Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714205555.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika,
proti žalovanej Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. M.. Š.T. XX, XXX XX S., o zaplatenie zmenkového
úroku a ďalšieho príslušenstva pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.04.2014 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 11.04.2014, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo
sumy 387,- € od 25.04.2011 do 29.11.2012, čo predstavuje sumu 565,99 €, 6 % ročný úrok zo sumy
387,- € od 11.07.2011 do 29.11.2012, čo predstavuje sumu 32,38 €, bez sumy 113,- €, ktorú žalovaná
na úroky už zaplatila, ako aj zmenkovú odmenu 1/3-ina % zmenkovej sumy, teda 1,29 € a náhradu trov
konania, a to trov právneho zastúpenia vo výške 98,98 € s DPH, a tiež zaplateného súdneho poplatku
vo výške 16,50 €.

2. Žalobca podal žalobu na vzorovom tlačive A návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“). Ako písomné dôkazy na
preukázanie svojej pohľadávky žalobca predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra žalobcu,
plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Zároveň
žalobca poznamenal, že nechce aby sa nariadilo pojednávanie.

3.Žalobcavžalobeuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavila
žalovaná dňa 29.11.2010 na zmenkovú sumu 387,- €, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 25.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 29.11.2010 (dátum
vystavenia) na sumu 387,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 25.04.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k

zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil čiastku 500,- €, z ktorej bola čiastka 387,- € započítaná
na zmenkovú sumu a čiastka 113,- € bola započítaná na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.4. Dňa 02.10.2014 súd v zmysle článku 5 ods. 2 nariadenia č. 861/2007 doručoval žalovanej kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplnenou časťou I vzorového tlačiva C na odpoveď.
Žalovaná zásielku prevzala dňa 10.10.2014, vyplnené tlačivo C na odpoveď ani iné písomné vyjadrenie

však súdu nedoručila.

5.Súdnariadilvovecipojednávanienadeň03.12.2014,naktoromsaoboznámilsprednesomžalovanej,
pričom pojednávanie bolo odročené za účelom prerušenia konania.

6. Uznesením č.k. 10C/56/2014-40 zo dňa 16.12.2014 súd konanie prerušil do rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci vedenej na tunajšom súde
pod sp. zn. 15Er/107/2012, a to za účelom ustálenia, či nie je v prejednávanej veci daná prekážka res
iudicata. Dôvod prerušenia konania odpadol dňa 06.02.2017, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie
Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/107/2012-81 zo dňa 14.07.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

7. Podaním zo dňa 21.12.2015, súdu doručeným dňa 22.12.2015, žalobca vzal žalobu čiastočne späť
v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, teda naďalej si uplatňoval zmenkový úrok len
vo výške 0,06 % denne.

8. Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej
v § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

9. Z predloženej zmenky súd zistil, že je na nej uvedené číslo XXXXXXXXX, zmenka bola vystavená

v Detve dňa 29.11.2010 s tým, že „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 23636/B“ zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne, keď
zmenka bola vystavená „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka
obsahuje zmenkovú sumu 387,- € a dátum začiatku úročenia 25.04.2011. Ako vystaviteľ zmenky je

uvedená Z. G., trvalé bydlisko: Y. XXX/X, XXX XX S., a tiež je uvedené rodné číslo. Na druhej strane
je uvedené „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705, POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslav Fuchs, konateľ“ a nečitateľný podpis.
10. Z prednesu žalovanej na pojednávaní dňa 03.12.2014 súd zistil, že si brala v roku 2011 pôžičku
od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom v súvislosti s tým podpísala zmenku. Na túto pôžičku už

zaplatila sumu 500,- €, čiže viac, ako mala podľa zmluvy. Bolo to síce neskôr ako bolo dohodnuté v
zmluve, ale má za to, že je nepredstaviteľné, aby dlžná suma bola ďalších skoro 500,- €. Nesúhlasí s
úrokom vo výške 0,25 % denne. Uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi.

11. Podľa článku I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., zákon zmenkový a šekový (ďalej „zmenkový

zákon“), majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo
zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a
podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4.odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo
v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I § 75 zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku,

pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I § 11 ods. 1 zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom ( rubopisom).

Podľa článku I § 17 ods. 1 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom vždy.
Podľa článku I § 17 ods. 2 zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015, v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnostiodôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom

alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bola žaloba vzatá späť v časti o zaplatenie zmenkového
úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2
CSP. Súhlas žalovanej bol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo až po prvom

pojednávaní v predmetnej veci. Z tohto dôvodu súd výzvou zo dňa 18.05.2017 vyzval žalovanú, aby
oznámila, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, resp. nech uvedie vážne dôvody, pre ktoré
so späťvzatím nesúhlasí. Výzva bola žalovanej doručená dňa 25.05.2017, žalovaná na ňu žiadnym
spôsobom nereagovala. Za tejto situácie súd vychádzal z toho, že žalovaná nemá námietky proti
zastaveniu konania v príslušnej časti, pričom sa riadil aj princípom hospodárnosti konania, keďže
žalovanej stále zostáva možnosť svoje prípadné dôvody nesúhlasu so zastavením konania prezentovať

v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu.

13. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba v rozsahu, v ktorom nebola vzatá späť, nie je dôvodná.

14. Súd v tomto konaní postupoval v súlade s nariadením č. 861/2007. S poukazom na znenie článku 19
nariadenia č. 861/2007 - Rozhodné procesné právo platí, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v
ktorom sa konanie vedie. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v konaní postupoval aj v zmysle zákona
č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok.

15. Pokiaľ ide o rozhodné hmotné právo, súd použil právo Slovenskej republiky v súlade s ust. § 91
a nasl. zmenkového zákona, nakoľko zmenka bola vystavená na území SR a ako platobné miesto
bolo uvedené sídlo pôvodného majiteľa zmenky - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá má sídlo v
Slovenskej republike.

16. Predložená zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods.
2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.
Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s

§ 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky
na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Zo žaloby vyplýva, že žalovanej bola zmenka predložená
na platenie dňa 11.07.2011.

17. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2

zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená
sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je
možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Avšak aj napriek
tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na
ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak

zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na
zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku
úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný.

18. Z predloženej zmenky vyplýva, že jej vystaviteľom je fyzická osoba nepodnikateľ, zatiaľ čo
remitentom obchodná spoločnosť, ktorej predmetom činnosti podľa Obchodného registra je okrem
iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Táto skutočnosť môže indikovať, že ich vyjednávacia
pozícia nebola rovnaká alebo obdobná. Avšak bez ohľadu na to, aj keby sa jednalo o subjekty s
rovnakou alebo obdobnou vyjednávacou pozíciou, je vždy nevyhnutné vziať do úvahy, že v oblasti

súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je
plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom
je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení
obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vovšeobecnosti. Preto aj pri úrokovej doložke na zmenke s ohľadom na zmysel a význam inštitútu
zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak
korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného

práva.

19. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom

toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného

poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

20.Zmenkovýúrok,rovnakoakoúrokzpôžičkyaleboúveru,plnífunkciuodmenyzaposkytnutépeňažné
prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť
na výšku zmenkového úroku, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje
v danom prípade pri zmenkovej sume 387,- € za jeden kalendárny rok nárast dlhu žalovanej voči

majiteľovi zmenky o 353,14 €. Z bankovej úrokovej štatistiky, vedenej Národnou bankou Slovenska a
dostupnej na jej webovom sídle, vyplýva, že v čase vystavenia predmetnej zmenky bola priemerná
úroková miera novoposkytnutých úverov v závislosti od začiatočnej doby fixácie pri spotrebiteľských
úveroch v rozmedzí 7,97 - 14,64 % ročne a pri ostatných úveroch pre domácnosti v rozmedzí 4,73 - 6,04
% ročne. Predmetný zmenkový úrok tieto sadzby mnohonásobne prevyšuje.

21. Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že úroková doložka v zmenke ako právny
úkon, ktorým vznikol záväzok dlžníka platiť majiteľovi zmenky odplatu zo zmenkovej sumy vo výške
91,25 % ročne, t.j. úrok, ktorý za obdobie jedného roka takmer dosiahne výšku zmenkovej sumy, je v
rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu

sa dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky
na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo, aj bez návrhu, čo vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. R 93/2015, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, podľa ktorého „Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné

preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“
Z dôvodu neplatnosti úrokovej doložky na zmenke súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od
žalovanej zmenkového úroku, zamietol. Na tomto posúdení nič nemôže zmeniť skutočnosť, že žalobca
vzal žalobu späť v časti zmenkového úroku presahujúceho sadzbu 0,06 % denne, nakoľko na základe

absolútne neplatného právneho úkonu (v danom prípade úrokovej doložky na zmenke) nemožno priznať
žiadne plnenie.

22. V zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona zostala žalobcovi možnosť
postihom žiadať od žalovanej zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo

výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. V prejednávanej veci si žalobca od žalovanej zmenkovú
sumu neuplatňoval, nakoľko túto uhradila ešte pred začatím konania. Uplatnený 6 % ročný úrok zo sumy
387,- € od 11.07.2011 do 29.11.2012 predstavuje v prepočte čiastku 32,38 €. Po pripočítaní uplatnenej
zmenkovej odmeny vo výške 1,29 € teda zostávajúci predmet konania predstavuje sumu 33,67 €. Zo
žaloby vyplýva, že na úroky už žalovaná zaplatila sumu 113,- €. Keďže, ako už súd ustálil vyššie,

úroková doložka v predmetnej zmenke je neplatná, je zrejmé, že pred začatím konania vykonaná úhrada
žalovanej vo výške 113,- € nad rámec zmenkovej sumy plne pokrýva zostávajúci predmet konania. Súd
preto žalobu zamietol aj vo zvyšnej časti uplatneného nároku.23. O trovách konania súd rozhodol podľa čl. 16 nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania
znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a tiež v spojení s ust. § 262 ods.

1 CSP. Čo sa týka zastavenia konania v časti zmenkového úroku prevyšujúceho sadzbu 0,06 % denne,
toto procesne zavinil žalobca, nakoľko v tejto časti žalobu nevzal späť v dôsledku správania žalovanej.
Súd následne zamietol žalobu vo zvyšnej časti. Žalovaná bola teda v konaní pri bránení svojho práva v
celom rozsahu úspešná a ako úspešná strana by mala nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125
ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (článok 15 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu).