Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210417
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116210417.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpená
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37
927 795, proti žalovanej: W. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. V. I., o zaplatenie
3.184,76 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.803,65 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5
% ročne:
- zo sumy 353,95 eur od 08.05.2013 do zaplatenia a

- zo sumy 2.449,70 eur od 09.05.2013 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 376,79 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne:
- zo sumy 353,95 eur za deň 08.05.2013 a
- zo sumy 376,79 eur od 08.05.2013 do zaplatenia,
zamieta.

Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 4,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 08.05.2013 do zaplatenia zastavuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné nám.
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“) sa žalobou zo dňa 20.04.2016 doručenou
Okresnému súdu Žilina dňa 22.04.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanej uložená

povinnosť zaplatiť mu sumu 3.184,76 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od
08.05.2013 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania.
2. Žalobu pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.09.2012 uzavrel so žalovanou zmluvu o
pôžičke evidenčné č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 4.955,44
eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 56 mesačných splátkach
v sume 88,49 eur. Doposiaľ uhradila žalovaná len sumu 295,48 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná
porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j.

v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, dňa 26.04.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval
žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Doposiaľ žalovaná dlžné splátky neuhradila.
Žalobca zároveň uviedol, že si uplatňuje v konaní aj nárok na zaplatenie sumy 4,32 eur zodpovedajúcej
nákladom vzniknutým mu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky (podľa ust. § 121 ods. 3 OZ). Celkovýdlh žalovanej ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 3.184,76 eur ako rozdiel medzi súčtom
celkovej sumy pôžičky 3.475,92 eur a nákladov na vymáhanie v sume 4,32 eur a úhradami žalovanej
v sume 295,48 eur (3.475,92 eur - 4,32 eur - 295,48 eur). Žalobca napokon uviedol, že si súčasne

uplatňuje nárok na zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení
žalobca označil: zmluvu o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, vypovedanie zmluvy s doručenkou
a prehľad splátok a úhrad.
3. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené riadne do vlastných rúk, v súdom
stanovenej lehote písomne nevyjadrila.

4. Uznesením č. k. 6C/106/2016-32 zo dňa 16.02.2017 vydaným podľa ust. § 80 ods. 1 a 2 CSP
na spoločný návrh pôvodného žalobcu a žalobcu zo dňa 11.11.2016 súd pripustil zmenu subjektu na
strane žalobcu, a to vstupom žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 831 154 do konania na miesto pôvodného žalobcu: CFH.
5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa

06.04.2017, pričom súčasne vyslovil súhlas s rozhodnutím súdu aj v ich neprítomnosti. Týmto podaním
zároveň zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 4,32 eur (nákladov na vymáhanie pohľadávky)
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4,32 eur od 08.05.2013 do zaplatenia.
Zároveň doplnil, že pokiaľ ide o žalovanú sumu 3.180,44 eur, táto zodpovedá 3. neuhradeným splátkam
každej v sume 88,48 eur splatným dňa 20.01.2013, 20.02.2013 a 20.03.2013 a predčasne zosplatnenej

istiny zostatku úveru v sume 2.944,98 eur (istina splátok so splatnosťou od 20.04.2013).
6.Žalovanánapojednávaníuviedla,žesanebránizaplateniužalovanejsumyazásadnenasvojuobranu
nemá čo uviesť.
7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným

záverom.
8. Dňa 21.09.2012 uzavrela CFH ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí účelovej
pôžičky č. 5016620 (dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 3 spisu), ktorej neoddeliteľnou
súčasťouboliVšeobecnéobchodnépodmienky(ďalejlen„VOP“,dôkazpredloženýpôvodnýmžalobcom
na č. l. 4 spisu), ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej sumy vo výške 3.099,13 eur žalovanej

za nasledovných podmienok: počet mesačných splátok 56, mesačná splátka vo výške 88,49 eur
so splatnosťou vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca a splatnosťou prvej splátky do
20.10.2012 [čl. 6 bod 6.1, 6.2 a 6.4 VOP a prehľad splátok a úhrad] a poslednej splátky (mesiac/rok)
máj/2017, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 1.856,31 eur, s celkovou sumou pôžičky vo výške 4.955,44
eur, s výškou ročnej úrokovej sadzby: 24,01 %, RPMN: 24,01 %, priemernou RPMN: 21,68 %, a to s

účelovým viazaním: na úhradu záväzkov žalovanej voči CFH a voči VÚB, a. s., ku ktorým vykonávala
CFH správu: 1. evid. č. 7073225, divízia Slovenská požičovňa s dátumom uzavretia zmluvy 03.06.2010
vo výške záväzku 881,71 eur a 2. evid. č. 7097227, divízia Slovenská požičovňa s dátumom uzavretia
zmluvy 04.08.2011 vo výške záväzku 2.217,42 eur.
9. Podľa ust. čl. 6 bod 6.1 VOP, Klient je povinný riadne a včas splatiť poskytnutú Pôžičku, a to v

pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo v Podmienkach
a/alebo VOP.
10. Podľa ust. čl. 6 bod 6.2 VOP, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo Podmienkach a/alebo VOP
stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

11. Podľa ust. čl. 6 bod 6.3 VOP, v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná
časť istiny a poistenie.
12. Podľa ust. čl. 6 bod 6.4 VOP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/
alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
13. Podľa ust. čl. 12 bod 12.1 VOP, Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok

Klienta vo vzťahu k Spoločnosti podľa Zmluvy. Skončenie Zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie Klienta
uvedené v Zmluve, Záložnej zmluve, VOP alebo akéhokoľvek vyhlásenia Klienta dané Spoločnosti a
tiež na arbitrážnu doložku v zmysle čl. 14.24 VOP.
14. Podľa ust. čl. 12 bod 12.2 VOP, klient ako aj Spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať
bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1

vyššie.
15. Z listiny označenej žalobcom ako „Prehľad splátok a úhrad“ (dôkaz predložený žalobcom na č.
l. 7 spisu) vyplýva, že žalovanej boli v danom prípade predpísaných na úhradu 6 splátok vo výške
88,49 eur, a to so splatnosťou 1. z nich dňa 20.10.2012, každej nasledujúcej do 20. dňa nasledujúcehokalendárneho mesiaca, so platnosťou poslednej z nich 20.03.2013. Dňa 20.04.2013 bola žalovanej
predpísaná na úhradu splátka vo výške 2.944,98 eur. Žalovaná vykonala na plnenie svojich peňažných
záväzkov zo zmluvy nasledovné úhrady: dňa 29.10.2012 v sume 88,50 eur, dňa 22.02.2013 v sume

88,49 eur a v sume 88,49 eur a napokon dňa 03.06.2015 v sume 30,- eur, celkovo tak úhrady v sume
295,48 eur.
16. Súd považoval medzi účastníkmi za nesporné, že v danom prípade pohľadávka žalovanej na
poskytnutie peňažnej sumy 3.099,13 eur zo strany CFH bola započítaná s pohľadávkami CFH (resp.
uhradená splnením záväzku voči VÚB, a. s.) v celkovej výške 3.099,13 eur a súčasne, že žalovaná na

daný prípad uhradila do dňa rozhodnutia súdu celkovo sumu 295,48 eur.
17. Listom zo dňa 26.04.2013 označeným ako „Vypovedanie zmluvy“ (dôkaz predložený pôvodným
žalobcom na č. l. 5 spisu) CFH vyzval žalovanú k úhrade celkovej sumy 3.237,47 eur (z toho istiny
3.210,44 eur) najneskôr do 5 dní od doručenia listu. Podľa doručenky tejto listovej zásielky (dôkaz
predložený pôvodným žalobcom na č. l. 5 spisu) prevzala žalovaná tento list dňa 03.05.2013.
18. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 29

spisu) CFH oznamovala žalovanej, že ku dňu 19.09.2016 ako postupca postúpila svoju pohľadávku
(spolu s jej príslušenstvom) zo zmluvy č. 5016620 zo dňa 21.09.2012 uzavretej medzi CFH a žalovanou
vo výške 3.858,26 eur na žalobcu ako postupníka.
19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010

do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014,

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v

rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].

22. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010
do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o

poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského

úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe
uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
23. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 30.11.2011, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania

a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného

alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti

podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného

kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny

štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
25. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do
31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
26. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchtopredpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
27. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,

touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o
predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

28. Podľa ust. § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
29. Podľa ust. § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
30. Podľa ust. § 365 ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

31. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013,
akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebojehočasti,jepovinnýplatiťznezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej

podľa predpisov občianskeho práva.
32. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv

uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
34. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach
a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy

uzavreté pred 1. februárom 2013.
35. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
36. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
37. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
40. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
41. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.
42. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.44. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
45. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

46. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
47. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ bola v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) ObZ v znení účinnom
do 31.01.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravovala

(spravuje) ObZ bez ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva
o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik
sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
48. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom CFH a
žalovanou vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 21.09.2012. Aj s
poukazom na to, že zo strany CFH išlo bez najmenších pochybností o poskytnutie peňažného plnenia

žalovanej v rámci jeho podnikateľskej činnosti v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a na strane žalovanej bol
predmetný spotrebiteľský úver nepochybne poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi zmluvy vznikol právny vzťah v zmysle
príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o
spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v

podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa
ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký
zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade
účastníci zmluvy uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ. Medzi účastníkmi zmluvy teda nedošlo aj
napriekoznačeniuzmluvyako„zmluvyoposkytnutíúčelovejpôžičky“kuzavretiuzmluvyopôžičkepodľa

ust. § 657 OZ, a to vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke má povahu reálneho kontraktu, teda vznik
pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch
i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. K takémuto plneniu zo strany CFH v prospech žalovanej nikdy
nedošlo, keďže došlo k zápočtu pohľadávok CFH voči pohľadávke žalovanej na poskytnutie peňažného
plnenia na základe predmetnej zmluvy (resp. pokiaľ ide o pohľadávku VÚB, a. s. táto bola uspokojená

peňažným plnením veriteľa).
49. Súd tak vychádzal z toho, že CFH tak svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ splnil, a to tým, že
došlo k započítaniu vyššie uvedených pohľadávok CFH voči pohľadávke žalovanej (resp. pokiaľ ide o
pohľadávku VÚB, a. s. táto bola uspokojená peňažným plnením veriteľa) s tým, že žalovaná sa mala
zaviazať vrátiť CFH túto sumu zvýšenú o celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1.856,31 eur, t. j., že

žalovaná sa mala zaviazať zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 4.955,44 eur, a to v 56 mesačných splátkach
vo výške 88,49 eur (56 x 88,49 eur = 4.955,44 eur = 3.099,13 poskytnutý úver + 1.856,31 celkové
náklady spotrebiteľa).
50. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi CFH a žalovanou neobsahovala
náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré

mala žalovaná CFH zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej
splátky v sume 88,49 eur, úroková sadzba 24,01 % ročne, ako aj celková čiastka k zaplateniu v sume
4.955,44 eur [ktorá bola súčinom mesačnej splátky vo výške 88,49 eur a počtu splátok 56 = 4.955,44
eur, resp. bola súčtom celkovej výšky spotrebiteľského úveru v sume 3.099,13 eur a celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v sume 1.856,31 eur tvorených úrokom], nikde však

v zmluve nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a čo do úroku, t. j. časť každej mesačnej
splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Keďže bol
nepochybne žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 850,- eur, je však v zmysle cit. ust. §
11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva uzavretá
medzi CFH a žalovaným aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle

uvedeného cit. ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
51. Na závere uvedenom v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku nič nemení ani
argumentácia žalobcu v podaní zo dňa 06.04.2017, že aj neuvedenie náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2
písm.a)ažk),r)ay)aust.§10ods.1vzmluveospotrebiteľskomúvereuzavretejvobdobíod11.06.2010
do 31.12.2012 mohlo spôsobiť následok podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom

do 31.12.2012, t. j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, len za podmienky, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá písomne. S týmto právnym názorom žalobcu na výklade cit.
ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sa súd nemohol stotožniť. Žalobca totižto pri svojom
právnom výklade ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. opomína vzájomnú previazanosťust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, s ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý ustanovuje obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Je tak zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo to, že ak ktorákoľvek z náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ust. § 10 ods. 1 nebude
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená písomne (v prípade, že samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere nebude uzavretá ako písomný právny úkon, je len pochopiteľné, že tak nebude dojednaná ani
jedna z uvedených náležitosti v písomnej forme), má to mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Úmyslom zákonodarcu určite nebolo to, aby napr. v prípade

dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme, v ktorej by však absentovalo písomné
dojednanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ako aj ročnej percentuálnej miery nákladov a
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom by však tieto náležitosti boli dojednané v ústnej
forme, by bolo možné od spotrebiteľa zo strany veriteľa požadovať aj písomne nedojednané úroky.
Určitý výkladový problém, resp. nepresnosť znenia ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. napokon
odstránila novela zákona č. 129/2010 Z. z. vykonaná zákonom č. 352/2012 Z. z., ku ktorej osobitná

časti dôvodovej správy udáva: „Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona
s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov,
prípade ak - zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo - neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo - neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona
alebo - je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov

v neprospech spotrebiteľa. Týmto sa dosiahne pôvodný zámer predkladateľa stanoviť určité dôsledky
porušenia povinností ustanovených týmto zákonom.“.
52. Ak v ďalšom žalobca v rámci argumentácie poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa 09.11.2016, súd považuje dať žalobcovi
do pozornosti, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie

je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ
aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)
a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Výklad
vnútroštátneho práva poskytujú totiž výlučne vnútroštátne súdy. Súd pripúšťa, že vnútroštátna právna

úprava zakotvená v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. a) [toho času písm.
b)] zákona č. 129/2010 Z. z. v rozpore je v rozpore s obsahom Smernice [vyloženej Súdnym dvorom
EÚ, podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave; Článok 23 Smernice sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,

ktorejneuvedeniemôžespochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku.“.],avšaktento
konflikt automaticky neznamená prednosť uplatnenia smernice pred vnútroštátnou právnou normou. V
taktom prípade totiž vnútroštátny súd je povinný skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok a ak jej
priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda vykladať zákon
eurokonformne), alebo napokon, či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka priameho účinku

smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány
môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Zásadne platí
zákaz horizontálneho priameho účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade možný len v

spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice
priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). [k tomu napr.
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-152/84 zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho dvora EÚ v
spojených veciach C-397/01 až C-403/01 zo dňa 05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej
veci (t. j .v spore medzi jednotlivcami: žalobcom a žalovaným, súd Smernici nemohol priznať priamy

horizontálny účinok. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok
vo veci C-14/83 zo dňa 10.4.1984) znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne
právo vo svetle znenia a účelu smernice, pričom tento výklad nie je absolútny (nejedná sa totiž o
priamy účinok), ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už bolo uvedené) opriamy účinok smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou a teda
v prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na
úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len musí skúmať, či

ho môže vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice
pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými
zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad
contra legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-105/03
zo dňa 16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na explicitné

znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C42-15 vyložili toto
ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok
na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez
poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok).
Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je možné uvažovať

iba o účinku nepriamom, takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra
legem. V danom prípade sporu jednotlivcov tak súd argumentáciu žalobcu s odkazom na rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 neprijal a nevzal do úvahy.
53. V ďalšom je možné konštatovať, že žalovaná ku dňu 26.04.2013, kedy zo strany CFH došlo k
vypovedaniu zmluvy a k požiadaniu žalovanej o splatenie celej dlžnej sumy, bola v omeškaní s úhradou

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, a to splátky splatnej dňa 20.01.2013 (keďže žalovaná
do dňa 26.04.2013 uhradila celkovo len sumu 265,48 eur, ktorá zodpovedá trom splátkam vo výške
88,49 eur splatným dňa 20.10.2012, dňa 20.11.2012 a dňa 20.12.2012 a časti splátky splatnej dňa
20.01.2013 vo výške 0,01 eur), a preto súd dospel k záveru, že CFH predmetný spotrebiteľský úver
„zosplatnil“ oprávnene v súlade s ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Žalovaná tak bola povinná

„zosplatnený úver“ (v tomto prípade len v rozsahu nesplateného zvyšku úverovej istiny z dôvodu vyššie
súdom konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru) vo výške
2.803,65 eur (ako suma rozdielu úverovej istiny 3.099,13 eur a úhrad žalovanej v celkovej výške 295,48
eur = 3.099,13 eur - 295,48 eur = 2.903,65 eur) zaplatiť v lehote určenej žalobcom vo vypovedaní zmluvy
- liste zo dňa 26.04.2013, t. j. v lehote do 5 dní od jeho doručenia (k doručeniu došlo dňa 03.05.2013),

teda do 08.05.2013 (k splatnosti sumy 353,95 eur, ako splátok splatných do 08.05.2013 však už došlo
predtým, postupne, a to v sume 88,48 eur dňa 20.01.2013, v sume 88,49 eur dňa 20.02.2013, v sume
88,49 eur dňa 20.03.2013 a v sume 88,49 eur dňa 20.04.2013. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná
bola v čase rozhodnutia v prejednávanej veci v omeškaní (§ 365 ObZ) so zaplatením sumy 2.803,65
eur, a preto súd vzhľadom k tomu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016 (§ 524 ods.

1 OZ) na žalobcu (ako postupníka) prešla v tomto rozsahu pohľadávka CFH (ako postupcu), zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.803,65 eur, pričom žalobu v časti o zaplatenie sumy 376,79 eur
(suma prevyšujúca sumu dlžnej úverovej istiny) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 376,79 eur od 08.05.2013 do zaplatenia zamietol (na žalobcu z CFH totiž nemohla postúpením
prejsť pohľadávka v rozsahu, v ktorom CFH nevznikla).

54. Pokiaľ tak v ďalšom súd rozhodoval o uplatnenom príslušenstve pohľadávky žalobcu v priznanej
sume 2.803,65 eur, t. j. o úrokoch z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 08.05.2013 do
zaplatenia, súd takto uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa
cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ (viď cit. ust. § 768k ods. 2 a 3 ObZ) v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ, ktorý CFH
(a následne po postúpení pohľadávky na žalobcu, žalobcovi) vznikol v dôsledku omeškania žalovanej

s peňažným plnením vo výške 2.803,65 eur. S poukazom na vyššie konštatované omeškania žalovanej
s plnením jej peňažných záväzkov z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd dospel k záveru,
že žalobca mal (po postúpení pohľadávky aj s jej príslušenstvom podľa ust. § 524 ods. 2 v spojení s ust.
§ 121 ods. 3 OZ) nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s
cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v spojení s ust. § 10c, keďže záväzkovo-právny

vzťah medzi CFH a žalovaným vznikol pred 01.02.2013), a to v nasledovnom rozsahu: vo výške 8,75
% ročne (v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %
ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP): zo sumy 88,48 eur od 21.01.2013
do zaplatenia, zo sumy 88,49 eur od 21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 88,49 eur od 21.03.2013 do
zaplatenia a zo sumy 88,49 eur od 21.04.2013 do zaplatenia; ďalej vo výške 8,50 % ročne (v období

od 08.05.2013 do 12.11.2013 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,5 % ročne, o čom má súd
vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP): zo sumy 2.449,70 eur od 09.05.2013 do zaplatenia.
Súd však viazaný podľa ust. § 216 ods. 1 CSP rozsahom žalobou uplatneného nároku (sadzbou úrokovz omeškania) vyhovel žalobe len v rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnom
rozsahu (úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.449,70 eur za deň 08.05.2013) zamietol.
55. Napokon súd vzhľadom k dispozičnému úkonu žalobcu - späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy

4,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.05.2013 do zaplatenia pred otvorením
prvého pojednávania vo veci v zmysle cit. ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.
56. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.
58. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
2 a § 256 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci
(pričom za neúspech žalobcu súd považoval aj skutočnosť, že na základe späťvzatia žaloby v časti o
zaplatenie sumy 4,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 08.05.2013 do zaplatenia
došlo procesným zavinením žalobcu k zastaveniu konania; § 256 ods. 1 CSP). Žalobca mal vo veci len

čiastočný úspech v čistom vyjadrení 76 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j.
ku dňu 11.04.2017: 2.803,65 eur, t. j. istina + 118,20 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 353,95 eur od 08.05.2013 do 11.04.2017 + 817,50 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 2.449,70 eur od 09.05.2013 do 11.04.2017 = 3.739,35 eur; celková výška pohľadávky
s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku, resp. ku dňu rozhodnutia súdu o zastavení

konania o žalobe v časti o zaplatenie sumy 4,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 08.05.2013 do zaplatenia, t. j. ku dňu 11.04.2017: 3.184,76 eur, t. j. istina + 1.063,54 eur, t. j. úroky
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.184,76 eur od 08.05.2013 do 11.04.2017 = 4.248,30
eur; %-tuálny úspech žalobcu = 3.739,35 eur / 4.248,30 eur = 0,88 = 88 %; úspech žalovaného 12 %
= 100 % - úspech žalobcu 88 %; čistý úspech žalobcu 88 % - 12 % = 76 %]. Preto o trovách konania

rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania
zodpovedajúcej 76 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému.
Osamotnejvýšketejtonáhradytrovkonaniarozhodnesúdpodľaust.§262ods.2CSPpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).