Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/474/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209829
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714209829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Generali Poisťovňa, a. s.,
so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpeného JUDr. Radkom
Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému
IMMO - FINANZ HOLDING spol. s r. o., so sídlom Janka Kráľa 140/1, 962 71 Dudince, IČO: 44 644 167,
v konaní o zaplatenie 229,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 6C/185/2014-90 zo dňa 17. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 229,39 €
spolu s príslušenstvom do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného voči
žalobcovi na zaplatenie sumy 326,40 €, v poradí druhom výroku, zamietol.

2. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 229,39 € titulom
plnenia z Poistnej zmluvy č. 2400009701 zo dňa 27. 10. 2011 označenej ako Havarijné poistenie AUTO

ŽOLÍK. Okresný súd mal za preukázané, že na základe tejto poistnej zmluvy bol žalobca ako poistiteľ
povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovaný ako
poistník bol povinný platiť ročné poistné pre prvý rok poistenia po zohľadnení bonusu a zľavy v sume
1 305, 61 €. Poistným obdobím bolo 12 po sebe nasledujúcich mesiacov - tzv. poistný rok. Účastníci
poistného vzťahu sa dohodli na zaplatení poistného v štvrťročných splátkach, ktoré boli splatné vždy k
28. dňu v mesiaci, teda 28. 01., 28. 04., 28. 07 a 28. 10. Výpisom z obchodného registra na spoločnosť
žalovaného mal súd preukázané, že v deň uzatvárania zmluvy (27. 10. 2011) boli konateľmi spoločnosti

L. F., T. F., I. F. a T. F.. V časti: konanie menom spoločnosti súd zistil, že v období od 10. 03. 2009 do 12.
04. 2012 v mene spoločnosti konali konatelia spoločne a podpisovali za spoločnosť spoločne. Okresný
súd uznal, že s poukazom na výpis z obchodného registra aktuálne v čase uzavretia poistnej zmluvy by
súd mohol konštatovať, že zmluva nebola uzavretá právne účinným spôsobom, avšak žalobca v konaní
predložil listinný dôkaz - generálne plnomocenstvo, na základe ktorého žalovaný v zastúpení Michalom
F., T. F., I. F. a T. F., splnomocnili L. F., nar. XX. XX. XXXX na všetky právne a faktické úkony bez výhrad,
teda aj na uzavretie spornej poistnej zmluvy. Výslovne bolo v generálnom plnomocenstve uvedené,

že plnomocenstvo nemá obmedzenú dobu platnosti. Uvedená generálna plná moc bola vypracovaná
dňa 01. 10. 2011, teda 26 dní pred uzavretím poistnej zmluvy. S poukazom na uvedenú skutočnosti
preto súd dospel k záveru, že sporná poistná zmluva bola uzavretá zo strany poistníka platne a účinne,
pretože pokiaľ túto podpísal v mene spoločnosti L. F., konal tak v súlade s vôľou všetkých konateľovspoločnosti deklarovanou generálnym plnomocenstvom zo dňa 01. 10. 2011. Z tohto dôvodu okresný
súd potom žalobe vyhovel, pričom priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka i príslušenstvo, teda úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy

od 29. 01. 2012 (v prvý deň nasledujúci po dni, kedy bola štvrťročná splátka poistného splatná) do
zaplatenia. Vzájomným návrhom sa žalovaný voči žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 326,40 € ako
bezdôvodného obohatenia, ak uvedená suma bola dňa 27. 01. 2012 zaplatená žalobcovi na základe
neplatnej poistnej zmluvy. S poukazom na úspešnosť žalobcu, súd zamietol vzájomný návrh žalovaného
ako nedôvodný a právne neopodstatnený.

3. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,OSP“).

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Má za to, že generálne plnomocenstvo žalovaného zo dňa 01. 10. 2011 nie je
platným právnym úkonom a posúdenie okresným súdom je v rozpore so zákonom, ako aj platnou
judikatúrou. Poukázal na ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 13 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých právnická osoba neprejavuje svoju vôľu navonok priamo,

ale prostredníctvom štatutárnych orgánov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 3540/2008 a 31 Odo 11/2006. Právne úkony, ktoré sú postihnuté absolútnou
neplatnosťou, nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, preto poistná zmluva
uzavretá na základe predmetnej generálnej plnej moci nie je platná. Zdôraznil, že od 10. 03. 2009 do 12.
04. 2012 bol v obchodnom registri spoločnosti žalovaného zapísaný spôsob konania menom spoločnosti

tak, že konatelia spoločnosti konajú a podpisujú za spoločnosť spoločne. Pre platné uzatvorenie poistnej
zmluvy sa preto vyžadovalo, aby táto bola dňa 27. 10. 211 podpísaná všetkými štyrmi konateľmi
žalovaného, čo sa však nestalo. Túto skutočnosť nemožno ani dodatočne konvalidovať na základe
generálneho splnomocnenia zo dňa 01. 10. 2011, ktoré je absolútne neplatným právnym úkonom. Uznal,
že v prospech účtu žalobcu bola dňa 27. 01. 2012 vykonaná úhrada vo výške 326,40 €, avšak jeho

externou učtárňou. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné považovať poistný návrh poistiteľa a
úhradu vykonanú žalovaným ani v zmysle § 792 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka za platne uzavretú
poistnú zmluvu. Keďže sporná poistná zmluva je neplatným právnym úkonom, navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodnutie
zmenil a žalobu zamietol.

5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že pre posúdenie jeho nároku sú dôležité i
okolnosti súvisiace s uzatvorením predmetnej poistnej zmluvy, ak z obsahu dotknutej zmluvy vyplýva,
že túto podpísal v mene žalovaného len p. L. F., jeden z vtedajších konateľov žalovaného. Pomery
prejednávanej veci sú totiž také, že v čase podpisu predmetnej zmluvy existovalo tzv. generálne

plnomocenstvo, ktorým bol práve konateľ spoločnosti L. F. splnomocnený na všetky právne a faktické
úkonybezvýhradapredmetnégenerálneplnomocenstvopodpísalivšetcivtedajšíkonateliažalovaného,
teda prejavili vôľu, aby konateľ L. F. podpisoval v mene žalovaného zmluvy bez akéhokoľvek
obmedzenia.Tátovôľažalovanéhosavkonečnomdôsledkuprejavilaajnáslednevzápisevobchodnom
registri, keď päť mesiacov po udelení predmetnej plnej moci došlo k zmene oprávnenia konať v mene

žalovaného, a to zo štyroch konateľov na jedného konateľa, a to práve p. L. F., ktorý zmluvu uzavrel.
Nemal preto žiadnu pochybnosť o tom, že pre uzavretie predmetnej poistnej zmluvy postačuje, ak ju
za žalovaného podpíše splnomocnenec L. F. (konateľ). Naviac na základe predmetnej generálnej plnej
moci konateľ L. F. bežne konal vo všetkých veciach žalovaného, čo napokon potvrdzuje aj skutočnosť,
že na podklade predmetnej plnej moci uzavrel v mene žalovaného so žalobcom viacero zmlúv, nielen

predmetnú poistnú zmluvu (napr. dňa 18. 10. 2011 na 12 ks motorových vozidiel vo vlastníctve
žalovaného, ktorú uzatvoril v mene žalovaného p. L. F. na základe rovnakej generálnej plnej moci, ktorej
platnosť v konaní spochybňuje). Z konania žalovaného tak vyznieva úmysel vyhnúť sa plneniu svojich
povinností. Ak aj z výpovede konateľov L. F., I. F. a T. F. vyplýva, že v spoločnosti žalovaného bola
zaužívaná prax udeľovať plnú moc len na konkrétny úkon, tieto tvrdenia nekorešpondujú s obsahom

generálnej plnej moci zo dňa 01. 11. 2011, na základe ktorej žalovaný konajúci prostredníctvom všetkých
jeho vtedajších konateľov splnomocnil p. L. F. na realizáciu všetkých právnych úkonov, navyše bez
časového obmedzenia. Uplatnenie ich námietky teda predstavuje výkon práva odporujúci zásadám
poctivého obchodného styku. Má za to, že zmluva uzavretá medzi stranami je platným právnymúkonom, a je preto povinnosťou žalovaného v zmysle § 796 Občianskeho zákonníka v spojení s § 803
Občianskeho zákonníka za dobu do zániku poistenia zaplatiť poistné. Ak má teda žalovaný povinnosť
zaplatiť uvedené poistné, nemohlo na jeho strane dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

6. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 17. 03. 2016 s tým, že odvolanie voči nemu žalovaným
bolo podané dňa 03. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety
ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych

noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
(od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na

základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery
vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia

pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne
správne.

10.Popreskúmaníodvolaniaakonania,ktorémupredchádzalo,odvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúd
vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191
ods.1CSPasvojerozhodnutieajnáležiteodôvodnilpodľa§220ods.2CSP.Zodôvodneniarozhodnutia
okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej.

11. Zákonné ust. § 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ak je vo výroku vecne správne, pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne. Súd prvej

inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s námietkami uplatňovanými oboma stranami
v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 4 a 5.

12. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za obsahové vymedzenie svojho
odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími

dôvodmi. Žalovaný založil svoje odvolanie na tom, že sporná poistná zmluva uzavretá medzi stranami
je neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola podpísaná všetkými štyrmi konateľmi žalovaného tak,
ako to predpokladal zápis v obchodnom registri spoločnosti žalovaného v období od 10. 03. 2009 do
12. 04. 2014, a pokiaľ bola táto uzavretá na základe generálneho splnomocnenia zo dňa 01. 10. 2011,
ide o absolútne neplatný právny úkon.

13. K vyššie uvedenej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné :

14. Judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktorú žalovaný poukázal v odvolaní, ako aj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01. 08. 2012 č. k. III.ÚS 353/2012-17, je

odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známa, avšak uvedené rozhodnutia nie je možné bez
ďalšieho aplikovať na prejednávanú vec, najmä s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu v
súvislosti s procesom uzatvárania predmetnej poistnej zmluvy. Z obsahu spisu je nesporné, že medzi
stranami sporu došlo k uzavretiu poistnej zmluvy dňa 27. 10. 2011 označenej ako Havarijné poistenieAUTO ŽOLÍK, na základe ktorej bol žalobca ako poistiteľ povinný poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti a žalovaný ako poistník bol povinný platiť ročné poistné pre
prvý rok poistenia po zohľadnení bonusu a zľavy vo výške 1 305,61 €. Účastníci poistného vzťahu sa

dohodli na zaplatení poistného v štvrťročných splátkach, ktoré boli splatné vždy k 28. dňu v mesiaci, teda
28. 01., 28. 04., 28. 07., a 28. 10. Nebolo sporné ani to, že výpisom z obchodného registra na spoločnosť
žalovaného v deň uzatvárania zmluvy 27. 10. 2011 boli konateľmi spoločnosti L. F., bytom B. XXX/X, B.,
T. F., bytom B. XXX/X, B., I. F., bytom W. M. XXX a T. F., bytom W. M. XXX. V časti: konanie menom
spoločnosti súd zistil, že v období od 10. 03. 2009 do 12. 04. 2012 v mene spoločnosti konali konatelia

spoločne a podpisovali za spoločnosť spoločne. Súčasne bol v konaní predložený listinný dôkaz, a to
generálne plnomocenstvo zo dňa 01. 10. 2011 (26 dní pred uzavretím poistnej zmluvy), na základe
ktorej žalovaný v zastúpení L. F., T. F., I. F., T. F., splnomocnili L. F. na všetky právne a faktické úkony v
mene žalovaného. Okresný súd mal za to, že sporná poistná zmluva bola uzavretá zo strany poistníka
platne a účinne, pretože túto podpísal v mene spoločnosti L. F., ktorý konal v súlade s vôľou všetkých
konateľov spoločnosti deklarovanou generálnym plnomocenstvom zo dňa 01. 10. 2011. S uvedeným

právnym záverom sa odvolací súd stotožňuje.

15. Pokiaľ ide rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 01. 08. 2012, ústavný súd prijal záver, že
generálne oprávnenie konať v mene právnickej osoby patrí výlučne jej štatutárnemu orgánu, a to najmä
s odvolaním sa na § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ,,právne úkony právnickej

osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby,
zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány)“. Vyššie uvedená argumentácia ústavného súdu
však nie je udržateľná vzhľadom na pluralitu iných osôb oprávnených konať v mene štatutárneho
orgánu, ako aj pri konkurencii konania štatutárneho orgánu a splnomocniteľa, štatutárneho orgánu a
prokuristu. Z § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť

fyzickou alebo právnickou osobou - citované ustanovenie nerozlišuje, či je osobou splnomocniteľa
fyzická alebo právnická osoba, t. j. rovnaké zákonné podmienky pri udeľovaní plnej moci sa vzťahujú
tak na právnickú ako aj fyzickú osobu. S pohľadu osoby splnomocniteľa sú fyzické a právnické osoby
rovnocenné, preto nie je dôvod rozlišovať medzi týmito osobami. Všeobecnú plnú moc môže preto udeliť
nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba, je potrebné vychádzať z premisy, že každá osoba, či už

právnická alebo fyzická, je oprávnená sa nechať zastúpiť inou osobou, pričom toto oprávnenie zahŕňa
aj slobodné rozhodnutie, v akom rozsahu sa bude toto zastúpenie realizovať. Vychádzať z premisy, že
právnická osoba nemôže udeliť generálnu plnú moc, pretože konanie vo všetkých veciach je vyhradené
štatutárnemu orgánu, je nesprávne - potom by sme mohli tvrdiť tiež to, že fyzická osoba, ktorá je
plne spôsobilá na všetky právne úkony, nemôže takisto preniesť oprávnenie konať v jej mene v celom

rozsahu na tretí subjekt. Rovnako § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka predpokladá samotné konanie
štatutárnym orgánom, alebo konanie prostredníctvom zástupcu, pričom nerozlišuje rozsah udeleného
plnomocenstva. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu vylúčiť všeobecnú plnú moc pri právnických osobách,
tak by túto limitáciu jednoznačným spôsobom vyjadril v normatívnom texte.

16. Občiansky zákonník uvádza, že v plnej moci musí byť vymedzený jej rozsah, no nijakým spôsobom
nedefinuje hranicu tohto rozsahu, ani spôsob, ako má byť rozsah vymedzený, predovšetkým však
rozsahplnejmocinijakýmspôsobomnelimituje.Občianskyzákonníktakštatutárnemuorgánuprávnickej
osoby neurčuje žiadne právne obmedzenie v tom, že udelí plnú moc na ,,všetky úkony“ a týmto

obmedzením nemôže byť ani ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré slovíčko ,,všetky“ používa
pre zdôraznenie postavenia štatutárneho orgánu (ako orgánu, ktorému patrí univerzálna právomoc)
a nie ako obmedzenie pre prenesenie hoci aj všetkých právomocí na tretie osoby všeobecným
plnomocenstvom. Naviac odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré
generálnu plnú moc označuje ako jednu z možných druhov plnomocenstva (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 30. 06. 2008, č. k. 1 Obo 37/2008). Nemožno opomenúť ani to, že v prejednávanej
veci generálnu plnú moc udelili všetci konatelia žalovaného spoločne, teda konali v súlade so zápisom
v obchodnom registri spoločnosti žalovaného, na základe čoho generálnu plnú moc podpísali za
spoločnosť všetci konatelia spoločne. Išlo teda o prejav každého konateľa spoločnosti. Z uvedeného
dôvodu preto na prejednávanú vec nie je možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.

29 Odo 1082/2005, na ktorú odkazoval žalovaný v odvolaní, nakoľko v tomto rozhodnutí najvyšší
súd posudzoval udelenie generálnej plnej moci v prípade, ak stanovy spoločnosti určovali, že v mene
spoločnosti musia konať spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva, teda v uvedenom prípade sa
tak mohla vôľa ďalších členov predstavenstva, ktorí v stanovách určení neboli, tým, že by títo najmenejdvaja členovia predstavenstva udelili generálnu plnú moc iba jednému z týchto dvoch, obísť, v dôsledku
čoho vyvodil najvyšší súd, že takto udelená generálna plná moc je neplatná. V prejednávanom prípade
však k udeleniu generálnej plnej moci došlo všetkými konateľmi spoločnosti, nie je možné aplikovať ani

rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, na ktoré žalovaný poukázal v odvolaní sp. zn. 29 Cdo 3540/2008 a
31 Odo 11/2006, ak predmetom posúdenia v týchto prípadoch bol právny záver, podľa ktorého štatutárny
orgánnemôžebyťsúčasnezákonnýmzástupcompodľa§15Obchodnéhozákonníka.Vprejednávanom
prípade však nešlo o zastúpenie zákonné, ale na základe plnomocenstva. Z právnej úpravy totiž vyplýva
rovnocennosť konania právnickej osoby a jej splnomocnenca a jediným kritériom by mohlo byť preto

len časové hľadisko (vo všeobecnosti bude platiť, že ak by obaja uskutočnili protichodný právny úkon,
rozhodujúce bude, kto ho uskutoční skôr). V prejednávanej veci však o žiadny protichodný právny úkon
zo strany konateľaG.F. vo vzťahu k žalovanému nedošlo, všetci konatelia potvrdili, že prejavili vôľu udeliť
generálnu plnú moc L. F., nar. XX. XX. XXXX, ani jeden z nich nespochybnil, že nemal vôľu generálnu
plnú moc L. F. udeliť, prípadne, že by ich právny úkon, teda uzavretie generálnej plnej moci bol v rozpore
s § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nemožno mať ani za to, že by pri udelení plnej moci išlo o

právny úkon, ktorý by bol neplatný v zmysle ust. § 39, nakoľko nie je zrejmé, že by predmetná generálna
plná moc bola uzavretá v rozpore so zákonom a zároveň žiadny spôsobom nebolo zo strany konateľov
spoločnosti preukázané, že by týmto právnym úkonom došlo ku konaniu, ktoré by obchádzalo alebo
sa priečilo dobrým mravom. K žiadnemu protichodnému právnemu úkonu v konaní L. F. voči ostatným
konateľom spoločnosti, ale ani voči žalovanému, nedošlo.

17. Zmluvné zastúpenie našlo svoju všeobecnú právnu úpravu pre oba druhy osôb v ust. § 31
Občianskeho zákonníka upravujúcom zmluvné zastúpenie. Zákonná úprava preto nerozlišuje medzi
zastúpením na základe plnomocenstva vo vzťahu k fyzickým a vo vzťahu k právnickým osobám. Ústavný
súd preto vo svojom rozhodnutí prijal závery bez toho, aby sa vysporiadal s dikciou ostatných súvisiacich

ustanovení právnych predpisov a svoje rozhodnutie založil len na argumentácii a aplikácii ust. § 20
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie však nevraví nič o možnosti zastúpenia právnickej
osoby na základe plnomocenstva. Ust. § 20 ods. 1 upravuje zákonné osobné konanie právnickej osoby a
nevraví nič o tom, v akom rozsahu sa môže dať právnická osoba zastúpiť. Nezohľadnil tak rozdiel medzi
zákonným priamym konaním právnickej osoby a zmluvným konaním v zastúpení. Zákonné konanie

menom právnickej osoby vo všetkých jej veciach, t. j. v posudzovanom prípade konanie štatutárneho
orgánu možno prirovnať k osobnému konaniu fyzickej osoby. Aj napriek tomu, že fyzická osoba koná vo
všetkých veciach sama, nie je vylúčené, aby sa dala v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka vo všetkých
veciach zastúpiť inou osobou. Ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak nie je v rozpore s ust. § 31
Občianskeho zákonníka; predstavuje jeho doplnenie o iný právny inštitút - inštitút zastúpenia. Uvedené

závery ilustruje ust. § 13 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ,,ak je podnikateľ fyzická osoba,
koná osobne, alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom, alebo za ňu
koná zástupca.“

18. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v otázke zastúpenia na základe plnomocenstva je právna

úprava vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám rovnaká, z čoho vyplýva, že ako fyzické, tak i
právnické osoby môžu konať buď osobne, alebo sa môžu dať zastúpiť zástupcom, a to vo všetkých
veciach. Z uvedeného dôvodu podporne poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I.ÚS 433/01, ktorý akceptuje platnosť generálneho plnomocenstva, keď uvádza,
že ,,právne teórie i prax rozlišujú i rôzne druhy plnej moci, resp. obsah a rozsah zástupcov a oprávnení,

podľa rôznych kritérií. Ide napríklad o všeobecnú generálnu plnú moc, která oprávňuje splnomocnenca
ku všetkým právnym úkonom, alebo zvláštnu (špeciálnu) plnú moc, obmedzuje sa len na niektoré právne
úkony,poprípadeniektorýdruhprávnychúkonov,čilenjedinýprávnyúkon…Každýdruhplnejmocimôže
byť obmedzený alebo neobmedzený. Podľa neobmedzenej plnej moci môže splnomocnenec vykonať
právne úkony podľa svojho voľného uváženia ... V každom prípade musí byť z plnej moci zrejmý rozsah

oprávnenia; rozhodujíci je preto obsah plnej moci a obmedzenia dané inter partes nemajú voči tretím
osobámžiadnuprávnurelevanciu“.NaviacodvolacísúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSR
sp. zn. 1 Obo 37/2008 , ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 1061/2004.

19. V prejednávanej veci nemožno opomenúť ani výpovede svedkov. T. F., nar. XX. XX. XXXX, uviedla,

žepokiaľideopoistnézmluvy,tietospoločnosťuzatváralatak,žepríslušnúpoistnúzmluvubuďpodpísali
všetci štyria konatelia, alebo z dôvodu prekážky na strane niektorého z konateľov bola udelená plná moc
na uzatvorenie konkrétnej poistnej zmluvy jednému z konateľov. Žiaden zo svedkov nespochybnil to, že
predmetná generálna plná moc, ktorá je predmetom posúdenia v tejto veci, bola nimi udelená. Nemožnopreto hovoriť o akomkoľvek protichodnom konaní L. F. ako jedného z konateľov voči spoločnosti -
žalovanému, ak na uzavretie poistnej zmluvy bol splnomocnený všetkými konateľmi tejto spoločnosti
formou zastúpenia, a to na základe generálnej plnej moci, ktorá mu bola riadne všetkými konateľmi dňa

01. 10. 2011 udelená. Nemožno opomenúť ani to, že takýmto spôsobom uzavrel žalovaný so žalobcom
viacero poistných zmlúv.

20. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v prípade, ak sa tohto času žalovaný bráni tým, že generálna
plná moc udelená jednému z konateľov spoločnosti je neplatným právnym úkonom, ide o účelové

tvrdenie v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť poistné v zmysle žaloby. Ak teda všetci konatelia
spoločnostiudeliligenerálnuplnúmoclenjednémuznich,atohtočasusadomáhajújejneplatnostipráve
zdôvodu,žetýmtoudelenímdošlokabsolútneneplatnémuprávnemuúkonu,vprípade,akpodpisovanie
poistných a zrejme aj iných zmlúv len jedným z konateľov na základe spornej generálnej plnej moci bolo
u žalovaného bežnou, žalovaným tolerovanou praxou, nemožno mať za to, že ak sa v prejednávanom
prípadedovolávajúabsolútnejneplatnostitohtoprávnehoúkonu,ideovýkonprávavsúladesozásadami

poctivého obchodného styku.

21. Na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia preto odvolací súd považoval v zhode so súdom
prvej inštancie generálnu plnú moc udelenú dňa 01. 10. 2011 a následne i spornú poistnú zmluvu za
platný právny úkon, na základe čoho nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a rozhodnutie

okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne.

22. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, teda podľa úspechu v konaní, ktorú
skutočnosť odvolací súd konštatuje napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi výrok o náhrade trov konania
nebol odvolaním napadnutý, avšak ide v zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP o výrok závislý.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).