Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Cpr/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815211499
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815211499.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: L.. Q.

U., M.. XX. XX. XXXX, Q. K. XXX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Petrom Ličákom, advokátom, Záhradná
19/468, 082 12 Kapušany, proti žalovanému: P. Š., B. XXX, XXX XX W. M. A., I.: XX XXX XXX, zastúpený
JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom: Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, o neplatnosť
výpovede, takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e , že skončenie pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou výpoveďou podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 23. 07. 2015, doručené žalobkyni dňa 04. 08. 2015, je neplatné.

Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %, ktorú je tento povinný
uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške
náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku z toho dôvodu,
že žalovaný dňa 04. 08. 2015 doporučeným listom doručil žalobkyni skončenie pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to napriek tomu, že v tom čase bola žalobkyňa
práceneschopnou.Poukázalipritomnaustanovenie§64ods.1písm.a)Zákonníkapráce,podľaktorého
zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe a to v dobe, keď je zamestnanec

uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz. Z toho dôvodu preto vychádzali z tej
skutočnosti, že výpoveď doručená žalobkyni je neplatná. Okrem toho uviedli, že žalobkyni patrí náhrada
mzdy od 30. 11. 2015 do času, keď jej zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru. Tento jej nárok však nie je uvedený v petite jej návrhu. Žalobkyňa
oznámila dňa 25. 11. 2015 žalovanému listom, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. K návrhu
pripojila výplatné pásky spolu s podacím lístkom, oznámením o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
ako aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydané MUDr. Jozefom Balážim. Taktiež pripojila

aj oznámenie o skončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
ktoré jej doručil žalovaný, svoju pracovnú zmluvu ako aj pracovnú náplň.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení mimo iného uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje za
nedôvodnú poukazujúc, že dôvodom neplatnosti pracovného pomeru žalobkyne podľa jej tvrdenia je,
že jej dňa 04. 08. 2015 bolo doručené oznámenie žalovaného o skončení pracovného pomeru v čase,
kedy mala byť uznaná za práceneschopnú s trvaním práceneschopnosti od 31. 07. 2015 do 22. 09.

2015. Žalovaný však toto oznámenie zasielal žalobkyni už dňa 27. 07. 2015 a opätovne 28. 07. 2015.
Z potvrdenia o dovolenke vystaveného žalobkyni vyplýva, že žalobkyňa požiadala o dovolenku na
zotaveniezakalendárnyrok2015včaseod08.07.2015do31.07.2015smiestompobytunadovolenke
Kapušany. Teda z toho vyplýva, že v čase doručenia výpovede z pracovného pomeru sa zdržiavalav mieste svojho trvalého bydliska, pričom si vedome nevyzdvihla na pošte doručovanú výpoveď v
čase od 27. 07. 2015 do 04. 08. 2015, v dôsledku čoho žalovaný má za to, že je preukázané, že
žalobkyni v prevzatí výpovede nebránili žiadne objektívne dôvody. Zdôraznili, že je pozoruhodné, že

žalobkyni v prevzatí výpovede na pošte dňa 04. 08. 2015 nebránili ani tak závažné zdravotné dôvody,
pre ktoré mala byť práceneschopná viac ako osem týždňov. Majú preto za to, že nie je možné striktne
aplikovať osobitné pravidlá o doručovaní podľa Zákonníka práce, ale že je potrebné postupovať v zmysle
ustanovenia § 38 ods. 4 ZP, nakoľko doručenie písomností bolo zmarené konaním alebo opomenutím
zamestnanca, teda že povinnosť žalovaného doručiť oznámenie o výpovedi bola splnená, čím nedošlo

k doručeniu výpovede v ochrannej dobe. Žalovaný má za to, že nemôže požívať právnu ochranu
obštrukčnésprávaniezamestnanca,napríkladtým,žeúmyselnealebonedbanlivostneodkladáprebratie
zásielky v odbernej lehote. V súlade so závermi súdnej praxe možno konštatovať, že všeobecnou
požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu
možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje
za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť

sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej t. j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho
dispozície. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom
vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať, čo v danom prípade
bolo splnené. Poukázali okrem toho aj na pochybnosti v súvislosti s vydaným potvrdením o dočasnej
práceneschopnosti žalobkyne, ako aj okolnosti s ohľadom vzniku a trvania jej prechodného zhoršenia

sa zdravotného stavu. Taktiež poukázali, že na každom z potvrdení o práceneschopnosti je uvedený
dátum vzniku práceneschopnosti od 31. 08. 2015, avšak tento dátum je na každom z týchto potvrdení
prečiarknutý v číslici osem a dopísaný nový dátum s číslicou sedem, čo znamená zmenu v mesiaci, v
ktorom mala nastať práceneschopnosť žalobkyne. Žalovaný namietal hodnovernosť a dôveryhodnosť
tvrdení žalobkyne, pravosť a hodnovernosť dokladov o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne a v

neposlednom rade aj existenciu choroby žalobkyne, pre ktorú mala byť práceneschopná osem týždňov.
Okrem toho poukázal aj na ďalšie účelové konanie žalobkyne, ktorá v podanej žalobe opomenula uviesť
nemenej významnú skutočnosť, ktorou je oznámenie žalovaného zo daň 23. 09. 2015, na základe
ktorého bola žalobkyni daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti s tým, že toto oznámenie si žalobkyňa
prevzala osobne dňa 23. 09. 2015, čo potvrdila aj svojím vlastnoručným podpisom. Taktiež poukázali, že

žalobkyni v tejto súvislosti bola vyplatená mzda počas trvania výpovednej lehoty a bolo jej vyplatené aj
odstupné vo výške 4.190,- eur, ktoré v prípade, ak považovala pracovný pomer za skončený neplatne,
mala v celom rozsahu vrátiť žalovanému, čo sa však do zaslania tohto vyjadrenia nestalo.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa žiadosť o nemocenské spolu s dokladom o

práceneschopnosti doručila žalovanému. Zo záznamu vyplýva, že jej bola vyplácaná náhrada mzdy
pri jej práceneschopnosti od 31. 07. 2015 do skončenia práceneschopnosti. Ďalej dodala, že pred
odchodom na dovolenku oznámila zamestnávateľovi, že sa bude zdržiavať v Kapušanoch, avšak sa
jej črtá možnosť nastúpiť na dovolenku v Chorvátsku, a preto aj vypísala dovolenkové lístky, a potom
dňa 22. 07. 2015 nastúpila na dovolenku v Chorvátsku. Tam došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu,

a preto po návrate z Chorvátska dňa 30. 07. 2015 vo večerných hodinách, keďže bolesť bola značná,
dňa 31. 07. 2015 v ranných hodinách odišla za svojím lekárom. Vzhľadom k tomu, že sa blížila sobota,
nedeľa, a tento jej potom vystavil aj doklad o práceneschopnosti od 31. 07. 2015, ktorý, keďže išlo
o prechod z mesiaca na mesiac, zabezpečila prostredníctvom svojho manžela, aby bol doručený jej
zamestnávateľovi. Keďže poštu pred odchodom do Chorvátska mal preberať sused, ktorý im aj túto

odovzdal po návrate z Chorvátska, dňa 31. 07. 2015 a aj z toho dôvodu potom, čo zistila, že má
oznámenie na pošte, išla dňa 04. 08. 2015 na poštu, kde si vyzdvihla doklad, pretože toho dňa mala ísť
na injekciu a cestou sa zastavila na pošte, kde prebrala zásielku, z ktorej zistila, že s ňou bol skončený
pracovný pomer z dôvodu zmeny organizačnej štruktúry a jej nadbytočnosti. Pokiaľ sa týka preškrtnutia
osmičky a napísania sedmičky na doklade o práceneschopnosti, uviedla, že došlo k omylu lekára, a

tak, ako to opravil lekár, tak aj bol tento doklad spolu so žiadosťou o nemocenské dávky doručený
žalovanému.

Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi mimo iného uviedol, že doklad o práceneschopnosti
žalobkyne bol žalovanému doručený dňa 10. 08. 2015 s tým, že on mal snahu žalobkyni doručiť

skončenie pracovného pomeru ešte pred jej nástupom do Chorvátska. Toto skončenie pracovného
pomeru jej doručoval dňa 27. 07. 2015 a druhý pokus bol 28. 07. 2015. Rozhodnutie o organizačnej
zmene číslo 1/2015 prijal on v písomnej forme, je ním podpísané a bolo toto prijaté na porade a neskôr
vyvesené na nástenke s tým, že na tejto porade, kde bolo rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté, sazúčastnila pani Gdovinová, ktorá bola zástupkyňou zamestnancov. Ináč táto organizačná zmena nebola
prejednaná so zástupcom odborovej organizácie.

Svedkyňa Mária Gdovinová vo svojej výpovedi uviedla, že ona ako zástupkyňa zamestnancov, keďže na
škole nebola odborová organizácia, sa s písomným rozhodnutím o organizačnej zmene nestretla, videla
toto písomné vyhotovenie o organizačnej zmene až na nástenke, kde bolo vyvesené, avšak bolo to po
pracovnej porade. S ňou nikto túto organizačnú zmenu neprejednával. Na pracovnej porade konanej
dňa 03. 07. 2015 bol spomínaný len návrh na organizáciu nového školského roku, avšak nie organizačná

zmena.

Svedok Ján Pribula uviedol, že je bezprostredným susedom žalobkyne a jej manžela, a keď títo
odchádzali na dovolenku, požiadali ho, či by im nevyberal a neodkladal poštu, ktorá im dôjde, s čím on
súhlasil. Títo išli na dovolenku dňa 22. 07. 2015, vrátili sa 30. 07. 2015. Toto zistil, keď sa dňa 31. 07.
2015 vrátil v neskorých hodinách z Rakúska, keďže mali auto na dvore, a vtedy im odovzdal došlú poštu

spolu s výzvami na prebratie pošty určenej do vlastných rúk. Keď doniesol poštu neskoro večer 31. 07.
2015, manžel žalobkyne sa zmienil, že táto mala zdravotné problémy na dovolenke, vrátili sa neskoro
a musel ísť so žalobkyňou k lekárovi.

Zo správy MUDr. Jozefa Balážiho, ktorú si súd vyžiadal, vyplýva, že žalobkyňa bola v období mesiacov

júl, august práceneschopná, ktorá práceneschopnosť trvala od 31. 07. 2015 do 23. 09. 2015. Pri
vystavovaní potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti číslo N811378 urobil chybu pri vypisovaní
dátumu v kolónke „neschopný práce od“ a pri vypisovaní dátumu v kolónke „vystavená dňa“. Pri písaní
dátumu v kolónke „vystavený dňa“ si uvedomil, že nesprávne uviedol mesiac august - číslovka „8“
namiesto správneho mesiaca júl - číslovka „7“, kde ihneď nesprávny mesiac škrtol a vedľa preškrtnutého

čísla osem napísal opravu číslo sedem. Pri dátume v kolónke „neschopný práce od“, ktorý už bol
nesprávnevyplnený,takistourobilopravutak,žeškrtolnesprávnečísloosem,aleprenedostatokmiesta
musel správne číslo sedem napísať nad preškrtnuté číslo osem. To svedčí o tom, že opravu dátumu
vykonal ihneď pri vypisovaní potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Pacientka si so sebou pri
vyšetrení zobrala časť potvrdenia číslo II., II.a, pre zamestnávateľa. Pri odchode pacientky si uvedomil,

že opravu nesprávneho dátumu nepotvrdil svojím dátumom a pečiatkou. Z toho dôvodu, že už nemal
k dispozícii časti potvrdenia číslo II., II.a (odovzdal ich pacientke), potvrdil opravu nesprávneho dátumu
svojím podpisom a pečiatkou iba na časti I.A a časti III., ktoré má k dispozícii Sociálna poisťovňa. Túto
správu ohľadom pacientky Mgr. Boženy Pribulovej zaslal Prešovskému samosprávnemu kraju, odboru
zdravotníctva na základe ich žiadosti o zaujatie stanoviska k vykonanej oprave v dátume na potvrdení

o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá im bola postúpená Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Prešov, na podnet JUDr. Mgr. Drahoslava Magdziaka, advokáta so sídlom v
Bardejove pod číslom 45193.

V§77Zákonníkaprácesauvádza,ženeplatnosťskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou,okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide
o lehotu, ktorá má prekluzívny t. j. prepadný charakter, jej uplynutím nemožno neplatnosť skončenia
pracovného pomeru uplatniť na súde. Táto dvojmesačná lehota má hmotnoprávny charakter, z čoho
vyplýva, že posledný deň lehoty musí byť návrh podaný na príslušnom súde.

Pracovný pomer podľa výpovede doručenej žalobcom žalobkyni, ako je to zrejmé z výsledkov, dňa 04.
08. 2015, mal byť skončený 31. 11. 2015 (vo výpovedi odporcu je uvedený dátum skončenia pracovného
pomeru 31. 10. 2015), a keďže žaloba bola na tunajší súd žalobkyňou doručená dňa 22. 12. 2015, mal
súd za to, že táto bola podaná včas.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinnosti zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte,
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.Z ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi
výpoveď v ochrannej dobe a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,

omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo
od nástupu na kúpeľnú liečbu až do ich skončenia.

V danom prípade pre zákaz výpovede je rozhodujúce, či v čase doručenia výpovede existovali
skutočnosti, s ktorými Zákonník práce spája zákaz výpovede (dočasná práceneschopnosť a podobne).

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyni výpoveď zo dňa 23. 07. 2015
označená ako oznámenie o skončení pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce bola doručovaná poštou, táto si zásielku určenú do vlastných rúk prevzala
dňa 04. 08. 2015, kedy už bola žalobkyňa práceneschopná, a preto súd mal jednoznačne za
preukázané, že z vyššie uvedeného dôvodu je táto výpoveď neplatná. K tvrdeniu žalovanej strany o
obštrukciách zo strany žalobkyne v súvislosti s prevzatím predmetnej výpovede, dátumom vyplnenia

dokladu o práceneschopnosti, súd považuje za potrebné podotknúť, že vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že žalobkyňa bola na zájazde v cudzine, po návrate v dôsledku svojho
zdravotného stavu bola vyšetrená u svojho lekára, ktorý jej vystavil práceneschopnosť dňa 31. 07. 2015
a iba omylom uviedol dátum vystavenia 31. 08. 2015 a nie 31. 07. 2015. Tomu nasvedčuje aj výpoveď
štatutárneho zástupcu žalovaného pred tunajším súdom, kde potvrdil, že ich organizácia prijala doklad o

práceneschopnosti žalobkyne dňa 10. 08. 2015. Keby bol doklad vystavený dňa 31. 08. 2015, nemohol
by mať žalovaný k dispozícii tento doklad už dňa 10. 08. 2015. Tvrdenia žalovanej strany považoval
preto súd za účelové.

V súvislosti s predmetnou vecou súd považuje za potrebné podotknúť, že výpoveď zo dňa 23. 07. 2015 je

okrem vyššie uvedeného neplatná aj z toho dôvodu, že pri skončení pracovného pomeru so žalobkyňou
žalovaný nepostupoval v zmysle nižšie uvedených hmotnoprávnych ustanovení:

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa

alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

V ustanovení § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej

závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu
zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto prácu.

Z ustanovenia § 74 zákona číslo 361/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 311/2001 Z.
z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zmeny, ktorý
nadobudol účinnosť dňom 01. 01. 2013, vyplýva, že výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca

zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní
od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch
pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách
nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

V praxi zamestnávateľ žiada zástupcov zamestnancov o prerokovanie písomnou žiadosťou a títo sú
povinní po obdržaní takejto žiadosti postupovať tak, ako je to uvedené vyššie. Nie je teda rozhodujúce,
či zástupcovia zamestnancov s výpoveďou súhlasia alebo nie, ich úlohou je výpoveď prerokovať, o čom
sa spravidla vyhotovuje písomný záznam, ak však výpoveď z nejakého dôvodu neprerokujú, prezumuje
sa tak, ako je to uvedené vyššie, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, aleboprávny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

V danom prípade výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovaný
nepreukázal teda neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ sa týka splnenia podmienky uvedenej vo
vyššie citovanom ustanovení §-u 74 Zákonníka práce, keďže nepožiadal zástupcu zamestnancov o
prerokovanie organizačnej zmeny.

Na základe vyššie uvedeného teda súd vychádzal z tej skutočnosti, že v zmysle ustanovenia § 17 ods.
2 Zákonníka práce je takýto právny úkon, teda výpoveď žalovaného daná žalobkyni neplatná.

Preto súd rozhodol podľa výrokovej časti tohto rozsudku a žalobe žalobkyne vyhovel.

Podľa § 151 ods. 7 OSP súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že namiesto určenia výšky

trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Na základe vyššie uvedeného potom súd rozhodol podľa výroku tohto rozsudku a žalobkyni priznal plnú
náhradu trov konania, keďže táto bola v konaní úspešná v celom rozsahu.

O náhrade mzdy žalobkyne súd nerozhodoval, pretože tento nebol predmetom konania, keďže nie je
uvedený v petite žaloby žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.