Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/405/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813224349
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3813224349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, t.č. B. Z.
W., za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, zast. JUDr.

Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie 3.883,76 eur
s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. septembra 2015, č.
k. 18C/181/2014-105 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV p r i z n á v
a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy

3.883,76 EUR s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 10.05.2011 v sume
8,94 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3 883,76 EUR od 11.05.2011 do
zaplateniaanáhradytrovkonania. Žalovanýuzatvoril dňa13.07.2007 správnympredchodcomžalobcu
( Slovenskou sporiteľňou a.s. ) zmluvu č. 373009008, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa,
a.s. žalovanému peňažné prostriedky. Na základe zmluvy o postúpení zo dňa 24.03.2011 uzavretej
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá ku dňu postúpenia
predstavovala sumu 8 463,62 EUR a pozostávala z istiny 7 721,61 EUR , úroku z omeškania 742,-

EUR , pričom sumu úroku z omeškania 742,- EUR si žalobca neuplatňuje.

3. Dňa 13.07.2007 medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0373009008. Na základe
uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4.979,09 EUR
( 150.000,- Sk). Úroková sadzba úveru bola dohodnutá premenlivá- vo výške 11,85 % ročne v deň

uzatvorenia úverovej zmluvy, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.08.2007, s počtom splátok 83, so
splatnosťou k 20.dňu v kalendárnom mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru k 20.06.2014. Splatnosť
úrokov bola dohodnutá mesačne posledný deň kalendárneho mesiaca. RPMN bolo dohodnuté 14,31 %.4. Právne vec posúdil podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , § 497
Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1 , § 39, 100 ods. 1 , § 101 Občianskeho zákonníka , § 92 ods.

7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách

5. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa žalobca ako postupník
domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 3.883,76 EUR s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku,

ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 od postupcu,
právneho predchodcu žalobcu , Slovenskej sporiteľne a.s., IČO: 00 151 653, ktorá je bankou.
Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 8.463,62 EUR. Pohľadávka vznikla na základe
zmluvy o splátkovom úvere.

6. Žalobca v konaní nepreukázal, že Slovenská sporiteľná a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť

úveru , pričom postúpenie pohľadávky Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00 151 653 iba oznámila
žalovanému listom zo dňa 12.04.2011. Súd preto dospel k záveru, že Slovenská sporiteľňa a.s., IČO:
00 151 653 mohla na žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť iba splátky
dovtedy splatné, za súčasného splnenia oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zákona o bankách
(písomná výzva banky, omeškanie trvajúce viac 90 dní), preto súd skúmal, či boli splnené. Súd z

listín predložených žalobcom nemal preukázané, že by bol žalovaný písomne vyzvaný Slovenskou
sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a že by po takejto výzve bol v omeškaní viac ako 90 dní so splnením
svojho peňažného záväzku. Taktiež zo skutočnosti, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonal
žalobca oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.04.2011 mal súd preukázané,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo zo strany žalobcu ako osoby, ktorá nie je bankou až po

postúpení pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011, pričom žalobca
v konaní nepreukázal, že mimoriadnu splatnosť vyhlásila Slovenská sporiteľňa , a.s. ani že neuplynula
doba 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie pohľadávky a teda súd má preukázané nesplnenie
podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 7 zákona o bankách. Pokiaľ by aj boli zmluvou postúpené
splatné pohľadávky (t.j. dovtedy splatné splátky), v tejto časti súd nemá preukázanú existenciu výzvy

banky podľa § 92 ods. 7 prvá veta zákona o bankách. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, nakoľko nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 7 Zák.č.
483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom
bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému.
Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku Slovenskej

sporiteľne, a.s. voči žalovanému , ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd návrh v celom
rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tohto
návrhu. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo svoje tvrdenia súdu preukázať, podľa názoru súdu len
samotné oznámenie o postúpení pohľadávky nestačí, pričom neunesenie dôkazného bremena vyvoláva
v konečnom dôsledku nepriaznivý výsledok pre toho účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno.

Pokiaľ vedľajší účastník vzniesol v konaní aj námietku premlčania súd na záver dodáva, že zamietol
návrh pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zo strany navrhovateľa na podanie tohto návrhu, avšak
je toho názoru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka) aj napriek tomu, že žalobca uviedol v návrhu, že zmluva obsahuje všetky

znaky a náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že
právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený
v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti sa teda
odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na druhej strane je tiež zrejmé, že žalovaný v danom prípade pri
podpise zmluvy vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako

spotrebiteľ (čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve), kým právny predchodca žalobcu konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Išlo pritom o typovú zmluvu, teda zmluvu,
ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vypisujú iba meniace sa údaje, pričom
jej obsah nemohol žalovaný podstatným spôsobom meniť. Aj keď v znení účinnom do 1.1.2008 OZ
obsahoval § 52 ods. 1 OZ iba demonštratívny výpočet spotrebiteľských zmlúv, v zmysle v tom čase

platného § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľskú zmluvu treba považovať
každú zmluvu uzavretú podľa OZ alebo ObZ, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán malatáto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán
nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver,
takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z.. Spornou otázkou sa v danom prípade

javí posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu je potrebné posúdiť namietané premlčanie, teda či
je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Súd nijako nepopiera
argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť ObZ bez ohľadu na povahu
účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danom prípade je však v zmysle vyššie uvedeného
zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Je pravdou, že názory na aplikáciu OZ alebo ObZ na otázku

premlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie
uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať
ustanovenia OZ, ktorý názor sa aj z úradnej činnosti súdu javí ako väčšinový. V konaní nebolo sporné,
že žalovaný na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04.08.2005 čerpal od Slovenskej sporiteľne
a.s. poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk a tento sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po
2.287,- Sk so splatnosťou prvej splátky 01.09.2005 a konečnou splatnosťou úveru 01.08.2010. Rovnako

bolo preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 postúpila Slovenská sporiteľňa
a.s. na žalobcu predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere, pričom podľa prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok vyplýva zostatok pohľadávky celkom vo výške 3632,52 EUR s výškou omeškanej splátky
3 592,20 EUR a s uvedením celkového počtu dní omeškania 3 592,20 dní. I keď v danej veci išlo
o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka, podľa názoru súdu svojim charakterom

je zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý síce neupravuje zmluvy ako osobitný zmluvný typ úveru, avšak obsahuje
určitý právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu na záväzky a i posudzovanie námietky premlčania z takejto zmluvy hoci
je uzavretá podľa Obchodného zákonníka je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to i

ustanovenia všeobecné k záväzkovým vzťahom, teda i premlčanie. Zákon o spotrebiteľských úveroch je
svojou povahou občianskoprávnym predpisom a je potrebné podporné použitie Občianskeho zákonníka
pre posudzovanie premlčania dlhu. Súd dospel k záveru, že predmetná pohľadávka je premlčaná z
dôvodu, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 24.03.2011 bol žalovaný v omeškaní 1 281 dní, čo
predstavuje lehotu 3,5 roka, z čoho vyplýva, že už ku dňu postúpenia pohľadávky bola táto pohľadávka

už premlčaná.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný žalovaný a
vedľajší účastník na strane žalovaného . Súd priznal náhradu trov právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka za tri úkony právnej pomoci, prevzatie veci a zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej z

29.07.2015, zastupovanie na pojednávaní 02.09.2015 á 141,09 EUR /§ 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v platnom znení/, 3 x RP á 8,39 EUR, t.j., spolu odmena 448,44 EUR. Ďalej patrí
právnemu zástupcovi náhrada cestovného za účasť na pojednávaní dňa 02.09.2015 a to Bratislava
- Prievidza a späť, počet km 368 km pri spotrebe l/ 100 km 5,6 l, cena za liter paliva 1,343 EUR,
spolu cestovné výdavky 83,98 EUR, ďalej náhrada za stratu času za 10 polhodín á 13,40 EUR, spolu

139,80 EUR. Trovy právneho zastúpenia sú vo výške 672,22 EUR.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote
odvolanie, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistení skutkový stav. Uviedol,
že v zmysle bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok , ak dôjde k porušeniu zmluvnej

povinnosti , je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu, resp. od
zmluvy odstúpiť Postupca ako i žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-
právny vzťah. Postúpením pohľadávky prešli na žalobcu všetky práva s ňou spojené. V zmysle ust.
§488 Občianskeho zákonníka, vzniklo veriteľovi právo na plnenie od dlžníka. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2015, sp. zn. 8Co/163/2015. Z ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Banka
môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku. Ku dňu vyhlásenia rozsudku nastala splatnosť všetkých
uplatnených splátok, pričom v zmysle ust. § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou

žalobcu ako postupníka pohľadávky / viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014,
sp. zn. 19Co/34/2012/. Porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno
spojiť s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámenie postupcu žalovanému o
postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému,ktoré zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky / viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06. 2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo
dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013 /. Žalobca súčasne namietal priznanie trov právneho zastúpenia

vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať,
ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných
skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci
s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania / viď rozhodnutie Najvyššieho súdu zo

dňa 24.03.205, sp. zn. 7 MCdo 15/2014. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 6MCdo/5/2013,
ako aj na účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí
reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu
zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že sa jedná o

spotrebiteľskú vec. Pre vstup preto nebol žiadny dôvod a predstavuje iba zbytočné navyšovanie trov
konania za účelom získania finančných prostriedkov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania vo výške 179,38 eur.

9. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ( s účinnosťou do

30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), žiadalo rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť. Pôvodný vedľajší účastník uviedol, že žalobca nie je v konaní
aktívne legitimovaný. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.01.2016, č.k.
5Co/460/2015, Krajského súdu Prešov zo dňa 29.05.2014, sp. zn. 6Co/119/2013, zo dňa 11.03.2015,
č.k. 4Co/145/2014, zo dňa 24.02.2015, č.k. 19Co/177/2014. Žalobca v prejednávanej veci nedisponuje

aktívnou vecnou legitimáciou. Napriek výzve právneho predchodcu žalobcu, predloženej žalobcom nie
je preukázané, že výzva bola aj skutočne zaslaná a doručená. Spôsobilým predmetom postúpenia však
môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, mimoriadnu splatnosť úveru však vyhlásil
až žalobca. Poukázal tiež na porušenia spotrebiteľského práva v zmysel § 53 ods. 9 OZ a vo vzťahu
k trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že platné právne predpisy nevylučujú, aby sa strana sporu

odborne spôsobilá hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, nemohla dať zastúpiť zástupcom, a aby len
z tohto dôvodu jej nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením.
Poukázal na súvisiace rozhodnutia iných odvolacích súdov, vychádzajúc z ktorých, trovy právneho
zastúpenia v prejednávanej veci treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené. Uplatnil si
tiežnáhradutrovodvolaciehokonaniazajedenúkonprávnejpomoci,atopodaniepísomnéhovyjadrenia

k odvolaniu vo výške 149,67 eur.

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP").

11. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení

uvedených v § 355 a nasl..

13. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

15. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

16. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

18. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd , ako súd odvolací (§ 34 CSP) , vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného
sporovéhoporiadkuzákonač.160/2015Z.z.(ďalejlen"CSP")beznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

20. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v
súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

21. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil existenciu vád, týkajúcich sa procesných

podmienok.

22. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§
205 ods. 2 písm. f) OSP) a nedostatočne zistenom skutkovom stave veci / § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. /.

23. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

24. Nesprávnyskutkovýzáver jespôsobilýmodvolacímdôvodom vtedy, keď okresnýsúdnepostupuje

pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

25. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny právny záver okresného súdu v otázke posudzovania

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznania nároku na náhradu trov konania pôvodnému vedľajšiemu
účastníkovi.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako
aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,

v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými
v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti.

28. Okresný súd žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné
postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).

29. Ako správne uvádza okresný súd , aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného
práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je
imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.

30. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme
medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi
pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebobezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami
s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami
s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.

31. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť.
Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne
postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

32. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase
cesie (postúpenia) pohľadávky.

33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)
omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

34. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky,
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná

možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

35. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie

podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

36. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

37. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky
sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je
súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje
možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové

pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so
zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu
verejného alebo súkromného práva).

38. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona
o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových
činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a
klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca
v konaní nepredložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal

prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má
na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných

predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a
postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy
neprešla.

40.Žalobcomuplatnené dôvodyodvolaniavtomtosmereprotirozsudkuokresného súdu vovecisamej,

potom nebolo možné považovať za opodstatnené. S poukazom na vecne správny záver okresného súdu
vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, odvolací súd už nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu v v prejednávanej veci.41. Ako nedôvodné, v konečnom dôsledku vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa
(ne)účelnosti trov konania vzniknutých a priznaných pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie
ktorých bol zaviazaný.

42. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do
30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnila
občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV

vstúpilo do konania a účinne bránilo záujmy žalovaného za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej
úpravy. V dôsledku nového procesného kódexu (§ 82 CSP) došlo k zmene právnej úpravy v zmysle
ktorej, v postavení vedľajšieho účastníka mohla byť aj právnicka osoba, predmetom činnosti ktorej
bola ochrana práv podľa osobitného predpisu), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 CSP ( zachovanie
právnychúčinkovúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostiCSP)účinkyvstupu
pôvodného vedľajšieho účastníka, keďže tento vstúpil do konania do 30.6.2016, zostali zachované.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

45. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu,
ktorú dôvodne uplatnil okresný súd aj v tomto prípade, je priznanie úspešnej strane náhrady trov
konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na zamietnutie

žaloby nepochybne považovať žalovaného, a tiež Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV (s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného - do konania vstúpil dňa 26.09.2014), v prospech ktorého združenia súd prvej inštancie
náhradu trov konania aj priznal.

46. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi
orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, teda každá strana sporu má zaručenú
právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

47. Pôvodný vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto bolo
potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa Vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. ("AT").

48. Po ich preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že za účelné v prejednávanej veci je potrebné

považovať trovy pôvodného vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia v
rozsahu, ako mu boli priznané okresným súdom s tým, že súd prvej inštancie správne pri určení výšky
trov z hľadiska ich jednotlivých položiek patriacich Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV vychádzal z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytovanieprávnychslužieb vzneníneskoršíchpredpisov.Zodôvodnenianapadnutého

rozhodnutia tiež jasne vyplýva kto, komu a v akej výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť.

49. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na
výsledok sporu, v ktorom žalovaný a na jeho strane vystupujúci pôvodný vedľajší účastník dosiahli plný
úspech.

50. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, by znamenalo porušenie princípu rovnosti
zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený v
konaní, ktoré podľa neho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci (je charakterizované podľa
neho typizovanými, formulárovými podaniami), a v prípade svojho procesného úspechu, by mu bola

priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia (ktoré v konaní uplatňoval), môže si aj
vedľajší účastník zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a pri splnení zákonných
predpokladov mu rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočne ich nepriznanie (§ 257 CSP - predtým § 150 ods. 1OSP, ktorého aplikácie sa žalobca odvolaním domáhal), pričom takéto okolnosti v preskúmavanej veci
odvolacím súdom zistené neboli.

51. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval
odvolací súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak
skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej
veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

52. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

53. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek jeho úspechu v odvolacom konaní žalovanému,
ktorému trovy v odvolacom konaní nevznikli a vychádzajúc zo zásady úspechu nárok na ich náhradu

priznal Občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

54. O výške náhrady trov odvolacieho konania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového
poriadku okresný súd .

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).