Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/657/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113236917
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113236917.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 01 Nitra, IČO: 36 550 949, proti žalovanému: V. V.,
bytom V. XX, XXX XX J. M., o zaplatenie sumy 662,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/109/2016-38 zo dňa 28.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 0,43 eura s 9%
ročným úrokom z omeškania od 19.06.2012 do zaplatenia a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 661,64 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.06.2012 do zaplatenia ako aj
náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 39,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
veci samej tak rozhodol na základe zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 09.11.2004 zmluvu
o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd, predmetom ktorej bola dodávka
vody z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody a odvádzanie odpadových vôd verejnou
kanalizáciou. Množstvo dodávanej a odvádzanej vody bolo stanovené vodomerom umiestneným na
vodovodnej prípojke. Žalovaný v marci 2012 žalobcovi oznámil poškodenie vodomeru mrazom a
požiadal o výmenu. Tiež uhradil náklady spojené s jeho výmenou. Žalobca žalovanému vyúčtoval vodné
aj stočné za vodu, ktorá vodomerom pretiekla, a po reklamácii vyúčtovania žalovaným a preverení
skutkového stavu žalobca vyúčtoval žalovanému len vodné vo výške 666,42 eura faktúrou č. 426000332,
splatnou dňa 18.06.2012. Žalovaný uhradil 4,35 eura pred podaním žaloby a 0,43 eura po podaní žaloby,
no množstvo pretečenej vody a jeho zodpovednosť za vzniknutú situáciu spochybnil. Uplatnené právo
žalobcu súd považoval za opodstatnené, čo odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 420 ods. 1, §
442 ods. 1, § 443, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 1,3 zákona č. 442/2002 Z. z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o
regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách“) a § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedených zákonných
ustanovení súd vyvodil zodpovednosť žalovaného ako odberateľa za poškodenie vodomeru a s tým
spojenými následkami, t.j. s úhradou nákladov za výmenu meradla a náhradou škody, ktorá predstavuje
množstvo pretečenej vody. Žalobca škodu vyúčtoval podľa odčítania stavu na vodomere za prítomnosti
žalovaného a ak mal žalovaný pochybnosti o správnosti údajov odčítaných z meradla, mohol požiadať
žalobcu o jeho preskúšanie. Na strane žalovaného došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej mu zo

zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, pretože nezabezpečil dostatočnú ochranu
vodomeru a v dôsledku toho došlo následkom mrazov k jeho poškodeniu. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla,
predstavuje množstvo pretečenej vody vo výške 661,64 eura, a to po zohľadnení čiastočnej úhrady vo
výške 4,78 eura. Súd teda žalobe vyhovel a priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške, t.j.
o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v čase
omeškania z dlžnej sumy od 19.06.2012 do zaplatenia s tým, že splatnosť dlhu nastala podľa faktúry
dňa 18.06.2012. Zastavenie časti konania súd oprel o skutočnosť, že žalobca vzal čiastočne žalobu
späť (§ 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,
účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“). Výrok o trovách konania
súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol výrok rozsudku
súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatení sumy 661,94 eura s 9% ročným úrokom z omeškania
od 19.06.2012 do zaplatenia zrušiť. Namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne
posúdenie veci, ktoré sú zapríčinené nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných pre zistenie
rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že vzniknutá škoda nebola zapríčinená jeho osobou, ani
neprimeranou ochranou vodomeru proti poškodeniu, lebo vodovodná šachta s meradlom je predpisovo
štandardná. Žalobca upozornil na možnosť skrytej vady vodomeru, ktorá sa prejavila po nejakej dobe, a
to povolením materiálu pod tlakom. Na základe týchto skutočností navrhol preskúmanie iných prípadov
poškodenia vodomeru a preskúmanie predmetného vodomeru nezávislým znalcom.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie do ukončenia dokazovania nenavrhol
vykonanie žiadnych dôkazov. Tvrdenie, či dodanú vodu spotreboval alebo nie, je irelevantné, pretože
žalobca dodávku vody kvalitou a tlakom splnil vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej
prípojky, tak ako je to uvedené § 24 ods. 2 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Skutočnosť odstavenia vody v celej nehnuteľnosti svedčí o tom, že prívod vody pred vodomerom nebol
uzatvorený, pričom stojaca voda v ňom zamrzla, čím sa poškodila tesnosť telesa vodomeru a následne
voda vytiekla po pretečení počítadlom šachty. Poukázal na ustanovenie § 30 ods. 1 zákona o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, v zmysle ktorého žalovaný nepožiadal žalobcu o preskúšanie
vodomeru v čase vyúčtovania množstva dodanej vody a v rámci súdneho konania toto preskúšanie z
dôvodu časového odstupu už nebolo možné.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal vec v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po
prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa
stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej
inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne
aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku ako aj
Občianskeho zákonníka a zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, na ktoré aj
odvolací súd poukazuje. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne právne významné okolnosti,
ktoré by mohli rozhodnutie súdu prvej inštancie zvrátiť. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku
týkajúcom sa zastavenia časti konania v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Na
dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

5. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 30 ods. 1 a 3 zákona o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodenie
vodomeru bolo spôsobené tým, že žalovaný nezabezpečil dostatočnú ochranu meracieho zariadenia
proti mrazu, a preto mu vznikla povinnosť uhradiť škodu a náklady spojené s výmenou alebo opravou
meradla. V prípade pochybnosti o správnosti údajov meradla alebo zistenia poruchy na meradle, mal
právo požiadať vlastníka verejného vodovodu, ktorým je žalobca, o preskúšanie vodomeru. Ak by

vodomer nespĺňal prípustnú odchýlku, vzniknutú škodu by znášal žalobca. Odvolací súd v tomto smere
poukazuje aj na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a),d),e) zákona o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, podľa ktorého je odberateľ povinný dodržiavať podmienky ustanovené v prevádzkovom
poriadku verejného vodovodu alebo v prevádzkovom poriadku verejnej kanalizácie a podmienky
dohodnuté v zmluve uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu, oznámiť prevádzkovateľovi zistenú
poruchu na vodovodnej alebo kanalizačnej prípojke vrátane poruchy na meradle a najmä dbať o to,
aby nedošlo k poškodeniu meradla, k jeho odstráneniu alebo k inému neoprávnenému zásahu na
meradle. Uvedená povinnosť je odberateľovi uložená zákonom v nadväznosti na ustanovenie čl. 13 ods.
1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na
základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Keďže bolo nesporné, že
k poškodeniu vodomeru došlo v dôsledku pôsobenia nepriaznivého počasia a žalovaný netvrdil a ani
nepreukázal, že v tomto smere zabezpečil jeho ochranu, potom za vzniknutú škodu spôsobenú únikom
konkrétneho množstva vody pre poškodenie vodomeru mrazom zodpovedá v súlade so zákonnými
ustanoveniami, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku správne citoval a na ktoré
odvolací súd poukazuje s doplnením o vyššie citované ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a),d),e) zákona o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Žalovaný mohol využiť aj možnosť požiadať žalobcu
o preskúšanie meracieho zariadenia, čo však neurobil. V priebehu prvoinštančného konania mohol
navrhnúť aj právne významné dôkazy v súlade s písomným poučením, ktoré mu súd zaslal spolu s
predvolaním na pojednávanie; tieto dôkazy však navrhol až v podanom odvolaní, čo bolo pre nesplnenie
zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 366 CSP neprípustné. Odvolanie žalovaného preto
odvolací súd posúdil ako neopodstatnené.

6. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mal úspešný žalobca nárok na náhradu trov konania
(§ 255 ods. 1 CSP). V tomto štádiu konania mu však žiadne trovy nevznikli, odvolací súd preto rozhodol
(§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.