Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. február 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112217645
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112217645.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateliek:

I. W. O., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. XXX, Š. E. X., II. X. O., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. XXX,
Š. E. X., III. P.. D. O., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. XXX, Š. E. X., IV. O. P., A.. XX.XX.XXXX, W.
U. XXXX/XX, XXX XX F. X, Č. H., všetky navrhovateľky právne zastúpené Advokátskou kanceláriou
JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti
odporkyni: P. U.Á., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. XXX, Š. E. X., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateliek I. až IV. a odporkyne k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v katastrálnom území Radoľa evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX
vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálnym odborom ako
1. parcela KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2,
2. parcela KN-C č. XXXX - záhrady o výmere 619 m2,
3. rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele KN-C č. XXXX a

toto spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že všetky nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva

odporkyne.

Odporkyňa je povinná zaplatiť každej z navrhovateliek I. až IV. primeranú náhradu vo výške 6.562,50
eur, a to do 100 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 10.05.2012 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 18.05.2012
sa pôvodný navrhovateľ U. O., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. XXX, Š. E. X. voči odporkyni

domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku a vyporiadal toto tak, že uvedené nehnuteľnosti
by boli prikázané do jej výlučného vlastníctva odporkyne s tým, že by odporkyňa zároveň bola zaviazaná
vyplatiť mu titulom vyporiadania sumu 35.000,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon
navrhovateľ žiadal odporkyňu zaviazať nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania pôvodný navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že spolu s odporkyňou
sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti 1/2 nehnuteľností uvedených vo výroku

tohto rozsudku (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“). Ďalej pôvodný navrhovateľ uviedol, že sporné
nehnuteľnosti nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve vydaného súdnym komisárom JUDr.
Andrejom Kubaščíkom spis. zn. 15D/545/2009, Dnot 191/2009 zo dňa 27.11.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.12.2009. Mal záujem o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, apreto cestou svojho právneho zástupcu oslovil odporkyňu - jeho sestru - listom zo dňa 26.03.2012.
Vzhľadomktomu,žespornénehnuteľnostiužívavýlučneonasosvojourodinou,navrholjejvyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou tak, že sa stane výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností

a jeho vyplatí titulom vyporiadania za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 z trhovej hodnoty
sporných nehnuteľností, ktorá predstavuje 70.000,- eur. Výška výplaty spoluvlastníckeho podielu tak
predstavuje hodnotu 35.000,- eur. Rovnako odporkyni potvrdil, že je ochotný v rovnakej výške vyplatiť
jej výplatok za jej spoluvlastnícky podiel, ak nebude mať záujem užívať predmetné nehnuteľnosti a bude
súhlasiť s nadobudnutím sporných nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva. Sporné nehnuteľnosti

nie je možné užívať v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Pokúšal sa kontaktovať s odporkyňou
za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou, avšak bezúspešne. Ak by odporkyňa
nemala záujem o užívanie sporných nehnuteľností a získať tieto do svojho výlučného vlastníctva,
navrhuje sporné nehnuteľnosti prikázať do svojho výlučného vlastníctva a zaviazať ho vyplatiť odporkyni
za jej spoluvlastnícky podiel výplatok rovnako vo výške 35.000,-Sk.
Odporkyňa k doručenému návrhu na začatie konania písomne vyjadrila podaním zo dňa 27.11.201

doručeným súdu dňa 28.11.2012, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s návrhom na začatie konania. Sporné
nehnuteľnosti zdedili jej rodičia P. O. a Y. O., rod. P. spolu s rodinným dvojdomom súp. č. XX a XX. Po
smrtiotcaP.O.jejmatkarodinnýdvojdomsúp.č.XXaXXvroku1996predalaza200.000,-Skacelútúto
sumu darovala pôvodnému navrhovateľovi. V súvislosti s týmto darovaním sa jej matka ústne dohodla
s pôvodným navrhovateľom, že rodinný dom súp. č. XXX prevedie do výlučného vlastníctva odporkyne.

Ďalej odporkyňa uviedla, že v rodinnom dome súp. č. XXX žije so svojou rodinou už od roku 1982, Toho
času tu žije so svojim manželom P. U., nar. XX.XX.XXXX, s ich synmi P. U., A.. XX.XX.XXXX, P. U.,
A.. XX.XX.XXXX a jeho manželkou P. U., A.. XX.XX.XXXX. Jej manžel je invalidný dôchodca a výška
jeho invalidného dôchodku je 349,- eur mesačne. Ona je dlhodobo nezamestnaná, je evidovaná na
úrade práce a nepoberá žiadne sociálne dávky. Syn P. U. je tiež dlhodobo nezamestnaný, je evidovaný

na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. Syn P. U. so svojou
manželkou P. jej prispievajú na bývanie sumou 100,- eur mesačne. Odporkyňa súčasne uviedla, že k
predmetnému rodinnému domu súp. č. XXX má citový vzťah, nakoľko v ňom žije s manželom od roku
1982, vychovali v ňom svojich 5 detí a dochovala tu aj svoju matku, ktorá mala zdravotné problémy, pre
ktoré bola odkázaná na jej opateru, ktorú jej poskytovala, až kým sa jej zdravotný stav nezhoršil natoľko,

že musela byť hospitalizovaná v nemocnici, kde po 2 mesiacoch zomrela. V súlade s predchádzajúcou
dohodou jej matka chcela prepísať predmetný rodinný dom súp. č. XXX, avšak jej zlý zdravotný stav
jej to už nedovoľoval. Po matkinej smrti sa rodinný dom spolu s priľahlými pozemkami stal predmetom
dedičského konania, v ktorom s pôvodným navrhovateľom nadobudli z tohto majetku rovnako po 1/2. K
navrhovanému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa odporkyňa vyjadrila tak, že nevie,

na základe čoho pôvodný navrhovateľ stanovil hodnotu sporných nehnuteľností na sumu 70.000,- eur,
nakoľko jej nie je známe, že by bol na tieto nehnuteľnosti vypracovaný znalecký posudok. Vzhľadom na
uvedenú finančnú situáciu jej rodiny navrhovateľovi ani nemôže zaplatiť tak vysokú finančnú sumu ako
je 35.000,- eur. Pokiaľ pôvodný navrhovateľ uviedol, že by prípadne vyplatil jej spoluvlastnícky podiel
v sume 35.000,- Sk, k tomu navrhovateľka uviedla, že za túto sumu si v tejto lokalite nekúpi ani len

jednoizbový byt. S poukazom na uvedené odporkyňa navrhla návrh pôvodného navrhovateľa zamietnuť
a podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal. Odporkyňa napokon ani nesúhlasila s úhradou trov
pôvodnému navrhovateľovi, ktorý sa pred podaním návrhu na súd nesnažil o žiadnu dohodu a nezaslal
jej v tomto zmysle žiadny list. O tom, že jej mal zaslať dňa 26.03.2012 nejaký list sa dozvedela až dňa
16.11.2012, keď prevzala zásielku zo súdu.

Pôvodnýnavrhovateľsakvyjadreniuodporkyneknávrhunazačatiekonaniavyjadrilpísomnýmpodaním
zo dňa 29.07.2013, v ktorom uviedol, že je pravdou, že mu jeho matka Y. O. na základe darovacej
zmluvy v roku 1996 darovala 200.000,- Sk, avšak jednalo sa o sumu, ktorú matka získala predajom
inej nehnuteľnosti súp. č.: XX a XX a tento dar nemá žiadnu súvislosť s predmetom tohto konania.
Skutočnosť, že takýto dar bol poskytnutý nebol nikdy pred nikým zatajovaný a celá rodina o ňom vedela.

Samotná odporkyňa v dedičskom konaní po matke túto skutočnosť tiež nenamietala. Predpokladá,
že rovnako, ako je k dispozícii darovacia zmluva, ktorou matka Y. O. darovala 200.000,- Sk jemu,
musí odporkyňa disponovať ďalšou darovacou zmluvou, ktorou matka zvyšok kúpnej ceny (viac ako
200.000,- Sk) darovala odporkyni. Nič to však nemení na skutočnosti, že tento dar s predmetom
konania nijako nesúvisí. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že by mala bezplatne prevziať spoluvlastnícky podiel k

rodinnému domu súp. č. XXX spolu s pozemkami parcelami KN-C: č. XXXX a č. XXXX, táto skutočnosť
sa nezakladá na pravde. Po dedičskom konaní sa s odporkyňou dohodli, že maximálne do roka sa
odporkyni podarí nehnuteľnosť predať a tržbu s predaja si rozdelia. Pokiaľ je mu známe, odporkyňa
sa pokúšala nehnuteľnosť predať za 100.000,- eur. Doposiaľ ju však nepredala, a zrejme o predajnehnuteľnosti stratila záujem, pretože v nej býva. Ako uvádza býva v rodinnom dome súp. č. XXX,
je dlhodobo nezamestnaná niekoľko rokov, čo jej však nebráni nájsť si vhodné zamestnanie. Jej syn
P. je takisto viac rokov nezamestnaný, zdravý a môže si svoju situáciu riešiť prácou. Jej druhý syn

P. a jeho manželka pracujú. Odporkyňa uvádza, že má citový vzťah k rodinnému domu, čo nie je
pravdou, nakoľko pokiaľ matka Y. O. žila, uhrádzala väčšiu časť nákladov spojených s bývaním ako
všetci spoločne. Odporkyňa do rodinného domu počas svojho bývania neinvestovala žiadne finančné
prostriedky, neprejavila záujem opraviť alebo dať do poriadku rodinný dom. Strecha jej ide spadnúť na
hlavu. Matka Y. O. mala dlhodobo zdravotné problémy, avšak odporkyňa s ňou nechodila k lekárom,

nakoniec skončila v nemocnici, vďaka jej starostlivosti a opatere. Keďže on je niekoľko rokov chorý a
jeho zdravotný stav mu nedovoľoval sa postarať o matku, väčšinou ju navštevovala jeho manželka.
Manželka jej nosila obedy, aj nákupy, dokonca aj v nemocnici sa o ňu starala. Takže celková starostlivosť
určite nezostala na pleciach odporkyne. Jeho matka často k nemu chodila a ponosovala sa na správanie
odporkyne, zaťa a celej rodiny. Odporkyňa ďalej uvádza, že keďže matka bola v nemocnici nemohla
jej prepísať predmetný dom. Opak je pravdou, matka nikdy nechcela rodinný dom súp. č. 313 prepísať

na odporkyňu, o čom sa vyjadrila osobne pred jeho rodinou. Ak by jej rodinný dom súp. č. XXX chcela
prepísať,mohlatakvykonaťajvnemocnicizaprítomnostinotára.Avšakodporkyňanikdynemalazáujem
a nesnažila sa o to, aby jej matka sama dobrovoľne darovala, prípadne predala rodinný dom súp. č.
XXX. Matka, aj keď bola hospitalizovaná, bola pri vedomí a vedela komunikovať. Odporkyňa uviedla,
že sa s ňou nechcel dohodnúť. Opak je pravdou, keďže nemôže chodiť, manželka viackrát navštívila

odporkyňu, ktorá jej neotvorila alebo sa zatajila. Jeho dcéra a manželka sú mu svedkovia. Bolo v jej
vlastnom záujme, aby sa dohodli. Od septembra 2009 sa jeho zdravotný stav zhoršil a v tom období
prebehlo aj dedičské konanie. Odporkyňa ho navštívila iba raz, a to vtedy, keď išli z dedičského konania
s jeho manželkou. Podľa toho sa dá usúdiť, že odporkyňa vôbec neprejavila a doteraz ani neprejavuje
žiadny záujem nielen o rodinu, ale dohodnúť sa aj bez súdnych sporov. Keďže sa s odporkyňou nedalo

dohodnúť, navštívil advokáta, ktorý sa tiež snažil o dohodu s odporkyňou mimosúdnou cestou, avšak
ona nepreberala zásielky. Dokonca sa vyjadrila, že ona žiadne doporučené zásielky od advokátov a
súdu preberať nebude. Ak by jej záležalo a prejavila by skutočný záujem nemusel vôbec podávať návrh
na súd.
Pôvodný navrhovateľ U. O. v priebehu konania dňa 13.09.2013 zomrel. Súd tak konal ďalej v zmysle

ust. § 107 ods. 3 O.s.p. s navrhovateľkami I. až IV. ako dedičkami po pôvodnom navrhovateľovi, keďže
tieto nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 21D 158/2013-93, Dnot 297/2013 vydaného dňa
13.03.2014 JUDr. Andrejom Kubaščíkom ako súdnym komisárom povereným Okresným súdom Žilina
dedením po pôvodnom navrhovateľovi jeho spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, a to
každá v podiele o veľkosti 1/4, t. j. v podiele o veľkosti 1/8 k celku.

Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 03.03.2015 s 19.02.2016, a
to dňa 03.03.2015 v neprítomnosti účastníkov podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a za prítomnosti právneho
zástupcu navrhovateliek a dňa v neprítomnosti navrhovateliek II. a III. a odporkyne podľa ust. § 101
ods. 2 O.s.p. a za prítomnosti navrhovateliek I. a IV. a právneho zástupcu navrhovateliek. Neprítomné
navrhovateľky na pojednávaniach ospravedlnili vždy svoju neprítomnosť prostredníctvom ich právneho

zástupcu a súhlasili s pojednávaním aj v ich neprítomnosti. Odporkyňa svoju neprítomnosť pred začatím
pojednávania nikdy neospravedlnila a nepožiadala o jeho odročenie, v oboch prípadoch až v ďalších
dňoch po pojednávaní doručila súdu potvrdenie o svojej práceneschopnosti, resp. o ošetrení u lekára.
Navrhovateľky na pojednávaniach zásadne zotrvali na návrhu na začatie konania a na argumentácii
v spore produkovanej ešte ich právnym predchodcom - pôvodným navrhovateľom s tým rozdielom,

že po podaní znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom Ing. Igorom Brezianským žiadali
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníčok vychádzať z všeobecnej hodnoty sporných
nehnuteľností určenej týmto znalcom.
Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov označených účastníkmi a
znalcom, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Z výpisu za katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 18.05.2012 vedeného v tom čase
Správou katastra Kysucké Nové Mesto pre k. ú. H. (na č. l. 4 spisu) vyplýva, že na tomto boli v čase
vydania výpisu v časti A LV evidované pozemky: parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 211 m2 a parc. KN-C č. XXXX - záhrady o výmere 619 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX
postavená na parc. KN-C č. XXXX. V časti B LV boli ku dňu výpisu evidovaní ako podieloví spoluvlastníci:

1. odporkyňa pod B1 v podiele o veľkosti 1/2 titulom osvedčenie o dedičstve č. 15D 545/2009-67/10 a
2. pôvodný navrhovateľ pod B1 v podiele o veľkosti 1/2 titulom osvedčenie o dedičstve č. 15D
545/2009-67/10.Z výpisu za katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. 308 zo dňa 19.02.2016 vedeného Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre k. ú. H. (na č. l. 152 spisu) vyplýva, že na tomto
sú v časti A LV evidované pozemky: parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2

a parc. KN-C č. XXXX - záhrady o výmere 619 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavená na parc.
KN-C č. XXXX. V časti B LV sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci účastníčky konania nasledovne:
1. odporkyňa pod B1 v podiele o veľkosti 1/2 titulom osvedčenie o dedičstve č. 15D 545/2009-67/10;
2. navrhovateľka I. pod B2 v podiele o veľkosti 1/8 titulom osvedčenie o dedičstve č. 21D
158/2013-149/14;

3. navrhovateľka II. pod B3 v podiele o veľkosti 1/8 titulom osvedčenie o dedičstve č. 21D
158/2013-149/14;
4. navrhovateľka III. pod B4 v podiele o veľkosti 1/8 titulom osvedčenie o dedičstve č. 21D
158/2013-149/14 a
5. navrhovateľka IV. pod B5 v podiele o veľkosti 1/8 titulom osvedčenie o dedičstve č. 21D
158/2013-149/14.

Ing. Igor Brezianský, znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty
nehnuteľností znaleckým posudkom č. 129/2015 zo dňa 23.10.2015 stanovil všeobecnú hodnotu
sporných nehnuteľností v sume 52.543,52 eur (po zaokrúhlení 52.500,- eur. Ani jedna z účastníčok
konania závery znaleckého posudku nenamietla, pričom odporkyňa sa k znaleckému posudku po jeho
doručení do vlastných rúk (dňa 06.11.2015) vôbec nevyjadrila, aj napriek výzve súdu a navrhovateľky I.

až IV. podaním zo dňa 30.10.2015 výslovne uviedli, že k znaleckému posudku nemajú výhrady.
Listom zo dňa 26.03.2012 adresovaným odporkyni (na č. l. 5 spisu) právny zástupca pôvodného
navrhovateľa navrhoval odporkyni zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporných
nehnuteľností dohodou tak, že by sporné nehnuteľnosti zostali vo výlučnom vlastníctve odporkyne a
za odstúpenie spoluvlastníckeho podielu v 1/2 by táto vyplatila pôvodnému navrhovateľovi výplatok vo

výške 1/2 trhovej hodnoty nehnuteľností, ktorá predstavuje spolu 70.000,- eur, t. j. sumu 35.000,- eur.
V prípade, že by odporkyňa nemala záujem tieto nehnuteľnosti užívať a chcela ju vypratať, pôvodný
navrhovateľ je ochotný z uvedenej sumy vyplatiť ju. Navrhovateľky však nepreukázali v konaní, že by
tento list bol odporkyni čo i len zaslaný (odporkyňa jeho doručenie namietala).
Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 23.06.2006 (na č. l. 31 spisu) zvýšila P. U., A.. XX.XX.XXXX s

účinnosťou od 01.07.2006 invalidný dôchodok na sumu 8.097,- Sk (268,77 eur) mesačne.
Y. O., rod. P., nar. XX.XX.XXXX ako darkyňa uzavrela s pôvodným navrhovateľom ako obdarovaným
darovaciu zmluvu (nedatovanú; na č. l. 32 spisu), ktorou darkyňa s odkazom na to, že bola vlastníkom
nehnuteľností zapísaných v evidencii nehnuteľností k. ú. H. ako dom č. XX a č. XX, ktoré predala za
cenu 200.000,- Sk, darovala túto peňažnú čiastku 200.000,- Sk obdarovanému, pričom túto peňažnú

čiastku mal prevziať pôvodný navrhovateľ dňa 13.08.1996.
Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991
Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 136 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vec môže byť v

spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak nedôjde k
dohode,zrušíspoluvlastníctvoavykonávyporiadanienanávrhniektoréhospoluvlastníkasúd.Prihliadne
pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd

vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983, z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu

alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa ust. § 484 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, súd potvrdí nadobudnutie
dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za
života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedenéhov ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov
predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak
obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Na úvod právneho posúdenia veci súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
účastníčky konania sú podielovými spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností s podielmi dávajúcimi

celok tak, ako to vyplýva z údajov katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre k. ú. H.. V konaní tak boli zúčastnení -
účastníkmi všetci podieloví spoluvlastníci ako vecne legitimovaní nerozluční spoločníci podľa ust. § 91
ods. 2 O.s.p., a preto sa súd zaoberal v ďalšom vecou samou.
Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v

spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie
tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 141 ods. 1 OZ. V takomto konaní nie je súd návrhmi
spoluvlastníkov na spôsob vyporiadania viazaný (§ 153 ods. 2 O.s.p.), keďže spôsob vyporiadania

podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z právneho predpisu. Cit. ust. § 142 ods. 1 OZ upravuje
tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré
je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov
medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť
reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do

akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov
najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú. Druhý
spôsob prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec
prikáže do výlučného vlastníctva jedného podielového spoluvlastníka alebo viacerých spoluvlastníkov

za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie
veci. Pri obytných domov sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom
doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je schopný sa aj naďalej starať o
jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov.
Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné

povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala.
V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných
pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z
tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže

prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce.
Súd sa tak pri rozhodovaní v tejto veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej časti výroku
tohto rozsudku zrušil spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam.
Pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní tohto zrušeného spoluvlastníctva tak v prvom rade vychádzal
zo skutočnosti, ktorá vyplynula z dokazovania, a to že z dispozičného usporiadania spornej domovej

nehnuteľnosti (ako je toto opísané v znaleckom posudku bol uvedený v znaleckom posudku Ing. Igora
Brezianského č. 129/2015 a je graficky pôdorysne znázornené v prílohe znaleckého posudku na č. l. 132
spisu) bez najmenších pochybností vyplýva, že táto zjavne nie je reálne deliteľná na samostatné časti,
ktoré by zodpovedali spoluvlastníckym podielom účastníčok. Rovnako mal súd za to, že aj reálna deľba
spornej pozemkovej nehnuteľnosti parc. KN-C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2

vzhľadom k jej zastavaniu spornou domovou nehnuteľnosťou nie je možná, a to vzhľadom k tomu, že
by došlo k vytvoreniu rôznych vlastníckych vzťahov k stavbe a k pozemku ňou zastavaným. Rovnako za
reálne nedeliteľný považoval súd aj druhý sporný pozemok parc. KN-C č. XXXX - záhrady o výmere 619
m2, jednak vzhľadom jeho výmeru (keďže veľkosti podielu každej z navrhovateliek by zodpovedala časť
pozemku o výmere 77, 38 m2) a súčasn vzhľadom na to, že tento pozemok je nepochybne užívaný spolu

so sporným rodinným domom ako jeden funkčný celok. Napokon súd musel do úvahy pri svojom závere
o reálnej nedeliteľnosti sporných nehnuteľností v prejednávanej veci vziať aj skutočnosť, že ani jedna z
účastníčok nemala záujem na reálnej deľbe sporných nehnuteľností, z čoho možno tiež usudzovať, že
rovnako nemala záujem vynaložiť akékoľvek náklady spojené s reálnym rozdelením.Pokiaľ ide o v poradí druhý spôsob, o výlučné vlastníctvo sporných nehnuteľností prejavila záujem
len odporkyňa, ktorá tieto spolu so svojou rodinou aj užíva spôsobom, ktorý zodpovedá ich
účelovému určeniu. Súčasne súd prihliadol okrem už uvedeného na veľkosť podielov účastníčok,

pričom podiel odporkyne je najväčší spomedzi účastníčok, a to o veľkosti 1/2. Na základe týchto
úvah a v súlade s vyššie uvedenými princípmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa
cit. ust. § 142 ods. 1 OZ súd rozhodol o vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva
účastníčok tak, že sporné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporkyni, ktorá je podielovou
spoluvlastníčkou sporných nehnuteľnosti v podiele o veľkosti 1/2 (zatiaľ čo navrhovateľky sú podielovými

spoluvlastníčkami každá len v podiele o veľkosti 1/8).
Ako už bolo vyššie uvedené, zákon v ust. § 142 ods. 1 OZ umožňuje vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo prikázaním veci do vlastníctva jedného (príp. viacerých) zo spoluvlastníkov za
podmienky, že tento poskytne ostatným podielovým spoluvlastníkom primeranú náhradu. Uvedená
právna úprava v zásade pramení s úpravy základného ľudského práva vlastniť majetok podľa čl. 20
Ústavy SR. Vlastnícke právo je tak možné odňať alebo obmedziť len za podmienky primeranej náhrady.

Vzhľadom k tomu, že sporné nehnuteľnosti súd prikázal v rámci vyporiadania podielového
spoluvlastníctva účastníčok k nim do výlučného vlastníctva odporkyni, zaviazal túto zároveň na
poskytnutie primeranej náhrady navrhovateľkám (ako ostatným podielovým spoluvlastníčkam). Súd
určil primeranú náhradu vychádzajúc jednak z hodnoty sporných nehnuteľností v sume 52.500,- eur,
ktorá bola určená súdom ustanoveným znalcom Ing. Igorom Brezianským a ktorú súd zároveň medzi

účastníčkami považoval z nespornú a jednak z veľkosti spoluvlastníckych podielov navrhovateliek, u
každej vo výške 1/8 z hodnoty sporných nehnuteľností, t. j. v sume 6.562,50 eur (52.500,- eur / 8).
Súd tak s poukazom na uvedený výpočet zaviazal navrhovateľku na zaplatenie primeranej náhrady
odporkyniam tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom navrhovateľke vzhľadom na výšku
plnenia určil na plnenie s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. dlhšiu lehotu 100 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o odporkyňou udávané dôvody, na základe ktorých žiadala návrh na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva účastníkov zamietnuť, súd v týchto nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa,
ako ich má na mysli cit. ust. § 142 ods. 2 OZ. Odporkyňa namietala, že v predmetnom rodinnom dome
súp. č. 313 žije spolu so svojím manželom, dvoma dospelými synmi a manželkou jedného z týchto synov,

pričom má k predmetnému rodinnému domu citový vzťah a zároveň poukazovala na finančnú situáciu
jej rodiny spôsobenú tým, že jej manžel je invalidný dôchodca a ona a jej starší syn sú nezamestnaní
(ona bez sociálnych dávok, on so sociálnymi dávkami). Súd pri svojom rozhodnutí prikázaním sporných
nehnuteľností do výlučného vlastníctva odporkyne, ako už bolo uvedené, zohľadnil práve ako podstatnú
aj tú skutočnosť, že predmetný rodinný dom súp. č. XXX užíva pre účely svojho bývania, ako aj

bývania svojej rodiny práve odporkyňa. Zároveň, ak odporkyňa argumentovala zlou finančnou situáciou
svojej rodiny, súd poukazuje na to, že s odporkyňou žijú v spornej domovej nehnuteľnosti (ako to
sama odporkyňa tvrdila a navrhovateľky toto jej skutkové tvrdenie robili nesporným) okrem jej manžela
ďalšie tri dospelé osoby v produktívnom veku, ktoré nie sú výživou odkázané na odporkyňu, súčasne
nebolo preukázané a ani odporkyňou tvrdené, že by trpeli zdravotnými problémami im znemožňujúcimi

dosahovať príjem prácou a spolu s odporkyňou užívajú celú spornú domovú nehnuteľnosť pre potreby
svojho bývania, teda aj nad rozsah spoluvlastníckeho podielu odporkyne, za čo navrhovateľkám (a
pred tým ani pôvodnému navrhovateľovi) zo strany odporkyne nebola / nie je poskytovaná žiadna
náhrada. Pretrvávanie tohto stavu, teda ďalšie nútené trvanie spoluvlastníctva účastníčok k sporným
nehnuteľnostiam bez reálnej možnosti navrhovateliek uplatňovať svoje užívacie právo (ako súčasť ich

vlastníckeho práva podľa ust. § 123 v spojení s ust. § 137 ods. 1 OZ) k sporným nehnuteľnostiam
v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu, by tak určite nebolo súladné s bežným
vnímaním inštitútu dobrých mravov (ako spoločnosťou všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti,
morálky a poctivého správania sa) a odporkyňou udávané dôvody tak v kontexte súdom vyššie
zdôraznených okolností nemôžu viesť k záveru o tom, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody

osobitného zreteľa podľa cit. ust. § 142 ods. 2 OZ. Súčasne, ak odporkyňa namietala, že právny
predchodca navrhovateliek od matky Y. O. za jej života obdržal peňažný dar v sume 200.000,- Sk a že z
tohto dôvodu jej matka dala prísľub darovania sporného rodinného domu výlučne jej, súd poukazuje na
to,žektakejtodispozíciizostranymatkyodporkynenedošloaodporkyňamohlaskutočnosťobdarovania
pôvodného navrhovateľa ich matkou uplatniť v dedičskom konaní podľa cit. ust. § 484 OZ, a to tak, že

by žiadala, aby sa do dedičského podielu pôvodného navrhovateľa započítal tento dar, keďže nešlo o
obvyklé darovanie. Ak odporkyňa v rámci prebiehajúceho dedičského konania po svojej matke takéto
započítanie neuplatnila, nemôže byť táto jej nečinnosť nahrádzaná v prejednávanej veci.S poukazom na uvedené dôvody, súd potom považoval za nadbytočné vykonávať dokazovanie
výsluchom odporkyne, jej manžela a P. O., ktoré mali preukázať odporkyňou tvrdené skutočnosti o jej
citovom vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, ako aj ohľadom starostlivosti odporkyne o jej matku a o

sociálnej situácii odporkyne a jej rodinných príslušníkov, ktorá mala byť v roku 2012.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na väčší počet účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 151
ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).