Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208087
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113208087.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235,
právne zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému: S. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O.. Z. Y. XXX/XX, XXX XX I., Š. Q. N., právne zastúpený
JUDr. Peter Rybár, advokát so sídlom A. Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 37 906 151, o zaplatenie 7.246,-
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.246,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 7.246,- eur od 18.07.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Slovenskej republike priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.03.2013 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.03.2013 sa žalobca domáhal
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 7.246,- eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.246,- eur od 18.07.2011 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 381/2001
Z. z. a žalovaný je fyzická osoba - držiteľ a vodič motorového vozidla (ďalej len „MV“) zn. OPEL EČ: L.
XXX G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 30.10.2010 zavinil žalovaný v Y. predmetným
MV v dôsledku škodovej udalosti škodu na MV, ktorého držiteľom v čase nehody bol Cerchier Oscar
Agricola (ďalej aj ako „poškodený“) a poškodenému tiež spôsobil vecnú škodu. Vzhľadom na to,
že k predmetnému MV žalovaného nebolo k dátumu nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1

zákona č. 381/2001 Z. z., vznikla žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a v zmysle
Interných pravidiel upravujúcich práva a povinnosti členov medzinárodného systému Zelenej karty, ktoré
boli dňa 31.07.2003 zverejnené vo vestníku EÚ (Official Journal of the European Union L 192/23),
povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou MV žalovaného. Dňa 08.06.2011 poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie vo
výške7.246,-eur(celkovozúčtuuhradilsumu8.296,-eur,pričomsuma1.050,-eurpredstavujepoplatok
podľa Interných pravidiel, ktorého náhrady sa nedomáha). Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.

z. si listom zo dňa 17.06.2011 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia proti žalovanému, ktorý dlh
doposiaľ nezaplatil. Ďalej žalobca uviedol, že si splnil svoju povinnosť podľa zákona č. 381/2001 Z. z.
tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v
súlade s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol mu voči žalovanému nárok na základe ust. §24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z. z., na náhradu toho, čo za neho plnil. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanému
aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s ust. § 3 ods.1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013.
3. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 27Ro/75/2013-39 zo dňa
24.04.2013. Keďže žalovaný podal v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor datovaný dňa
17.05.2013, došlo zo zákona v zmysel ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v celom
rozsahu.

4. Žalovaný v podanom odpore namietal, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok čo do základu,
ako ani čo do jeho výšky a žalobu tak považuje za nedôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal, že k
rozhodnému dňu, teda ku dňu vzniku škodovej udalosti nebolo k predmetnému MV uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV. Navyše žalobca poskytol
plnenie z garančného fondu bez náležitého preskúmania dôvodnosti výšky požadovanej náhrady škody.
Zo žaloby a jej príloh nie je zrejmé, z čoho predmetná náhrada spočíva, teda nie je zrejmé, čo

predstavuje vecná škoda, resp. čo bolo na poškodenom MV opravované, či poškodenia, ktoré boli
opravované, vznikli v príčinnej súvislosti s jeho konaním, či sa jednalo o opravu účelnú a hospodárnu s
prihliadnutím na amortizáciu, teda žalobca nepreskúmal oprávnenosť požadovanej náhrady škody tak,
ako v obdobných veciach poisťovne vždy postupujú a takto žalovanému v podstate bolo odňaté právo
rozporovať, preskúmať dôvodnosť a účelnosť vykonanej opravy, čo do jej výšky. Žalovaný tak žiadal

žalobu zamietnuť.
5.Žalobcasakpodanémuodporuvyjadrilpodanímzodňa25.11.2013,vktoromuviedol,žejeprávnickou
osobou zriadenou zákonom č. 381/2001 Z. z., ktorej zákon okrem iného zveril správu garančného fondu.
V prípade, že došlo k dopravnej nehode a MV, ktoré bolo účastníkom dopravnej nehody nebolo v čase
dopravnej nehody povinne zmluvne poistené, a je potrebné v tejto súvislosti poskytnúť poškodenému

finančné plnenie, je poškodenému dané právo uplatniť nárok na plnenie podľa ust. § 24 ods. 2 písm. a)
až g) zákona č. 381/2001 Z. z. proti žalobcovi za rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť
nárok na plnenie voči určitej poisťovni (§ 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.). Týmto je zabezpečené,
že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď MV, ktorým bola spôsobená škoda, nebude v rozpore so
zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia teda poškodený nepocíti, pretože

za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, mu je poskytnuté plnenie z poistného garančného fondu.
Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného fondu plnené,
vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil navrhovateľa domáhať
sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou
nepoisteným MV, inými slovami zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za

škodu. Žalobca v ďalšom uviedol, že je členom systému Zelenej karty, pričom sa pri výkone svojej
pôsobnosti vo vzťahu k dopravným nehodám spôsobeným MV z inej krajiny spravuje dohodami v
systéme Zelenej karty. Systém Zelenej karty sa spravuje Internými pravidlami. Interné pravidlá boli
31.07.2003 oficiálne zverejnené vo vestníku EÚ (Official Journal of the European Union L 192/23),
pričom sú základnou zmluvou upravujúcou právne vzťahy medzinárodného systému Zelenej karty,

ktorého súčasťou je aj Slovenská republika. Účelom Interných pravidiel je upraviť vzájomné vzťahy
medzi národnými kanceláriami poisťovateľov a zabezpečiť realizáciu pravidiel Doporučenia č. 5, ktoré
25.01.1949 prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej
hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, nahradeného Prílohou č. 1 Konsolidovaného
uznesenia na uľahčenie cestnej dopravy (R.E.4), ktoré schválil výbor pre vnútrozemskú dopravu na

svojom šesťdesiatom šiestom zasadnutí, ktoré sa konalo od 17. do 19. februára 2004 v jeho vtedajšom
znení. V zmysle ust. čl. 3 ods. 4 Interných pravidiel kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti
vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej
došlo k nehode. a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených
a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo

poistku, alebo ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne
spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k
nehode (a to i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení použiteľných v inej krajine), ako aj vybavenie
nároku. V zmysle ust. čl. 6 ods. 6.1 Interných pravidiel každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia
akúkoľvek sumu, ktorá bude uplatnená podľa článku 5 Kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo k nehode,

alebo zástupcom, ktorého menovala pre tento účel. V zmysle ust čl. 10 Interných pravidiel kancelárie,
na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto časti, zaručujú na základe plnej reciprocity refundáciu všetkých
súm splatných podľa týchto Pravidiel v súvislosti s akoukoľvek nehodou, na ktorej sa zúčastní vozidlo,
ktoré má obvyklé stanovište na území štátu, v ktorom každá z týchto Kancelárií pôsobí, bez ohľadu, čivozidlo je poistené alebo nie je. Dopravnú nehodu, ku ktorej došlo v zahraničí a ktorej účastníkom je
MV z inej krajiny šetrí národná kancelária, ktorá má sídlo na území krajiny, v ktorej došlo k dopravnej
nehode. Nároky z dopravnej nehody vybavuje v súlade správnymi predpismi použiteľnými v krajine, v

ktorej došlo k dopravnej nehode, a to vo svojej neobmedzenej pôsobnosti, avšak v najlepšom záujme
poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu, resp. v najlepšom záujme príslušnej národnej kancelárie (v
tomto prípade žalobcu). Tiež podľa Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody vyhláseného
vyhláškou ministra ZV č. 130/1976 Zb. sú rozhodným právom vnútorné predpisy štátu, na území ktorého
došlo k nehode. Po vybavení nárokov zašle kancelária krajiny, v ktorej sa stala dopravná nehoda

členovi kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu, resp. príslušnej národnej kancelárii žiadosť o refundáciu
vyplatených súm so špecifikáciou v zmysle vyššie uvedeného ust. čl. 5 ods. 5.1 Interných pravidiel.
Žalobca, ako člen systému Zelenej karty a signatár Interných pravidiel, pri vysporiadavaní a vyplácaní
nárokov zahraničných kancelárií postupuje plne v zmysle uvedených ustanovení Interných pravidiel
a teda požadovanú sumu vyplatí. Dôvodnom súdneho konania je skutočnosť, že žalovaný porušil
zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou MV. Ak by žalovaný konal v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi upravujúcimi
povinné zmluvné poistenie, nároky, ktorých refundácie sa teraz žalobca domáha by znášala príslušná
poisťovňa a nie žalovaný. S prihliadnutím na uvedené tak žalobca zastával názor, že jeho nárok, ktorý
uplatnil žalobou je oprávnený a je treba mu poskytnúť primeranú právnu ochranu, nakoľko v opačnom
prípade by nedošlo k naplneniu zámeru konštrukcie odškodnenia v zmysle zákona č. 381/2001 Z.

z. a Interných pravidiel. Túto svoju argumentáciu zásadne zopakoval v podaní zo dňa 08.09.2016.
V ďalšom žalobca v tomto podaní zdôraznil, že on, ako aj Talianska kancelária poisťovateľov Ufficio
CentráleItaliano,UfficioNazionaleďAssicurazioneperiveicoliamotoreincircolazioneinternazionalesú
členmi systému Zelenej karty, pričom sa pri výkone svojej pôsobnosti vo vzťahu k dopravným nehodám
spôsobeným vozidlom z inej krajiny spravujú dohodami v rámci systému Zelenej karty. Ďalej žalobca

uviedol, že k dopravnej nehode došlo na území Talianska, na základe čoho je plne v kompetencii
talianskych orgánov riešiť likvidáciu nárokov podľa talianskych právnych predpisov, a to v súlade s
Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody. V zmysle tohto Dohovoru a Interných pravidiel
o výške náhrady škody, ako aj o právnom základe rozhodujú príslušné talianske orgány. Súd má k
dispozícii tiež výpis z účtu žalobcu, resp. debetné avízo ako dôkaz o tom, že vyplatil podľa ust. § 24

ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. z poistného garančného fondu poistné plnenie. Výška škody
nebola vypočítaná žalobcom, ale Talianskou kanceláriou poisťovateľov Uffício Centrále Italiano. Žalobca
je týmto výpočtom viazaný podľa medzinárodných smerníc, konkrétne podľa ust. čl. 6 Interných pravidiel.
Je zrejmé, že Talianska kancelária poisťovateľov postupovala v čo najlepšom záujme žalobcu a preto
nemal dôvod spochybňovať takto vyčíslenú výšku škody a túto aj refundoval. Škoda bola vyúčtovaná

a likvidovaná podľa talianskeho právneho poriadku štandardným spôsobom, z tohto dôvodu nemal
žalobca voči likvidácii poistnej udalosti zo strany talianskych likvidátorov žiadne námietky. Škodová
dokumentácia predložená zo strany talianskych likvidátorov bola dostatočná na výplatu poistného
plnenia z poistného garančného fondu. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok pozostávajúci z
náhrady na opravu vozidla a vecnej škody. Na základe uvedeného si dovoľuje poukázať na úradný

preklad listín, ktorým potvrdzuje, že suma uplatňovaná v prebiehajúcom konaní pozostáva z reálne
vynaložených nákladov.
6.Žalovanývpísomnompodanízodňa03.05.2011namietal,žepoisťovňa,vktorejbolojehoMVpovinne
zmluvne poistené, pristúpila k stornovaniu tejto zmluvy podaním, ktoré bolo vyhotovené a zaslané až
po vzniku predmetnej škodovej udalosti, v čase, kedy si poškodený u tejto poisťovne uplatnil nárok

na poistné plnenie, resp. žalovaný vznik škodovej udalosti nahlásil, teda v čase, kedy poisťovňa mala
vedomosť o vzniku škodovej udalosti a výške poistného plnenia. Poisťovňa navyše ukončila trvanie
poistnej zmluvy z dôvodu neuhradenia poistného, hoci ako je z listu poisťovne zo dňa 05.05.2011 zrejmé,
žalovaný bol v omeškaní s úhradou poistného aj v minulosti, ale poisťovňa k stornu zmluvy nepristúpila.
Navyše poistné, ktoré sa stalo dôvodom pre storno poistnej zmluvy poisťovni uhradil. S poukazom na

uvedenémalžalovanýzato,žepoisťovňakonalaúčelovo,tedavykonalastornopoistnejzmluvyspätnev
úmysle vyhnúť sa poskytnutiu poistného plnenia. Žalovaný tak prezentoval svoj názor, že takto vykonané
ukončenie poistnej zmluvy zo strany poisťovne je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka a je teda
absolútne neplatné, nepožívajúce právnu ochranu a on tak bol ku dňu vzniku škodovej udalosti povinne
zmluvne poistený.

7. K podaniu žalovaného zo dňa 03.05.2011 sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 08.09.2016, v ktorom
uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že poistná zmluva bola ukončená dňa 12.10.2010 z dôvodu
nezaplatenia poistného. Žalovaný uhradil poistné dňa 02.11.2010, teda až po dopravnej nehode. Je
v záujme žalovaného, aby úhrady poistného boli realizované na čas. Skutočnosť, že v minulostidochádzalokoneskorenýmúhradámnemážiadnyvplyvnadanékonanieažalobcasidovoľujepoukázať
na skutočnosť, že zánik poistného z dôvodu nezaplatenia nastáva ex lege, a teda dodatočná úhrada na
zánik poistného nemá žiadny relevantný vplyv. Žalovaný sa neskorším uhradením poistného snažil len

vyhnúť vzniknutej zodpovednosti a preniesť ju na poisťovňu.
8. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 08.07.2016 a dňa 30.09.2016, na ktorom pojednávaní vo
veci rozhodol. Súd vec prejednal na oboch pojednávaniach za prítomnosti právnych zástupcov oboch
sporových strán a v neprítomnosti žalobca a žalovaného, keďže títo sa na pojednávania neustanovili a
súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti.

9.Žalobcazásadneajnapojednávaniachzotrvalnasvojejvovyššiespomenutýchpísomnýchpodaniach
uvedenej argumentácii.
10. Rovnako aj žalovaný zásadne na pojednávaniach prezentoval rovnakú argumentáciu ohľadom
otázky existencie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho
MV,akovjehovyššiespomenutýchpodaniach.Ktejtoargumentačnejlíniiprodukovalajďalšiunámietku,
a to, že pre neho nie je záväzný systém Interných pravidiel, na ktoré odkazuje žalobca. Žalobca súčasne

vo veci nepreukázal rozsah vzniknutej škody, ktorý on ako žalovaný namieta, teda namieta, že žalobca
nepreukázal, že poskytnuté plnenie bolo poskytnuté v príčinnej súvislosti s opravou poškodeného MV
v rozsahu zodpovedajúcom jeho poškodeniu pri predmetnej škodovej udalosti zavinenej žalovaným a
súčasne,čitakátoopravabolavykonanáúčelneahospodárne.Žalobcasatakvočinemumôžedomáhať
len náhrady škody v rozsahu, v akom vzniklo toto právo samotnému poškodenému v zmysle ust. § 24

ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. Napokon žalovaný vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, a
to s odôvodnením, že k dopravnej nehode malo dôjsť na území Y. V. dňa 30.10.2010. Predmetný nárok
bol uplatnený na súde žalobou dňa 13.03.2013. Je toho názoru, že aj vzhľadom na medzinárodný prvok
v tomto konaní sa jedná o nárok z titulu náhrady škody.
11. K vznesenej námietke premlčania sa žalobca vyjadril, že vychádzajúc z ustálenej judikatúry, v danom

prípade žalovaného nároku nejde o nárok na náhradu škody, ktorý sa premlčuje v dvojročnej premlčacej
dobe, ale ide o osobitný nárok, ktorý sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe a teda k premlčaniu v
danom prípade nedošlo.
12. Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so stranami sporu produkovanými listinnými
dôkazmi, pričom na základe dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

13. Z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel 11.11.2012 (dôkaz predložený žalobcom na č.
l. 13 spisu) vyplýva, že žalovaný bol v období od 03.06.2010 ku dňu datovania výpisu vlastníkom a
držiteľom MV zn. Opel Vectra 1,8 16V, VIN: T., EČ: XA XXX G..
14. Zo žalobcom predloženej e-mailovej komunikácie s poisťovňami ( na č. l. 5 a nasl. spisu) vyplýva,
že na MV zn. Opel Vectra, VIN: T., EČ: XA XXX G. nebolo uzavreté v čase škodovej udalosti povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV. Z odpovede poisťovne Allianz
- Slovenská poisťovňa, a. s. vyplýva, že na predmetná MV bolo uzavreté poistenie na základe poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX, avšak toto poistenie zaniklo pre neplatenie poistného ku dňu 12.10.2010.
15. Z hlásenia škodovej udalosti žalovaným datovaného dňa 02.11.2010 (dôkaz predložený žalobcom
na č. l. 21 spisu) vyplýva, že k spornej škodovej udalosti došlo dňa 30.10.2010 o 17.00 hod. v Y.. Škodová

udalosť bola hlásená talianskej polícii. Ako vodič MV zn. Opel Vectra, VIN: T., EČ: XA XXX G., ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda, je v zápise uvedený žalovaný. Ako poškodené MV sa v oznámení
udáva: Iveco Magirus EČ: M. XXX X. a ako poškodený sa v oznámení udáva T. P., A. XX, Y.. V popise
nehody je uvedené, že „Počas cesty na kraji krajnice pri zaraďovaní za krajnicu mi odtrhlo šróby zadného
kolesa a odtrhnuté koleso poškodilo predbiehajúce vozidlo v čase zapnutých výstražných svetiel.“. V

popise poškodených častí na poškodenom vozidle je uvedené: nárazník, svetlo, maska.
16. Podľa oznámenia o nehode (dôkaz v talianskom jazyku produkovaný žalobcom na č. l. 23 spisu,
úradný preklad na č. l. 88 spisu) spísanej žalovaným a vodičom P. T. došlo dňa 30.10.2010 o 17.00 hod.
k dopravnej nehode v Y. V. na ceste č. SS 309 km 102 + 5, pri ktorej došlo k poškodeniu MV zn. Iveco
Magirus 24042, EČ: M. XXX X. vlastníka Agricola Cerchier OSCAR SAS (viditeľné škody v prednej časti,

nárazníku, svetla a prahu dverí), pričom MV žalovaného zn. Opel Vectra, EČ: XA XXX G. ako druhého
zúčastneného MV nebolo poškodené. Popis nehody bol vodičom P. T. opísaný tak, že ako išiel, trafilo
ho koleso a žalovaným, že stratil koleso pri jazde, ktoré narazilo do prednej kapoty poškodeného MV.
17. Žiadosťou o náhradu zo dňa 13.04.2011 (dôkaz v talianskom jazyku produkovaný žalobcom na č.
l. 24 spisu, úradný preklad na č. l. 84 spisu) požiadala Ufficio Centrale Italiano (Talianska kancelária

poisťovateľov) žalobcu o náhradu podľa čl. 5 Interných pravidiel s tým, že zasielajú údaje o vybavovaní
predmetnejpoistnejškodyichkanceláriouvzáujmežalobcu,ažiadajúonáhraduvcelkovejsume8.296,-
eur (z čoho v sume 7.000,- eur titulom kompenzačného plnenia, v sume 246,- eur titulom výdavkov a v
sume 1.050,- eur titulom manipulačného poplatku), a to na bankový účet IBAN: F..18. Z listiny (predloženej žalobcom ako dôkaz v talianskom jazyku na č. l. 102 spisu, úradný preklad
na č. l. 138 spisu) označenej ako znalecký posudok č. XXXX/XXXXX/XX Centra znaleckých posudkov
vyhotovený ako znalecká správa pre Ufficio Centrale Italiano, vyplývajú nasledovné položky nehody na

MV zn. Iveco Eurotech 240E42, EČ: M. XXX X.: predný nárazník - 790,- eur, kompletná plošina predného
nárazníka ľavá - 366,- eur, mriežka plošiny ľavá - 77,15 eur, nádrž tergi ľavá - 99,42 eur, strmeň nádrže
tergi - 15,62 eur, dopravník vzduchu ľavý - 19,28 eur, diely - 44,87 eur, svetlo na plošine ľavé - 33,44
eur, svetlo ľavé - 225,32 eur, silentblok - 21,23 eur, olej do hydraulického riadenia - 60,- eur, hydraulické
riadenie - 4.418,- eur, ťažné torzo ľavé - 358,10 eur; celkovo náklady na náhradné diely 6.528,43 eur bez

DPH; ďalej spotrebný materiál: 75,- eur bez DPH, ručná práca karoséria: 267,30 eur bez DPH, ručná
práca strojárska: 94,50 eur bez DPH a elektronické nástroje a likvidácia odpadu: 35,- eur bez DPH;
oprava tohto poškodenia bola v danom prípade kalkulovaná v sume 7.000,23 eur bez DPH (s príslušnou
20 % DPH v sume 8.400,28 eur).
19. Listom zo dňa 03.05.2011 adresovaným žalovanému (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 112
spisu) Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. na žiadosť žalovaného tomuto oznamovala platby na poistnú

zmluvu č. XXXXXXXXXX (Opel Vectra, EČ: L. XXX G.): predpis obdobie - úhrada - zaplatené poistné : 1.
12.12.2007 - 11.03.2008 - 27.12.2007 - 42,32 eur; 2. 12.03.2008 - 11.06.2008 - 03.04.2008 - 42,32 eur;
3. 12.06.2008 - 11.12.2008 - 25.11.2008 - 84,64 eur; 4. 12.12.2008 - 11.03.2009 - 09.02.2009 - 42,32 eur;
4. 12.03.2009 - 11.06.2009 - 30.12.2009 - 42,32 eur; 5. 12.06.2009 - 11.12.2009 - 07.01.2010 - 84,64
eur; 6. 12.12.2009 - 11.09.2010 - 16.07.2010 - 139,41 eur a 7. 12.09.2010 - 11.12.2010 - 02.11.2010

- 46,47 eur. Zároveň poisťovňa uviedla, že platba zo dňa 02.11.2010 prišla na poistnú zmluvu až po
storne zmluvy, ktoré bolo ku dňu 12.10.2010 a na základe toho vracajú žalovanému 30,64 eur ako
nespotrebované poistné.
20. Podľa výpisu z bankového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX za mesiac jún 2011 (dôkaz
produkovanýžalobcomnač.l.25spisu)dňa08.06.2011žalobcaposkytolUfficioCentraleItaliano,Corso

Sempione 39, 20 145 Milano, Taliansko plnenie 8.296,- eur na bankový účet: IBAN: F. s uvedením účelu
platby: 10/045152 MEC SK.
21. Listom zo dňa 17.06.2011 zn. N.- K. XXXXX (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 27 spisu) vyzval
žalobca žalovaného na náhradu poistného plnenia z poistného garančného fondu vo výške 7.246,- eur v
termíne do 17.07.2011. Výzvu si žalovaný v odbernej lehote, ktorá skončila dňa 17.07.2011, nevyzdvihol,

a preto bola vrátená žalobcovi ako nedoručená späť. (podľa žalobcom predloženej fotokópie obálky
listovej zásielky žalobcu adresovanej žalovanému na adresu O.. Z. Y. XXX/XX, I. a označenej zn. K.
XXXXX na č. l. 28 spisu).
22. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

zákona č. 430/2003 Z. z. účinnom od 01.11.2003, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten,
kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, [6a) §
90 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.] v ostatných prípadoch
ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je

uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má
nájomca.
23. Podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2015, poistenie
zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti,
akpretakýtoprípadnebolavpoistnejzmluvedohodnutádlhšialehotaprezánikpoisteniazodpovednosti.

Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
24. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi [20) § 823
Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799 Občianskeho zákonníka]
25. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou.

[24) § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka] Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného
registra pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
26. Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

27. Podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu
škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na
náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.28. Podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 186/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2007, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za

škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
29. Podľa ust. čl. 1 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody (publikovaného v Zbierke

zákonov vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 130/1976 Zb.; Dohovor nadobudol platnosť pre
Československú socialistickú republiku na základe svojho článku 17 ods. 2 dňom 11.07.1976), tento
Dohovor určuje právo rozhodné pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody
bez ohľadu na spôsob konania pri jej uplatnení. Na účely tohto Dohovoru sa považuje za dopravnú
nehodu nehoda, na ktorej sa zúčastňuje jedno alebo viac vozidiel bez ohľadu, či sú poháňané motorom
alebo nie, a ktorá súvisí s dopravou na verejných cestách, na pozemkoch prístupných verejnosti alebo

na súkromných pozemkoch, na ktoré majú právo prístupu určité osoby.
30. Podľa ust. čl. 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, rozhodným právom sú vnútorné
predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode.
31. Podľa ust. čl. 8 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, rozhodné právo určuje najmä
1. podmienky a rozsah zodpovednosti, 2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie

zodpovednosti a jej delenie, 3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4. spôsob a rozsah náhrady
škody, 5. možnosť prechodu práva na náhradu škody, 6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok
na jej náhradu, 7. zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, 8. premlčanie a zánik
práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času.
32. Podľa ust. čl. 9 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, poškodené osoby majú právo

žalovať priamo poistiteľa zodpovednej osoby, ak im toto právo patrí podľa práva rozhodného podľa
článku 3, 4 alebo 5. Ak je podľa článku 4 alebo 5 rozhodný právny poriadok štátu registrácie a tento
právny poriadok nepriznáva právo na priamo žalobu, toto právo jednako vzniká, ak vyplýva z vnútorných
predpisov štátu, v ktorom došlo k dopravnej nehode. Ak toto právo nepatrí podľa žiadneho z týchto
právnych poriadkov, jednako vzniká, ak to ustanovuje právny poriadok, ktorým sa spravuje poistná

zmluva.
33. Podľa ust. ods. 1 Preambuly Interných pravidiel (zverejnených dňa 31.07.2003 v Úradnom vestníku
EÚ, Official Journal of the European Union L 192/23), vzhľadom nato, že v roku 1949 pracovná skupina
pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu Organizácie
spojených národov zaslala Vládam členských štátov doporučenie [1 Doporučenie č. 5 schválené v

januári1949nahradenédodatkom2konsolidovanéhorozhodnutiaouľahčenícestnejdopravyschválené
pracovnou skupinou o cestnej doprave Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre
Európu Organizácie spojených národov, text ktorého je priložený ako príloha č. I. ], v ktorom ich vyzvala,
aby požiadali poisťovateľov, ktorí prevádzkujú poistenie zodpovednosti za škody z prevádzky vozidla,
aby uzavreli dohody o jednotných a praktických ustanoveniach, vďaka ktorým budú motoristi dostatočne

poistení pri vstupe do krajín, v ktorých je poistenie proti takýmto rizikám povinné.
34. Podľa ust. ods. 2 Preambuly Interných pravidiel, vzhľadom na to, že toto doporučenie viedlo k tomu,
že najlepším spôsobom ako dosiahnuť tento cieľ, by bolo zavedenie jednotného dokumentu o poistení,
a stanovilo zásady dohôd, ktoré by mali byť uzavierané medzi poisťovateľmi jednotlivých krajín.
35. Podľa ust. čl. 1 časti I. Interných pravidiel, účelom týchto Interných Pravidiel je upraviť vzájomné

vzťahy medzi národnými Kanceláriami poisťovateľov a zabezpečiť tým realizáciu pravidiel doporučenia
č.5, ktoré 25. januára 1949 prijala Pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú
dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov, nahradeného prílohou č. 2
konsolidovaného rozhodnutia o uľahčení cestnej dopravy (R.E.4), ktoré schválila Pracovná skupina na
svojom sedemdesiatom štvrtom zasadaní konanom od 25. do 29. júna 1984, v jeho platnom znení (ďalej

len „doporučenie č. 5“).
36. Podľa ust. čl. 3 ods. 3.1 časti I. Interných pravidiel, akonáhle je Kancelária informovaná o nehode,
ku ktorej došlo na území krajiny, v ktorej pôsobí, a na ktorej sa zúčastňuje vozidlo z inej krajiny, zaháji
bez meškania, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, šetrenie okolností tejto nehody. Čo
možno najskôr informuje o tejto nehode poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak

je to potrebné, príslušnú Kanceláriu. Akékoľvek opomenutie tak urobiť však nesmie byť použité proti nej.
Ak kancelária v priebehu šetrenia zistí, že je známy poisťovateľ vozidla, ktoré je účastníkom nehody, a že
Korešpodentovi tohoto poisťovateľa bol udelený súhlas podľa článku 4, postúpi okamžite túto informáciu
tomuto Korešpodentovi k ďalšiemu jednaniu.37. Podľa ust. čl. 3 ods. 3.4 časti I. Interných pravidiel, kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti
vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej
došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených

a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo
poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne
spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k
nehode (a to i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení použiteľných v inej krajine), ako aj vybavenie
nároku. S výhradou predchádzajúceho ustanovenia Kancelária na základe výslovnej žiadosti pred

prijatím konečného rozhodnutia informuje poisťovateľa alebo príslušnú Kanceláriu.
38. Podľa ust. čl. 5 ods. 5.1 časti I. Interných pravidiel, ak Kancelária alebo zástupca, ktorého menovala
pre tento účel, vybaví všetky nároky vyplývajúce z tejto nehody, zašle, do jedného roku od poslednej
platby poškodenému, faxom alebo e-mailom členovi Kancelárie, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku,
alebo ak je to na mieste, príslušnej Kancelárii, žiadosť o refundáciu, v ktorej budú špecifikované:
5.1.1 čiastky zaplatené na základe zmierovacieho vysporiadania nároku alebo rozhodnutia súdu ako

odškodnenie poškodeným; 5.1.2 čiastky vynaložené za externé služby v súvislosti s prejednávaním a
vybavením každého nároku a všetky náklady konkrétne vynaložené pre účely súdneho konania, ktoré by
za podobných okolností vynaložil poisťovateľ zriadený v krajine, v ktorej k nehode došlo; 5.1.3 poplatok
za spracovanie určený na pokrytie všetkých ďalších výdajov, vypočítaný podľa pravidiel schválených
Radou kancelárií. Ak budú nároky vyplývajúce z tej istej nehody obhájené a vybavené, bez toho, že

bolo zaplatené akékoľvek odškodnenie, môžu byť uplatnené sumy podľa 5.1.2, ako i minimálny poplatok
stanovený Radou kancelárií podľa 5.1.3.
39. Podľa ust. čl. 6 ods. 6.1 časti I. Interných pravidiel, každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia
akúkoľvek sumu, ktorá bude uplatnená podľa článku 5 Kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo k nehode,
alebo zástupcom, ktorého menovala pre tento účel.

40.Podľaust.§100ods.1 zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“),právosapremlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
41.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od
01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z.
z. účinnom od 01.02.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
45. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie

je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
46. Možno konštatovať, že žalobca sa ako osoba zriadená podľa cit. ust. § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z. v konaní žalobou domáhal proti žalovanému ako osobe zodpovedajúcej za škodu podľa cit. ust. §
24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. vzniknutú dňa 30.10.2010 poškodenému Cerchier Oscar

Agricola (ďalej len „poškodený“) na jeho MV zn. Iveco Eurotech, EČ: M. XXX X. (ďalej len „poškodené
MV“) prevádzkou motorového vozidla z. Opel Vectra, EČ: L. XXX G., ktorého ku dňu 30.10.2010 bol
držiteľom žalovaný (ďalej aj ako „MV škodcu“), práva podľa cit. ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.
z. na náhradu toho, čo plnil za žalovaného z dôvodu jeho zodpovednosti za škodu.
47. V konaní bolo preukázané (zároveň toto ani medzi stranami sporu nebolo sporné), že žalobca dňa

08.06.2011 bezhotovostným prevodom poskytol plnenie na účet Ufficio Centrale Italiano IBAN: F. (ako
kancelárii poisťovateľov v Talianskej republike; ďalej len „UCI“) v celkovej sume 8.296,- eur (z čoho v
sume 7.000,- eur titulom kompenzačného plnenia, v sume 246,- eur titulom nákladov a v sume 1.050,-eur titulom manipulačného poplatku; viď žiadosť UCI o poskytnutie plnenia zo dňa 13.04.2011), a to ako
plnenie nárokov poškodeného a manipulačného poplatku UCI.
48. Žalovaný rovnako v konaní nenamietal, že zavinil škodovú udalosť dňa 30.10.2010, t. j. že

prevádzkou MV škodcu bola spôsobená škoda na poškodenom MV a poškodenému tak vznikla škoda,
za ktorú žalovaný zodpovedá.
49. Obrana žalovaného v spore bola založená primárne na námietke, že nie je v spore pasívne
vecne legitimovaný (keďže mu žalovaná povinnosť z hmotného práva nevyplýva), a to vzhľadom ku
skutočnosti, že ku dňu vzniku škody, t. j. ku dňu 30.10.2010 trval poistno-právny vzťah medzi Alianz-

Slovenskou poisťovňou, a. s. ako poisťovateľom a ním ako poistníkom založený zmluvou o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou práve jeho MV (MV škodcu) č.
XXXXXXXXXX (č. návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX), resp., že žalobca nepreukázal, že by v
čase vzniku škody neexistoval poistno-právny vzťah medzi poisťovňou a ním ako poistníkom, ktorého
predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú MV škodcu.
50. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli

preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť
strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu podľa ust. čl. 8 a ust. § 153
ods.1 v spojení s ust. § 149 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda

výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo
472/2007 zo dňa 30.04.2009) Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
51. S poukazom na v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku uvedený právny výklad
dôkazného bremena, vyznieva zjavne nedôvodne pôvodná obrana žalovaného (uvedená v odpore proti
platobnému rozkazu), že žalobca nepreukázal, že by v čase vzniku škody, t. j. ku dňu 30.10.2010,
neexistoval poistno-právny vzťah medzi poisťovňou a ním ako poistníkom, ktorého predmetom bolo

povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú MV škodcu. Naopak, žalobcovi pre
úspech v spore postačovalo produkovať skutkové tvrdenie o negatívnej skutočnosti, že takéto poistenie
v čase vzniku škody uzavreté nebolo, keďže, ako už bolo vyššie uvedené, neexistencia určitej právnej
skutočnosti sa nedá preukázať. Je možné preukázať len opak, a to, že v čase vzniku škody bolo uzavreté
(resp. trvalo) poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV škodcu. Vyvrátiť tvrdenie

žalobcu o neexistencii tejto právnej skutočnosti však v konaní zaťažovalo žalovaného. (v tomto smere
tak bolo zo strany žalobcu úplne nadbytočné produkovať listinné dôkazy, a to vyjadrenia jednotlivých
poisťovní pôsobiacich na poisťovacom trhu v Slovenskej republike, že ku dňu vzniku škody neevidovali
platnú poistnú zmluvu).
52. Žalovaný neskôr v konaní produkoval argumentáciu, že v čase vzniku škody trval poistno-právny

vzťah medzi Allianz-Slovenskou poisťovňou, a. s. ako poisťovateľom a ním ako poistníkom založený
zmluvou o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou práve jeho MV
(MV škodcu) č. XXXXXXXXXX (č. návrhu poistnej zmluvy XXXXXXXXXX), keďže je nutné považovať
právny úkon poisťovateľa spočívajúci v tom, že napriek tomu, že dňa 02.11.2010 prijal zo strany
žalovaného poskytnuté plnenie poistného aj za obdobie od 12.09.2010 do 11.12.2010 (teda zahŕňajúce

deň vzniku škodovej udalosti 30.10.2010), jednostranne ukončil poistno-právny vzťah pre nezaplatenie
poistného v lehote splatnosti, a to až v čase, kedy mal vedomosť o vzniku poistnej udalosti, za výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré konanie tak nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1
OZ), resp. že tento právny úkon poisťovateľa je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).
Túto právnu argumentáciu však súd považoval za rovnako zjavne nedôvodnú, až absurdne popierajúcu

právnu úpravu zániku povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
MV pre nezaplatenie poistného podľa cit. ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. V zmysle tohto
ustanovenia totiž poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV zanikne, ak poistné
nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej
zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne

uplynutím tejto lehoty. V tomto prípade tak ide o dôvod zániku poistenia, ktorý nastáva priamo zo zákona
naplnením predpokladu spočívajúceho v neuhradení poistného v lehote jedného mesiaca (resp. v
poistnejzmluvedohodnutejlehote)odsplatnostipoistného,atouplynutímtejtolehoty.Kzánikupoistenia
z tohto dôvodu dochádza tak bez potreby akéhokoľvek súčasného konania zo strany poisťovateľasamotným naplnením uvedenej právnej skutočnosti neuhradenia poistného v určenej lehote po jeho
splatnosti, a to uplynutím tejto lehoty. Možno ta uviesť, že zánik poistenia podľa cit. ust. § 9 ods. 4 zákona
č. 381/2001 Z. z. nemôže poisťovateľa akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom jediným subjektom,

ktorý môže tento dôvod zániku poistenia odvrátiť, je samotný poistník, a to tým, že bude hradiť poistné
riadne a včas. V prejednávanej veci tak nemožno hovoriť o akomkoľvek právnom úkone poisťovateľa,
ktorý by bolo možné považovať za právny úkon neplatný podľa ust. § 39 OZ, resp. za výkon práva v
rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, ako sa to snažil súdu podsúvať žalovaný. V danom
prípade z dôkazu produkovaného samotným žalovaným - list Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. zo dňa

03.05.2011 adresovaný žalovanému (čo potvrdzuje aj e-mailová správa Allianz-Slovenská poisťovňa, a.
s. na č. l. 12 spisu) nepochybne vyplynulo, že žalovaný ako poistník s Allianz-Slovenskou poisťovňou, a.
s.akopoisťovateľomuzavrelzmluvuopovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou MV škodcu č. XXXXXXXXXX (podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.). Listom
zo dňa 03.05.2011 Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. na žiadosť žalovaného o zaslanie výpisu platieb
na túto poistnú zmluvu oznámila žalovanému predpisy poistného za jednotlivé poistné obdobia, deň a

výšku zaplatenia jednotlivých splátok poistného. Z tejto listiny vyplýva, že poistenie na základe spornej
poistnejzmluvyč.XXXXXXXXXXvzniklodňom12.12.2007(deňuvedenýakozačiatokprvéhopoistného
obdobia). Ak súd vychádza zo znenia ust. § 8 ods. 2 zákona č. 481/2001 Z. z., v zmysle ktorého je
poistným obdobím spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie, avšak dohoda o takomto
kratšom poistnom období nebola preukázaná, je možné v ďalšom vychádzať z toho, že v danom prípade

bolo dojednané poistné obdobie jedného roka so začiatkom poistného obdobia od 12.12. každého roka
s poistným v celkovej výške 169,28 eur (4 x 42,32 eur) so splatnosťou v 4 štvrťročných splátkach vo
výške 42,32 eur splatných v dňoch 12.12., 12.03., 12.06. a 12.09. bežného roka (vychádzajúc z ust. §
796 ods. 2 OZ a z toho, že poisťovňa oznámila žalovanému storno poistnej zmluvy ku dňu 12.10.2010,
t. j. jeden mesiac po splatnosti poslednej splátky poistného za poistné obdobie jedného roka dňa

12.09.2010). Z listu Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. zo dňa 03.05.2011 súčasne nepochybne vyplýva,
že žalovaný neuhradil za poistné obdobie od 12.12.2007 do 21.12.2008 poslednú splátku poistného vo
výške 42,32 eur, splatnú dňa 12.09.2008, ani v lehote jedného mesiaca od jej splatnosti (dojednanie
dlhšej lehoty podľa cit. ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.), t. j. do 12.10.2008, keďže predpísané
poistné uhradil až dňa 25.11.2008. Preto sporné poistenie založené zmluvou o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou MV škodcu č. 8018100678 zaniklo v zmysle
cit. ust. § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. už uplynutím dňa 12.10.2008. Na tomto závere nemôže
nič zmeniť ani skutočnosť, že žalovaný aj ďalej platil poistné a Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. toto
plnenie žalovaného prijímala a až ku dňu 12.10.2010 (teda až ku dňu, kedy uplynula lehota jedného
mesiaca od splatnosti poslednej splátky poistného za poistné obdobie od 12.12.2009 do 11.12.2010

splatnej dňa 12.09.2010, pričom žalovaný uhradil túto splátku /zrejme už vo zvýšenej výške 46,47 eur/
až dňa 02.11.2010 a kedy evidovala Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. zmluvu ako stornovanú) a že
Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. oznámila zánik poistenia žalovanému až následne po tom, ako dňa
02.11.2010 prijala úhradu ďalšej splátky poistného. Ak žalovaný v konaní namietal účelovosť uvedeného
konania Allianz-Slovenskej poisťovne, a. s. (ktoré však nemá vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom

relevanciu) súd poukazuje na to, že žalovaný uhradil splátku poistného vo výške 46,47 eur splatnú dňa
12.09.2010 až dňa 02.11.2010, t. j. 3 dní po tom, ako bola prevádzkou MV škodcu spôsobená škoda v
spornom prípade. Práve toto konanie žalovaného nasvedčuje jeho účelovosti, že žalovaný po tom, ako
vznikol nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho MV,
vedomý si neuhradenia poistného v lehote splatnosti, sa snažil poistné urýchlene uhradiť, aby tak došlo

zo strany Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s. k poskytnutiu poistného plnenia, ktorým mala byť uhradený
nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou MV žalovaného.
53. Súd tak dospel v prejednávanej veci k jednoznačnému záveru, že v čase vzniku škodovej udalosti,
nebolo vo vzťahu k MV škodcu uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou MV.

54. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentačnú líniu obrany produkovanej žalovaným v prejednávanej veci,
žalovaný namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že poskytnuté plnenie bolo poskytnuté v príčinnej
súvislosti s opravou poškodeného MV v rozsahu zodpovedajúcom jeho poškodeniu pri predmetnej
škodovej udalosti zavinenej žalovaným a súčasne, či takáto oprava bola vykonaná účelne a hospodárne.
Žalovaný v tomto smere argumentoval s odkazom na ust. § 24 ods. 3 (zjavne v spojení s ust. § 15 ods.

1) zákona č. 381/2001 Z. z.
55. K argumentácii žalovaného uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku súd
poukazuje na to, že žalobca v konaní produkoval listinný dôkaz (kópia v talianskom jazyku na č. l. 102
spisu, jej úradný preklad na č. l. 138 spisu), z ktorého vyplýva, že v danom prípade išlo o znaleckýposudok č. XXXX/XXXXX/XX Centra znaleckých posudkov vyhotovený ako znalecká správa pre UCI,
z ktorého jednoznačne vyplýva poškodenie poškodeného MV spôsobené pri predmetnej škodovej
udalosti, pričom oprava tohto poškodenia bola v danom prípade kalkulovaná v sume 7.000,23 eur bez

DPH (s príslušnou 20 % DPH v sume 8.400,28 eur).
56. Zároveň však treba poukázať na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o posúdenie zodpovednostného
vzťahu medzi žalovaným ako škodcom a poškodeným z predmetnej škodovej udalosti (Cerchier Oscar
Agricola) toto sa riadi právnym poriadkom štátu, na ktorého území došlo k škodovej udalosti (cit. ust.
čl. 3 a čl. 8 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, na ktorý poukazoval aj žalobca). V

danom prípade tak na vzťah poškodeného a žalovaného (resp. ako aj prípadný vzťah /v prípade jeho
existencie/ poškodeného a poisťovne žalovaného, ktorý sa upravuje právom podľa ust. čl. 9 Dohovoru
o práve použiteľnom na dopravné nehody) nie je možné aplikovať právne predpisy platné na území
Slovenskej republiky, na ktoré sa odvolával žalovaný. Problematiku právnych vzťahov s medzinárodným
prvkom vyplývajúcu z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
upravujú v Systéme Zelenej karty (ktorého je členom od 01.01.1994 aj Slovenská republika) Interné

pravidlá, na ktoré poukazoval žalobca a ktoré boli 31.07.2003 publikované v Úradnom vestníku EÚ.
Interné pravidlá upravujú vzťahy subjektov v rámci Systému Zelenej karty. V kontexte tejto obrany
žalovanéhosataksúdvplnomrozsahustotožňujesargumentácioužalobcuuvedenouvjehopísomných
podaniach zo dňa 25.11.2013 a dňa 08.09.2016 považujúc ju za právne dôvodnú a nepovažuje ju tak
za potrebné v tejto často odôvodnenia tohto rozsudku opakovať. V súvislosti s touto argumentáciou,

ktorú si súd osvojuje za svoju vlastnú, na jej zdôraznenie považuje za potrebné (aj v súvislosti so
znením ust. čl. 2 ods. 2 CSP) výslovne poukázať aj na žalobcom cit. uznesenie Krajského súdu v
Trnave spis. zn. 23Co/125/2013 zo dňa 30.06.2014, v ktorého odôvodnení sa udáva: „Podľa rozhodnutia
Komisie z 25. júna 2003 o uplatňovaní smernice rady č. 72/166 EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia
povinnostipoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielpublikovaného

v Úradnom vestníku EU L 192/23 z 31.7.2003, bola členským štátom EÚ uložená povinnosť zdržať sa
vykonávania kontrol povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte alebo na území ďalších uvedených
štátov, okrem iných aj na území Slovenska. V prílohe cit. Rozhodnutia Komisie je uvedená Dohoda
medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členslcých štátov Európskeho hospodárskeho priestoru

a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa podpísané kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné
ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III vnútorných predpisov prijatých Radou
kancelárií 30. mája 2002, ktorých kópia je priložená k uvedenej dohode v dodatku I. Dohodu medzi
národnými kanceláriami podpísala okrem iného aj talianska národná kancelária poisťovateľov (Ufficio
CentráleItaliano)atiežSlovenskákanceláriapoisťovateľov.VnútornépredpisyRadykanceláriiobsahujú

v oddiely I Všeobecné pravidlá (záväzné ustanovenia) článok 3, bod 4, podľa ktorého pre všetky
záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody a likvidáciu nároku je
príslušná výlučne kancelária. Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba a v súlade so zákonnými
a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcimi sa zodpovednosti,
náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý

vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Z citovaných Vnútorných
predpisov Rady kancelárii, ktoré sú súčasťou Dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov
členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, a ktoré sú teda
záväzné aj pre žalobkyňu vyplýva, že žalobkyňa nebola oprávnená prehodnocovať oprávnenosť nároku
na náhradu škody, ktorý bol spracovaný Talianskou národnou kanceláriou poisťovateľov a požadovaný

nárok bola povinná uhradiť tak, ako aj urobila. ... Nemožno prisvedčiť námietke žalovaného 2 (že
tzv. „vnútorné predpisy“ sú internými pravidlami, ktoré sa nemôžu vzťahovať aj na žalovaného 2/...
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že systém dohôd medzi národnými kanceláriami poisťovateľov je
súčasťou európskeho práva a slúži na vykonanie cit. smernice v oblasti zrušenia kontrol zelených
kariet zo strany členských štátov EÚ.“. Aj prihliadajú na tento právny názor je možné konštatovať, že

žalobca si splnil svoje povinnosti podľa Interných pravidiel a uhradil vzniknutý nárok na náhradu škody
partnerskej UCI v rozsahu žalovanej sumy 7.246,- eur, na základe čoho mu vzniklo v rozsahu tejto
úhrady právo požadovať od žalovaného podľa cit. ust. § 24 ods. 7 v spojení s cit. ust. § 24 ods. 2
písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu tohto plnenia. S poukazom na uvedenú argumentáciu
považoval súd aj druhú argumentačnú líniu obrany žalovaného za nedôvodnú a súčasne s poukazom na

skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku tak nenariadil žalovaným
navrhované dokazovanie znalcom, keďže toto považoval za nadbytočné. Napokon otázku, ktorú žiadal
zodpovedať žalovaný, už podľa žalobcom predloženej listiny posúdilo Centrum znaleckých posudkov
v znaleckom posudku č. XXXX/XXXXX/XX vyhotovenom ako znalecká správa pre UCI. I keď nie jetento posudok možno chápať ako znalecký posudok podľa ust. § 207, resp. § 209 CSP v kontexte toho,
že zodpovednostný právny vzťah, ako bolo uvedené v odseku č. 56 odôvodnenia tohto rozsudku, sa
spravuje právnym poriadkom Y. V., je tomuto posudku nutné priznať aj pre účely prejednávanej veci

potrebnú dôkaznú silu a považovať rozsah škody vzniknutej poškodenému za preukázaný.
57.Vzmyslevyššieuvedenýchskutkovýchzáverov,úvahaprávnychzáverov,malsúdzato,žežalovaný
nárok bol žalobcom v konaní preukázaný a žaloba tak v časti o zaplatenie istiny 7.246,- eur bola podaná
dôvodne. Súd tak zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Na tomto rozhodnutí súdu nemení nič ani (z opatrnosti) žalovaným vznesená námietka

premlčania, a to z dôvodu, že v danom prípade nešlo u žalovaného nároku o nárok na náhradu škody,
ktorý by mal prejsť na poisťovateľa tým, že miesto škodcu plnil poškodenému jeho nárok na náhradu
škody proti poškodenému. V danom prípade žalovaného nároku podľa ust. § 24 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z. ide o osobitný nárok, nie o nárok na náhradu škody. Právo žalobkyne na plnenie podľa cit.
ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. sa tak premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101
OZ,ktorejzačiatoklimituječasplneniažalobcupodľacit.ust.§24ods.3zákonač.381/2003Z.z.[ktomu

napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 284/2010 zo dňa 28.10.2011: „Právo žalobkyne
na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody (ako bolo povedané vyššie), preto jej vznik
nemožno odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamžiku, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z
garančného fondu. Právo žalobkyne voči žalovanému na náhradu sumy, ktorú zaplatila poškodenému
v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., sa premlčuje v

objektívnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka a jej plynutie začína nasledujúci deň
po dni, kedy bolo plnené poškodenému“] Keďže k plneniu žalobcu došlo dňa 08.06.2011 a žaloba bola
podaná na súde dňa 13.03.2013, je zrejmé, že nedošlo ku dňu podania na súde k uplynutiu trojročnej
premlčacej doby a tým k premlčaniu žalovaného práva.
58. Čo sa týka žalovaného príslušenstva pohľadávky žalobcu, a to úrokov z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 7.246,- eur od 18.07.2011 do zaplatenia, súd žalovaný nárok posúdil podľa cit. ust. §
517 ods. 2 OZ v spojení s cit. ust. § 3 ods. 1 a ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pri
posudzovaní času, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s platením svojho dlhu, súd vychádzal zo
znenia cit. ust. § 563 OZ. Keďže čas plnenia žalovaného nevyplýva zo znenia zákona č. 381/2001 Z.
z. a ani nebol medzi stranami sporu dohodnutý, žalovaný bol povinný svoj dlh splniť deň nasledujúci po

tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal. Keďže žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na plnenie v
rozsahu listom zo dňa 17.06.2011, a to v lehote najneskôr do 17.07.2011 (kedy sa aj napriek tomu, že
žalovaný si výzvu žalobcu neprevzal v odbernej lehote, ktorá uplynula dňa 17.07.2011, dostala výzva
žalobcu do dispozície žalovaného), žalovaný bol povinný svoj peňažný záväzok splniť do 17.07.2011.
Keďže žalovaný svoj peňažný záväzok nesplnil, dňom nasledujúcim, t. j. dňa 18.07.2011 sa dostal s jeho

plnením do omeškania. V čase prvého dňa omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku
bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1,5 % (o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186
ods. 1 CSP). S poukazom na tieto skutočnosti súd viazaný rozsahom žalovaného nároku podľa ust. §
216 ods. 1 CSP rozhodol o časti žaloby na zaplatenie úrokov z omeškania voči žalovanému tak, že
žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 7.246,- eur od

18.07.2011 do zaplatenia.
59. Podľa ust. § 155 ods. 2 CSP, ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich
predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám.
60. Podľa ust. § 155 ods. 3 CSP, trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa
odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

61. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
62. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
64. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to
s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal
proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. Súčasne vzhľadom k tomu, že

Slovenskej republike vznikli trovy spočívajúce trovách prekladu listín predložených žalobcom v cudzom
jazyku, ktorých preklad žalobca nezabezpečil, (priznaná odmena za preklad prekladateľom uzneseniami
č. k. 6C/155/2013-92 zo dňa 24.06.2016 a č. k. 6C/155/2013-95 zo dňa 24.06.2016), súd aplikujúc ust.
§ 155 ods. 3 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal Slovenskej republike proti žalovanému akoneúspešnej strane sporu náhradu týchto trov konania. O samotnej výške náhrad trov konania rozhodne
súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).