Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/196/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110227270
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5110227270.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: E.

K., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. XX, XXX XX F., Š. H. Q., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická,
Slovíková, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti odporcom: I. F. K. -
L., Z.. XX.XX.XXXX, B. X N. U. J., G. X, O. O. XX T., V. B., Š. H. V.A. B., II. mal. A. K., Z.. XX.XX.XXXX,
B. I. XX, XXX XX F., Š. H. Q., zastúpená súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyŽilina,ourčenieotcovstvaaúpravuprávapovinnostíkmaloletémudieťaťutakto

r o z h o d o l :

Určuje, že odporca I. je otcom maloletej odporkyne II. narodenej XX.XX.XXXX v B. - X. z matky
navrhovateľky.

Maloletá odporkyňa II. sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ju bude v bežných
veciach zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca I. je povinný prispievať na výživu maloletej odporkyne II. sumou 100,- eur mesačne s
účinnosťou od 14.09.2010 do 31.08.2014 a sumou 130,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014,
so zročnosťou do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, za ktorý je
takto povinný prispievať na výživu maloletej odporkyne II., a to k rukám navrhovateľky.

Odporca I. je povinný zaplatiť maloletej odporkyni II. k rukám navrhovateľky zameškané výživné v
sume 5.636,67 eur v pravidelných po sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 60,- eur až
do úplného splatenia zameškaného výživného zročných spolu s bežným výživným počnúc bežným
výživným, ktorého zročnosť nastane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.

Styk odporcu I. s maloletou odporkyňou II. n e u p r a v u j e.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 13.09.2010 doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 14.09.2010 domáhala proti odporcom I. a II. vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že odporca I. je
otcom maloletej odporkyne II., nar. dňa 03.05.2008 a súčasne, ktorým by súd zveril maloletú odporkyňu
II. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá by ju zastupovala a spravovala jej majetok a zaviazal
odporcu s účinnosťou od 03.05.2008 prispievať na výživu maloletej odporkyne II. sumou 150,- eur

mesačne so zročnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Navrhovateľka návrh na začatie konania skutkovo odôvodnila tým, že sa s odporcom I. otcom maloletej
odporkyne II. zoznámila v T., kde odišla po skončení strednej školy. Vo februári 2005 spoznala
odporcu II. a asi po roku známosti sa presťahovali do podnájmu. Ona pracovala v rôznych firmácha on bol nezamestnaný. Už od začiatku spolužitia mali problémy, nemohla sa na neho spoľahnúť,
mal samovražedné sklony. Po dvoch rokoch spolužitia otehotnela. Rozhodla sa vrátiť na Q., pretože
situácia bola neúnosná. Hrozilo, že aj ona podľahne depresiám, pretože musela odporcu neustále

zachraňovať. Dňa 15.04.2008 sa vrátila na Slovensko. Maloletá odporkyňa II. sa narodila predčasne dňa
XX.XX.XXXX, ale je zdravá. Odporca I. sa o maloletú odporkyňu II. nezaujíma, ani na ňu neprispieva.
Ďalej navrhovateľka uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s
odporcom I. Preto len on môže byť otcom maloletej odporkyne II. Zákonná domnienka otcovstva svedčí
odporcovi I., pretože okrem neho s iným mužom nesúložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia

maloletej odporkyne II. menej ako 180 a viac ako 300 dní. Preto sa za otca maloletej odporkyne II.
považuje odporca I. V prípade určenia otcovstva odporcu I. ďalej navrhovateľka žiadala upraviť výkon
rodičovských práv a povinností k maloletej odporkyni II. tak, ako je to vyššie uvedené. V kontexte tohto
návrhu navrhovateľka uviedla, že v čase podania návrhu na začatie konania poberá len rodičovský
príspevok v sume 164,22 eur a rodinné prídavky v sume 21,99 eur. Ich mesačné náklady im pomáha
pokryť jej matka stravnými lístkami, príp. hotovosťou, pričom mesačné náklady na maloletú odporkyňu

II. sú v nasledovnej špecifikácii: na stravu vo výške 20,- eur, na plienky vo výške 6,- eur, na lieky vo výške
5,- eur, na ošatenie a obuv vo výške 10,- eur a na hygienické potreby 20,- eur. Navrhovateľka v ďalšom
špecifikovala svoje mesačné výdavky nasledovne: na stravu vo výške 20,- eur, na drogériu vo výške 5,-
eur, na oblečenie a obuv vo výške 10,- eur, na nájom vo výške 130,- eur a na telefón vo výške 9,- eur.
Odporca I. sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 26.01.2011,

písomne nevyjadril.
Odporca I. bol na základe dožiadania súdu vypočutý dožiadaným súdom vo V. B., pričom vo svojej
výpovedi uviedol, že je britským štátnym občanom a je neschopným práce. Otcovstvo k maloletej
odporkyni II. neuznáva, uznáva však, že dátum narodenia maloletej odporkyne II. je pravdivý. K otázke,
či súhlasí so zverením maloletej odporkyne II. do osobnej starostlivosti navrhovateľke a s tým, aby

priezvisko maloletej odporkyne II. bolo K., uviedol, že keby aj nebol súhlasil, nemal nejakú inú možnosť
výberu v tejto veci. Keby aj maloletá odporkyňa II. bola jeho dcérou, nebol by mal čo povedať k tomu,
čo sa jej stalo. Maloletá odporkyňa II. sa volá K., pretože navrhovateľka dobre vie, že on nie je otcom ,
a preto nemá právo uviesť K. do jej rodného listu. K otázke, či sa intímne stýkal s navrhovateľkou, keď
žili v spoločnej domácnosti v T. (od roku 2006 do apríla 2008), odporca I. uviedol, že za tie dva roky

mal s navrhovateľkou sex menej než sedem krát. Jej sexuálna žiadostivosť bola taká nízka, a preto
bol tak šokovaný jej tehotenstvom. V tom momente, ako mu to oznámila, vedel, že to nie je jeho dieťa.
Ďalej odporca I. uviedol, že navrhovateľka mala v príslušnom čase známosť s iným mužom, ktorého
stretla v škole, v mobile mala jeho telefónne číslo a v poslednej dobe sa s ním stretávala. Nespomína
si na jeho meno, avšak myslí si, že by sa mohol volať A.. Mala tiež viaceré známosti s mužmi, ktorí s

ňou chceli chodiť a s ktorými sa často stretávala. K otázke svojich kontaktov s maloletou odporkyňou
II. a navrhovateľkou od narodenia maloletej odporkyne II. sa odporca I. vyjadril, že pokiaľ si spomína,
maloletú odporkyňu II. videl pri troch príležitostiach. Zaplatil jej cestovné lístky na vlak a letenky, aby
ho navštívila. Urobil to preto, aby videl, či je maloletá odporkyňa II. naozaj jeho dieťa. Vôbec sa však
na neho nepodobá. Navyše, keď ho navrhovateľka navštívila, celý čas trávila so svojim priateľom zo

školy. Ďalej odporca I. uviedol, že navrhovateľka a maloletá odporkyňa II. bývali u neho (u odporcu I.).
Navrhovateľka je tá najlakomejšia osoba, ako kedy poznal, využila ho na cestovné lístky a letenky a
na to, aby mohla u neho bezplatne bývať a nemusela platiť za hotel. Na výživu maloletej odporkyne II.
doposiaľ neplatil nič, prečo by mal platiť na dieťa iného. K svojej sociálnej a príjmovej situácii odporca I.
uviedol,žejepoberateľomdávokvpráceneschopnostiapríspevkovnabývanie.Nájomnévovýške750,-

L mesačne, ako aj iné účty spojené s bývaním, platí v 1/2-vici. Ďalej odporca I. uviedol, že počas jeho
vzťahu s navrhovateľkou sa táto veľakrát stretla s jedným mužom zo školy. Prichádzal do bytu vo svojom
aute, aby ju vyzdvihol, niekedy zmizli na niekoľko hodín. Ak sa s navrhovateľkou pohádal, zatelefonovala
tomuto mužovi a on po ňu prišiel a vzal ju niekam preč. Navrhovateľka pracovala v piatok a v sobotu
v jednej pizzerii, aby si niečo privyrobila. Často si brávala od mužov telefónne čísla a dávala im svoje

telefónne číslo. Pri mnohých príležitostiach, keď bol s ňou, jej telefonovali náhodní muži a posielali jej
textové správy, aby si s nimi niekam vyšla. Našiel niekoľko textových správ, ktoré sa zmieňovali o ňom,
taktiež o tom, že jej kúpia nejaké veci a že sa o ňu postarajú, čo evidentne znamená, že o ňom hovorila a
že nemala v úmysle s ním ostať. Raz počas ich vzťahu mu navrhovateľka rozprávala o jednom mužovi,
ktorý bol slobodným otcom a bol dosť bohatý, o ktorom vedela, že má o ňu záujem. Vedela, že tento muž

má záujem s ňou chodiť a dokonca mala toľko odvahy povedať mu počas ich vzťahu, že bola u neho v
dome na večeru. Tento muž sa evidentne snažil pripraviť romantický večer a navrhovateľka o tom vedela
a napriek tomu tam išla. Navrhovateľka chodievala na tie slovenské večierky, kde sa každý len opil a
spal každý s každým. On nebol nikdy pozvaný. Jeho priatelia mu často hovorili, že videli navrhovateľkus inými mužmi. Snaží sa tak povedať, že navrhovateľka bola štetka a vie, že pravda je taká, že maloletá
odporkyňa II. nie je jeho. Navrhovateľka sa vždy hrala na nevinnú a zraniteľnú voči všetkým mužom.
Robí to odvtedy, čo zistila, že má (odporca I.) dieťa s jeho priateľkou, pričom navrhovateľka to nie je

schopná akceptovať a robí to jednoducho preto, aby mu čo najviac sťažila život. Za štyri roky, čo spolu
boli, mali po celú dobu nechránený sex a nikdy neotehotnela. Berúc do úvahy aj to, že ich sexuálny život
prakticky neexistoval, je si na 100 % istý, keď teraz vidí, ako maloletá odporkyňa II. vyzerá, že nie je jeho
dieťa. Ako už povedal predtým, keď povedal navrhovateľke, že si dá spraviť testy DNA, ona sa zľakla a
to bol dôvod, prečo sa vrátila na Q., pretože vie, že maloletá odporkyňa II. nie je jeho.

Navrhovateľka sa podaním zo dňa 26.02.2013 vyjadrila k obsahu výpovede odporcu I., v ktorom uviedla,
že si je vedomá toho, že odporca I. je otcom jej dieťaťa a o maloletú odporkyňu II. sa nijako nezaujíma
od jej narodenia, ani finančne na ňu neprispieva. Nie je schopný prijať akúkoľvek zodpovednosť za svoje
činy, ani prijať následky vyplývajúce z jeho konania. Čo sa týka jej vzťahov, chodievala do miestnej
školy - C., aby si zlepšila svoje jazykové a komunikačné schopnosti. To bol jej jediný cieľ a zámer.
Je jej ľúto, ak odporca I. vnímal a posudzoval jej kamarátske vzťahy k iným ľuďom veľmi negatívne.

OdporcaI.ječloveksveľminízkymsebavedomím,trpíkomplexommenejcennostianeustálecítipotrebu
obviňovať druhých a svoje okolie za svoj nešťastný život. Preto zvažovala rozchod. V čase ich spolužitia
nevyhľadávala iné kontakty, ani partnerov, ani si nehľadala iných, aj keď mali nejaké osobné krízy. S
odporcom I. sa rozišla až vtedy, keď maloletá odporkyňa II. dovŕšila tri roky. Je spoločenský typ a má rada
spoločnosť príjemných ľudí, priateľov, ktorých v tom čase mala počas pobytu vo V. B.. Nevidí nič zlé na

tom, keď sa mladý človek ide zabávať, odreagovať, zatancovať si, avšak do takej miery, ktorú sama uzná
za vhodnú. Je slobodný človek a sama si vyberá priateľov. Podotýka, že odporca I. ju už unavoval svojim
neustálym kontrolovaním, upodozrievavým správaním, kolísavými výkyvmi nálad a podobnými scénami.
Dávala mu šance zmeniť sa, ale vždy ostalo iba pri sľuboch. Tak ich vzťah ukončila po troch rokoch od
narodenia maloletej odporkyne II. Tráva však na tom, že otcovstvo odporcu I. je nespochybniteľné.

Súd vec prejednal vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 08.12.2015 za
prítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, súdom ustanoveného opatrovníka maloletej
odporkyne II. a v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. za neprítomnosti odporcu I. (tento mal predvolanie
na pojednávanie riadne doručené dňa 29.10.2015, pričom na pojednávanie sa bez ospravedlnenia
neustanovil a nepožiadal ani o jeho odročenie) a odporkyne II. (túto súd v zmysle ust. § 49 ods. 1 O.s.p.

na pojednávanie nepredvolával, a to vzhľadom k jej veku).
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala v plnom rozsahu na podanom návrhu na začatie konania s
výnimkou návrhu na rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti odporcu I. k maloletej odporkyni II.,
pričom žiadala, aby súd zaviazal odporcu I. prispievať na výživu maloletej odporkyne II. odo dňa jej
narodenia do 31.08.2014 v sume 150,- eur mesačne a odo dňa 01.09.2014 v sume 200,- eur mesačne.

Náhradu trov konania si navrhovateľka neuplatnila.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletej odporkyne II. sa na pojednávaní prostredníctvom
poverenej zamestnankyne vo veci vyjadril tak, že určenie otcovstva odporcu I. je v záujme maloletej
odporkyne II. a z toho dôvodu navrhuje návrhu na začatie konania vyhovieť. Pokiaľ sa týka rozhodnutia
súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej odporkyni II., súhlasí so zverením maloletej

odporkyne II. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a s určením primeraného výživného.
Pokiaľ ide o v konaní súdom zistený skutkový stav, súd vychádzal pri jeho zistení z účastníkmi
produkovaných listinných dôkazov a výsluchu navrhovateľky a odporcu II. (dožiadaným súdom, ako je
obsah výpovede odporcu II. uvedený vyššie), pričom súd zároveň poukazuje na to, že príjmové, sociálne
a majetkové pomery odporcu sa nepodarilo aj napriek opakovaným dožiadaniam prostredníctvom

príslušného súdu v o V. B. zistiť vo väčšom rozsahu, ako je nižšie uvedené.
Z rodného listu vystaveného dňa 12.05.2008 Matričným úradom Mestskej časti B. - X. (na č. l. 6 spisu)
vyplýva, že v knihe narodení tohto matričného úradu je vo zväzku 19, roč. 2008, na strane 257 pod por.
č. 808 zapísané narodenie maloletej odporkyne II, a to dňa 03.05.2008 v B. - X., pričom ako matka je v
rodnom liste zapísaná navrhovateľka a otec nie je v rodnom liste uvedený.

Podľa záznamu o vyšetrení MUDr. Dagmar Rusnákovej, ortopéda zo dňa 05.11.2009 (na č. l. 8 spisu)
bola maloletá odporkyňa II. sledovaná neurológom a rehabilitačným lekárom, v 17 mesiacoch ešte
nechodí, bolo odporučené naďalej rehabilitovať, posilňovať svalstvo na fit lopte s kontrolou o 2 mesiace.
Podľa záznamu o vyšetrení MUDr. Jarmily Dzúrovej, detského neurológa zo dňa 25.11.2009 (na č. l. 8
spisu)bolokonštatované,žesamámaloletáodporkyňaII.lepšie,chôdzasazlepšuje,začalaasi2týždne

aj samostatne, rehabilitácia ukončená, občas padá, pár slov, rozumie dobre; ďalej bol konštatovaný
objektívny neurologický nález: dieťa anxiózne, plače až kričí, ale sleduje, zaujíma sa o hračky, chôdza
na širšej báze neobratnejšia s doporučením: ortopedická obuv, neurologická kontrola v dvoch rokoch.Podľa lekárskej správy MUDr. Pavla Žišku, ortopéda zo dňa 24.02.2010 (na č. l. 7 spisu) bolo
konštatované, že maloletá odporkyňa je klinicky niečo laxnejšia, dolné končatiny rovnako dlhé, ľahké
genuarecurvata,nohyvodľahčenípozdĺžnaklenbaoploštilejšia,vstojiažnaIII,valg.päty,peroneiľahko

skrátené. Bolo odporučené lekárom: pevnejšia obuv, po teréne naboso, výpony na špičkách, kontrola o
pol roka a konštatovaná diagnóza: M21.4 (podľa zoznamu chorôb - prílohy č. 1 k zákonu č. 576/2004
Z. z. plochá noha)
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 10.03.2010 (na č. l. 10 spisu)
poberala navrhovateľka rodičovský príspevok vo výške 158,67 eur mesačne v období od 01.01.2009

do 31.05.2009.
Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 11.05.2010 (na č. l. 9 spisu)
poberala navrhovateľka na maloletú odporkyňu II. rodičovský príspevok vo výške 164,22 eur mesačne
v období od 01.06.2009 do 03.05.2011 (s výplatou dávky posledný krát v mesiaci jún 2011) a v období
od 03.05.2008 prídavok na dieťa.
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 20.01.2012 (na č. l. 97 spisu) bola

navrhovateľka evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.10.2011, pričom jej evidencia ku
dňu vydania potvrdenia trvala.
Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 16.01.2012 (na č. l. 100 až 102
spisu) bola navrhovateľke vyplatená dávka v hmotnej núdzi v mesiaci november 2011 vo výške 119,10
eur, v mesiaci december 2011 vo výške 208,30 eur a v mesiaci január 2012 vo výške 208,30 eur.

Podľa potvrdenia Materskej školy „Zvedavé dvojčatá“, Vrútky zo dňa 16.01.2012 (na č. l. 98 spisu)
predstavovali pravidelné poplatky súvisiace s pobytom maloletej odporkyne II. u nich: školné 8,- eur
mesačne, stravná jednotka na deň 1,19 eur, darovací príspevok 4,- eurá mesačne a jednorazový
poplatok za školský rok 2011/2012 4,- eurá.
Podľa potvrdenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.07.2008 (na č. l. 31 spisu) podala navrhovateľka

proti odporcovi I. na Okresnom súde Pezinok návrh na určenie otcovstva (na č. l. 32 spisu), pričom vec
bola zapísaná pod spis. zn. 7C/86/2008. Tento je po obsahovej stránke zásadne obdobný ako návrh na
začatie konania zo dňa 13.09.2010 podaný na Okresnom súde Žilina (t. j. návrh na začatie konania v
prejednávanej veci).
Okresný súd Pezinok prostredníctvom elektronickej pošty oznámil súdu dňa 03.03.2011 (správa na č.

l. 37 spisu), že vec návrhu navrhovateľky vedená pod spis. zn. 7C/86/2008 bola postúpená z dôvodu
miestnej nepríslušnosti dňa 21.12.2009 na Okresný súd Košice I.
Okresný súd Košice I. prípisom zo dňa 23.03.2011 pod spis. zn. 18C/475/2009 (na č. l. 40 spisu) súdu
oznámil, že konanie o návrhu navrhovateľky proti odporcovi I. o určenie otcovstva vedené na Okresnom
súde Košice I. bolo z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania uznesením Okresného súdu Košice

I. č. k. 18C/475/2009-96 zo dňa 25.02.2010 zastavené, pričom proti tomuto podala navrhovateľka
odvolanie, ktoré Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením spis. zn. 7CoP/291/2010 zo dňa
21.02.2011 odmietol.
Súd uznesením č. k. 6C/196/2010-206 zo dňa 03.10.2012 nariadil vo veci znalecké dokazovanie
znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA na určenie pravdepodobnosti otcovstva odporcu I. k

maloletej odporkyni II., pričom súčasne dožiadal príslušný súd vo V. B. dožiadaním zo dňa 15.01.2013
o zabezpečenie uskutočnenia znaleckého úkonu v zahraničí na žiadosť ustanoveného znalca, ktorým
úkonom by bolo uskutočniť u odporcu I. odber biologického materiálu (krvi, výteru z ústnej sliznice a
pod.) a z tohto biologického materiálu vyizolovať DNA, ktorú následne vyšetrí na v dožiadaní uvedené
DNA polymorfizmy.

Podľa potvrdenia St. Luke´s Surgery, Mowbray Square Medial Centre, Harrogate, HG1 5AR zo dňa
06.02.2012 (úradný preklad na č. l. 273 spisu) je odporca I. ich pacientom. Mnoho rokov trpí na záchvaty
paniky a agorafóbiu a keď má opustiť svoj byt, zažíva veľké problémy. V skutočnosti sú jeho návštevy v
ambulancii sporadické kvôli ťažkostiam, ktoré ma s tým, vôbec sa tam dostať.
Súd opätovne dožiadal príslušný súd vo V. B. dožiadaním zo dňa 16.07.2013 o zabezpečenie dokladov

týkajúcich sa príjmových, zárobkových a majetkových pomerov odporcu I. a súčasne urgoval oznámenie
dôvodu, prečo sa neuskutočnil požadovaný úkon za účelom vykonania dokazovania znalcom z odboru
genetika, odvetvie analýza DNA
Podľa vyjadrenia sudcu Gosnella, dezignovaného sudcu pre občianske veci pre Leeds, North Yorkshire
a skupinu súdov v Bradforde zo dňa 20.01.2015 (úradný preklad na č. l. 343 spisu) bol požiadaný pánom

Knightom z Treasury Solicitors Department (Oddelenie vlády pre právne služby), aby vysvetlil, prečo
neprinútil odporcu I. podrobiť sa krvnému testu alebo odpovedať na ďalšie otázky. V anglickom Práve
účastník konania nemôže byť donútený, aby sa podrobil krvnému testu, pretože to predstavuje zásah do
jeho ľudských práv, osobného zdravia a záujmov. Normálne, ak účastníci konania odmietnu podstúpiťtest, súd z toho odvodí voči nim nepriaznivé závery (to znamená, že súd bude predpokladať, že sa
odmietli podrobiť krvnému testu, lebo by tento odhalil informácie v ich neprospech). Sudca Gosnell ďalej
uviedol, že nie je ochotný donútiť odporcu I. odpovedať na ďalšie otázky, pretože, ak odmietne, bude ho

musieť poslať do väzenia, už dobrovoľne odpovedal na jeden súbor otázok a trpí agorafóbiou a mohol
by argumentovať, že nie je z lekárskeho hľadiska schopný vyhovieť jeho nariadeniu. Je tak toho názoru,
že z uvedených dôvodov by bolo neprimerané poslať odporcu I. do väzenia za porušenie nariadenia
odpovedať na ďalšie otázky a poskytnúť krvnú vzorku alebo ster z bukálnej sliznice pre test otcovstva.
Súdu sa podarilo v rámci posúdenia príjmových a majetkových pomerov odporcu I. dospieť na základe

odporcom I. predložených listín k nasledovným skutkovým zisteniam:
Podľa výpisov z bankového účtu odporcu I. vedeného v Barclays Bank PLC., reg. č. XXXXXXX za
obdobie od 24.12.2011 do 27.01.2012 (úradne preložený na č. l. 392 spisu) odporca I. prijal na svoj
bankový účet: dňa 28.12.2011 sumu 256,88 L od platiteľa HBC Payments, dňa 29.12.2011 sumu 216,10
L od platiteľa JH779298C Dwp IB, dňa 12.01.2012 sumu 216,10 L od platiteľa JH779298C Dwp IB, dňa
23.01.2012 sumu 256,88 L od platiteľa HBC Payments a dňa 26.01.2012 sumu 216,10 L od platiteľa

JH779298C Dwp IB. Prostredníctvom výberov z bankomatu odporca I. vykonal hotovostné výbery zo
svojho bankového účtu v celkovej sume 1.180,- L.
Dňa 20.09.2007 uzavreli Q. J. na strane prenajímateľa a U. C., navrhovateľka a odporca I. na strane
nájomcov dohodu o poistenom krátkodobom prenájme (úradne preložená na č. l. 397 spisu), ktorej
predmetom bol prenájom priestorov na adrese: G. X, X N. U. J. O. na obdobie od 20.09.2007 do

19.03.2008 za nájomné vo výške 750,- L mesačne okrem poplatkov za vodu so splatnosťou vopred vždy
do 20. dňa v každom mesiaci.
Podľa oznámenia o rozhodnutí Benefit Services, Scottsdale House, Springfield Avenue, Harrogate, N
Yorkshire, HG1 2SD zo dňa 10.03.2011 adresovaného odporcovi I. (úradný preklad na č. l. 412 spisu)
bol odporca poberateľom týždenného príspevku pri dlhodobej práceneschopnosti vo výške 108,05 L a

týždenného príspevku na miestnu daň vo výške 10,78 L.
Podľa faktúry British Telecommunications plc (úradný preklad na č .l. 420 spisu) bolo dňa 29.12.2011
fakturované G. Celliersovi, adresa Flat 1, 1 West Grove Road Harrogate HG1 2AD celkovo suma 125,79
L za telekomunikačné služby, a to v členení: doplatok vo výške 1,59 L za obdobie od 03.12.2011 do
27.12.2011 a predplatné na obdobie od 28.12.2011 do 27.03.2012 v sume 124,20 L.

Podľa výpisu skutočnej spotreby plynu a elektriny dodávateľa plynu a elektrickej energie (úradný preklad
na č. l. 423 spisu) bol dňa 19.02.2012 vyúčtovaný U.. C., adresa X A. O., X N. U. J. O. O. XAD preplatok
vo výške 130,11 L za obdobie od 30.11.2011 do 18.02.2012, vzhľadom k tomu, že poplatky za energiu
a iné účtované poplatky boli v celkovej výške za dané obdobie len v sume 246,39 L a po započítaní
preplatku z predchádzajúceho obdobia vo výške 250,50 L a mesačných zálohových platbách 3 x 42,- L

(spolu tak 376,50 L) vznikol na účte preplatok práve vo výške 130,11 L.
Podľa výzvy na zaplatenie miestnej dane adresovanej odporcovi I. a U. C. (úradný preklad na č. l. 426
spisu) boli títo vyzvaní na zaplatenie miestnej dane za obdobie od 01.04.2011 do 31.03.2012 v celkovej
výške 1.372,16 L po odrátaní príspevku na daň vo výške 563,73 L na úhradu sumy 808,43 L.
Podľa faktúry za odber vody a vypúšťanie odpadových vôd Yorkshire Water Services Limited zo dňa

18.02.2011 (úradný preklad na č. l. 440 spisu) adresovanej U.. C., adresa G. X A. O., X N. U. J. O. O.
XAD bolo tomuto fakturovaná za odber vody a vypustenie odpadových vôd celkovo suma 393,15 L za
obdobie od 01.04.2011 do 31.03.2012.
Navrhovateľka na pojednávaní vo svojej výpovedi účastníka konania (§ 131 ods. 1 O.s.p.) uviedla, že
od narodenia maloletej odporkyne II. si bola istá, že otcom je odporca I. S týmto žila 3 roky, pričom

posledný rok si už bola istá, že nechce s ním už spolu žiť. Odišla teda od neho, avšak zistila, že je
tehotná. V čase narodenia maloletej odporkyne II. žila u otca v O. B. asi 1 rok, potom odišla do A. k svojej
starej matke. Tam bývala rok, potom sa presťahovala, pričom bývala v Ž. v podnájme s kamarátkou.
Medzitým bývala striedavo v nájme vo V. a našla si známosť, z ktorej sa jej narodilo druhé dieťa, a to dňa
06.08.2012, syn X. Q. G.. Maloletá odporkyňa II. toho času navštevuje Základnú školu Dubčeka v F.,

druhý ročník. Medzitým sa snažila nájsť si prácu, bolo to však ťažké pre matku s dieťaťom. Vystriedala
rôzne zamestnania, pričom to bolo väčšinou na dohodu o pracovnej činnosti. Pracovný pomer uzavretý
nemala. Išlo o krátkodobé zamestnania. Toho času platí za byt, ktorý má v nájme, sumu 220,- eur
mesačne vrátane energií. Pokiaľ sa týka výdavkov na maloletú odporkyňu II., má výdavky mesačne na
stravu 23,- eur, na školskú družinu 17,- eur, pokiaľ sa týka nákupov zošitov a iných školských pomôcok

toto vychádza mesačne 10,- eur, do rodičovského fondu na začiatku školského roku zaplatila sumu
10,- eur. Z hľadiska ďalších výdavkov tieto sa postupne zvyšujú, a to vzhľadom na nákup oblečenia a
obuvi pre maloletú. Z hľadiska zdravotného stavu je momentálne maloletá zdravá. Na položené otázky
navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie maloletej odporkyne II. s inými mužminebola. Mala priateľské vzťahy aj s inými mužmi, avšak nie v intímnej rovine. Pokiaľ ide o jej príjmy,
v období od narodenia maloletej odporkyne II. do jej 3 rokov mala príjem z rodičovského príspevku,
pričom tento bolo okolo 200,- eur mesačne a súčasne poberala prídavok na dieťa, teda celkovo to

bola suma okolo 220,- eur mesačne. V tomto čase nepracovala. Následne po dosiahnutí veku 3 rokov
maloletej si hľadala prácu, avšak je veľmi ťažké sa na Slovensku zamestnať, pričom pokiaľ si prácu
našla, išlo o krátkodobé zamestnania, ktorých príjem nepresahoval mesačne sumu 148,- eur. Takto v
podstate pracovala až do narodenia syna Petra Sebastiána v auguste roku 2012. Následne po narodení
syna som bola v krízovom centre, čo trvalo asi rok, vtedy bola v podstate bez akýchkoľvek príjmov.

Potom, po odchode z krízového centra, bývala v podnájme v F., striedavo si našla prácu, ale len na pár
mesiacov, pričom v súčasnosti býva už v uvedenom podnájme v F. na Zvolenskej ulici č. 12, čo je asi
7 mesiacov dozadu. Momentálne pracuje od 20.09.2015, je v skúšobnej dobe, ide o prácu na dohodu,
teda nejde o štandardný pracovný pomer. Pracujem len s úväzkom 4 hodiny denne, pričom jej príjem z
tohto zamestnania je 200,- eur za mesiac. Pokiaľ ide o jej druhé dieťa, maloletého X. Q. G., tento žije s
otcom, a to vzhľadom k tomu, že jeho otec má lepšie podmienky pre starostlivosť o neho. Platím súdom

stanovené výživné mesačne vo výške 30 % životného minima. Pokiaľ ide o výdavky spojené s výživou
maloletej odporkyne II. od jej narodenia, navrhovateľka uviedla, že to boli to výdavky na oblečenie,
obutie, stravu a podobe. Tieto však nevie špecifikovať bližšie. Je to veľmi ťažké. Ďalej navrhovateľka
uviedla, že maloletá odporkyňa II. začala chodiť do materskej školy od 3 rokov, pričom najskôr to bolo v
Materskej škole Sovíčatá, tam bola asi len 2 alebo 3 mesiace, neskôr to bolo v Materskej škole Aurela

Stodolu v F., neskôr v F. X., keď žila s priateľom. Takto sa to striedalo, až kým maloletá odporkyňa II.
nenastúpila do školy.
Podľa ust. čl. 4 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci
v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uzavretého 19.10.1996, ku
ktorému pristúpila Slovenská republika s platnosťou od 01.01.2002 a Veľká Británia s platnosťou od

01.11.2012, jeho znenie uverejnené v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR č. 344/2002 Z. z.;
ďalej len „Dohovor“), dohovor sa nevzťahuje na určovanie alebo popretie rodičovstva.
Podľa ust. čl. 17 Dohovoru, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého
pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového
obvyklého pobytu.

Podľa čl. 21 ods. 1 Dohovoru, na účely tejto kapitoly pojem "právo" označuje všetky platné právne normy
štátu okrem kolíznych noriem.
Podľa ust. § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len
„ZMPSP“) v znení zákona č. 589/2003 Z. z., účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym
poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s

medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských
justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej
spolupráci.
Podľa ust. § 23 ods. 1 ZMPSP v znení zákona č. 36/2005 Z. z. účinnom od 01.04.2005, určenie (zistenie
alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa

narodením.
Podľa ust. § 40 ZMPSP v znení zákona č. 36/2005 Z. z. účinnom od 01.04.2005, návrh na určenie
rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak
odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike
všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde,

ktorý určí Najvyšší súd.
Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení
zákona č. 344/2007 Z. z. účinnom od 01.10.2007, štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením
nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), v rozhodnutí, ktorým sa

rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZoR v znení zákona č. 217/2010 Z. z. účinnom od 01.07.2010, súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovnéhoprostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 25 ods. 2 ZoR v znení zákona č. 217/2010 Z. z. účinnom od 01.07.2010, ak sa rodičia
nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým
dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 28 ods. 2 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 36 ods. 1 ZoR v znení zákona č. 217/2010 Z. z. účinnom od 01.07.2010, rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a

povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a
26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. [13)

§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 372/2004 Z. z.]
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 84 ZoR, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 85 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého
dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa ust. § 85 ods. 2 ZoR, ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel,

aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo
bolo vyhlásené za neplatné.
Podľa ust. § 90 ZoR, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho
určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa ust. § 91 ods. 1 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným

vyhlásením rodičov.
Podľa ust. § 91 ods. 2 ZoR, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom
alebo pred súdom.Podľa ust. § 94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa ust. § 94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa ust. § 82 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (tiež len „O.s.p.“), konanie je
začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého
sa konanie začína bez návrhu.

Podľa ust. § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v znení zákona č. 388/2011 Z. z. účinnom od 01.01.2012, v

zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z. z. účinnom od 15.10.2008, ak súd uložil

v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť
dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a
podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.
Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala určenia otcovstva odporcu k

maloletej odporkyni II. narodenej dňa 03.05.2008 z matky navrhovateľky a súčasne úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej odporkyni II.
Súd sa zaoberal svojou právomocou v prejednávanej veci, pričom dospel k záveru, že jeho právomoc
a príslušnosť je daná v zmysle cit. ust. § 40 ZMPSP, keďže navrhovateľka mala v čase podania návrhu
na začatie konania bydlisko v obvode Okresného súdu Žilina (Puškinova 8, Žilina) a vzhľadom k tomu,

že odporca s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky nemá všeobecný súd na území Slovenskej
republiky (§ 84 až 86 O.s.p.).
Súčasne sa súd zaoberal rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť prejednávanú vec,
pričom ako rozhodné právo pripadá do úvahy právny poriadok platný na území Slovenskej republiky,
a to s poukazom na cit. ust. Dohovoru v spojení s cit. ust. § § 23 ods. 1 ZMPSP a s poukazom na

to, že maloletá odporkyňa II. nadobudla v zmysle cit. ust. § § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1993 Z.
z. narodením štátne občianstvo Slovenskej republiky, keďže navrhovateľka ako jej matka je štátnym
občanom Slovenskej republiky.
Otcovstvo k dieťaťu sa určuje na základe ZoR stanovených vyvrátiteľných domnienok otcovstva.
Právna úprava uprednostňuje rodinnoprávny vzťah medzi otcom a dieťaťom, založený prvou zákonnou

vyvrátiteľnou domnienkou otcovstva. Prvá zákonná domnienka otcovstva, ktorá je upravená v ust. § 85
ZoR, tak svedčí manželovi matky dieťaťa, teda za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý je manželom
matky dieťaťa, a to za predpokladu, že sa narodí v čase stanovenom ust. § 85 ods. 1 ZoR. Táto
domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky dieťaťa však nie je absolútna, neplatí totiž, ak sa žena
opätovne vydala. Tu totižto platí taktiež aj pre neskoršieho manžela matky dieťaťa v súlade s ust. § 85

ods. 2 ZoR prvá zákonná domnienka otcovstva. Ak platí prvá zákonná domnienka, nemôže prichádzať
do úvahy žiadna ďalšia zákonná domnienka otcovstva, čo vyplýva zo znenia ust. § 90 ZoR.
V poradí druhá zákonná domnienka otcovstva v zmysle ust. § 90 až § 92 ZoR nastupuje až, ak
nie je otcovstvo určené podľa prvej zákonnej domnienky svedčiacej manželovi matky. V takomto
prípade možno otcovstvo určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov dieťaťa (výnimočne v zákonom

ustanovených prípadoch sa vyhlásenie matky nevyžaduje). Za otca sa teda v tomto prípade považuje
muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom. Ak platí
druhá zákonná domnienka otcovstva, nemôže sa uplatniť ďalšia v poradí tretia zákonná domnienka
otcovstva, čo vyplýva zo znenia ust. § 94 ods. 1 ZoR.
V prípade, že sa neuplatní prvá ani druhá zákonná domnienka otcovstva, uplatní sa v poradí tretia

zákonná domnienka otcovstva v zmysle ust. § 94 ZoR. Podľa tejto zákonnej domnienky otcovstva sa
za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako 180 dní a viac ako 300 dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti (napríklad
neplodnosť).Aktívna legitimácia na podanie návrhu na určenie otcovstva na súde je expressis verbis v ust. § 94 ods. 1
ZoR priznaná matke dieťaťa zapísanej v matrike, dieťaťu (žalobu môžu podať aj spoločne ako nerozluční
spoločníci) a aj mužovi, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, a v zmysle ust. § 95 ods. 2 ZoR aj potomkom

v lehote šiestich mesiacov od smrti dieťaťa. Je ďalej zrejmé, že účastníkmi konania o určenie otcovstva
musia byť domnelý otec dieťaťa (prípadne súdom ustanovený opatrovník, ak tento muž nežije, § 95 ods.
1 ZoR) a samotné dieťa, keďže je rozhodované o ich osobnom stave. Ak teda podá návrh na určenie
otcovstva matka dieťaťa musí byť návrh podaný tak voči domnelému otcovi dieťaťa (prípadne súdom
ustanovenému opatrovníkovi, § 95 ods. 1 ZoR), ako aj voči dieťaťu. V tomto prípade ide o nerozlučné

spoločenstvo účastníkov podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ tak matka dieťaťa neoznačí oboch ako
účastníkov konania, návrh musí byť bez ďalšieho v dôsledku nesprávneho okruhu účastníkov konania
zamietnutý.
Možno konštatovať, že v prejednávanej veci nebolo určené otcovstvo k maloletej odporkyni II. ani na
základe prvej, ani na základe druhej zákonnej domnienky otcovstva. Preto súd skúmal, či otcovstvu
odporcu I. k maloletej odporkyni II. svedčí tretia zákonná domnienka podľa cit. ust. § 94 ods. 2

ZoR. Súd dospel k záveru, že tomu tak je, keďže na základe vykonaného dokazovania vyplynulo, že
odporca I. súložil s navrhovateľkou v čase, od ktorého neprešlo do narodenia odporkyne II. menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní (t. j. v období od 08.07.2007 do 05.11.2007) a jeho otcovstvo
súčasne nevylučujú závažné okolnosti. K uvedenému skutkovému záveru súd dospel hodnotiac dôkazy
spôsobom podľa ust. § 132 O.s.p. vychádzajúc z toho, že navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že

s iným mužom ako s odporcom I. v čase rozhodnom pre počatie odporkyne II. nesúložila. Odporca I.
vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom súčasne uviedol, že s navrhovateľkou súložil od roku 2006
do apríla 2008 viac krát, pričom vždy išlo o nechránený pohlavný styk. Ak odporca I. ďalej vo svojej
výpovedi uviedol, že zaplatil navrhovateľke, ako aj maloletej II. cestovné lístky na vlak a letenky, aby
videl, či odporkyňa II. je jeho dieťa, z toho možno vyvodiť, že aj samotný odporca I. istú dobu pripúšťal, že

maloletáodporkyňaII.bymohlabyťjehodieťa. AktedaodporcaI.tútomožnosťpripustil,logickyzároveň
týmto nepriamo potvrdil, že k súloží medzi ním a navrhovateľkou došlo aj práve v čase rozhodnom
pre počatie odporkyne II. Súčasne v konaní nevyšla najavo akákoľvek skutočnosť, ktorá by vylučovala
otcovstvo odporcu I. (napr. jeho neplodnosť). Odporca I. rovnako neponúkol súdu žiadny dôkaz, ktorým
by preukázal svoje tvrdenia, že navrhovateľka v čase rozhodnom pre počatie odporkyne II. súložila s

iným mužom. Napokon súd prihliadal aj na to, ako to vyplýva z listu sudcu Gosnella, že odporca I.
zmaril vykonanie dokazovania znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA tým, že neposkytol pre
účely tohto dokazovania svoj biologický materiál, pričom práve tento dôkaz by prípadne mohol nielen
spoľahlivo potvrdiť jeho biologické otcovstvo k maloletej odporkyni II., ale ho aj spoľahlivo vylúčiť.
Na základe vyššie uvedeného za súčasného konštatovania, že účastníkmi konania v prejednávanej veci

boli všetky vecne legitimované osoby (matka, domnelý otec a dieťa) tak súd návrhu navrhovateľky o
určenie otcovstva vyhovel a vo výroku tohto rozsudku určil, že odporca I. je otcom maloletej odporkyne
II. narodenej dňa XX.XX.XXXX v B. - X., z matky navrhovateľky.
S konaním o určenie otcovstva je zo zákona (§ 113 ods. 2 O.s.p.) spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

Keďže, ako už bolo vyššie konštatované, došlo k určeniu otcovstva odporcu I. k maloletej odporkyni II.
na základe tretej domnienky otcovstva podľa cit. ust. § 94 ods. 1 a 2 ZoR, súd zároveň aj vzhľadom
ku skutočnosti, že navrhovateľka a odporca I. nežijú spolu (§ 36 ods. 1 ZoR) rozhodol o úprave
ich rodičovských práv a povinností k maloletej odporkyni II., pričom pri tomto rozhodnutí primerane
vychádzal z cit. ust. § 24 ods. 1 a 4 a § 25 ods. 2 ZoR.

Pokiaľ ide o zverenie maloletej odporkyne II. do osobnej starostlivosti rodičov, súd vychádzajúc z toho,
že odporca I. svoje otcovstvo k maloletej odporkyni II. doposiaľ popieral, o osobnú starostlivosť o
odporkyňu II. sa nepochybne nezaujímal a neparticipoval zásadne vôbec na jej výchove a výžive, ktorú
zabezpečovala výlučne len navrhovateľka, zároveň vychádzajúc z veku maloletej odporkyne II. v čase
rozhodnutia súdu v prejednávanej veci (cca 7 a pol roka), z ktorých skutočností možno jednoznačne

vyvodiť, že maloletá odporkyňa II. zásadne odporcu I. nepozná a napokon vychádzajúc z toho, že
odporca I. nežije v štáte obvyklého pobytu odporkyne II. (t. j. v Q. J., v ktorej sa odporkyňa II. narodila a
doposiaľ prežila svoj život), zveril maloletú odporkyňu II. do osobnej starostlivosti navrhovateľke (v ktorej
sa maloletá odporkyňa II. od svojho narodenia fakticky nachádza).
Podľa cit. ust. § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a preto obidvaja

rodičia sú oprávnení a povinní svoje maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, samozrejme,
pokiaľ tieto rodičovské práva a povinnosti neboli rozhodnutím súdu obmedzené alebo pokiaľ súd rodičov
týchto práv a povinností nepozbavil alebo ich výkon nepozastavil. Oprávnenie a povinnosť obidvoch
rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnostik maloletému dieťaťu podľa § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 24 ZoR a napríklad rozhodne, že jednému
z rodičov zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a tento rodič bude dieťa aj zastupovať a
spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, pôjde len o úpravu

výkonu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou
starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských
práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli,
podľa ust. § 35 ZoR na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Samostatný výkon rodičovských
práv a povinností zo strany len jedného rodiča sa podľa zákona predpokladá len v prípadoch taxatívne

uvedených v ust. § 28 ods. 3 ZoR.
S poukazom na skutkové okolnosti, na základe ktorých rozhodol o zverení maloletej odporkyne II. do
osobnej starostlivosti navrhovateľke, súd rozhodol súčasne aj o tom, že navrhovateľka bude maloletú
odporkyňu II. v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok.
Akovyplývazcit.ust.§62ods.1ZoR,zákonnávyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomtrváodnarodenia
až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Je nepochybné, že maloletá odporkyňa II. vo veku

cca 7 a pol roka ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci nenadobudla do tohto času schopnosť
sa živiť, a preto vyživovacia povinnosť odporcu I., ako povinného, k nej stále trvá.
Podľa cit. ust. § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania
s výnimkou výživného pre maloleté dieťa, ktoré možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, avšak iba za podmienky, že sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k tejto úprave (podmienke dôvodov hodných osobitného zreteľa)
viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté
dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto
otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných
podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou

sa musí súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku), účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým
odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať
aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu.
Výnimočným dôvodom nie je neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Obdobne to bude v praxi sa
často vyskytujúcich prípadoch, keď medzi rodičmi dôjde k osobným konfliktom a tento inštitút využívajú

ako formu osobnej pomsty a snahy vyťažiť od druhej strany najvyššiu možnú sumu, neraz aj bez ohľadu
na skutočné záujmy dieťaťa. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby,
ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení
uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie).
V dotknutom prípade súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať

výživné aj za dobu predo dňom začatia konania a pre ktoré navrhovateľkou nemohlo byť uplatnené
(alebo bolo pre ňu objektívne sťažené uplatniť) právo na výživné maloletej odporkyne II. voči odporcovi
I. Navrhovateľka takéto dôvody hodné osobitného zreteľa ani súčasne netvrdila. Naopak z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka rovnaký návrh na začatie konania ako v prejednávanej veci
podalaužskôr,atodňa03.07.2008naOkresnomsúdePezinok(t.j.dvamesiaceponarodeníodporkyne

II.), avšak v tomto konaní bezdôvodne nepokračovala, keďže zobrala návrh na začatie konania späť, na
základe čoho došlo uznesením Okresného súdu Košice I. (príslušného súdu po tom, ako mu bola vec
postúpená Okresným súdom Pezinok) č. k. 18C/475/2009-96 zo dňa 25.02.2010 k zastaveniu konania
o návrhu navrhovateľky na začatie konania podanom na Okresnom súde Pezinok dňa 03.07.2008.
Súd tak v konaní priznal právo odporkyni II. na výživné voči odporcovi I. len za obdobie od podania

návrhu na začatie konania na Okresnom súde Žilina, t. j. odo dňa 14.09.2010 (kedy sa konanie podľa
ust. § 82 ods. 1 O.s.p. začalo).
Pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti odporcu I. k maloletej odporkyni II. za obdobie od
14.09.2010 do rozhodnutia súdu vo veci, ako aj na budúce obdobie, kým v zmysle ust. § 78 ods. 1 ZoR
nedôjde k zmene pomerov, súd vychádzal z cit. ust. § 62 v spojení s cit. ust. § 75 ods. 1 ZoR.

Súd tak pri určovaní výživného na maloletú odporkyňu II. na jednej strane prihliadal na jej odôvodnené
potreby ako oprávnenej osoby a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu
I. ako povinnej osoby (cit. ust. § 75 ods. 1 ZoR). V zmysle cit. ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určovaní výživného
prihliadal súčasne na to, že osobnú starostlivosť o maloletú odporkyňu II. doposiaľ zabezpečovala
výlučne navrhovateľka (vrátane úhrady nákladov spojených s odôvodnenými potrebami maloletej) a

túto vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam veci bude zabezpečovať aj v budúcnosti, čím je
kompenzovaná finančná stránka jej vyživovacej povinnosti k odporkyni II. Obligatórnym zákonným
hľadiskom je totiž osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle cit. ust. § 62
ods. 4 ZoR chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hocizákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému
zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia
vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu (pri deťoch s

dlhodobým ťažkým zdravotným postihnutím). Najvýznamnejší podiel predstavuje pri deťoch najnižšieho
veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. Vzhľadom k súčasnému veku odporkyne II. súd
zohľadnil pri svojom rozhodovaní osobnú starostlivosť navrhovateľky o odporkyňu II. ešte v plnej miere
vychádzajúc súčasne aj z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľka mala po celé
obdobie od podania návrhu na začatie konania až do dňa rozhodnutia súdu veľmi nízky príjem do výšky

okolo 220,- eur (vrátane prídavku na dieťa).
Súd pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej odporkyne II. tieto skúmal v dvoch zásadných obdobiach
od podania návrhu na začatie konania na súde až do rozhodnutia súdu v prejednávanej veci, a to 1.
v období od 14.09.2010 do 31.08.2014 (obdobie pred začatím povinnej školskej dochádzky maloletej
odporkyne II., t. j. od 2 rokov do 6 rokov života) a 2. v období od 01.09.2014 do rozhodnutia súdu v
prejednávanej veci (obdobie od začatia povinnej školskej dochádzky maloletej odporkyne II., t. j. obdobie

po 6 roku života).
V prvom období súd považoval za odôvodnené potreby maloletej odporkyne II. jej základné životné
potreby [zabezpečenie stravovania, zdravotnej starostlivosti (ktorú bolo potrebné zabezpečovať vo
zvýšenej miere z dôvodu neurologických a ortopedických problémov maloletej odporkyne II., ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania), ošatenia a obutia, osobnej hygieny, potrieb bývania], ako

aj potreby súvisiace s jej elementárnym fyzickým a duševným vývojom a rozvojom jej osobnosti
(zabezpečenie hračiek a literatúry určených deťom predškolského veku, návštevy detských kultúrnych
predstavení a pohybových aktivít a pod.). Navrhovateľka ako osoba, ktorá musela zabezpečovať
finančné krytie uvedených odôvodnených potrieb maloletej odporkyne v tomto období, tieto výdavky
špecifikovala v návrhu na začatie konania, a to: 1. na stravu vo výške 20,- eur mesačne, 2. na plienky

a hygienu vo výške 26,- eur mesačne, 3. na ošatenie a obuv vo výške 10,- eur mesačne, 4. na lieky
vo výške 5,- eur mesačne, 5. na bývanie vo výške 65,- eur mesačne (súd vychádzal z celkovej výšky
výdavkov uvedených navrhovateľkou ako jej výdavky na nájom, t. j. zo sumy 130,- eur mesačne, ktorú
rozdelil na dve osoby, a to na navrhovateľku a maloletú odporkyňu II.). Súd však v ďalšom považoval
navrhovateľkou uvedené výdavky na stravu maloletej odporkyne II. za neprimerane nízke, a to vzhľadom

k tomu, že by tieto výdavky v prepočte na jeden deň zodpovedali len sume 0,67 eur (20,- eur / 30
dní ako priemerná dĺžka kalendárneho mesiaca = 0,67 eur) a vychádzal tak z hľadiska kvantity týchto
výdavkov zo sumy 60,- eur mesačne (zodpovedá sume 2,- eurá denne) ako sume primeranej veku a
potrebám maloletej odporkyne II. v období od 2 rokov do 6 rokov jej života. Súčasne súd prihliadal aj
na určité výdavky spojené s návštevou materskej školy maloletou odporkyňou II., ako tieto vyplynuli z

vyššie uvedeného potvrdenia Materskej školy „Zvedavé dvojčatá“, Vrútky zo dňa 16.01.2012 a napokon
aj na už zmienené výdavky spojené s fyzickým a duševným vývojom a rozvojom osobnosti maloletej
odporkyne II., ktoré určil podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p.) vo výške 10,- eur mesačne.
VdruhomposudzovanomobdobísúdpovažovalzaodôvodnenépotrebymaloletejodporkyneII.rovnako
jejzákladnéživotnépotreby[zabezpečeniestravovania,zdravotnejstarostlivosti(ktorúužniejepotrebné

zabezpečovať vo zvýšenej miere vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľky na pojednávaní dňa 08.12.2015
o dobrom zdravotnom stave odporkyne II.), ošatenia a obutia, osobnej hygieny, potrieb bývania], a
rovnako aj potreby súvisiace s jej ďalším fyzickým a duševným vývojom a rozvojom jej osobnosti
(zabezpečenie školských potrieb, zabezpečenie hračiek a literatúry určených deťom školského veku,
návštevy detských kultúrnych predstavení a pohybových aktivít a pod.). Navrhovateľka tieto výdavky

špecifikovala na pojednávaní dňa 08.12.2015, a to: 1. na stravu vo výške 23,- eur mesačne, 2. na školské
pomôcky vo výške 10,- eur mesačne, 3. na školskú družinu 17,- eur, 4. na príspevok do rodičovského
fondu vo výške 10,- eur ročne, 5. na ošatenie a obuv vo vyššej sume, ako tomu bolo v predchádzajúcom
období (čo súd považoval za dôvodné vzhľadom k rastu a veku maloletej odporkyne II.), 6. na bývanie
vo výške 110,- eur mesačne (súd vychádzal z celkovej výšky výdavkov uvedených navrhovateľkou ako

jej výdavky na nájom, t. j. zo sumy 220,- eur mesačne, ktorú rozdelil na dve osoby, a to opätovne na
navrhovateľkuamaloletúodporkyňuII.).Súčasnesúdprihliadalajnavýdavkyspojenésozabezpečením
hygieny maloletej vo výške 10,- eur mesačne, ktorú vzhľadom na vek maloletej považoval podľa svojej
úvahy (§ 136 O.s.p.) za primeranú (tieto výdavky sa oproti prvému obdobiu nepochybne znížili vzhľadom
k tomu, že maloletá odporkyňa II. už nenosí plienky a ani nepotrebuje používať kozmetiku určenú pre

deti v útlom veku), ako aj výdavky spojené s ďalším fyzickým a duševným vývojom a rozvojom osobnosti
maloletej odporkyne II., ktoré určil podľa svojej úvahy (§ 136 O.s.p.) rovnako ako v prvom období vo
výške 10,- eur mesačne. Súd však rovnako, ako tomu bolo v prvom období, považoval navrhovateľkou
uvedené výdavky na stravu maloletej odporkyne II. za neprimerane nízke, a to vzhľadom k tomu, že bytieto výdavky v prepočte na jeden deň zodpovedali len sume 0,77 eur (23,- eur / 30 dní ako priemerná
dĺžka kalendárneho mesiaca = 0,77 eur) a vychádzal tak z hľadiska kvantity týchto výdavkov zo sumy
75,- eur mesačne (zodpovedá sume 2,50 eur denne) ako sume primeranej veku a potrebám maloletej

odporkyne II. v období po 6 roku jej života.
Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu I., z ktorých vychádzal pri svojom
rozhodnutí o výške vyživovacej povinnosti odporcu I. k maloletej odporkyni II., súd opätovne poukazuje
na to, že dožiadaním príslušného súdu vo V. B. o zabezpečenie dôkazov potrebných na zistenie
skutkového stavu súvisiaceho s riešením uvedenej nastolenej otázky, sa podarilo zabezpečiť len veľmi

málo dôkazov. Súd tak nemal ďalšiu možnosť zabezpečiť väčšie množstvo dôkazov. Súd tak vychádzal z
toho,že(akotovyplývazpotvrdeniaposkytovateľazdravotnejstarostlivostiSt.Luke´sSurgery,Mowbray
Square Medial Centre, Harrogate, HG1 5AR zo dňa 06.02.2012) odporca I. trpí záchvatmi paniky a
agorafóbiou (podľa wikipédie: Chorobný strach z pobytu v
otvorenom priestore. Ide o celú skupinu fóbií zahŕňajúcu strach z opustenia domova; z obchodu, tlačeníc
a verejných priestorov; z cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez sprievodu.), nie je

zamestnaný. Pokiaľ ide o príjem odporcu I., súd vychádzal z odporom I. predložených listín, a to najmä
z výpisu z jeho bankového účtu, z ktorého vyplynulo, že na tomto účte sú pravidelne pripisované: suma
216,10 L každé dva týždne a suma 256,88 L mesačne. Pokiaľ ide príjem odporcu I., súd tak vychádzal zo
sumy689,08Lmesačne[(2x216,10L)+256,88L=689,08L].Aksúdvychádzalzovšeobecneznámych
údajov (§ 121 O.s.p.) - priebehu menového kurzu euru voči libre šterlingov za obdobie od 14.09.2010 do

31.08.2014 a za obdobie od 01.09.2014 do 08.12.2015 - zverejnených Národnou bankou Slovenska (na
www.nbs.sk ), tento sa pohyboval v období od 14.09.2010 do 31.08.2014 v rozpätí
od 1,- euro = 0,77835 L do 1,- euro = 0,905 L a v období od 01.09.2014 do 08.12.2015 v rozpätí od
1,- euro = 0,6963 L do 1,- euro = 0,80235 L. Vychádzajúc z tohto menového kurzu a príjmu odporcu I.
vo výške 689,08 L, sa príjem odporcu v období od 14.09.2010 do 31.08.2014 pohyboval v rozmedzí od

761,41 eur do 885,31 eur a v období od 01.09.2014 do 08.12.2015 v rozmedzí od 858,83 eur do 989,63
eur. Súčasne súd prihliadal u odporcu na výdavky spojené s bývaním, ktoré opätovne súd zvažoval
podľa odporcom predložených listinných dôkazov (týkajúcich sa ešte obdobia prelomu rokov 2011 a
2012, keďže sa súdu nepodarilo zabezpečiť iné dôkazy, pričom tieto vzhľadom na osoby bývajúce v
predmetnombytenaadreseG.X,XN.U.J.O.O.XAD,t.j.naodporcuI.aU.C.,delilnapolovicu),ato:1.

nanájomnévovýške375,-Lmesačne(1/2-vicezosumy750,-L),2.natelekomunikačnéslužbyvovýške
62,10 štvrťročne (1/2 zo sumy 124,20 L ako predplatného za obdobie od 28.12.2011 do 27.03.2012),
t. j. vo výške 20,70 L mesačne, 3. na dodávky plynu a elektriny vo výške 123,20 L za obdobie od
30.11.2011 do 18.02.2012 (ako 1/2-vice zo sumy 246,39 L ako sumy vyúčtovanej dodávateľom plynu a
elektriny za obdobie od 30.11.2011 do 18.02.2012, t. j. za obdobie cca 2 a pol mesiaca), t. j. vo výške

49,28 L mesačne (suma 123,20 L / 2,5 mesiaca), 4. za odber vody a vypúšťanie odpadových vôd vo
výške 196,58 L ročne (1/2-vice zo sumy 393,15 L ako sumy vyúčtovanej dodávateľom za obdobie od
01.04.2011 do 31.03.2012), t. j. 16,38 L mesačne a 5. na miestnu daň vo výške 122,35 L ročne [rozdiel
1/2-vice z vyrubenej sumy 1.372,16 L a príspevku na daň vo výške 563,73 L priznanému odporcovi
II., ako to vyplýva z oznámenia o rozhodnutí Benefit Services, Scottsdale House, Springfield Avenue,

Harrogate, N Yorkshire, HG1 2SD zo dňa 10.03.2011, podľa ktorého bol odporcovi II. priznaný týždenný
príspevok na miestnu daň vo výške 10,78 L; t. j. (1.372,16 L / 2) - 563,73 L = 122,35 L], t. j. 10,20
L mesačne. Spolu tak uvažoval súd s výdavkami odporcu I. na bývanie v celkovej výške 471,56 L
mesačne. V ďalšom súd uvažoval (opätovne s využitím úvahy podľa § 136 O.s.p.) s výdavkami odporcu
I. súvisiacimi so zabezpečením jeho ďalších potrieb (strava, ošatenie, obutie, hygiena, záujmy) do výšky

100,- L mesačne. Po odčítaní vyššie uvažovaných výdavkov odporcu I. od uvažovaných príjmov odporcu
I.zostávasuma117,52L,čovprepočtevyššieuvedenýmimenovýmikurzamiNárodnejbankySlovenska
zodpovedá v období od 14.09.2010 do 31.08.2014 sume v rozpätí od 129,86 eur do 150,99 eur a v
obdobíod01.01.2014do08.12.2015sumevrozpätíod146,47eurdo168,78eur.Pokiaľideomajetkové
pomery odporcu I., v konaní nevyšlo najavo, že by odporca I. bol vlastníkom akéhokoľvek majetku vyššej

hodnoty. Pokiaľ odporca tvrdil, že má ešte ďalšie dieťa s inou ženou ako s navrhovateľkou, súd nemal
v konaní preukázané tieto jeho tvrdenia. Súd poukazuje na to, že odporca ani len neuviedol meno
a priezvisko takéhoto dieťaťa, jeho vek a ani to, či na jeho výživu v akejkoľvek forme prispieva. Súd
tak nemohol zohľadniť tieto skutkové tvrdenia odporcu pri posudzovaní jeho možností, schopností a
majetkových pomerov podľa cit. ust. § 75 ods. 1 ZoR.

Súd tak vychádzajúc z uvedených skutkových záverov a úvah a na základe vyššie uvedeného právneho
posúdenia určil vyživovaciu povinnosť odporcu I. voči maloletej odporkyni II. za obdobie od 14.09.2010
do 31.08.2014 v sume 100,- eur mesačne a s účinnosťou od 01.01.2014 v sume 130,- eur mesačne,
ktorého zročnosť stanovil v súlade s cit. ust. § 76 ods. 1 ZoR do konca kalendárneho mesiacapredchádzajúceho kalendárneho mesiaca, za ktorý je takto povinný prispievať na výživu maloletej
odporkyne II.
Zároveň súd vo výroku tohto rozsudku zaviazal odporcu zaplatiť maloletej odporkyni (k rukám jej matky

navrhovateľky) ku dňu rozhodnutia vo veci (t. j. ku dňu 08.12.2015) už zročné zameškané výživné za
obdobie od 14.09.2010 do 31.12.2015 (vzhľadom k tomu, že k zročnosti výživného za mesiac december
2015 došlo dňa 30.11.2015) zohľadniac skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že
by si odporca I. doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť plnil čo i len čiastočne, a to v celkovej výške
6.836,67 eur v nasledovnej špecifikácii:

- v sume 56,67 eur za obdobie od 14.09.2010 do 30.09.2010, t. j. pomernú časť výživného vo výške 100,-
eur pripadajúcu na 17 dní mesiaca september 2010; výpočet: 100,- eur / 30 dní mesiaca september
2010 x 17 dní uvedeného obdobia = 100,- eur / 30 x 17 = 56,67 eur;
- v sume 4.700,- eur za obdobie od 01.10.2010 do 31.08.2014, t. j. za obdobie 47 kalendárnych mesiacov
za každý mesiac vo výške 100,- eur; výpočet: 47 x 100,- eur = 4.700,- eur;
- v sume 2.080,- eur za obdobie od 01.09.2014 do 31.12.2015, t. j. za obdobie 16 kalendárnych mesiacov

za každý mesiac vo výške 130,- eur; výpočet: 16 x 130,- eur = 2.080,- eur;
pričom odporcovi v zmysle cit. ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil zameškané výživné splácať v splátkach
vo výške 60,- eur mesačne až do úplného splatenia zameškaného výživného so zročnosťou a za
podmienok, ako sú tieto uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pri určovaní výšky splátok súd jednak
prihliadal na už opísané možnosti a schopnosti odporcu I., ako aj na to, aby k zaplateniu zameškaného

výživného došlo ešte v dobe do dovŕšenia plnoletosti odporkyne II.
Súd napokon o úprave styku odporcu I. s maloletou odporkyňou II. v zmysle cit. ust. § 25 ods. 2
ZoR rozhodol s poukazom na zistený skutkový stav vo veci, že osobné vzťahy medzi odporcom I. a
maloletou odporkyňou II. nie sú vôbec vyvinuté (je takmer isté, že sa vôbec nepoznajú), ako aj vzhľadom
k tomu, že vzdialenosť bydlísk týchto je značná (vzdušnou čiarou cca 1.500 km), čo výrazne sťažuje ich

stretávanie sa, ta, že styk odporcu I. s maloletou odporkyňou II. neupravil. Bude v budúcnosti záležať
hlavne na odporcovi I., aby iniciatívne nadviazal kontakt s maloletou odporkyňou II. za účelom rozvoja
ich príbuzenských vzťahov, a to tak, aby mohlo prebiehať ich stretávanie, v čom by na druhej strane
nemala odporcovi I. v budúcnosti brániť navrhovateľka.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. s poukazom na zložitosť prípadu

spočívajúcu vo vyššom počte účastníkov konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.