Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316202523
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:6316202523.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS
a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Vratislavom
Šteffekom, advokátom so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Námestie M. Benku 6 proti žalovaným v
rade 1/ M. T., D.. XX. XX. XXXX, N. O. - A., M.. O. XXXX/X a v rade 2/ L. U., D.. XX. XX. XXXX, N. O.
- A., M.. O. XXXX/X v konaní o zaplatenie 614,40 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcovi sumu 348,40 € spolu s
5,25 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 28. 04. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde v Brezne dňa 12.4.2016 a na Okresný súd Martin postúpenou
dňa 5.8.2016 sa žalobca proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne
sumy 614,40 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy a do 28.4.2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 19.7.2013 ako veriteľ so žalovanými v rade 1/ a 2/ ako
dlžníkmi uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320131631, ktorou žalovaným v rade 1/ a 2/ požičal
sumu 700,- € za odplatu vo výške 266,- €. Zmluvou sa žalovaní v rade 1/ a 2/ celkovú sumu vo výške
966,- € zaplatiť 13-timi mesačným splátkami a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,50 €
a ďalej v 10-tich mesačných splátkach po 95,55 €. Prvá splátka bola splatná desiaty deň po uzavretí

zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Žalobca mal právo v prípade omeškania so splatnosťou jednej splátky po dobu viac ako troch
mesiacov vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a žiadať vrátanie celej dlžnej sumy aj s úrokmi. Žalovaní
ku dňu spísania žaloby celkovo zaplatili 351,60 €, pričom poslednú úhradu vykonali vo výške 83,94
€ dňa 18.9.2014. Keďže úver splácali s omeškaním, žalobca predžalobnou upomienkou z 29.10.2013
vyzval žalovaných na zaplatenie dlžných splátok a upozornil ich na možnosť uplatnenia práva žiadať

o zaplatenie celej pohľadávky. Žalovaní nereagovali a preto žalobca listom zo dňa 4.4.2014 oznámil
žalovaným, že celý dlh sa stal splatným k 27.4.2014. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

3. Na dôkaz svojich tvrdení do spisu pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel so žalovanými
v rade 1/ a 2/, predžalobnú upomienku, výzvu k úhrade dlžnej sumy zo dňa 29.10.2013 a poštové
podacie hárky preukazujúce odoslanie tejto výzvy ako doporučenej zásielky. Oznámenie o zosplatnení

záväzkuzodňa4.4.2014apoštovépodaciehárkysvedčiaceozaslanítohtooznámeniaakodoporučenej
zásielky.4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k žalobe nevyjadrili, pretože sa im ju nepodarilo doručiť do vlastných
rúk. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa totiž nezdržiavajú ani v mieste, ktoré žalobca oznámil ako adresu na

doručovanie pre žalovaných, ani v mieste svojho bydliska evidovaného v registri obyvateľov Slovenskej
republiky. Súd preto žalobu, jej prílohy a príslušné poučenie žalovaných doručoval žalovaným
spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 116 ods. 2 C.s.p. a totiž zverejnením na webovej stránke
súdu a na úradnej tabuli súdu.

5. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 08. 06. 2017 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

6. Pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzajúc zo skutočností, že skutkové tvrdenia žalobcu sa
považovali za nesporné pokiaľ ide o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rozsahu v akom ho
žalovaní v rade 1/ a 2/ splatili (§ 151 ods. 1 C.s.p), súd vychádzal tiež z listinných dôkazov, ktoré žalobca

pripojil do súdneho spisu. Súd mal takto preukázaný tento skutkový stav veci:

7. Žalovaný v rade 1/ ako dlžník a žalovaná v rade 2/ ako spoludlžníčka, uzavreli dňa 19.7.2013 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe, ktorou žalobca požičal žalovaným sumu 700,- €
za celkový úrok vo výške 20% z istiny a za odmenu vo výške 18% z istiny, ktoré boli spolu nazývané

ďalej odplatou. RPMN úveru bola 67,70%. Úver bol vyplatený v hotovosti žalovaným pri podpise zmluvy.
Celkovo mali žalovaní v rade 1/ a 2/ zaplatiť sumu 966,- € a to v trinástich mesačných splátkach, pričom
prvé tri mesačné splátky boli vo výške 3,50 € a ďalších desať splátok bolo vo výške 95,55 €. Prvá
splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, čiže 29.7.2013 a všetkých dvanásť ďalších 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Doporučený termín úhrady bol 28. dňa v mesiaci. Priemerná RPMN

podľa § 9 ods. 2 písm. y/ Zákona č. 129/2010 Z.z. ku dňu podpisu zmluvy bola 48,52 €. Neoddeliteľnou
súčasťouzmluvyboliobchodnépodmienkyžalobcu,ktorévymedzovaliďalšienáležitostizmluvyoúvere.
V ustanovení článku II. uvádzali, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie
uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do
konečnej splatnosti úveru.

8. Je zrejmé, že žalovaní úver nesplácali pravidelne, pretože k 29.10.2013 žalobcovi dlhovali 614,40 €.
Táto skutočnosť vyplýva z predžalobnej upomienky, ktorú im žalobca zaslal ako doporučenú zásielku. V
tejto upomienke žalobca súčasne uviedol, že v prípade, že žalovaní úver nesplatia, vyhlási mimoriadnu
splatnosť úveru a bude žiadať o zaplatenie celej dlžnej sumy. Keďže žalovaní zjavne nereagovali,

žalobca listom zo dňa 4.4.2014 oznámil žalovaným, že zosplatňuje úver k 27.4.2014 a žiada zaplatenie
sumy 614,40 €. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by boli žalovaní vo vzťahu k
žalobcovi svoj dlh vyrovnali ku dňu vyhlásenia rozsudku. Doručenie korešpondencie žalobcu uvedenej
v žalobe sporné nebolo. Žalovaní túto skutočnosť nerozporovali.

9. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná v celom
rozsahu a to z týchto dôvodov:

10. Medzi procesnými stranami bola nepochybne uzavretá platná zmluva o spotrebiteľskom úvere,
v ktorej však absentovali niektoré náležitosti, ktoré upravoval zákon o spotrebiteľských úveroch v

ustanovení § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a táto
skutočnosť spôsobovala, že poskytnutý úver bolo nutné považovať podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
b/ citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

11. Podľa presvedčenia súdu zmluva o poskytnutom spotrebiteľskom úvere neobsahovala platne

dohodnutý termín zročnosti jednotlivých splátok. Podľa presvedčenia súdu, vzhľadom na formuláciu
zročnosti jednotlivých splátok, kde prvá splátka bola zročná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, veriteľ dostatočne
zrozumiteľným spôsobom pre bežného spotrebiteľa nevyjadril zročnosť druhej až trinástej splátky a
to vzhľadom na skutočnosť, že termíny zročnosti jednotlivých splátok sa v jednotlivých mesiacoch

pohybovali v závislosti od počtu dní toho-ktorého kalendárneho mesiaca. Splatnosť potom nemohla
pripadnúť vždy na doporučený termín úhrady, ktorým mal byť 28. deň v mesiaci.12. Podľa presvedčenia súdu veriteľovi nič nebránilo stanoviť zročnosť splátok uvedením presného
dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca a to tak, aby sa termíny zročnosti v jednotlivých mesiacoch
neposúvali v závislosti od počtu dní v mesiaci. Táto nezrozumiteľnosť podľa presvedčenia súdu

spôsobuje neplatnosť ustanovenia o zročnosti jednotlivých splátok v zmysle ustanovenia § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

13. Za neplatné považoval súd dojednanie aj o termíne konečnej zročnosti úveru, ktorý nebol vyjadrený

žiadnym číselným údajom, z ktorého by bolo možné vyvodiť, ktorého dňa nastáva konečná splatnosť
úveru. Pritom termín zročnosti splátok, ale aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sú
náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
upravoval v ustanovení § 9 ods. 2, písm. f/ a k/, pričom absenciu týchto náležitostí potom sankcionoval
v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov.

14. Súd preto konštatoval, že na základe nezrozumiteľného dojednania o termíne zročnosti jednotlivých
splátok a neurčitého dojednania o termíne konečnej splatnosti úveru boli tieto náležitosti neplatne
dojednané a preto v zmluve absentovali. Nedostatok týchto náležitostí spôsobil bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, v dôsledku čoho žalovaným v rade 1/ a 2/ vznikla vo vzťahu k žalobcovi
povinnosťzaplatiťibarozdielmedziposkytnutousumouatým,čožalovanípredpodanímžalobyzaplatili.

Teda rozdiel medzi sumou 700,- € a sumou 351,60 €. Rozdiel potom predstavuje sumu 348,40 € a túto
sumu súd žalobcovi proti žalovaným v rade 1/ a 2/ ako spoludlžníkom priznal.

15. K tejto sume, ktorá predstavuje istinu poskytnutého úveru a na ktorú má žalobca právo v zmysle
ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka (ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu

úverovej zmluvy), súd v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal právo na úroky z omeškania v limitoch, ktoré stanovujú
občiansko-právne predpisy. Teda úroky z omeškania len o 5 percentuálnych bodov vyššie ako je
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

16. Keďže celý dlh žalovaných sa stal zročným k 27.4.2014 mimoriadnym zosplatnením úveru, žalovaní
sa do omeškania dostali od 28.4.2014 a zotrvávali v ňom aj ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu.

17. Súd z týchto dôvodov rozhodol tak, ako upravuje výroková časť tohto rozsudku. Vo zvyšku

uplatneného nároku žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

18. Vzhľadom k priznanej sume oproti celkovo uplatneným nárokom žalobcu súd konštatoval, že úspech
a neúspech strán je približne rovnaký a preto o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.
2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.