Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/431/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813200805
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813200805.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: W. H., A.. XX. XX. XXXX, W. Q.
H., W. XX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom v Rožňave, Čučmianska Dlhá 21,
proti žalovaným: 1. Q. Q., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. H. XXX, X. T.Y. Q., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. H.
XXX, zastúpení JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, o zaplatenie
10.953,99 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 07. 06.
2016 č.k. 9C/19/2013-198 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňapozmenežalobydomáhalaodžalovanýchzaplatenia10.953,99eursprísl.Otrováchkonania
si vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 47 ods. 1,
2, § 107 ods. 1, 2, § 107 ods. 1 - 3, § 133 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457 a § 3 Občianskeho

zákonníka, berúc do úvahy právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach ako súdom odvolacím
v uznesení zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 1Co/749/2014 uzavrel, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha od
žalovaných zaplatenia sumy 10.953,99 eur s prísl. titulom vrátenia kúpnej ceny, ktorú odovzdala ako
kupujúca žalovaným ako predávajúcim na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
konania dňa 9.11.2005, jej nárok je premlčaný. Preto žalobu zamietol.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 9.11.2005 uzavreli

kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol prevod bytu č. XX A. X. F. W. T. Q. H.Ň. A. J.. D. XX X. X..
Č.. XXX a podiel na spoločných častiach a zariadeniach predmetného bytového domu v kat. úz. v H.,
zapísaných v kat. nehnuteľností na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 330.000,- Sk. Žalobkyňa ako
kupujúca uhradila žalovaným ako predávajúcim kúpnu cenu vo výške 330.000,- Sk.

4. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol podaný (až) 9.2.2011, ktorý bol rozhodnutím Správy
katastra H. zo dňa 8. 3. 2011 pod č. V XXX/XXXX, zamietnutý. V tej súvislosti po aplikácii ust. § 47

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol, že v niektorých prípadoch k nadobudnutiu
účinnosti zmluvy zákon vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu a v prípade prevodu nehnuteľností
je takýmto orgánom Správa katastra a od 1. 10. 2013 Okresný úrad (§ 11 katastrálneho zákona).
Bez rozhodnutia príslušného štátneho orgánu nenastanú vecno právne účinky zmluvy o prevodenehnuteľností. V danom prípade bol návrh na vklad vlastníckeho práva podaný príslušnému orgánu,
ktorý návrh zamietol, až po uplynutí trojročnej lehoty stanovenej v ust. § 47 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, preto uplynutím trojročnej lehoty od uzavretia zmluvy platí zákonná fikcia odstúpenia od

zmluvy. Tento záver odôvodňuje nárok žalobkyne na vrátenie kúpnej ceny titulom bezdôvodného
obohatenia.

5. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaných súd prvej inštancie skúmal, či nárok
žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný. V tej súvislosti je podľa názoru súdu

prvej inštancie rozhodujúce, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jej úkor obohatil. Takouto skutočnosťou je v danom prípade uplynutie trojročnej lehoty od uzavretia
kúpnej zmluvy, t.j. deň 10. 11. 2008. Týmto dňom totiž platí zákonná fikcia odstúpenia od kúpnej zmluvy
zo dňa 9.11.2005 a týmto odpadol aj dôvod plnenia z kúpnej zmluvy.

6. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení súd prvej

inštancie zameral dokazovanie na skúmanie otázky, či výkon práva vzniesť námietku premlčania
žalovanými nie je vzhľadom na okolnosti danej veci v rozpore s dobrými mravmi, teda či v danej situácii
zánik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku uplynutia premlčacej doby by nebol
neprimerane tvrdým postihom žalobkyne v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou uplatňovaného
práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila. V tej súvislosti súd prevej inštancie zobral

do úvahy tú skutočnosť, že kúpnu zmluvu vyhotovila sama žalobkyňa, preto jej bol známy obsah
zmluvy, z ktorej okrem iného vyplynulo, že vlastnícke právo k bytu nadobudne rozhodnutím príslušnej
správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti. Žalobkyňa teda
mala vedomosť o tom, že je potrebné podať návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej
zmluvy, čo vyplýva zo samotných ustanovení čl. 4 a 5 zmluvy. Navyše nevedela súdu vysvetliť, z akého

dôvodu nepodala návrh na vklad vlastníckeho práva v trojročnej lehote od uzavretia kúpnej zmluvy. Od
9.11.2008 pritom v byte bývala, a to až do konca februára 2012 s tým, že náklady v súvislosti s bývaním
neplatila. Po márnom uplynutí trojročnej lehoty od uzavretia zmluvy platí zákonná fikcia odstúpenia od
zmluvy, preto žalovaná od tejto doby bez právneho dôvodu bývala v predmetnom byte. Nájomná zmluva
medzi účastníkmi konania nebola uzavretá, žalovaná tak získala bezdôvodné obohatenie, ktorého výška

zodpovedá obvyklému nájomnému za nájom obdobného bytu. Za obdobie, za ktoré žalobkyňa neplatila
náklady v súvislosti s bývaním vôbec, nedoplatky uhradili žalovaní. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie
dospel k záveru, že vznesenie námietky premlčania žalovanými nie je neprimerane tvrdým postihom
žalobkyne, nakoľko sumu 330.000,- Sk, ktorej zodpovedá suma 10.953.99 eur si „odbývala v byte“.
Vychádzajúc z výšky obvyklého nájomného by totiž žalobkyňa mala zaplatiť žalovaným za obdobie od

novembra 2005 do decembra 2008, teda za 37 mesiacov 3.441,- eur a za obdobie od januára 2009 do
konca februára 2012 sumu 4.560,- eur, čo celkovo činí 8.001,- eur. Žalovaní titulom úhrady nedoplatkov
na nákladoch spojených s bývaním za obdobie, počas ktorého žalobkyňa v byte bývala a trov konania
navyše zaplatili na základe právoplatných rozhodnutí celkovo sumu 1.727,01 eur a trovy exekučného
konania.

7.Súdprvejinštancietakuzavrel,ženámietkapremlčaniavznesenázostanyžalovanýchbolauplatnená
dôvodne, pričom toto konanie nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, prípadne za
konanie,ktorýmbyžalobkyňabolapoškodená,aktorým byzostranyžalovanýchdošlokzneužitiupráva.
Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne po doplnení zákonom vyžadovaných

náležitostí kúpnej zmluvy bolo v záujme všetkých účastníkov konania, zvlášť žalobkyne, nakoľko
žalovaní kúpnu cenu prevzali a byt žalobkyni odovzdali. Žalobkyňa podpisom zmluvy a odovzdaním
bytu nenadobudla vlastnícke právo k predmetu zmluvy. Žalobkyni pritom nič nebránilo kúpnu zmluvu
doplniť tak, aby bola vkladu schopnou listinou, aby mala všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, a
následne podať návrh na vklad v zákonnej trojročnej lehote. V opačnom prípade mohla podať žalobu na

súd o vrátenie kúpnej ceny. Žalobkyňa vlastným zavinením vytvorila podmienky pre neskoršie úspešné
vznesenie námietky premlčania žalovanými, preto aj z tohto dôvodu uplatnenie námietky premlčania
nie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako má na mysli § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. O trovách konania si vymienil rozhodnúť v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celomrozsahu vyhovie. Uplatnila náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že odvolací
súd v zrušujúcom uznesením uložil súdu prvej inštancie skúmať otázku premlčania z pohľadu aplikácie
§ 3 Občianskeho zákonníka, pričom odvolaciemu súdu v tom čase už bol zrejmý skutkový stav zistený

dovtedy vykonaným dokazovaním. Z toho vyplýva, že už odvolací súd videl dôvod aplikácie ust. § 3
Občianskeho zákonníka na daný prípad tak, aby sa odstránila neprimeraná tvrdosť zákona na úkor
žalobkyne. Výpoveď žalovaných je potrebné hodnotiť ako účelovú, učinenú v snahe vyhnúť sa aplikácii §
3 Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť, že žalovaní vystupujú oproti žalobkyni ako dve osoby,
nemôže mať dopad na hodnotenie dôkazov výlučne v neprospech žalobkyne. Odôvodnenie rozsudku

sa javí ako kopírovanie vyjadrenia žalovaných, pričom súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadreniami
žalovaných bez toho, aby jeho rozhodnutie bolo riadne a preskúmateľným spôsobom odôvodnené. Súd
prvej inštancie sa nezaoberal výpoveďou žalobkyne uskutočnenou na pojednávaní dňa 7. 6. 2016, keď
uviedla, že vzor kúpnej zmluvy mala v počítači, z čoho nie je možné vyvodiť záver o jej vedomosti
o povinnosti podať návrh na vklad, ako ani o nadobudnutí vlastníckeho správa rozhodnutím správy
katastra. Žalobkyňa uvádzala, že nemala žiadne právne vedomie a znalosti s vyhotovením kúpnej

zmluvy, že predtým žiadne zmluvy nevyhotovovala a táto bola prvá. Nie je možné ani paušalizovať
záver súdu o tom, že bývaním žalobkyne v byte bez právneho dôvodu získala bezdôvodné obohatenie
vo výške obvyklého nájomného. Súd v tomto smere nevykonal dokazovanie a jeho záver naráža na
povinnosť žalovaných podať návrh na vklad vlastníckeho práva na kataster nehnuteľností. Poukázala aj
na to, že byt kupovala za finančné prostriedky, ktoré v tom čase mala k dispozícii a nemusela vstupovať

do úverového vzťahu. Financie pochádzali z predaja rodičovského domu. Úmyselným nepodaním
návrhu na vklad by sa žalobkyňa dostala do situácie, v akej je dnes, kedy nevlastní byt a bola voči
nej podaná úspešne žaloba na vypratanie bytu, pričom právo na vrátenie kúpnej ceny je premlčané.
Poukázala na rozpory vo výpovediach žalovaných, ktorí spočiatku tvrdili, že žalobkyňa žiadne úhrady
za predmetný byt nerealizovala, čo bolo v konaní vyvrátené, tiež tvrdili, že pôvodnú kúpnu zmluvu

uzatvárali v roku 2005 a išlo o prevod družstevného bytu, že žalobkyňa bola neplatičkou a pod. Netreba
zabúdať ani na násilné správanie žalovaných, ktorí v roku 2011 zobrali zákon do vlastných rúk a
násilím chceli vniknúť do predmetného bytu, pričom ju chceli vyhodiť a úplne zdemolovali dvere. V
odôvodnení rozhodnutia súd nespravodlivo prenáša bremeno podania návrhu na vklad na žalobkyňu.
Žalobkyňa pritom preukázateľne návrh na vklad vlastníckeho práva podala v roku 2011. Neobstojí ani

záver súdu, že žalobkyňa vlastným zavinením vytvorila podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie
námietky premlčania. V intenciách § 3 Občianskeho zákonníka je potrebné posudzovať dôvody, prečo
žalobkyňa nepodala návrh na vklad, a to podrobenie sa dvom operáciám, kedy jej bolo oznámené, že
už nikdy nebude mať dieťa. V takomto duševnom rozpoložení žena uvažuje predovšetkým o tom, ako
sa zo zdravotných problémov dostať a postaviť sa na nohy, nie o tom, že treba podať návrh na vklad

zakúpeného bytu. Hoci sa krajský súd vyjadril k aplikácii § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 457 Občianskeho zákonníka na daný prípad, žalobkyňa zotrvala na argumentácii a dôsledkov pre
ňu z toho vyplývajúcich podrobnejšie rozvedených v odvolaní zo dňa 26. 5. 2014. V danom prípade
podľa žalobkyne bol daný priamy úmysel žalovaných poškodiť ju tým, že si chceli ponechať vlastníctvo
k predmetnému bytu. Až do rozhodnutia správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad bola žalobkyňa

dobromyseľná, konala v dobrej viere, že jej právo patrí. Preto viazať začiatok plynutia premlčacej doby
na akýkoľvek iný časový úsek ako vydanie rozhodnutia správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad je
zjavne v rozpore s účelom inštitútu premlčania.

10. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnili s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol

žalobu. Uviedli, že byt odovzdali žalovanej s preplatkom na úhradách spojených s nájmom, z čoho
žalobkyňa ťažila až do jeho vyčerpania. Po prečerpaní preplatku začal vznikať na byte nedoplatok,
nakoľko žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti a za byt riadne a včas neplatila. Žalovaní boli nútení
uhradiť tieto dlžoby za žalobkyňu vo výške cca 3.000,- eur. Keď prirátame k tomu nájomné za obdobie 75
mesiacov, pri priemerných cenách za nájom bytu dostaneme hodnotu rovnajúcu sa tomu, čo žalobkyňa

zaplatila žalovaným titulom kúpnej ceny. Nie je pravdou, že by konanie žalovaných a nepodanie návrhu
na vklad vlastníckeho práva bolo účelové. Žalovaní z toho nemali žiaden finančný prospech. Je možné
konštatovať, že v súčasnosti sú v strate, nakoľko byt by sa dal prenajímať za oveľa vyššie nájomné.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia

pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"C.s.p.")
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.12.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15. 6. 2017 o 13.20 hod. v poj.

miestnosti č. dv. 206/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 8.
6. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

14. Žalobkyňa namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., teda že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací
súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).

18. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané

žalobkyňouvodvolaní.Tátopritomuvádzaskutočnosti,ktoréužboliuvedenépredsúdomprvejinštancie
a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, pričom správne posúdil aj
námietkupremlčaniavznesenúžalovanými,pretoodvolacienámietkyniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnu napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od svojho právneho názoru vysloveného v uznesení zo dňa
30. 11. 2015 č.k. 1Co/749/2014-173 ohľadom aplikácie ust. § 47 v spojení s § 133 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na daný prípad, teda že uplynutím trojročnej lehoty od uzavretia zmluvy platí zákonná fikcia
odstúpenia od zmluvy, nakoľko návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný po uplynutí trojročnej
lehoty stanovenej v ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa teda žalobkyňa v tomto konaní

domáhala vrátenia kúpnej ceny vyplatenej žalovaným na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX, jej
nárok správne súd prvej inštancie posudzoval titulom bezdôvodného obohatenia (§ 457 v spojení s §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

20. Správne súd prvej inštancie posúdil aj otázku premlčania nároku žalobkyne a uzavrel, že žalobkyňa

sa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil uplynutím trojročnej
lehotyoduzavretiazmluvy,t.j.dňom10.11.2008,kedyplatízákonnáfikciaodstúpeniaodkúpnejzmluvy.
Týmto momentom odpadol aj dôvod plnenia z kúpnej zmluvy, ktorým bolo zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ
teda subjektívna premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť dňom 10. 11. 2008, v zmysle § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka uplynula dňom 10. 11. 2010. Žalobkyňa podala žalobu na súde (až) dňa 23.

1. 2013, stalo sa tak preto po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Správne tak súd prvej
inštancie uzavrel, že nárok žalobkyne je potrebné považovať za premlčaný.

21. Súd prvej inštancie pri skúmaní otázky premlčania nároku žalobkyne vychádzajúc z právneho názoru
vysloveného odvolacím súdom aplikoval aj ust. § 3 Občianskeho zákonníka a skúmal, či vznesenie

námietky premlčania nie je vzhľadom na okolnosti danej veci v rozpore s dobrými mravmi.

22. V tej súvislosti uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že kúpnu zmluvu vyhotovila samotná
žalobkyňa, že je zrejmé, že obsah zmluvy jej bol známy, z ktorého okrem iného vyplynula aj tá
skutočnosť, že vlastnícke právo k bytu sa nadobúda rozhodnutím príslušnej správy katastra o povolení

vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam. V tej súvislosti súd prvej inštancie zobral do
úvahy tú skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnom byte od jeho odovzdania, teda od 9. 11. 2005 bývala
až do konca februára 2012 bez toho, aby uhrádzala náklady spojené s bývaním. Takýmto spôsobom
sa na úkor žalovaných bezdôvodne obohatila, ktorého výška zodpovedá obvyklému nájomnému zanájom obdobného bytu. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že v znesenie námietky premlčania žalovanými
nie je neprimerane tvrdým postihom žalobkyne. V tej súvislosti tiež uviedol, že žalobkyni nič nebránilo
kúpnu zmluvu doplniť tak, aby mala všetky podstatné náležitosti a aby bola vkladu schopnou listinou a

následne podať návrh na vklad vlastníckeho práva v zákonom stanovenej trojročnej lehote, prípadne sa
domáhať vrátenia kúpnej ceny. Žalobkyňa tak vlastným zavinením vytvorila podmienky pre neskoršie
úspešné vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaných. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že
pokiaľ žalovaní vzniesli námietku premlčania, ich konanie nemožno posudzovať ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi, tak ako má na mysli § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

24. Dobrými mravmi rozumie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských, kultúrnych

a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto
normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko
inštitút premlčania prispievajúci k istote právnych vzťahov, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným
vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.

25. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim
poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného
právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa
tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto

subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi.

26. Súd prvej inštancie správnym výkladom vyššie cit. právnej normy dospel k záveru, že uplatnenie
premlčania nároku zo strany žalovaných nemožno považovať za konanie vykazujúce znaky priameho

úmyslu poškodiť druhého účastníka. Správne súd prvej inštancie v tej súvislosti zameral dokazovanie na
skúmanie otázky, prečo žalobkyňa nepodala návrh na vklad vlastníckeho práva v zákonom stanovenej
trojročnej lehote a či jej v tom bránili nejaké skutočnosti. Z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie vyplynul ten skutkový záver, že žalobkyni v podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva
nebránila žiadna skutočnosť a súčasne nebolo zistené žiadne také konanie žalovaných, ktoré by

bránilo v podaní návrhu na vklad a z ktorého by bolo zrejmé vyvodiť úmysel žalovaných takýmto
spôsobom poškodiť žalobkyňu a zabrániť jej nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu vkladom
do katastra nehnuteľností. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade uplatnenie námietky
premlčania žalovanými nemožno považovať za neprimerane tvrdý postih žalobkyne, nakoľko táto
užívaním predmetnej nehnuteľnosti získala majetkový prospech v podobe obvyklého nájomného,

keďže za dobu, počas ktorej užívala predmetnú nehnuteľnosť neuhrádzala žalovaným žiadne úhrady.
Odvolacie námietky žalobkyne, že úhrady za byt vykonávala zostali v hypotetickej rovine, keďže z
dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie takýto záver nemožno vyvodiť.

27.Súdprvejinštanciepriskúmanínámietkypremlčaniazhľadiskaaplikácie§3Občianskehozákonníka

postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení, ktorým bol zrušený
predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie. V súvislosti s aplikáciou ust. § 3 Občianskeho zákonníka
na daný prípad odvolací súd nevyslovil záver, že by vznesenie námietky premlčania bolo v rozpore s
dobrými mravmi, ako sa mylne domnieva odvolateľka, len uložil súdu prvej inštancie sa touto otázkou
zaoberať a zamerať dokazovanie týmto smerom.

28. Odvolacie námietky žalobkyne, ktorá tvrdí, že nemala žiadne právne vedomie a znalosti v súvislosti
s vyhotovovaním kúpnej zmluvy napriek tomu, že predmetnú kúpnu zmluvu sama vyhotovila, nemožno
považovať za opodstatnené. Neznalosť alebo neúplná znalosť zákonov a z toho vyplývajúce nesprávne
posúdenie právnych dôsledkov právnych skutočností je právnym omylom. Právny omyl, vychádzajúci

z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne však
možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.29. Správne súd prvej inštancie v danom prípade posúdil, že právny omyl žalobkyne spočívajúci
v neznalosti práva, a teda otázky účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a
nadobudnutia vlastníckeho práva nemožno v danom prípade ospravedlniť, nakoľko z dokazovania

vykonaného pred súdom prvej inštancie nemožno vyvodiť iný záver než ten, že žalobkyňa musela mať
o týchto účinkoch vedomosť. Bolo tak v dôsledku samotného obsahu znenia kúpnej zmluvy, kde bola
výslovne zakotvená povinnosť podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností a zároveň neboli zistené
žiadne také skutočnosti, ktoré by bránili žalobkyni poznať spomínané ustanovenia zákona.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej nepatrí náhrada trov odvolacieho
konania. Tie patria úspešným žalovaným, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto

rozhodnutia.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).