdu zo dňa 24.01.2012
navrhovateľovi na vyjadrenie, ktorá je súčasťou spisu okresného súdu (č. l. 41-42 spisu) nie je uvedené,že na oneskorene podané zmenkové námietky sa neprihliada (t. j. absentuje koncentrácia konania) a
dôsledkom zmeškania trojdňovej lehoty mala byť len možnosť rozhodnúť vo veci bez nariadenia ústneho
pojednávania. Možnosť koncentrácie sporného rozhodcovského konania ani nevyplývať z rokovacieho

poriadku rozhodcovského súdu § 11 bod 6 rokovacieho poriadku.

24. Súd teda dospel k záveru, že koncentračnú zásadu, ktorá sa aplikuje v zmenkovom konaní v zmysle
§ 175 ods. 4 O. s. p., nie je možné aplikovať v spornom rozhodcovskom konaní. Možnosť aplikácie tejto
zásady nemožno vyvodiť ani z primeranej aplikácie Občianskeho súdneho poriadku, pretože nejde o

analogickú situáciu ako je upravená v § 175 O. s. p. (tu už ide o fázu konania po vydaní zmenkového
platobného rozkazu, t.j. po rozhodnutí súdu, kým v posudzovanom prípade išlo ešte len o fázu konania
v rámci prípravy pojednávania, t. j. pred rozhodnutím rozhodcovského súdu; bez osobitnej a výslovnej
úpravy v zákone č. 244/2002 Z. z.. o rozhodcovskom konaní, resp. rokovacom poriadku, nemožno
dospieť k záveru o aplikácii koncentračnej zásady v posudzovanom prípade a to napriek tomu, že
uplatnený nárok odporcu 1/ v spornom rozhodcovskom konaní vyplýval zo zmenky). Nešlo teda o

situáciu po vydaní rozhodcovského rozsudku (ako je to v Občianskom súdnom poriadku, kedy sa jedná
o stav po vydaní zmenkového platobného rozkazu). Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 175 ods.
4 O.s.p. koncentračnú zásadu výslovne zakotvuje, z predloženého rokovacieho poriadku takýto záver
nevyplýva. Je zrejmý rozdiel medzi vyjadrením v konaní (vrátane rozhodcovského) a námietkami proti
zmenkovému platobnému rozkazu, t. j. k prvému dochádza pred rozhodnutím súdu a k druhému po

rozhodnutí, ďalej vyjadrenie je procesný úkon v konaní, kým námietky sú formou opravného prostriedku,
samotné zmeškanie lehoty na podanie námietok spôsobuje ich odmietnutie a nie možnosť rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie (rozhodnutie je už vydané), súčasne obsah námietok výrazne ovplyvňuje
ďalší predmet konania (súd sa zaoberá len argumentáciou v námietkach, ktoré môžu smerovať len proti
zmenke),kýmvprípadevyjadreniajemožnéuplatniťširšíokruhprocesnýchahmotnoprávnychnámietok

a podobne (k námietkam v zmenkovom konaní pozri napríklad článok JUDr. František Sedlačko, LL.M.:
Blankozmenka a právo na jej vyplnenie /druhá časť/ uverejnený v Bulletine slovenskej advokácie č.
9/2011, str. 10-11). Koncentračnú zásadu neupravuje Občiansky súdny poriadok ani v ustanoveniach o
možnosti rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie (§ 153b O.s.p.).

25. Navrhovateľ síce v spornom rozhodcovskom konaní zmeškal lehotu na podanie námietok
(vyjadrenia), táto lehota však mala len sudcovský charakter a jej zmeškanie nemalo za následok
právneúčinkykoncentráciekonania,akézmeškaniulehotypripísalrozhodcovskýsúd.Nakoľkonámietky
(vyjadrenie) navrhovateľa k návrhu boli súčasťou rozhodcovského spisu v čase vydania sporného
rozhodcovského rozsudku, bolo povinnosťou rozhodcovského súdu na ne prihliadať a minimálne sa s

nimi vysporiadať v spornom rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ tak rozhodcovský súd neurobil, porušil
rovnosť účastníkov sporného rozhodcovského konania, pretože pri rozhodovaní bez zákonného dôvodu
prihliadal len na podanie a argumentáciu jedného z účastníkov konania (odporcu 1/). Ide teda o zjavný
rozpor so zásadou rovnosti účastníkov konania, ak sa súd (teda aj rozhodcovský) bez náležitého
zákonného dôvodu odmietne zaoberať vecnou argumentáciou jedného z účastníkov konania.

26. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobcu a zrušil rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského
súdu v Bratislave sp.zn. 3976/12 zo dňa 31.03.2012 z dôvodu § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase priebehu sporného
rozhodcovského konania). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nie je úlohou súdu v konaní o

zrušenie rozhodcovského súdu zaoberať sa aj prípadnou dôvodnosťou námietok vznesených žalobcom
v posudzovanom rozhodcovskom konaní, pretože to bude už úloha rozhodcovského súdu.

27. Z dôvodu, že došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku, súd pozastavuje aj vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp.zn. XXXX/XX zo dňa 31.03.2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.