Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. január 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16Csp/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220378
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1316220378.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci o zaplatenie 941,46 Euro s príslušenstvom žalobcu:
E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, D., zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK-KRUPA s.r.o.
so sídlom Hurbanova 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 859 435 proti žalovanému: Profi
Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 22.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

„Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500039397, prislúchajúcej k Zmluve o revolvingovom
úvere č. 8500039397, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.01.2014.

Zamestnávateľovi žalobcu : Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61
Bratislava, IČO: 31 364 501 sa zakazuje vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500039397, prislúchajúcej k Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500039397, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.01.2014.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 22.12.2016, sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia 941,46 Euro spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 941,46 Euro od 12.12.2016 až do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Skutkovým základom žaloby bolo, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.01.2014 spotrebiteľskú
Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500039397 (ďalej len „Zmluva"), podľa všeobecných ustanovení
zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ") ako aj zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch"), predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný pri
uzatvorení Zmluvy porušil zákonné povinnosti a v zmluve absentujú náležitosti vyžadované Zákonom
o spotrebiteľských úveroch (§ 9) resp. Zmluva je v rozpore s jeho niektorými ustanoveniami. Žalobca
poukázal na to, že Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, so Zákonom

o spotrebiteľských úveroch a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku, v zmysle ktorých
má spotrebiteľská zmluva, v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané
povinné náležitosti a ich absencia alebo prípadný nesúlad, majú za následok sankcie podľa Zákona
o spotrebiteľských úveroch, napr. že sa považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov. Konkrétne namietal, že žalovaný pred uzatvorením Zmluvy neposkytol žalobcovi informácie v
zmysle § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vo forme formulára Štandardných európskych informácií

o spotrebiteľskom úvere, ďalej to, že v Zmluve absentuje údaj o dobe jej trvania a termíne konečnej
splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie asťažnosti a absentuje aj správny údaj o RPMN a údaj o úrokovej sadzby, z dôvodu neprimeranej výšky
úrokovej sadzby.

3. Ďalej žalobca poukázal na to, že v čl. 8 Zmluvy je inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby (ďalej
len „Dohoda"), predmetom ktorej je záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť službu
spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu a záväzok
žalobcu zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške 168,17 Euro v prípade úveru, resp.
87,36 Euro v prípade revolvingu, splatnú v deň, kedy bol žalobcovi poskytnutý úver.

4. Poukázal tiež na to, že žalovaný so žalobcom uzatvoril zároveň aj Dohodu o zrážkach zo mzdy,
uzatvorenie ktorej bolo podmienkou pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Uviedol, že žalobca do
01.10.2016 riadne plnil svoje záväzky, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy a od 01.03.2014, pravidelne
mesačne splácal sumu 62,69 Euro, vždy ku 1. dňu mesiaca a žalovanému zaplatil celkovo sumu

2.131,46 Euro. Dňa 16.11.2016 sa žalobca podľa tvrdení žalovaného dostal do omeškania so splácaním
úveru, pričom k tomuto dňu údajne dlžná čiastka predstavovala sumu vo výške 627,73 Euro. Žalobca
uviedol, že prestal v novembri 2016 splátky riadne splácať, z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie,
v dôsledku čoho vyzval žalovaný zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy
žalobcu, a to vo výške 62,69 Euro, až do zaplatenia celkovej dlžnej sumy 627,73 Euro.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nepochybné, že žalobca, ktorý 01.03.2014, ku dňu
podaniažalobyplnil pravidelnýmimesačnýmisplátkamiriadnesvojzáväzokvočižalovanému,vcelkovej
výške 2.131,46 Euro a žalovaný toto plnenie prijímal, pričom istina záväzku predstavuje sumu 1.170
Euro, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný bol dňa 28.11.2016 elektronicky vyzvaný, aby žalobcovi - spotrebiteľovi, bezdôvodné
obohatenievydal,atodo14dníododňadoručeniavýzvy.Žalovanýajnapriektejtoskutočnostižalobcovi
plnenie získané sine iusta causa v stanovenej lehote nevydal a dokonca aj napriek vyššie uvedeným
skutočnostiam trvá na údajnej existencii zmluvného záväzku zo strany žalobcu vo výške 627,73 Euro,
pričom plnenie si vynucuje vo forme zrážok zo mzdy v neprospech žalobcu, čím na strane žalobcu

vznikajú neustále nepriaznivé finančné následky a dôvodná hrozba vzniku omeškania s plnením iných
záväzkov žalobcu.

6. Zároveň s podaním žaloby žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
1/ žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúceho z

Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500039397, prislúchajúcej k Zmluve o
revolvingovom úvere č. 8500039397, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.01.2014 a
2/zamestnávateľovi žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61
Bratislava, IČO: 31 364 501, zakázal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500039397, prislúchajúcej k Zmluve o

revolvingovom úvere č. 8500039397, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.01.2014.

7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil okrem výpočtu neprijateľných
podmienok v Zmluve, ktoré majú za následok neisté postavenie žalobcu v zmluvnom
vzťahu a zvýhodňujú veriteľa, aj nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania

majetku žalobcu, a to len na základe vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia
súdu, s následkom zhoršovania životnej úrovne žalobcu a straty obydlia. Žalobca má za zrejmé, že
žalovaný sa úmyselne na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval a naďalej bezdôvodne obohacuje,
a to spolu v sume 941,46 Euro a aj napriek výzve zo strany žalobcu, žalovaný odmietol získané
bezdôvodné obohatenie do 11.12.2016 vydať. Rovnako je zrejmé, že na základe Dohody o zrážkach

zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500039397, ktorú uzatvorili strany zároveň so spotrebiteľskou
Zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500039397 dňa 21.01.2014 (ďalej len „Zmluva“), je zamestnávateľ
žalobcu povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov žalobcu vo výške 62,69 Euro
mesačne. Žalovaný žiadosťou zo dňa 16.11.2016 vyzval zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával
zrážky zo mzdy žalobcu, domáhajúc sa uspokojenia neuhradenej pohľadávky žalovaného

vo výške 627,73 Euro, ktorú žalobca považuje za spornú, nakoľko pre neprijateľné podmienky, ktoré
predmetná Zmluva obsahuje (nesprávne uvedená RPMN, absencia adresy veriteľa na
podávanie reklamácie a sťažnosti, absencia termínu konečnej splatnosti predmetného úveru a ďalších)
je daný úver bezúročný a bez poplatkov a potom vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, nemôže požívaťprávnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi. Je zrejmé, že žalovaný aj po splatení istiny prijímal
od žalobcu plnenia, na ktoré nemal zákonný ani zmluvný nárok, a to aj napriek tomu, že existujú
aj iné právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov a správnych orgánov, ktoré jednoznačne konštatujú

porušenie práva na ochranu spotrebiteľa zo strany žalovaného. Žalovaný sa tým úmyselne a na úkor
žalobcu bezdôvodne obohacoval a naďalej bezdôvodne obohacuje (941,46 Euro), odmieta získané
bezdôvodné obohatenie vydať a naďalej si prostredníctvom vykonávaných zrážok zo mzdy
vynucuje zo strany žalobcu plnenie, na ktoré nemá právny nárok, čím žalobcovi dôvodne hrozí
podstatné zhoršenie jeho finančnej situácie.

Naliehavý právny záujem na navrhovanom neodkladnom opatrení odôvodňoval žalobca potrebou
deklarovať postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu, čo vyplýva predovšetkým
z práva Európskej únie a judikatúry jednak všeobecných súdov SR (napr. rozhodnutie KS v Banskej
Bystrici zo dňa 18.08.2015, sp. zn. 14Co/641/2015) a v neposlednom rade z domácej právnej úpravy, v
zmysle ktorých je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľných zmluvných podmienok,
neplatnosti zmlúv, či určení bezúročnosti úverov vždy daný, zdôrazňujúc, že pri riešení sporu so

spotrebiteľom treba mať vždy na pamäti základné interpretačné pravidlo, a to ochranu slabšej zmluvnej
strany spotrebiteľa (rozhodnutia NS SR 1MCdo 1/2009).

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok úč. od 01.07.2016 (ďalej len
„CSP“),predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné

opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

14. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri
bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek
okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň

osvedčenájehodanosť.Sozreteľomnapodstatu,účelazmyselinštitútuneodkladnéhoopatreniamožno
zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné
vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo
samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej
miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú

súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež
záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu
osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, žeexekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v
praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok, môže nariadiť aj iné neodkladné
opatrenia (iného obsahu, durhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť,

aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že
nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a
opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery),
nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

15. V danom prípade bolo neodkladné opatrenie navrhované súčasne s podaním žaloby vo veci samej.
Posúdením opísaných rozhodujúcich skutočností žalobkyňou a predložených listín, podľa citovaných
ustanovení a uvedených zásad, uplatňujúcich sa pri nariadení neodkladného opatrenia, dospel súd k
záveru, že žalobca osvedčila naliehavú a neodkladnú potrebu úpravy vzájomných pomerov medzi ňou
a žalovaným. Súd mal predloženými listinami dostatočne osvedčené, že žalovaný z titulu uzatvorenej
úverovej spotrebiteľskej zmluvy č. . 8500039397 zo dňa 21.01.2014 a v rovnaký deň uzatvorenej

osobitnej Dohody o zrážkach zo mzdy (mimo zmluvy a obchodných podmienok), viažucej sa na
uvedenú Zmluvu, si uplatňuje prostredníctvom tejto Dohody peňažné nároky, ktoré súd predmetom
súdneho prieskumu v danom konaní, na základe podanej žaloby o bezdôvodné obohatenie podľa §
451 Občianskeho zákonníka, z dôvodu získania majetkového prospechu plnením bez právneho
dôvodu.Zrovnakéhodôvodumalsúdzaosvedčenúnaliehavúaneodkladnúpotrebuúpravyvzájomných

vzťahov medzi žalobcom a zamestnávateľom. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia, svoje
tvrdenia, potrebné pre záver súdu o dôvodnosti navrhovaného opatrenia dostatočne podrobne a v
súvislostiach opísal a rozhodné skutkové okolnosti aj dostatočne osvedčil predloženými listinami, v
súlade so zákonnými požiadavkami podľa § 326 CSP.

16. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha ochrany svojich práv zo zmluvného vzťahu ako
spotrebiteľ a splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia odvodzuje od správania
žalovaného, ktorý predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorej uplatnenie považuje za sporné,
zamestnávateľovi a ktorý na základe nej, napriek žiadostiam žalobcu o okamžité zdržanie sa
vykonávania zrážok, tieto aj naďalej zrážal, o čom jej vystavil potvrdenie. Podľa názoru súdu uvedené

dôvody, vychádzajúc aj z ďalších tvrdení žalobcu v žalobe a so zreteľom na osvedčené skutočnosti
vyplývajúce z predložených listín, odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu a aj voči zamestnávateľovi žalobcu. Existencia sporu o bezdôvodné obohatenie z titulu zrážok zo
mzdy na základe uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy, ako právneho základu zrážok, ktoré chce
žalobca zastaviť v záujme zabránenia bezprostredne hroziacej ďalšej ujmy, je významným dôvodom pre

neodkladnú úpravu pomerov. Mzda je najčastejším a zväčša aj jediným zdrojom príjmov, potrebných
na úhradu nevyhnutných životných nákladov zamestnanca a aj jeho rodiny (resp. ním vyživovaných
osôb). V prípade žalobcu preto bezprostredne hrozí, že v dôsledku ďalšieho vykonávania zrážok na
mzde, ktoré žalobca pokladá za nezákonné, prichádza mesačne o časť (možno povedať že významnú)
tohto zdroja príjmov. Zachovanie tohto stavu, v prípade pokračovania zrážok, môže bezprostredne

ohroziť schopnosť žalobcu uhrádzať nevyhnutné mesačné náklady a plniť svoje záväzky v súvislosti s
bývaním a pod., čím jej môže vzniknúť aj ďalšia, následná ujma. Zrážky zo mzdy a zvlášť na plnenia z
nekalých podmienok, môžu citlivo zasiahnuť do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto by sa
mali uplatňovať pod dohľadom súdu, prihliadajúceho ex offo na princíp ochrany povinného spotrebiteľa
voči neprimeranosti (najmä zrážky zo mzdy v exekúcii) tak, aby neohrozovali rodiny s dopadom na

vyživované osoby. Naproti tomu žalovanému, ako podnikateľskému subjektu, v dôsledku nariadenia
takého predbežného opatrenia, žiadna výrazná ujma nevznikne a zastavenie mesačných zrážok,
žalovaný nemôže pocítiť na rozdiel od žalobkyne, zásadným (likvidačným) spôsobom. Berúc do úvahy
všetky uvedené skutočnosti i preventívny účel neodkladného opatrenia podľa názoru súdu, pomery strán
sporu odôvodňujú vydanie navrhnutého neodkladného opatrenia (a aj v záujme zabránenia tejto ďalšej,

bezprostredne hroziacej ujmy).

17. Súd na základe uvedeného je toho názoru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodné skutočnosti
pre záver o potrebe neodkladnej úpravy navrhnutým neodkladným opatrením a ktorá sa súdu
javila ako odôvodnená. Žalobca právo žalovaného, na základe ktorého sa realizuje úhrada splátok

prostredníctvom zamestnávateľa považuje za sporné, nakoľko sa realizuje na základe Dohody o
zrážkach ako zabezpečovacieho prostriedku v prípade omeškania s plnením dlžníka, na ktoré sa
zaviazal a ktoré je v danom prípade sporné. Tzn, pre uplatnenie Dohody o zrážkach zo mzdy je sporné
a tým, že dochádza na základe nej k zrážkam zo mzdy, žalobca osvedčil aj bezprostredné ohrozeniezákladného práva žalobcu (na mzdu za výkon práce), a to tak konaním žalovaného a s tým súvisiacim
konaním zamestnávateľa žalobcu a preto súd navrhované neodkladné opatrenie nariadil.

18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. V zmysle citovaného ustanovenia súd o náhrade trov konania v súvislosti s podaním návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval, nakoľko o trovách konania bude rozhodnuté až v

konečnom rozhodnutí vo veci samej, na základe výsledku konania (§ 255 CSP), príp. podľa procesného
hľadiska (§ 256 CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.