Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612203370
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612203370.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobcov: 1/ Mgr. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X.. B. č. XXX/XX, B., 2/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. B. č. XXX/XX, B., zastúpených JUDr. Jánom
Škrabom, advokátom vo Svidníku, Nám. sov. hrdinov č. 200, proti žalovanej: P. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. V. č. XX, zastúpenej JUDr. Deziderom Jančikom, advokátom v Košiciach, Ul. Hlavná č. 119, o
určenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduSvidník
č.k. 6C 24/2012 - 86 z 19.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcom sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne vo výške 69,89 Eur
a žalovaná je povinná ju zaplatiť JUDr. Jánovi Škrabovi, advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci parcely
KN C 236/4 o výmere 35 m2, zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. M. V., tak ako je zakreslená na
geometrickom pláne č. 15/2012 z 26.03.2012, overeného 27.03.2012 a 13.04.2012, ktorá bola vytvorená
z časti parcely KN C 236 o výmere 657 m2, zastavané plochy a nádvoria, vedenej na LV č. XXX, kat.

úz. M. V.. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu trov konania vo výške 499,65 Eur
a žalobcovi v 2. rade vo výške 400,15 Eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti mpč.
32, vedenej v zápisnici č. 295, kat. úz. M. V., kúpnou zmluvou z 15.03.1959 a kúpnou zmluvou č. N
408/73, č. reg. 204/73 zo dňa 09.10.1973, taktiež nadobudli vlastníctvo k mpč. 988 pod B23 a 26, vedený

v zápisnici č. 13 kat. úz. M. V., čo predstavovalo samostatnú parcelu č. 481 o výmere 833 m2. Na
týchto parcelách mali právni predchodcovia žalobcov od roku 1959 postavený rodinný dom. Je preto
nepochybné, že právni predchodcovia žalobcov začali užívať uvedené nehnuteľnosti od roku 1959 a
od roku 1973. Od toho času ich právni predchodcovia žalobcov užívali až do roku 2001, kedy sa ich
vlastníkmi stali žalobcovia. Ako svoje vlastné ich títo užívali a neboli ničím rušení, čo potvrdili svedkovia
vo svojich výpovediach. Žalovaná je vlastníčkou parciel KN 236 a KN 235. Tieto parcely nadobudla od
svojich právnych predchodcov, ktorí si svoje parcely ohradili už v roku 1927 pri stavbe svojho prvého

rodinného domu. Z výpovede svedkov mal súd preukázané, že oplotenie medzi pozemkami žalobcov
a žalovanej sa nachádza od uvedeného roku stále na tom istom mieste. Oplotenie medzi parcelami vo
vlastníctve žalobcov a žalovanej je staré, stojí tam už dlhé roky. Po skutočnom zameraní a porovnaní
aktuálnych údajov zo Správy katastra vznikol rozdiel vo vlastníckej hranici medzi stavom, ktorý jeuvedený v katastri a skutočným oplotením, ktoré je v teréne, v neprospech žalovanej. Geodetom bola
vytvorená parcela č. 236/4 o výmere 35 m2, ku ktorej nadobudli žalobcovia vlastnícke právo vydržaním
po svojich právnych predchodcoch. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

Právni predchodcovia žalobcov splnili všetky podmienky oprávnenej držby a vydržania parcely č. 236/4,
pričom v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka k tomu došlo k 01.01.1992. Žalovaná na preukázanie
svojich tvrdení o neoprávnenosti držby právnych predchodcov žalobcov nenavrhla žiadne dôkazy, a
preto súd dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby
zo strany žalobcov.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná.

Poukázala na to, že v priebehu konania sa nepreukázali zákonné predpoklady vydržania, medzi

ktoré patrí spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera a dobromyseľnosť vydržiavateľa
a oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, ako aj uplynutie vydržacej doby. Žalobcovia
predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom nepreukázali a okrem vyššie
uvedenýchpredpokladovaniokolnosť,žesvecounakladaliakosvlastnou.Preukázanietejtopodmienky
vydržaniabymuselobyťdoloženékonkrétnymiokolnosťami,zktorýchsadáusúdiť,žetotopresvedčenie

držiteľov bolo po celú dobu dôvodné.

Pokiaľ ide o geometrický plán č. 15/2012, tento nezobrazuje rozdiel medzi stavom v katastri
nehnuteľností a skutočnou polohou plota v teréne. Červená čiara v geometrickom pláne, ktorá
vymedzuje hranicu vydržania je v skutočnosti svojvoľným zobrazením požiadavky žalobcov bez

akéhokoľvek významu. Sám svedok na pojednávaní vyhlásil, že túto priamku a ňou ohraničenú plochu
vniesol na požiadanie žalobcov a keby to žalobcovia žiadali, bol by ju posunul hoci o 5 m do pozemku
žalovanej.

Až z rozhodnutia súdu na strane 10 tohto rozsudku vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti najneskôr k 01.01.1992. Zo znenia rozsudku vyplýva, že
sa tak malo teda stať pred 01.01.1992, pričom súd neumožnil žalovanej na túto skutočnosť reagovať
a uplatniť výhradu v zmysle § 872 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Možno teda konštatovať, že súd
sa nevyporiadal s nesplnením zákonných predpokladov umožňujúcich určenie vlastníckeho práva, jeho

rozhodnutie je protiprávne. Na základe toho navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že
ustanovenie § 872 ods. 5 Občianskeho zákonníka sa na túto právnu vec nevzťahuje.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne

zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o
nehnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, ktoré
môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125), (§ 134 ods. 2
Občianskeho zákonníka).Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (§
136 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V predmetnej veci súd prvého stupňa správne konštatuje, že žalobcovia preukázali naliehavý právny
záujem na predmetnej určovacej žalobe k parcele KN C 236/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 35
m2, kat. úz. V.. Týmto naliehavým právnym záujmom je požiadavka zosúladenia skutočného užívacieho
a vlastníckeho stavu vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti so stavom právnym. Ako totiž vyplýva z
dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa, predmetná parcela KN C 236/4 bola vytvorená z
parcely KN C 236 o výmere 657 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. M. V., ktorej vlastníčkou z hľadiska

údajov katastra nehnuteľností je žalovaná.

Súd prvého stupňa správne konštatuje na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania, že v
skutočnosti na základe dohody pôvodných vlastníkov a oplotenia nehnuteľností, túto časť parcely KN
C 236, teda časť, ktorá v súčasnosti zodpovedá parcele KN C 236/4 o výmere 35 m2, dlhodobo

užívali právni predchodcovia žalobcov, pričom žiadne spory alebo nedorozumenia vo vzťahu k užívaniu
takto oplotených nehnuteľností neboli. Ako správne konštatuje súd prvého stupňa, v roku 2001 sa
stali vlastníkmi nehnuteľností žalobcovia a to na základe kúpnej zmluvy pod N 265/2001, Nz 242/2001
uzavretej s ich právnymi predchodcami W. S. a V. S., pričom predmetom tejto kúpnej zmluvy boli
parcely KN 237, KN 238, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. M. V. vrátane rodinného domu a súvisiacich

nehnuteľností. V skutočnosti však predmetné nehnuteľnosti sa odovzdali žalobcom v reálnom užívacom
stave, tak ako tieto užívali ich právni predchodcovia po dlhý čas, tak ako to správne analyzuje súd prvého
stupňa.

V tomto smere je potrebné opätovne zdôrazniť nespochybniteľnosť dobromyseľného užívania

predmetných nehnuteľností tak právnymi predchodcami žalobcov, ako aj žalobcami samotnými v
hraniciach tak, že parcela, ktorá je predmetom konania, teda KN C 236/4 bola užívaná právnymi
predchodcami žalobcov a následne od roku 2001 žalobcami samotnými.

Správne je preto konštatovanie súdu prvého stupňa, že k 01.01.1992 nadobudli už právni predchodcovia

žalobcov vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania v zmysle § 134 Občianskeho
zákonníka, pričom v zmysle tohto zákonného ustanovenia si môžu žalobcovia započítať vydržaciu dobu
svojich právnych predchodcov.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o splnení všetkých podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k

predmetnej nehnuteľnosti vydržaním zo strany žalobcov v 1. a 2. rade v zmysle vyššie uvedeného so
započítaním vydržacej doby ich právnych predchodcov, nakoľko nemožno spochybniť dobromyseľnosť
v užívaní tejto nehnuteľnosti, a to jednak počas jej užívania právnymi predchodcami žalobcov v 1. a
2. rade, ako aj samotnými žalobcami, nakoľko žiadne spory alebo nedorozumenia až do roku 2003
preukázané neboli. Išlo teda o spôsobilé subjekty práva (fyzické osoby), spôsobilý predmet vlastníckeho

práva, ako aj uplynutie vydržacej doby, ktorá je 10-ročná vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade, pričom
táto podmienka bola splnená so započítaním vydržacej doby ich právnych predchodcov.

Všetky tieto okolnosti súd prvého stupňa náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, vrátane
objasnenia myšlienkových pochodov, ktoré viedli súd k takémuto záveru na základe vykonaného

dokazovania, pričom okolnosť, že splnenie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k
predmetnej nehnuteľnosti už zo strany právnych predchodcov k 01.01.1992 je možné sa dozvedieť až z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, nijako nespochybňuje presvedčivosť tohto rozhodnutia a
správnosť skutkových zistení i právnych záverov práve so zreteľom, že toto skutkové zistenie je záverom
zhodnotenia vykonaného dokazovania z hľadiska aplikácie príslušnej právnej normy.

Pokiaľ ide o geometrický plán, tento nebol v priebehu prvostupňového konania spochybnený z pohľadu
jeho vecnej správnosti a všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie na podklade tohto geometrického
plánu boli vysvetlené autorom geometrického plánu, ktorý bol vypočutý na súde prvého stupňa. Tentonáležitevysvetlilakozachytildogeometrickéhoplánuhranicedanévprírodeapokiaľkrátkyúsekhranice
ustálil na základe prepojenia existujúceho oplotenia priamkou, nemožno takýto postup spochybniť v tom
zmysle, aby to nezodpovedalo realite alebo že by nešlo o bežný postup pri vyhotovení geometrického

plánu.

Svedok M. totiž na pojednávaní 04.07.2013 na súde prvého stupňa náležite vysvetlil, že vlastnícke
hranice v prírode boli dané plotom, ktorý bol na istom úseku čiastočne prerušený, a preto hranica bola
vedená ako pokračovanie tohto plota (aj keď na danom mieste postavený nebol) v nadväznosti na ďalší

úsekstojacehoplota.Taktiežjepotrebnézdôrazniť,ževšetkytietookolnostibolizistenéajsúdomprvého
stupňa na ohliadke na mieste samom a taktiež aj svedeckými výpoveďami.

Preto odvolací súd o priebehu hranice a o náležitom zakreslení parcely KN C 236/4 nemá pochybnosti.

Pokiaľ ide o aplikáciu § 872 ods. 5 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa odvoláva žalovaná vo

svojom odvolaní, je potrebné konštatovať v zhode s vyjadrením žalobcov, že toto zákonné ustanovenie
nemožno v predmetnej veci aplikovať v prospech žalovanej, a to z toho dôvodu, že žalovaná predmetnú
nehnuteľnosť neužívala, naopak túto užívali právni predchodcovia žalobcov a žalobcovia samotní,
pričom ak by aj v zmysle tohto zákonného ustanovenia vzniklo právnym predchodcom žalobcov právo na
uzavretie kúpnej zmluvy k ním užívanej časti nehnuteľnosti, neznamená to, že by táto okolnosť mala byť

na ujmu aplikácie § 134 Občianskeho zákonníka, pokiaľ túto nehnuteľnosť právni predchodcovia užívali
ďalej, teda aj po 01.01.1992 a následne od roku 2001 samotní žalobcovia. To znamená, že ustanovenie
§ 872 ods. 5 o využití práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku v tom slova zmysle, že
vzniká občanovi právo na uzavretie kúpnej zmluvy k takémuto pozemku alebo jeho časti, je so zreteľom
na situáciu v predmetnej právnej veci bez právneho významu.

Správne preto rozhodol súd prvého stupňa pokiaľ žalobe vyhovel a určil vlastnícke právo žalobcov k
predmetnej nehnuteľnosti. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách
konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom
v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne a výstižné dôvody nachádzajúce sa

v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého žalobcovia ako úspešní účastníci majú právo na náhradu trov odvolacieho konania proti

žalovanej, ktorá ani v odvolacom konaní úspech nemala.

Trovy konania na strane žalobcov v štádiu odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia,
a to z odmeny právneho zástupcu žalobcov za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu
žalovanej), za ktorý patrí odmena v zmysle § 11 ods. 1 Advokátskej tarify (vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov) vo výške 61,85 Eur k čomu je potrebné pripočítať tzv. režijný paušál vo výške
8,04 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 69,89 Eur.

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odvolací súd žalovanej ako neúspešnej účastníčke,

aby túto náhradu trov odvolacieho konania zaplatila priamo právnemu zástupcovi žalobcov.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.