Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207262
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614207262.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Alena Ernestová, v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČ : 26 429
705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi B. C.Č. G..
XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, A.A. G. Z., zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Za Šestnástkou 17,
Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1 117,01 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa zamieta.

V prevyšujúcej časti čo do uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % zo sumy 1157,01 eur

od 27.05.2011 do 01.03.2012 konanie zastavuje, zo sumy 1 147,01 eur od 02.03.2012 do 02.07.2012
konanie zastavuje, zo sumy 1 137,01 eur od 03.07.2012 do 02.08.2012 konanie zastavuje, zo sumy
1 127,01 eur od 03.08.2012 do 2.9.2012 konanie zastavuje, zo sumy 1 117,01 eur od 03.09.2012 do
zaplatenia konanie zastavuje.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Burociho náhradu
trov konania vo výške 223,36 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu

zmenkovú sumu vo výške 1 117,01 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 157,01 eur od
27.5.2011 do 1.3.2012, čo predstavuje sumu 809,91 eur, zo sumy 1 147,01 eur od 2.3.2012 do 2.7.2012,
čo predstavuje sumu 352,71 eur, zo sumy 1 137,01 eur od 3.7.2012 do 2.8.2012, čo predstavuje sumu
88,12 eur, zo sumy 1 127,01 eur od 3.8.2012 do 2.9.2012, čo predstavuje sumu 87,34 eur, zo sumy 1
117,01 eur od 3.9.2012 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 1 157,01 eur od 13.7.2011 do 1.3.2012,
čo predstavuje sumu 44,51 eur, zo sumy 1 147,01 eur od 2.3.2012 do 2.7.2012, čo predstavuje sumu
23,19 eur, zo sumy 1 137,01 eur od 3.7.2012 do 2.8.2012, čo predstavuje sumu 5,79 eur, zo sumy 1

127,01 eur od 3.8.2012 do 2.9.2012, čo predstavuje sumu 5,74 eur, zo sumy 1 117,01 eur od 3.9.2012 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,86 eur a náhradu trov konania.
Návrh na uplatnenie pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti
„údaje o pohľadávke“ navrhovateľ uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 21.12.2010 na zmenkovú sumu vo výške 1 157,01 eur, pričom sa zaviazal aj
k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.5.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
dňa 21.12.2010 na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.5.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku kzaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 40,-- eur. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou, ktorá má sídlo na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
odporcuvzmyslečlánku25ods.1písm.a/NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 4C/131/2014-20 zo dňa 19.6.2014 bez nariadenia
pojednávania. Uvedeným rozsudkom súd návrh navrhovateľa zamietol poukazujúc na článok 4 ods. 4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku navrhovateľa považoval za zjavne
neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti rozsudku bolo zo strany navrhovateľa podané odvolanie,

o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací súd uznesením č.k. 2Co/863/2014-47 zo dňa
16.7.2015 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd
v Košiciach uviedol, že súd nesprávne aplikoval článok 4 ods. 4 Nariadenia a nesprávne postupoval,
keď nepoužil jeho článok 5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že aj v konaní podľa Nariadenia
musí byť zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa a správne preto postupoval tunajší súd, ak posudzoval

uplatnenú pohľadávku aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, bolo zaslané odporcovi tlačivo C
na odpoveď, ktoré mu bolo doručené dňa 10.8.2015. Odporca žalobnú odpoveď nezaslal. Napriek

tomu navrhovateľ dňa 17.08.2015 zaslal odpoveď na vyjadrenie odporcu. Odporca sa dal v konaní
zastúpiť advokátom na základe plnej moci zo dňa 22.09.2015. Do konania však vstúpil podaním zo dňa
20.10.2014 vedľajší účastník Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. So vstupom
do konania nesúhlasil ani navrhovateľ ani právny zástupca žalovaného účastníka. Po tom, čo právnemu
zástupcovivedľajšiehoúčastníkabolooznámené,žeodporcasovstupomdokonanianesúhlasí,vedľajší

účastník podaním zo dňa 02.03.2016 z konania vystúpil. Teda v ďalšom súd s Občianskym združením
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov nekonal ako s vedľajším účastníkom.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada
niektorá zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky navrhovateľom,
povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka
vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval nariadenie
pojednávania za potrebné a vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.09.2015, kedy bolo pojednávanie

na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa odročené s tým, že ďalšie pojednávanie bolo nariadené
na 07.04.2016. Pojednávanie vo veci súd považoval za potrebné nariadiť aj za účelom vykonania
ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to exekučným spisom tunajšieho súdu a
umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie § 123 O.s.p., pričom
nebolo možné vzhľadom na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než

nariadením pojednávania vo veci.

Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd naradil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne
odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľa
uvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Namietali správnosť postupu
procesného súdu tvrdiac, že vo veci nebolo potrebné nariadiť, na nariadenie ktorého nie sú splnené
podmienky. Poukázali na zásadu efektivity a hospodárnosti konania a skutočnosť, že iniciovali konaniepodľa čl. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rada ES č.861/2007. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nie je ochotný žalovanú sumu uhradiť z dôvodu, že zmluvu si
poriadne neprečítal, nečítal všeobecné podmienky, ktoré sú písané malým písmom a nevedel, že
obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. Doposiaľ nevie, čo zmenka znamená a uviedol, že podpísal všetky
listiny, ktoré mu dal sprostredkovateľ úveru podpísať.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré súdu zaslal 10.12.2015 a poukázal
na neprijateľné podmienky v zmluve o poskytnutí úveru a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1
ObdoV43/2006-121zodňa05.03.2009,podľaktoréhojeajvkonaníonávrhunavrhovateľanapriznanie
peňažného plnenia prihliadať na ochranu spotrebiteľa v zmysle zákona platného v čase uzavretia zmluvy
o úvere.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou, obsahom spisu
13Er/917/2012 a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporcom dňa 21. decembra
2010 s nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku

Číslo zmluvy: XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v A. G. Z.
Dátum vystavenia: 21. decembra 2010
Zmenková suma: 1 157,01 eur

Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu jedentisícjednostopäťdesiatsedem eur 1 centov a
zmenkový úrok 0,25 % denne od 27. mája 2011
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“

Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Z obsahu spisu sp.zn. 13Er/917/2012 bolo zistené, že na tunajšom súde bola dňa 14.11.2012 podaná
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 08357/11 zo dňa 31.08.2011 a návrhu oprávneného

spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Bratislava proti povinnému B. C. pre vymoženie pohľadávky 1 157,01
eur a jej príslušenstva. Okrem návrhu oprávneného bola predložená aj zmluva o úvere, všeobecné
podmienky poskytnutia úveru a zmenka.

Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.12.2010 bolo zistené, že predchodca navrhovateľa

spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 500
eur. Odporca ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 436 eur t.j. celkovo čiastku 936 eur v 12 mesačných splátkach po 78 eur od 12.01.2011. Pred
podpisminazmluvesanachádzavyhláseniedlžníkaotom,žesaoboznámilasúhlasísobsahomzmluvy
o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami

poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa
ich dodržiavať.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 13 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,

prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.Exekučným titulom v konaní sp.zn. 13Er/917/2012 - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 08357/11 zo dňa 31.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.10.2011 a vykonateľnosť

dňa 06.10.2011, bol odporca zaviazaný zaplatiť pôvodnému veriteľovi spoločnosti Pohotovosť s.r.o.
Bratislava 1 157,01 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 1 157,01 eur od 27.05.2011 do
zaplatenia, úrok 6 % ročne z tejto sumy od 13.07.2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania
vo výške 317,16 eur. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa uvádza, že medzi účastníkmi konania
vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky v súlade s dohodou o vyplnení zmenky, ktorá

je právnym titulom uplatneného nároku. Žalovaný účastník žiadnym spôsobom nenamietal zmenkový
právny vzťah, ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 13Er/917/2012-12 zo dňa 28.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.08.2013, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučný súd
nevydal poverenie na vykonanie exekúcie a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie s odôvodnením, že jednoznačne úver poskytnutý oprávneným povinnej, je úverom
spotrebiteľským. Okrem iného uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je neplatná a v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka.
Tým, že povinná podpísala blankozmenku, nemohla následne žiadnym spôsobom ovplyvňovať alebo
namietať sumu v nej uvedenú. Rozhodcovský rozsudok súd považoval za nepreskúmateľný. Uznesením

č.k. 13Er/917/2012-34 zo dňa 03.09.2013 bolo následne exekučné konanie zastavené právoplatne k
25.09.2013.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.

861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 zo dňa 11.07.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,

ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre
spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo
tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia

zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do
31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov, v tomto prípade zmluva o úvere bola
uzavretá dňa 21.12.2010.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol zrušený zákonom
č. 129/2010 Z.z. k 11.6.2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd po oboznámení sa so žalobným návrhom navrhovateľa, ním predloženými dôkazmi a vykonaným
dokazovaním oboznámením sa so zmluvou o úvere, zmenkou, spisom 13Er/917/2012 dospel k záveru,
že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť
súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9 Nariadenia vyplýva,
že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať potrebné dokazovanie

a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje pritom
vykonaťsúduajdôkazy,ktorénebolinavrhovanéúčastníkmikonania,akjeichvykonanienevyhnutnépre
rozhodnutie vo veci. V danej veci, aj vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym
názoromktoréhojetunajšísúdpodľa§ 226O.s.p.viazaný,bolonevyhnutnéposúdiťzmenkupredloženú
navrhovateľom aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo nevyhnutné vykonanie dôkazu

oboznámením sa so zmluvou o úvere č. a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktorý bol
zabezpečený predmetnou zmenkou.Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 21.12.2010, uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom,
je spotrebiteľskou zmluvou podľa osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj všeobecných

ustanovení Občianskeho zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Z obsahu zmluvy je totiž
zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred predchodcom navrhovateľa, ktorej
obsah nemal odporca možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, čo je základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval odporca, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval ako

účastník zmluvy predchodca navrhovateľa, teda právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide
spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej v
zmluve a to, že úverbol odporcovi poskytnutý na výkon zamestnania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého

nie je zrejmé, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s výkonom povolania a či odporca skutočne
v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má veriteľ resp. jeho právny nástupca, pričom táto
dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom bol konštatovaný aj vo vyššie uvedenom exekučnom

konaní vedenom proti odporcovi na návrh predchodcu navrhovateľa a súd v tomto konaní, vzhľadom na
vyššie uvedené, nemal dôvod odchýliť sa od tohto názoru exekučného súdu.

Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má jednoznačne spotrebiteľskú
povahu, a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka
obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej
uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má plniť
a tiež meno resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka
teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a

šekový zákon.

Napriek uvedenému vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere je však nevyhnutné vo veci
poukazujúc na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami, musí

maťprednosťochranaprávspotrebiteľa.Preto,poukazujúcajnarozhodnutieodvolaciehosúdu,zmenky,
ktoré zabezpečujú spotrebiteľské úvery musia spĺňať okrem všeobecných náležitosti podľa zákona č.
191/1950 Zb. aj ďalšie náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia
zmluvy.

Účastníci konania mali vedomosť o tom, že súd bude posudzovať nárok navrhovateľa uplatnený v
návrhu aj z hľadiska predpisov o ochrane práv spotrebiteľa a to vzhľadom na odôvodnenie rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 19.06.2014, ktorý bol následne odvolacím súdom zrušený a najmä poukazujúc
na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/863/2014-47 zo dňa 16.07.2015.
Účastníci konania boli tiež súdom poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne uznesením zo dňa

27.07.2015, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa ako aj odporcovi.

Zmenka predložená navrhovateľom bola vyplnená na základe dohody o vyplnení zmenky. Vzniku
zmenkového vzťahu medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom tak predchádzalo uzatvorenie tzv.
zmenkovejzmluvyt.j.dohodyovyplnenízmenky,ktorájesúčasťouvšeobecnýchpodmienokposkytnutia

úveru.

Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je
súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text
obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú

predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo,
akým sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní,
ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že
bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho znamená podpísanie takejto dohody ovyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru resp. blankozmenky
a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené dohodu o vyplnení
zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, pretože aj keď odporca

by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany
navrhovateľa v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o
úverevzmyslespotrebiteľskýchpredpisov.Dohodaovyplnenízmenkyjetakpoukazujúcnaustanovenie

§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi navrhovateľa tak nevzniklo právo na
vyplnenie zmenky, a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo
nevyhnutné návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Súd ďalej poukazuje aj na rozpor konania predchodcu navrhovateľa s platnými právnymi predpismi, keď
predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy, čo je ďalším
dôvodomprezamietnutienávrhu.Nazákladeúverovejzmluvyposkytolprávnypredchodcanavrhovateľa
odporcovi úver vo výške 500 eur, ktorý mal odporca splácať v 12 mesačných splátkach po 78 eur, zaplatil

by teda celkove sumu 936 eur. Úver veriteľ zabezpečil blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení,
ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy, je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná
podmienka a teda je neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase
jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy

rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., lebo veriteľ poskytol odporcovi úver 500,--
eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 150 eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol od odporcu prijať zmenku
vyplnenú maximálne na sumu 650 eur a nie na sumu 1 157,01 eur, ako bolo vyplnené v tomto prípade.
Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nie je možné z takejto zmenky uplatňovať právo

v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca navrhovateľa zabezpečoval
spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z., ide o
úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva
priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti. Podľa predloženej zmenky
sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, čo ročne predstavuje úrok vo

výške 91,25 %. Zmenkový úrok v takejto výške súd považuje za úrok v rozpore s dobrými mravmi, keďže
ide o sankčné plnenie, ktoré je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti.
Takéto dojednanie zmenkového úroku súd považuje za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v
spojitosti s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ podaním zo dňa 21.12.2015 zobral návrh späť čo do výšky zmenkového úroku 0,19 %
denne a žiadal priznať zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

O tomto procesnom návrhu navrhovateľa súd rozhodol podľa § 96 ods. 1-3 Občianskeho súdneho
poriadku a v tejto časti konanie zastavil.

Zmenka predložená navrhovateľom nezohľadňuje ani skutočnosť, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 21.12.2010, uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom, nespĺňa všetky náležitosti
uvedené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o
úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj

splatenia úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú
časovúdátumovú špecifikáciukonečnejsplatnostiúveru.Zmluvatiežneobsahujevýšku,početatermíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej
zrejmé, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve
ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej

percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetnáúverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou navrhovateľom uvedené náležitosti neobsahuje,
úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov.

Na záver súd uvádza, že dohodu o vypĺňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku
možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. O obchádzanie zákona ide, ak právny
úkon neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon
dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právny predchodca navrhovateľa
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch

a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup navrhovateľa
nemôže požívať právnu ochranu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol a to i v časti priznania
zmenkového úroku po čiastočnom späťvzatí čo do výšky 0,19 % denne, keďže navrhovateľovi nebola
priznaná istina, nemožno mu priznať ani jej príslušenstvo.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ
nemal v konaní úspech tak mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Náhradu trov konania si v tomto konaní uplatnil aj navrhovateľ, aj odporca. Navrhovateľ v konaní
úspešný nebol. Úspešným účastníkom v konaní bol odporca, ktorému vznikli trovy konania spojené s
jeho právnym zastúpením. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a
priznal odporcovi náhradu trov konania, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia 223,74 eur.
Trovy právneho zastúpenia boli určené a priznané v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom základná
sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby je daná podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky.
Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná za tri úkony právnej služby (§ 14): príprava a prevzatie
zastupovanie, vyjadrenie vo veci samej podanie z 10.12.2015 a účasť na pojednávaní 07.04.2016 po
66 eur, spolu 198 eur. K odmene za úkony právnej služby je potrebné pripočítať náhradu výdavkov v

zmysle § 15 až § 17 citovanej vyhlášky a to režijný paušál za r. 2015 2 x 8,39 eur t.j. 16,78 eur + za jeden
úkon účasti na pojednávaní za r. 2016 8,58 eur = 25,36 eur. Spolu náhrada odmeny za úkony právnej
služby a náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 223,36 eur oproti predloženému vyúčtovaniu,
v ktorom právny zástupca navrhovateľa žiadal priznať 223,74 eur, pričom výšku režijného paušálu za
úkony z r. 2015 určil nesprávne.

V tomto konaní výška náhrady trov konania pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia. Inú náhradu
trov konania žalovaný účastník nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.