Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. december 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913207733
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7913207733.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobkyne: N. O., nar.XX.X.XXXX,

bytom R.Á. XX/XX, XXX XX Z. R. proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa a.s., Garbiarska 2,
040 71 Košice, IČO: 31690904, práv.zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blysťan s.r.o., so sídlom
Užhorodská 21, Košice, IČO: 47231785 za účasti Občianskeho združenia Ochrana spotrebiteľom a
vlastníkom bytov Škultétyho 3, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO:42249708 na strane žalobkyne o
zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej č.41 v Košiciach sp.zn.
2C/2604/2012 zo dňa 19.1.2012 v plnom rozsahu.

II. Súd nevyhovuje žiadosti o odklad vykonateľnosti rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa
19.1.2012 sp.zn. 2C/2604/2012 do právoplatnosti skončenia veci vedenej na OS Trebišov pod sp.zn.
9C/97/2013.
III. Žaloba o úhradu finančného zadosťučinenia sa zamieta.
IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
V. Súd nepriznáva náhradu trov konania Občianskemu združeniu Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom
bytov, Škultétyho 3, Košice, IČO:42249708.

VI. Žalovaný je povinný uhradiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok zo žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sume 331,50 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa
19.1.2012 sp.zn. 2C/2604/2012 podľa ust. §40 ods. 1 písm. c/ g/ j/ v spojitosti s ust. § 40 ods. 2
zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobu odôvodnila tým, že Arbitrážny súd Košice
nemal právomoc na konanie a rozhodovanie o návrhu žalovaného, pretože rozhodcovská doložka, na
základe ktorej mala byť právomoc Arbitrážneho súdu Košice založená, je neplatná. Poukázala na to, že

rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe tejto doložky došlo
k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka
nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Poukázala na to, že súdy
svojou judikatúrou už ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to
pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že pred rozhodcovským súdom v rozhodcovskom
konaní išlo o tzv. skrátené konanie podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu , ktoré bolo v

jej neprospech (1/3 lehoty v porovnaní s lehotou podľa §172 O.s.p.) a spôsobilo toto konanie hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania. Zároveň žiadala aj o
odklad vykonateľnosti predmetného rozsudku a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 54,22 Eur, lebo práve v takejto výške sa žalovaný chcel na jej úkor obohatiť.2.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa žalovaného žaloba je neurčitá a
nepreskúmateľná, lebo v petite sa neuvádza konkrétny zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského

rozsudku. Poukázal na 19 odôvodnenie smernice 93/13 EHS, ktoré nebolo prevzaté do právneho
poriadku SR a domáhal sa jeho priameho účinku na predmetný prípad. Podľa neho v danom prípade
neboli porušené žiadne predpisy na ochranu spotrebiteľa, aj keby sa toto odôvodnenie smernice
nevzťahovalo na predmetný poistný vzťah, lebo rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná,
nakoľko žalobkyňa mohla túto podmienku z poistného vzťahu vylúčiť nepodpísaním osobitného

dojednania. Ďalej poukázal na to, že nemožno rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže vo veci bolo rozhodnuté na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej
poukázal aj na záznam o potrebách a požiadavkách klienta, v ktorom je uvedené, že žalobkyni boli
poskytnuté odborné informácie a žiadne ďalšie vysvetlenia, dojednania nežiadala. Žalovaný má za
to, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov. Žalovaný v poslednom
písomnom podaní zo dňa 1.12.2016 poukázal na to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy, ku

ktorej došlo po 1. januári 2015 a ktorá sa na tento prípad vzťahuje od 1.4.2015, nakoľko žalovaný
do 31.3.2015 nepodal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý
žalobkyňa žiada zrušiť v tomto konaní, v súlade s ust. §243d EP stratil predmetný rozhodcovský
rozsudok záväznosť. Strata záväznosti zo zákona podľa §243d EP je de iure aj do facto zrušením
rozhodcovského rozsudku. Bez záväznosti nemožno hovoriť ani o právoplatnosti ani o vykonateľnosti,

nakoľko jedine záväznosť je takou základnou vlastnosťou rozhodnutia, ktorá ho činí rozhodnutím, čo
môže byť preskúmavané v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Akékoľvek úvahy o
právoplatnosti, vykonateľnosti, či dokonca o právnom záujme na určení sú v tomto prípade irelevantné.
Bezzáväznostineexistujerozhodcovskýrozsudokspôsobilýsúdnehoprieskumučizrušeniaaneexistuje
ani predmet tohto konania. Súd je v tomto prípade povinný žalobu zamietnuť, ak žalobkyňa nevezme

návrh späť. Čo sa týka finančného zadosťučinenia žalovaný poukázal na to, že v tomto konaní žalobkyňa
nemôže uplatniť nárok na primerané finančné zadosťučinenie, lebo konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku je zákonom stanovený procesný prostriedok, ktorý má jediný účel, a to preskúmanie či boli
splnené zákonné podmienky.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, podaniami a vyjadreniami žalovaného, listinnými
dôkazmi, obsahom spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/2604/2012 a zistil tento skutkový stav veci:

4.V konaní bolo zistené, že dňa 4.1.2012 podal žalovaný na Arbitrážny súd Košice návrh na začatie

konania, na základe ktorého žiadal, aby Arbitrážny súd Košice rozhodol o jeho pohľadávke voči
žalobkyni, ktorá pozostáva z nezaplatenej pohľadávky 54,22 Eur. Zároveň žiadal, aby súd uložil
žalobkyni povinnosť uhradiť aj trovy konania.

5.Arbitrážny súd Košice bez nariadenia pojednávania dňa 19.1.2012 rozhodol rozhodcovským
rozsudkom sp.zn. 2C/2604/2012 tak, že uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť pre žalovaného sumu 54,22
Euratrovyrozhodcovskéhokonaniavovýške276,-Eurdo5dníoddoručeniarozhodcovskéhorozsudku.
Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 15.4.2013.

6.Tieto skutočnosti súd zistil zo spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 2C/2604/2012.

7.Žalobkyňa v zákonnej 30 dňovej lehote dňa 15.5.2013 podala žalobu proti žalovanému, ktorou žiadala,
aby súd predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodov vyššie uvedených. Skutočnosť, že žaloba

bola podaná v zákonnej lehote, bola preukázaná v odvolacom konaní, čo vyplýva z uznesenia KS Košice
zo dňa 17.12.2015 č.k. 5Co/793/2014-245.

8.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde ako
nárok z poistnej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu. Ide o poistnú zmluvu zo dňa 18.6.2007

č.XXXXXXXXXX. Predmetom poistnej zmluvy bolo životné poistenie. Rovnako nebolo sporné medzi
stranami sporu, že k zmluve boli pripojené všeobecné poistné podmienky a ani to, že obsah
týchto poistných podmienok potvrdila žalobkyňa vlastnoručným podpisom dňa 18.6.2007. Súčasťou
všeobecnýchpoistnýchpodmienokboliajosobitnézmluvnédojednaniavyššieuvedenejpoistnejzmluvy.V bode 2 osobitných zmluvných dojednaní č.XX/XXXX k poistnej zmluve č.XXXXXXXXXX sa uvádza,
že „ poistník /poistený/ a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto

súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti, podrobia rozhodcovskému konaniu v
zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Aj toto
osobitné zmluvné dojednanie je opatrené podpisom žalobkyne, ako aj osoby konajúcej za žalovaného.

9.Podľa ust. §40 ods.1 písm. j/ zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v

čase podania žaloby, účastník rozhodcovského konania sa mohol žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené
všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

10.Podľa ust. §3 ods.1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami

o tom, že všetko alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

11.Podľa ust. §4 ods.1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky k zmluve.

12.Podľa ust. §5 ods.2 citovaného zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka,
tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

13.Podľa ust. §4 ods.8 zák.č.250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

14.Podľa ust. §52 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15.Podľa ust. §53 ods.4 písm.r/ OZ v znení účinnom v čase uzatvárania rozhodcovskej doložky
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

16.Podľa ust. §53 ods.5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17.Toto konanie bolo začaté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

18.Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/ ak nie je ustanovené inak, platí
Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

19.Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom

nadobudnutia účinnosti CSP zostávajú zachované.

20.Dňa 1.1.2015 nadobudol účinnosť zákon č.335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v §73 ods.1,3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že
ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa

použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.1.2015, zostávajú
zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia. Z uvedeného preto vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č.244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho
zákona č.335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v
čase jej uzavretia.

21.Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zrušil vyššie uvedený
rozhodcovskýrozsudokpotom,čozistil,žepodľarozhodcovskejdoložky,uzavretejmedzistranamisporu
dňa 18.6.2007, o nárokoch žalobkyne, vyplývajúcich z vyššie uvedenej poistnej zmluvy, môže výlučne
rozhodovať iba rozhodcovský súd. Takto formulovaný text rozhodcovskej doložky z 18.6.2007 nie je

medzistranamisporusporný.Vzhľadomnaust.§53ods.4písm.r/a§53ods.5OZdohodarozhodcovskej
doložky je neplatná, pretože sa v nej uvádza, že spory s dodávateľom, vyplývajúce z poistnej zmluvy
uzavretej medzi stranami sporu, je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní.
V prípade neprijateľných podmienok ide stále o porušenie všeobecne právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, a preto u žalobkyne bol daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

22.Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda ust.
§53 ods.4 písm.r/ OZ, ide o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke, a preto súd nie je
viazaný právnou kvalifikáciou neplatnosti právneho úkonu tak, ako ho určí strana. Z uvedeného dôvodu
súd bol toho názoru, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd

porušil všeobecne záväzný predpis na ochranu spotrebiteľa, ktorým je práve ust. §53 OZ. Toto vyplýva
aj z poznámky pod čiarou ako odkaz č.13 a práve na §53 OZ.

23.Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žaloba je neurčitá, nezrozumiteľná a
nepreskúmateľná, lebo v petite nie je uvedené zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa žalobkyňa

domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, tak podľa názoru súdu takéto tvrdenie žalovaného je
iba účelovou obranou, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla dôvody a konkrétne ustanovenia zákona,
podľa ktorých sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, teda jej návrh je určitý, zrozumiteľný
a preskúmateľný. Rovnako ostatné dôvody, uvádzané žalovaným súd považuje za neopodstatnené a
právne bezvýznamné vzhľadom k tomu, že v danom prípade poistná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi

stranami sporu je spotrebiteľská zmluva a dohoda o rozhodcovskej doložke je absolútne neplatným
právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a je v rozpore aj s dobrými mravmi. Žalovaný v konaní
nepreukázal, že by obsah rozhodcovskej doložky bol v súlade so zákonom, s ust. § 53 ods. 4 písm.
r/ a §53 ods. 5 OZ. Preukázanie skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje, že
spory medzi stranami sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, činí zo zákona takúto dohodu o

rozhodcovskej doložke neplatnou, tak ako to už bolo uvedené vyššie.

24.Ďalej súd poukazuje na to, že znenie smernice má význam pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly
uvedenejv§53ods.1OZ,pretožeužlentým,žetvorcasmerniceosobitnevprílohepoukázalnaniektoré
klauzuly nepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

25.Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/OZ „spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a

zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

26.Súd pri rozhodovaní o nároku žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku bral zreteľ aj

na ust. §243d zákona č.233/1995 Z.z., ktoré ustanovenie je prechodným ustanovením k právnym
úpravám účinným od 1.1.2015, ktoré ust.§243 v ods.1 ustanovuje, že exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do 3 mesiacov
od účinnosti tohto zákona Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote

nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Ide o prelomenie materiálnej /nie formálnej/ právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny
právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobkyne sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.27.Ďalej súd rozhodol o žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, že tejto

žiadosti nevyhovel, a to z toho dôvodu, že žalobkyňa nemá právny záujem na odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, pretože exekučné konanie sa nevedie na základe tohto rozhodcovského
rozsudku, žalovaný do 31.3.2015 nepodal návrh na vykonanie exekúcie a tak v súlade s ust. §243d EP
stratil predmetný rozhodcovský rozsudok záväznosť.

28.Žalobu žalobkyne o primerané finančné zadosťučinenie súd zamietol ako nedôvodnú, a to z dôvodu,
že podľa názoru súdu v tomto konaní, v ktorom preskúmal súd rozhodcovský rozsudok, nie je možné
priznanie finančného zadosťučinenia, pretože na to nie sú splnené zákonné podmienky. Takýto nárok
nemá oporu v zistenom skutkovom stave ohľadne intenzity poškodenia jej postavenia v súvislosti s
uplatnením nárokov žalovaného v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že išlo
o spor o zaplatenie 54,22Eur a za porušenie práva ohľadom tak nízkej sumy nemožno osobu finančne

zvýhodňovať. V tomto prípade v neprospech žalobkyne je, že nepodala odpor proti rozhodcovskému
rozsudku.

29.Podľa ust. §255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30.Strany sporu mali v konaní čiastočný úspech, a preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

31.Občianske združenie Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3, 040 01 Košice

vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník do 1.7.2016 na strane žalobkyne, ktorá mala v konaní
čiastočný úspech. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne súd rozhodol o trovách konania tohto
občianskeho združenia tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

32.Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa §4 ods.2 písm.za/ zák.č.71/1992 Zb.,

pretože ako spotrebiteľ sa domáha ochrany svojho práva na súde.

33.Keďže žalovaný nebol v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku úspešný, súd podľa §2
ods.2 zák.č.71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vo výške 331,50 Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 4 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.