Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/317/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115214612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115214612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členiek

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vprávnej veci žalobcu : SWAN, a.s., so sídlom v
Bratislave, Borská 6, IČO : 47 258 314 , zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovanej : C. I. , trvale bytom G. F. , o zaplatenie 293,16
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. januára 2016, č.k.
18C/249/2015-48, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd návrh zamietol, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie , uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 102,26,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 24,67,- eur
od 26.02.2015 do zaplatenia, vo výške 5,25% ročne zo sumy 47,65,- eur od 24.12.2013 do zaplatenia
a zo sumy 29,94,- eur od 25.01.2014 do zaplatenia. V zvyšnej časti návrh zamietol.

2. Právne vec posúdil podľa § 51, § 52 ods. 1-4, § 488 , § 559 ods. 2O, § 544 ods. 1,2 , § 517 ods.
1a 2 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektornických komunikáciách, §

3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

3. Vodôvodneníuviedol,že žalobca uzatvorilsožalovanou nazákladezmluvyoposkytovaníverejných
služieb zo dňa 28.05.2013 objednávku služieb MAX Multimedia dňa 29.05.2013, na základe ktorých
poskytoval žalovanej verejnú elektronickú komunikačnú službu v zmysle dojednaných podmienok. Za
poskytnuté služby vystavil žalovanej faktúru č. 1131126166 vo výške 31,07 eur splatnú dňa 22.11.2013,
dobropis č. 1150241027 k faktúre č. 1131126166 na sumu 6,40 eur splatný dňa 25.02.2015, faktúru č.

1131228442 vo výške 47,65 eur splatnú dňa 23.12.2013, faktúru č. 1140129140 vo výške 29,94 eur
splatnú dňa 24.01.2014 a faktúru č. 1140440435 vo výške 494,74 eur splatnú dňa 24.04.2014. Upresnil,
že z faktúry č. 1140440435 si uplatňuje len položky č. 2 a 3 celkom v sume 190,90 eur, a teda výška
celkovej dlžnej sumy predstavuje 293,16 eur.

4. Z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že účastníci dňa 28.05.2013 medzi sebou
uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať

žalovanej verejnú elektronickú komunikačnú službu špecifikovanú v objednávke, a to TRIO M a
súčasne jej poskytol zriadenie služby Internet, inštaláciu a zapožičanie HD Set-Top-Boxu Zenterio
STC-ZI3040, zriadenie hlasovej služby a zariadenie Panasonic KX-TG 1611. Za poskytnuté služby
sa žalovaná zaviazala platiť mesačný poplatok vo výške 18,99 eur. Zmluva bola uzavretá na dobuneurčitú. Z preberacieho protokolu je zrejmé, že žalobca žalovanej odovzdal a žalovaná prevzala
STB-STC-Zi3040, IPTEL Panasonic KX-TG1611FX a IPTEL-SPA 122 dňa 31.05.2015. Faktúrou č.
1131126166 zo dňa 08.11.2013, splatnou dňa 22.11.2013, vyfakturoval žalobca žalovanej za poskytnuté

služby sumu 31,07 eur, dobropisom č. 1150241027 zo dňa 11.02.2015, splatným dňa 25.02.2015,
dobropisoval žalobca žalovanej sumu 6,40 eur, pričom dobropis sa vzťahoval k faktúre č. 1131126166.
Faktúrou č. 1131228442 zo dňa 09.12.2013, splatnou dňa 23.12.2013, vyfakturoval žalobca žalovanej
za poskytnuté služby sumu 47,65 eur, faktúrou č. 1140129140 zo dňa 10.01.2014, splatnou
dňa 24.01.2014, vyfakturoval žalobca žalovanej za poskytnuté služby sumu 29,94 eur, faktúrou č.

1140440435 zo dňa 10.04.2014, splatnou dňa 24.04.2014, vyfakturoval žalobca žalovanej peňažnú
náhradu škody vo výške 303,84 eur, zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia vo výške 135,90 eur
a zmluvnú pokutu za nevrátenie ATA prevodníka vo výške 55 eur; celkom vyfakturoval sumu 494,74
eur. Z odstúpenia od zmluvy zo dňa 17.03.2014 je zrejmé, že žalobca odstúpil od zmluvy uzavretej so
žalovanou z dôvodu, že táto neuhradila svoje splatné záväzky vyplývajúce jej zo zmluvy. Z cenníka
služieb žalobcu vyplýva výška zmluvnej pokuty za nevrátenie STB v sume 135,0 eur a výška zmluvnej

pokuty za nevrátenie ATA prevodníka v sume 55 eur.

5. Okresný súd mal za preukázané, že návrh podaný žalobcom je čiastočne dôvodný. Žalobca uzavrel
so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej si žalovaná u žalobcu
objednala dodávanie elektronickej komunikačnej služby, a to účastnícky programy "TRIO M". Na základe

tejto zmluvy bol žalobca povinný dodávať žalovanej elektronické komunikačné služby a žalovanej
naproti tomu vznikla povinnosť za dodané služby včas a riadne platiť. Žalovaná si však túto svoju
povinnosť nesplnila, keď za služby dodané žalobcom vyfakturované faktúrami č. č. 1131126166 zo dňa
08.11.2013, č. 1131228442 zo dňa 09.12.2013 a č. 1140129140 zo dňa 10.01.2014, v celkovej výške
102,26 eur nezaplatila. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal z tvrdení žalobcu a z predložených

faktúr, o ktorých nemal dôvod pochybovať, pričom žalovaná tieto jeho tvrdenia nijakým spôsobom
nerozporovala. S poukazom na uvedené súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 102,26
eurtitulomneuhradenýchslužieb.Podľačl.10bod10.3Všeobecnýchpodmienok,vprípade,akúčastník
porušípovinnosťpodľabodu4.1písm.o)týchtovšeobecnýchpodmienokavlehotetamuvedenejnevráti
spoločnosti SWAN jej zariadenia nepoškodené s kompletným príslušenstvom, spoločnosť SWAN je po

márnom uplynutí lehoty podľa bodu 4.1 písm. o) týchto Všeobecných podmienok oprávnená uplatniť si
voči účastníkovi zmluvnú pokutu vo výške , ktorá je pre príslušný druh zariadenia uvedená v aktuálnom
cenníku spoločnosti SWAN, a to na základe faktúry. Účastník je povinný túto faktúru zaplatiť v lehote
14 dní od jej vystavenia. Zaplatenie zmluvnej pokuty nezbavuje účastníka povinnosti vrátiť zariadenia
spoločnosti SWAN.

6. Žalobca si návrhom uplatnil i nárok na zaplatenie zmluvných pokút, a to zmluvnú pokutu za
nevrátenie zariadenia vo výške 135,90 eur a zmluvnú pokutu za nevrátenie ATA prevodníka vo výške
55 eur; celkom 190,90 eur. Uvedené zmluvné pokuty žalovanej vyfakturoval faktúrou č. 1140440435
zo dňa 10.04.2014. Pri posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu sa súd zaoberal predovšetkým jej

formálnymi náležitosťami. V zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ zmluvná pokuta musí
byť dojednaná písomne a musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia. Na tomto mieste
súd konštatuje, že uplatnená zmluvná pokuta je síce dojednaná v písomnej forme, avšak absentuje jej
druhá podstatná náležitosť, a to určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia. Spôsobom
určenia výšky zmluvnej pokuty sa rozumie určitý výpočet, ktorým je možné výšku zmluvnej pokuty

určiť. V žiadnom prípade nemožno za spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty považovať odkaz na
cenník, ktorý navyše nie je ani neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a podlieha zmenám. Takisto odkaz na
"aktuálny cenník" je nezrozumiteľný, nakoľko z neho nevyplýva, či sa jedná o cenník aktuálny v čase
uzavretia zmluvy alebo cenník aktuálny v čase porušenia povinnosti. Vzhľadom na uvedené súd ustálil,
že žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta nebola platne dojednaná, a preto návrh v tejto časti spolu s

prináležiacim úrokom z omeškania zamietol. Záverom súd poznamenáva, že na vyjadrenie žalobcu zo
dňa 08.02.2016, doručené súdu dňa 11.02.2016, neprihliadol, nakoľko toto bolo súdu doručené až po
vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa
do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v
zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo výške vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,67 eur

od 26.02.2015 do zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 47,65 eur od 24.12.2013 do zaplatenia,
zo sumy 29,94 eur od 25.01.2014 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je odporkyňa povinná úroky z
omeškania platiť, že vždy dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej faktúry.7. V danom prípade mal každý z účastníkov úspech vo veci len čiastočný (žalobca mal úspech vo výške
35 % a žalovaná mala úspech vo výške 65 %). Žalovaná bola však úspešnejšia, ale vzhľadom k tomu,
že si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ju nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku
rozsudku okresného súdu , ktorým okresný súd zamietol jeho žalobu v časti o zaplatenie sumy
190,90 eur / nárok na náhradu škody za nevrátenie Set- Top- Boxu a prevodníka ATA/. Uviedol, že

žalovaná s ním uzavrela na základe objednávky služieb zmluvu o pripojení s tým, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky na poskytovanie služby MAX Multimedia spoločnosti
SWAN, a.s.. Poukázal na znenie všeobecných podmienok, z ktorých vyplýva, že spoločnosť SWAN a
účastník zodpovedajú za škody nimi spôsobené v dôsledku zavineného porušenia povinnosti uvedenej
v zákone, v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že z predloženého
preberacieho protokolu je zrejmé, že žalovanej dodal a táto prevzala zariadenie set-top-box a zariadenie

ATA prevodník dňa 31.05.2013. Žalovaná porušila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy a zo
všeobecnýchobchodnýchpodmienoktým,ženezaplatilazaslužbydodanéžalobcom.Nazákladetýchto
skutočností bol žalobca nútený odstúpiť od zmluvy, čím žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi
zariadenia,ktoréodnehonavyužívanieslužiebprevzala.Žalovanásvojupovinnosťnesplnila,zariadenia
nevrátila, čím vznikla žalobcovi škoda. Pri určení výšky škody vychádzal z ceny zariadenia vo výške

135,90,- eur za Set-Top- Box a sumy 55,- eur za ATA prevodník. Služby, ktoré žalobca poskytol o
zvýhodnenej cene žalovaná využila, nezaplatila za ne dojednanú cenu, nedodržala dohodnutú dobu
viazanosti a navyše si ponechala zariadenie, ktoré si od žalobcu prenajala. Z tohto dôvodu žalobca
žiadal okrem ceny za poskytnuté služby zaplatiť aj škodu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že mu
nevrátila zariadenie. Žalobca potom poukázal na ustanovenie § 79 O.s.p. , keď účastník konania nie je povinný právne vec kvalifikovať a súd
nie je viazaný právnou kvalifikáciou. Okresný súd mal nárok žalobcu na úhradu sumy posúdiť ako nárok
na náhradu škody.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

10. Po vyhlásení napadnutého rozsudku okresného súdu a po podaní odvolania žalobcom došlo
k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v
prejednávanej veci rozhodoval. CSP v § 470 ods. 1 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací
súd postupoval v odvolacom konaní podľa nového procesného predpisu - CSP.

11. Krajský súd v Trenčíne , ako odvolací súd , preskúmal rozsudok okresného súdu v zmysle
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej
zamietavej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v tejto
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej bola žalovanej uložená povinnosť /výrok I./ odvolaním
napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozsudok okresného súdu právoplatný a rozhodovaním
odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP /.

13. Okresný súd pri rozhodnutí o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 190,90 eur vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

CSP. Pri rozhodovaní okresný súd použil
správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací
súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi okresného súdu a z tohto dôvodu si odvolací
súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods.2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu
dodáva nasledovné:

14. Žalobca v žalobe uvedený nárok o zaplatenie 293,16 eur určil odkazom na faktúru č. 1140440435
zo dňa 10.04.2014, splatnú dňa 24.04.2014, ktorou žalovanej vyfakturoval okrem iného aj zmluvnú
pokutu za nevrátenie zariadenia v sume 190,90 eur.

15. Ako správne uviedol okresný súd , uplatnený nárok žalobcu titulom zmluvnej pokuty je

možné dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku, pričom je potrebné zmluvnú pokutu obligatórne
dojednať v písomnej forme /§ 544 Občianskeho zákonníka /. Podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej výpočtu
a určenie záväzku, porušením ktorého nárok na zmluvnú pokutu vzniká.

16. Vykonaným dokazovaním písomné dojednanie zmluvnej pokuty medzi žalobcom a žalovanou

preukázané bolo a tento záver okresného súdu nerozporuje ani samotný žalobca vo svojom odvolaní. V
danom prípade však absentuje jej druhá podstatná náležitosť a to určenie výšky zmluvnej pokuty alebo
spôsobo jej určenia. Okresný súd správne uzavrel, že pokiaľ spôsobom určenia výšky zmluvnej pokuty
sa rozumie určitý výpočet, ktorým je možné výšku zmluvnej pokuty určiť. V žiadnom prípade nemožno za
spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty považovať odkaz na cenník, ktorý navyše nie je neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy a preto zmluvná pokuta nebula platne dojednaná. Pokiaľ teda žalobca v prejednávanej
veci vo faktúre, ktorú vystavil žalovanej, fakturoval zmluvnú pokutu vo výške 135,90,- eur a vo výške
55,- eur a to bez toho, aby mal takúto zmluvnú pokutu so žalovanou písomne dojednanú, bola jeho
žaloba v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia tejto zmluvnej pokuty nedôvodná.

17. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že daný nárok mohol byť
kvalifikovaný ako nárok na náhradu škody , pričom v zmysle ust. § 79 O.s.p. nie je povinný vec právne
kvalifikovať a súd nie je viazaný uvedenou právnou kvalifikáciou.

18. Súd je v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. /platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu / viazaný žalobou žalobcu, pričom
táto viazanosť sa netýka len žalobného petitu v žalobe ale aj toho, akým spôsobom žalobca opíše
v žalobe rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si svoje nároky vyjadrené v žalobnom petite
uplatňuje. Žalobca má v zmysle § 79 ods. 1 a 101 ods. 1 O.s.p. /platných a účinných v čase podania žaloby žalobcu/ povinnosť pravdivo

opísať rozhodujúce skutočnosti , na základe ktorých si uplatňuje v konaní svoje práva proti žalovanej
a musí teda opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré mu podľa neho zakladajú nárok, ktorého sa v konaní
proti žalovanej domáha. Právne posúdenie tohto nároku je potom samozrejme vecou konajúceho súdu
a žalobca nie je povinný svoj uplatnený nárok v žalobe ani neskôr právne kvalifikovať. Na druhej strane
konajúci súd nie je oprávnený dopĺňať a zisťovať žalobcom netvrdené rozhodujúce skutočnosti, ktoré by

inak odôvodňovali jeho uplatnený nárok a to ani v prípade, ak by v priebehu konania zistil, že tu existuje
nárok žalobcu voči žalovanému na základe iných skutkových okolností ako sú tie, ktoré na odôvodnenie
svojho nároku uviedol žalobca.

19. Aplikujúc uvedené závery na predmetnú právnu vec, možno uzavrieť, že okresný súd uplatnený

nárok žalobcu o zaplatenie 190,90 eur s príslušenstvom oprávnene posudzoval ako nárok na zaplatenie
poplatku-zmluvnej pokuty v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka.

20. Žalobca tento nárok vo svojej žalobe určil odkazom na príslušnú faktúru, ktorou žalovanej

túto sumu ako poplatok vyúčtoval. Uvedeným spôsobom žalobca opísal skutočnosti rozhodujúce na
posúdenie svojho uplatneného nároku a takto žalobcom opísané rozhodujúce skutočnosti neumožňujú
konajúcemu súdu uplatnený nárok posudzovať inak ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa §
544 Občianskeho zákonníka.

21. Na posúdenie tohto nároku ako nároku na náhradu škody, ako sa toho dožaduje vo svojom odvolaní
žalobca , by žalobca musel minimálne tvrdiť, že určité konanie žalovanej malo za následok ujmu v jeho
majetkovej sfére a preto sa od žalovanej dožaduje zaplatenie určitej sumy ako náhrady tejto ujmy. Takéto
skutkové tvrdenia však žalobca vo svojej žalobe a ani neskôr, do podania odvolania netvrdil a konajúcisúd preto nebol povinný ale ani oprávnený posudzovať tento uplatnený nárok žalobcu ako nárok na
náhradu škody, pretože by tým žalobu žalobcu prekročil.

22. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku II.
o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že nárok na ich náhradu žalovanej , ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nepriznal,
keďže jej trovy v odvolacom konaní nevznikli.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).