Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. júl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24Csp/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215201
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1516215201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu Platiť

sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej J. K. N. K. Y. M.
K. T. P. H. , nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, K. E., o zaplatenie 225,19€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 225,19€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
5% zo sumy 40,39€ od 10.11.2013, zo sumy 178,09€ od 10.12.2013, zo sumy 6,71€ od 10.1.2014, vždy
až do zaplatenia, do všetko troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 25.10.2016 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 225,19€ spolu s príslušenstvom - 5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 40,39€ od 10.11.2013, zo sumy 178,09€ od 10.12.2013, zo sumy
6,71€ od 10.1.2014, vždy až do zaplatenia a náhradu vzniknutých trov konania, titulom neuhradenia
mesačných faktúr za používanie služieb verejnej mobilnej rádiotelefónnej siete, poskytnutých právnym
predchodcom žalobcu. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015, uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. so sídlom

Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, predmetom
ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanej
a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015. Postúpenie pohľadávky z
právneho predchodcu žalobcu na žalobcu bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 4.9.2015. Žalobca na
preukázanie tvrdených skutočností preložil listinné dôkazy: Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 4.10.2013 spolu s dodatkom; faktúru č. 731137658 na sumu 40,39€, splatnú dňa 9.11.2013; faktúru
č. 7312351374 na sumu 178,09€, splatnú dňa 9.12.2013; faktúru č. 7313561962 na sumu 6,71€, splatnú

dňa 9.1.2014; oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015.

2. Žalovanej bola žaloba s prílohami, výzvou na vyjadrenie a procesným poučením doručená uložením
na pošte, žalovaná nepredložila v konaní súdu žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým
základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
3. Podľa §177 ods. 2, písm. c/, §219 ods. 3, §297 písm. b/ CSP súd rozhodol vec bez nariadenia
pojednávania.

4. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
5. V súčasnosti osobitný predpis upravujúci záväzkové vzťahy poskytovateľov služieb upravuje zákon
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinný od 1.11.2011. Zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa uvedeného zákona.6. Podľa §44 ods. 1,4,8 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.

Zmluva o poskytovaní služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvomverejnýchtelefónnychautomatovainýchverejnýchprístupovýchbodov.Aksaúčastník,
ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho
obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní verejnej služby presiahnuť 24
mesiacov, podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní

verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verených služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky
a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Podnik môže
odstúpiť od zmluvy ak účastník a/opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo
takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b/ nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani
do 45 dní po dni splatnosti, c/ pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných

predpisov alebo používa zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku
zariadenie neodpojí, d/ opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku
kontrolu jej používania, e/ opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

7. Podľa §42 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo a/ na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, d/ dočasne prerušiť
alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu
v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o
pripojení alebo z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka.

8. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

9. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý
druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený
čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

10. Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa §52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa §53 ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /
neprijateľná podmienka/.

15. Podľa §54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.17. Podľa §3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

18. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že občan ako spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok vopred určených dodávateľom, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vo všeobecných pravidlách pre

dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zákon stanovuje, že takého ustanovenia v
zmluvách, spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné, a preto neplatné. Spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré
o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým
počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva často predtlačený na formulároch s tým že

fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať,
môže návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dodávateľ je osoba konajúca pri uzatváraní
a plnení zmluvy v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je silnejšou zmluvnou
stranou, ponúkajúcou spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, vrátane finančných prostriedkov, ktorej forma
distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, predstavuje slabšiu zmluvnú
stranu, nemôže vopred ovplyvniť pripravený návrh zmluvy.

19. Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku
ktorým patrí aj predmetná zmluva o pripojení. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere

uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a
služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti
a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách,
ktoré je potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice všetky písomné
ustanovenia spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa
podmienka má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet
zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú

vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.
20. Z predložených listinných dôkazov mal súd jednoznačne preukázané, že medzi procesnými stranami
vznikol uzavretím spotrebiteľskej zmluvy o pripojení v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. občianskoprávny
vzťah. Právny predchodca žalobcu si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy plnil poskytovaním
dohodnutýchslužieb,žalovanásisvojezáväzkynesplnilariadneavčas,zažalovanéobdobienezaplatila

za fakturované služby právnemu predchodcovi žalobcovi. V dôsledku porušenia zmluvných podmienok
zo strany žalovanej, vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu na základe riadneho poskytovania služieb
žalovanej, právo na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, zo strany právneho predchodcu žalobcu
riadne vyfakturované. Právny predchodca žalobcu ako vlastník pohľadávky zmluvou o postúpení
pohľadávok splatnú pohľadávku spolu s príslušenstvom voči žalovanej postúpil na žalobcu, ktorý

dôvodne požadoval zaviazať žalovanú na zaplatenie dlžnej istiny spolu s príslušenstvom pohľadávky.
Súd sa stotožnil s tvrdeniami procesného útoku žalobcu, žalovaná jednoznačne porušila písomne
dohodnuté zmluvné podmienky, nesplácala poskytnuté a vyfakturované elektronické komunikačné
služby riadne a včas, žalobca oprávnene požadoval zaviazať žalovanú na zaplatenie žalovanej istiny,
predstavujúcej neuhradenú cenu za poskytnuté služby.

21. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
24. Žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný

zákonný úrok z omeškania, určený z jednotlivých žalovaných faktúr odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti každej faktúry až do zaplatenia.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).