Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214092
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214214092.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Q.. F. P., P. B. B. M. M. K.P., Q.
K. Č.. X, zastúpeného JUDr. Ladislavom Pirovitsom, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Ľ.
Štúra 29, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00691135,
zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouGorejLegals.r.o.,sosídlomvKošiciach,Krmanova14,ourčenie,

že tu právo je, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 02. 12. 2015 č.k.
17C/95/2014-163 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") rozhodnutím uvedenom v záhlaví tohto
uznesenia konanie o určenie, že zmluva o poskytovaní právnych služieb uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným dňa 17. 12. 2007 je platná a účinná, zastavil. Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 92,80
eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil konanie po tom, ako žalobca

podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26. 11. 2015 vzal žalobu späť z dôvodu, že dňa 04. 06.
2015 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vypovedal predmetnú zmluvu o poskytovaní
právnych služieb. Tým podľa žalobcu žalovaný uznal trvanie zmluvy o poskytovaní právnych služieb a
de facto zavinil zastavenie konania.

3. O vrátení súdneho poplatku vo výške 92,80 eur rozhodol v súlade s § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď konštatoval, že žalobca
svojím konaním zavinil zastavenie konania. Žalobu totiž vzal späť a nepreukázal, že tak učinil pre
správanie žalovaného ani to, že návrh bol podaný dôvodne. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s
myšlienkovou konštrukciou žalobcu, podľa ktorej žalovaný formálnou výpoveďou zmluvy o poskytovaní

právnych služieb zo dňa 04. 06. 2015 uznal dovtedajšie trvanie zmluvy a v konečnom dôsledku aj zavinil
zastavenie konania. Žalovaný vo svojom podaní, doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 07. 2015
uviedol, že napriek podaniu výpovede trvá na stanovisku, že predmetná zmluva zanikla ešte dňa 11.
11. 2008, pričom doručením výpovede v priebehu konania poukázal len na neexistenciu naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Výpoveď zo zmluvy považoval súd prvej inštancie za
procesnú obranu žalovaného a túto nemožno pričítať pri posudzovaní zavinenia na zastavení konania

žalovanému, nakoľko jeho postoj k žalobe zostal v priebehu konania nezmenený. Aj napriek týmtozáverom žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko po preskúmaní obsahu spisu zistil, že
žalovaný náhradu trov konania neuplatnil.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to (len) voči výroku o trovách konania účastníkov v zákonnej lehote
podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že
zaviaže žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi a uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že napadnuté uznesenie odôvodnil v rozpore so

skutkovým a právnym stavom, keď nepresne, neúplne, zavádzajúco a hmlisto citoval dôvody späťvzatia
žaloby a nesprávne uzavrel, že žalovaný nezavinil zastavenie konania. Vytkol súdu prvej inštancie,
že používa cudzie pojmy ako „formálna výpoveď“ a „výpoveď je procesnou obranou“. Podľa názoru
odvolateľa je podstatný rozdiel medzi postojom a konaním subjektov práva, ktoré determinujú ich vzťahy
a ich správanie. V danej veci nešlo o žalobu o plnenie, kde prichádza do úvahy kompenzačná námietka
ako obrana žalovaného, ale o konanie o určenie, v ktorom konaní tvrdenie žalovaného síce je obranou,

alenieprávneúčinnouobranou.Účinnouobranoubybolažalobaourčenie,žezmluvazaniklakurčitému
dňu, resp. ním zamýšľanému dňu aj bez výpovede alebo dohody, resp. podanie vzájomného návrhu v
danom konaní o takéto určenie. Žalovaný najprv považoval zmluvu za ukončenú a neskôr v priebehu
konania túto vypovedal. Toto však neurobil pri odvolaní plnomocenstiev, ani pred podaním žaloby na
súd, ale po viac ako jednom roku od podania žaloby a viac ako dva roky od odvolania plnomocenstiev.

Zmluva nezanikla právoplatným ukončením dohodnutej právnej veci, keďže táto vec, t.j. preskúmanie
rozhodnutia správy katastra, dnes Okresného úradu Košice - okolie o nároku obce Sokoľany na
určenie priebehu katastrálnej hranice medzi mestom Košice a obcou Sokoľany, môže byť ukončená
iba právoplatným rozhodnutím správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V tomto konaní
do času odvolania plnomocenstiev žalovaného zastupoval s plnými právnymi účinkami aj v dovolacom

konaní a úspešne aj pred ústavným súdom. S poukazom na § 266 Obchodného zákonníka a článok III
ods. 1 zmluvy uviedol, že samotným odvolaním plnomocenstiev zmluva nezanikla. K zrušeniu zmluvy
došlo okamihom uplynutia výpovednej lehoty po tom, ako žalovaný vypovedal predmetnú zmluvu.
Výpoveď sa však nedotkla práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede. K späťvzatiu žaloby
došlo v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý v priebehu konania vypovedal predmetnú zmluvu.

Nebyť žaloby o určenie, že to právo je, žalovaný by nebol dobrovoľne a platne ukončil zmluvný vzťah.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalobca podal odvolanie voči výroku, ktorý nie je
obsahom napadnutého rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím súd nepriznal náhradu trov žalovanému
a nie žalobcovi. Preto navrhol odvolaciemu súdu, aby odmietol odvolanie žalobcu.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom
v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8. Správne súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania účastníkov aplikáciou ust. § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, keďže zastavenie konania zavinil žalobca.

9. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

10. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

11. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý

bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

12. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou
výnimkou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, vtedy je povinný nahradiť

jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Pri použití ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. treba otázku, či účastník
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Druhou
výnimkou je, ak pre správanie žalovaného sa vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, napr. vtedy,
keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť (§ 146 ods. 2druhá veta O.s.p.). Ak však žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety
O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný
nahradiť žalovanému trovy konania.

13. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o poskytovaní právnych služieb
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 17. 12. 2007 je platná a účinná.

14. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 17. 12. 2007 zmluvu o poskytovaní

právnych služieb, čím bol medzi stranami sporu založený záväzkovo právny vzťah v zmysle zákona
č. 568/2003 Z.z. o advokácii a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(Živnostenský zákon v znení neskorších predpisov). V článku II. zmluvy bol uvedený predmet zmluvy a
v článku III. sa strany sporu dohodli aj na čase poskytovania právnych služieb, podľa ktorého
1. Právna pomoc v zmysle článku II. bude poskytovaná od podpísania zmluvy do času právoplatného
ukončenia dohodnutej právnej veci.

2. Ktorákoľvek zo zmluvných strán je oprávnená zmluvu vypovedať. Klient je oprávnený vypovedať bez
uvedenia dôvodov, advokát z dôvodov uvedených v zákone č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Výpoveď musí
byť písomná a doručená druhej strane. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom nasledujúceho
mesiaca po doručení výpovede a je jednomesačná.

15. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že zmluva môže skončiť na základe jednej z dvoch
právnych skutočností uvedených vyššie. Na iný spôsob zániku zmluva nepamätá. O tom, že žalovaný
akceptoval právny stav a zastupovanie v zmysle zmluvy svedčia okrem udeleného plnomocenstva
zo dňa 05. 11. 2007 aj ďalšie plnomocenstvá na zastupovanie, a to v dovolacom konaní zo dňa
12. 11. 2008, vo veci návrhu na obnovu konania a na zápis v katastri nehnuteľností zo dňa 22. 12.

2008, plná moc na podanie ústavnej sťažnosti a zastupovanie pred ÚS SR zo dňa 29. 04. 2009 a na
zastupovanie vo veci preskúmania rozhodnutia správneho orgánu podľa plnomocenstva zo dňa 25.
07. 2009. Žalovaný napriek tomu dňa 12. 03. 2014 bez predchádzajúceho oznámenia a odôvodnenia
prostredníctvom riaditeľa právneho odboru doručil žalobcovi odvolanie všetkých plnomocenstiev, ktoré
ho oprávňovali zastupovať žalovaného na základe zmluvy o právnej pomoci. Podľa názoru žalobcu

na základe odvolania plných mocí, ani na základe žiadnych iných skutočností k ukončeniu zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu nedošlo, preto sa domáhal určenia, že zmluva o poskytovaní právnych
služieb uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 17. 12. 2007 je platná a účinná.

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28. 07. 2014 súhlasil so žalobcom v tom, že dňa 17. 12.

2007 s ním uzavrel zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorá vymedzovala jej predmet v bode
II. Podstata obrany žalovaného spočívala v konštatovaní, že žalobca na požadovanom určení nemá
naliehavý právny záujem, nakoľko otázku ním nastolenú možno riešiť ako predbežnú otázku v konaní o
žalobe na plnenie. Žalobcom zvolená žaloba nerieši sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k
ďalším nadväzujúcim sporom, preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80

písm. c/ O.s.p. navrhol súdu, aby žalobu zamietol. Tiež poukázal na to, že medzi stranami sporu dňa 15.
11. 2013, teda po uzavretí predmetnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2007, bol medzi žalobcom a žalovaným
založený nový právny vzťah, ktorého obsahom bol záväzok žalobcu poskytovať žalobcovi právne služby
súvisiace s konaním vo veci určenia katastrálnej hranice. Žalobca túto skutočnosť v žalobe opomenul
uviesť, pričom je zrejmé, že uzavretím novej dohody došlo k ukončeniu dohody predchádzajúcej.

17. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13. 04. 2015 uviedol, že zotrváva na podanej
žalobe v celom rozsahu a nesúhlasil s názorom žalovaného, že na požadovanom určení nemá naliehavý
právny záujem.

18. Podaním zo dňa 23. 11. 2015 žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný vypovedal zmluvu o poskytovaní právnych služieb listom zo dňa 04. 06. 2015 a tým uznal
trvanie zmluvy, preto zotrvanie na podaní žaloby považuje za nadbytočné.

19.Akoužboloskôruvedenéprivýkladeust.§146ods.2vetyprvejO.s.p.saskúmanieotázkyzavinenia

na zastavení konania posudzuje rýdzo z hľadiska procesného výsledku, keďže o trovách konania strán
sporu sa v prípade späťvzatia žaloby rozhoduje predtým, ako súd meritórne rozhodne vo veci a z
výsledku konania by bolo možné zistiť, ktorá zo strán sporu bola úspešnou.20. Podstatou obrany žalovaného bolo spochybnenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, ktorého sa žalobca v posudzovanom prípade domáhal, keď žalovaný namietal, že žalobca sa
mal domáhať svojich nárokov žalobou na plnenie, ktorá má prednosť pred žalobou na určenie.

21. V danej veci sa súd prvej inštancie otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení nezaoberal z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Za takejto procesnej
situácie možno jednoznačne uzavrieť, že žalobca zavinil zastavenie konania, keď v dôsledku obrany
žalovaného spočívajúcej v námietke nedostatku právneho záujmu na požadovanom určení sa rozhodol

zobrať žalobu späť. K žiadnej inej právne významnej skutočnosti, ktorá by mala vplyv na späťvzatie
žaloby totiž v priebehu konania nedošlo. Za takúto právne významnú skutočnosť podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno považovať ani výpoveď zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 04.
06. 2015, keďže v tomto štádiu konania vzhľadom na späťvzatie žaloby nemožno jednoznačne uviesť,
či výpoveďou zmluvy došlo aj k ukončeniu zmluvného vzťahu, nakoľko súd prvej inštancie sa takouto
otázkou ani nezaoberal. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že z procesného

hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca tým, že zobral žalobu späť.

22. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie pokiaľ o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
nepriznal náhradu trov konania. Aj napriek tomu, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania,
tento náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ani náhrada trov konania nepatrí. Žalovaný tak neurobil

ani vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu a ani následne v priebehu odvolacieho konania.

23. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách konania podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Naopak, nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol úspešnému žalovanému, ktorý bol
v konaní pred odvolacím súdom zastúpený advokátom. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodoval odvolací
súd iba o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až

po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).