Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207203978
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4207203978.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcov: 1/ A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., S. 3, 2/ T. C., rod.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., D. XX, obaja zastúpení S. S., bytom H., S. 1, 3/ D. E., rod. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H., Z. 7, 4/ B. N., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., D. XX, 5/ N. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom H., D. 3, 6/ S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., T. XX, 7/ A. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H., H. XX, 8/ D. E., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, všetci zastúpení X. E., bytom H., D. XX, 9/ N.

E., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., D. XXX/XXX č. XXX, 10/ R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., R. XX,
v konaní zastúpený X. E., bytom H., D. XX, proti žalovanej: Z. D., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H., S. XX/XXX, resp. K. XX, v konaní zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Nové
Zámky, Kapisztóryho 2, o určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 01. 02. 2012 č.k. 8C/74/2007-577, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou došlou súdu dňa 18. 04. 2007 domáhali určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou
nehnuteľností v kat. území H. vedených na LV č. XXXX ako parc. č. 4673/1 roľa o výmere 4748 m2,
parc. č. 4960 roľa o výmere 2679 m2, parc. č. 10449 lúka o výmere 1097 m2, parc. č. 10450 močiar
o výmere 1413 m2, parc. č. 10451 lúka o výmere 1795 m2, parc. č. 10452 roľa o výmere 1993 m2,
parc. č. 15095 lúka o výmere 6050 m2, parc. č. 4756/2 roľa o výmere 1823 m2, ktoré boli pôvodne

vedené v pkn vložke č. XXXX pre kat. územie H.. V žalobe uviedli, že Výmerom Osídľovacieho úradu
pre Slovensko v Bratislave č. 1198-311/I-173/1950, ako aj dodatkom k výmeru zo dňa 01. 09. 1958
boli ich právnemu predchodcovi N. E. v podiele 2/3-ín k celku a jeho manželke B. E., rod. C. v podiele
1/3-ina k celku pridelené predmetné nehnuteľnosti ako náhrada za majetok, ktorý vlastnili a zanechali
v Maďarsku v rámci presídľovania osôb. Išlo o nehnuteľnosti po bývalom vlastníkovi S. Z., ktorý bol
v roku 1948 presídlený podľa čl. VII. Dohody č. 145/1946 Zb. o výmene obyvateľstva medzi ČSR a

Maďarskom. Nehnuteľnosti obhospodaroval od roku 1948, ktoré prevzal ako preberajúci na základe
zápisnice o súpise, ktorú podpísal a podpísal ju aj ako odovzdávajúci S. Z. a do roku 1951 ich právny
predchodca žalobcov aj užíval, kedy ich vniesol a vstúpil do JRD H..
Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju ako neopodstatnenú zamietnuť pre nedostatok naliehavého
právnehozáujmunapožadovanomurčení.Zdôraznila,žežalobcoviamalimožnosťpožiadaťpozemkový
úrad, aby ich na základe listín zapísal ako domnelých vlastníkov do evidencie nehnuteľností a mohli

napadnúť tiež platnosť osvedčenia o vydržaní. V danej veci absentuje konfiškačné rozhodnutie, ako
aj záznam v pozemkovej knihe. Uviedla, že Agrorent a.s. vymeral žalobcom pozemky bez ich presnej
špecifikácie. Dodala, že ona vlastnícke právo nadobudla na základe vydržania ako oprávnený držiteľ a
iné osoby v lehote 10 rokov túto skutočnosť nenapadli.
Súd prvého stupňa rozsudkom z 01. 02. 2012 č.k. 8C/74/2007-577 takto rozhodol:
„Žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností vedených v katastrálnom území H., správou katastra E. na

LV č. XXXX ako:
- parc.č. 4673/1 roľa o výmere 4748 m2- parc.č. 4960 roľa o výmere 2679 m2
- parc.č. 10449 lúka o výmere 1097 m2
- parc.č. 10450 močiar o výmere 1413 m2

- parc.č. 10451 lúka o výmere 1795 m2
- parc.č. 10452 roľa o výmere 1993 m2
- parc.č. 15095 lúka o výmere 6050 m2
- parc.č. 4756/2 roľa o výmere 1823 m2.
Žalovaná je povinná žalobcom nahradiť trovy konania a to nasledovne:

- žalobcovi v rade 1/ sumu 67,75 EUR,
- žalobkyni v rade 2/ sumu 67,75 EUR,
- žalobkyni v rade 3/ sumu 16,60 EUR,
- žalobkyni v rade 4/ sumu 16,60 EUR,
- žalobcovi v rade 5/ sumu 16,60 EUR,
- žalobcovi v rade 6/ sumu 16,60 EUR,

- žalobcovi v rade 7/ sumu 16,60 EUR,
- žalobkyni v rade 8/ sumu 155,82 EUR,
- žalobcovi v rade 9/ sumu 33,86 EUR,
- žalobcovi v rade 10/ sumu 33,86 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že tak rozhodol po vykonanom dokazovaní,

pričom ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
„Oblastná osídľovacia úradovňa v Nových Zámkoch vydala pre presídlenca E. N. Výmer o prídele
do vlastníctva E. N. a manž. B. r. C. nehnuteľnosti v k.ú. H. I, č.d. XXX vedené v pkn. vl. č.
XX,XXX,XXXX,XXXX, majetok bývalých vlastníkov Z. S. a manž. B. rod. F. - pôda, ako aj z majetku B.
Z. pôda 949 s. Finančný odbor Rady KNV v Nitre vydal dodatok k výmeru dňa 1.9.1958 o prídele do

vlastníctva s tým, že v citovanom výmere 1138/311/I-173/1950 o prídele do vlastníctva neboli uvedené
pozemnoknižné dáta pridelených nehnuteľností, preto v zmysle vyhl. č. 225/50,288/51 dodatkom boli
pridelené nehnuteľnosti a okrem iného aj vložka č. XXXX. Pozemnoknižná vložka XXXX pre k.ú. H. bola
vedená na S. Z.. Z evidencie vydaných prostriedkov presídlencom (čl.342 v spise) vyplýva, že právny
predchodca žalobcov prekročil hranice 5.5.1948 cez S., trans.č. 18-6-4. Z listín MV SR - Štátny archív v

Nitre (čl. 527,528) vyplýva, že knihová vložka č. XXXX bola na výkaze majetku vedená na Z. S. a manž.
B.. Zo zápisnice o súpise zo dňa 5.10.1948 ( čl. 32) vyplýva, že presídlenec (tu: S.) bol upozornený
komisiou, aby pravdivo udal k súpisu všetky svoje zanechávané majetkové súčiastky a preberajúcemu
orgánu ( tu: N. E.) odovzdal. Zápisnica je podpísaná odovzdávajúcim - presídlencom Z. S., preberajúcim
orgánom N. E., zástupcom maďarských úradov ako aj súpisovými dôverníkmi.

Ako predbežnú otázku bolo potrebné skúmať, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení,
že žalovaná nie je vlastníčkou v žalobe uvedených nehnuteľností, ktoré mala nadobudnúť darovaním
od svojej právnej predchodkyne a tá ich mala nadobudnúť na základe vydržania v notárskej zápisnici
JUDr. Anny Nagyovej N 60/95 zo dňa 3.4.1995.
Podľa §- u 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia
( neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcov, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah
medzi účastníkmi konania je sporný ( existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi), jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu., resp. stav neistoty právneho postavenia

žalobcov, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto
neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
V danej veci ide o riešenie tzv. duplicitného zápisu v katastri nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti ( výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie
vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je

za tejto situácie ( výmer, dedičské rozhodnutia) neisté, a že bez požadovaného určenia, by ich právo
mohlo byť ohrozené. Podľa § 36a zák. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov ak je vlastnícke
právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia
verejná listina....., správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu tomu, v koho prospech právo
k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny. Preto táto skutočnosť preukazuje naliehavosť právneho záujmu

žalobcov. Žalobcovia vkladuschopné listiny majú ( výmer, dedičské rozhodnutia) no ich zápis nie je
možné uskutočniť, pretože žalovaná je vedená ako vlastníčka v katastri nehnuteľností.
Podľa zák. č. 293/1992 Zb. v znení neskorších prepisov §-u 2 ods. 1 na základe osvedčenia štátneho
notárstva vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše zavlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Podľa §-u 3 ods. 2 osvedčenie možno vydať
len pre držiteľa nehnuteľnosti. Za držiteľa sa považuje aj dedič držiteľa nehnuteľnosti, ktorá prešla do
užívania poľnohospodárskych a lesných organizácií. Podľa §-u 5 k návrhu sa ďalej pripája:

a) čestné prehlásenie dvoch vo veci nezaujatých osôb, znalých miestnych pomerov k spôsobu
získania nehnuteľnosti navrhovateľom a potvrdzujúce, že navrhovateľ je držiteľom nehnuteľnosti, ak je
nehnuteľnosť v nájme, tiež vyjadrenie nájomcu o tom, že navrhovateľ je prenajímateľom
b) vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia.
Z notárskej zápisnice JUDr. Anny Nagyovej č. N 60/95,Nz 87/95 zo dňa 3.4.1995 vyplýva, že právna

predchodkyňa žalovanej - Z. K., rod. Z. požiadala o vydanie osvedčenia o vydržaní okrem iného aj
sporných nehnuteľností vedených vo vl. Č. XXXX pre k.ú. H.. Vyhlásila, že poľnohospodársku pôdu od r.
1940 do roku 1959 dobromyseľne a nerušene vlastnila a obrábala spoločne aj s manželom. V priebehu
kolektivizácie družstva bola pôda včlenená do vtedajšieho JRD H., ktoré i v súčasnosti pôdu užíva.
Právna predchodkyňa žalovanej predložila identifikáciu parciel zo dňa 6.12.1993, z ktorej vyplýva, že
nehnuteľnosti užíva JRD H.. Predložila 2 čestné prehlásenia z 25.11.1992, jedno z roku 1995. Predložila

potvrdenie PD H. zo dňa 16.11.1992, z ktorého vyplýva, že vstúpila do JRD v roku 1959, vniesla
poľnohospodárske pozemky do družstva.
S poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenia súd mal za to, že osvedčenie
o vydržaní vydané notárkou bolo vydané v rozpore so zákonom a to z týchto dôvodov:
- družstvo neuviedlo označenie poľnohospodárskych pozemkov ( parcely a výmery), ktoré mala vniesť

do družstva právna predchodkyňa žalovanej
- absentuje vyjadrenie obce o okolnostiach dôležitých pre vydanie osvedčenia, preto súd mal za to, že
navrhovateľka (v konaní o vydržaní) - právna predchodkyňa žalovanej nepripojila doklady uvedené v
§ 5, notár ju mal na to vyzvať, určiť jej primeranú lehotu na doplnenie s poučením, že ak tak neurobí,
osvedčenie jej nevydá - § 6 ods. 2 zák. č. 293/92 Zb. Teda neboli splnené podmienky na vydanie

osvedčenia.
Súd poznamenáva, že skutočnosti uvedené v osvedčení o vydržaní vyvracia aj ďalší dôkaz a to
vyjadrenie Agrorent a.s. H. zo dňa 19.5.2011 ( čl. 535), že právna predchodkyňa žalovanej nebola
členkou bývalého PD H.. Pri transformácii v roku 1992 bola zaradená do skupiny č.4 - ako iná oprávnená
osoba bez vloženého majetku. Vnesená pôda je vykázaná nulovou hodnotou. Pozemky boli vedené

na priamych predkov S. Z.. Jeho majetok bol pridelený výmerom o prídele do vlastníctva právnym
predchodcom žalobcov ( N. E. a maž. B.) a tieto potom ako členovia bývalého JRD vniesli vo výmere
11,50 ha pri vstupe do družstva dňa 20.8.1952. Z registra členov a oprávnených osôb k 31.3.1992
vyplýva, že na meno Z. K. vnesená pôda sa neuvádza, na meno X. K. ( manžel Z. K.) vnesená pôda je
0,9132 ha. Z protokolu o vytýčení náhradného pozemku na dočasné užívanie zo dňa 27.11.1991 sa na

meno X. E. uvádza vyčlenená plocha pozemku: 10,2401 ha ( čl. 555). Tvrdenie právnej predchodkyne
žalovanej o tom, že predmetné nehnuteľnosti mala dostať ako svadobný dar od strýka S. Z. v roku
1940 (poznámka v notárskom spise na strane 2) je vyvrátená zápisnicou o súpise zo dňa 5.10.1948,
kde S. Z. odovzdával svoj majetok osobne, čo aj podpísal. Keby ho bol daroval podľa tvrdenia právnej
predchodkyne žalovanej tak by ho ako vlastník neodovzdával v roku 1948, teda o 8 rokov neskôr ako

malo dôjsť k darovaniu.
Podľa §-u 129 ods. 1 Obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba. Podľa §-u 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa §-u 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
Podľa § 134 ods. 1, Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Jedným zo

základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva
patria. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí,
hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť predložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre
záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci

( práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený
dôvodnadobudnutiadržby,napr.existenciazmluvy,ktorájepreurčitúvaduneplatná).Jevšakpodstatné,
aby bol držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.Žalovaná svoje vlastníctvo odvodzuje z notárskej zápisnice notárky JUDr. Anny Nagyovej zo dňa
22.9.1995 č.N245/95,NZ239/95,ktoroujejprávnapredchodkyňaZ.K.darovala okreminéhoajsporné
nehnuteľnosti. Podľa §-u 628 ods. 1 Obč. zák. darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. V danom prípade ide o dvojstranný právny
úkon. Pri prevodoch vlastníckeho práva sa uplatňuje zásada, že prevádzajúci nemôže na iného previesť
viac práv, než ich má sám.
Z daných skutočností súd mal za to, že so zreteľom na všetky okolnosti právna predchodkyňa žalovanej
nehnuteľnosti vôbec neužívala, neobrábala, nedržala a preto ich ani nevniesla do družstva v roku 1959.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že Občiansky zákonník sa opieral vždy o zásadu, podľa ktorej zmluvou
možno nadobudnúť vlastnícke právo len od vlastníka. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ darovacou
zmluvou ( notárska zápisnica N 245/95 zo dňa 22.9.1995 JUDr. Anny Nagyovej) previedla právna
predchodkyňa žalovanej nehnuteľnosti na žalovanú, hoci ju nevlastnila, bol takýto úkon podľa § 39 Obč.
zák. pre rozpor so zákonom neplatný. Otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu možno riešiť ako
predbežnú otázku.

Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia SNR
č. 104/1945 Zb. a nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. výmery o vlastníctve pôdy, okresné národné výbory
podľa Zák. č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. vydávali prídelové listiny s tými istými právnymi
účinkami. Tieto výmery a prídelové listiny boli, aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov
k prideleným nehnuteľnostiam a sú v zásade vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého

vlastníctva do katastra. Aby mohli byť vkladuschopné, museli byť právne perfektné, čiže mali obsahovať
okrem iného aj otlačok pečiatky orgánu, ktorý tento výmer vydal. V pripojenom spise D0607/65 po neb.
B. E. sa nachádza originál výmeru 1198-311/I-173/1950 vydaný 7.4.1948 KNV v Nitre, podpísaný, dňa
10.2.1958 úradne doplnený - okrúhla pečiatka a podpis. Zákonom č. 46/1948 Zb. zo dňa 21.3.1948 o
novej pozemkovej reforme sa vlastnícke pomery k pôde upravili podľa zásady, že pôda patrí tým, ktorí na

nej pracujú. Pridelená pôda prechádzala do vlastníctva prídelcu dňom prevzatia držby. Tento zákon bol
pripravovaný ešte pred zásadnou zmenou politických pomerov, ktoré spôsobili, že k praktickej realizácii
zámerov tohto zákona celoplošne nedošlo. V priebehu nastávajúcej „ socialistickej prestavbe vidieka“
nebol už žiadny záujem pre zakladanie nových vlastníckych práv a začalo vo veľkom rozsahu dochádzať
k združstevňovaniu pôdy malých a stredných pôvodných vlastníkov. Právnou úpravou povojnových

konfiškácií a prídelového pokračovania bol prelomený intabulačný princíp, na ktorom bola založená
funkcia a spoľahlivosť pozemkových kníh. Vlastnícke právo prechádzalo na prídelcu dňom prevzatia
držby a povinnosť zaistenia následného zápisu prídelu do pozemkových kníh bola uložená Národnému
pozemkovému fondu na jeho náklady. Zápisy prídelov do pozemkovej knihy už nemali konštitutívny
charakteraleibadeklaratórny,nakoľkovlastníctvoprídelcovkpridelenýmnehnuteľnostiamvzniklodňom

vydania výmeru.( o vlastníctve pôdy alebo prídele do vlastníctva) alebo prevzatím držby pôdy - v danom
prípade na základe zápisnice o súpise zo dňa 5.10.1948.
Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobcov, ktorí podľa názoru súdu dôkazné bremeno uniesli.
Preukázali, že ich právni predchodcovia nadobudli do svojho vlastníctva predmetné nehnuteľnosti
platným právnym úkonom. Súd mal za to, že 5.10.1948 na základe zápisnice právny predchodca

žalovaných prevzal do vlastníctva sporné nehnuteľnosti ( § 6 ods. 1 nar. vl.30/1948 Sb. - pred prídelom
do vlastníctva môže osídľovací úrad odovzdať jednotlivé podstaty z majetku presťahovaných Maďarov,
ak tomu nebránia záujmy osídľovacej politiky, podľa § 9 odovzdanie jednotlivých prídelových podstát do
vlastníctva - §§3,4,5, poprípade do predbežného užívania § 6, prevedie osídľovací úrad alebo oblastná
osídľovacia úradovňa ním splnomocnená na podklade príslušného rozhodnutia zápisom, ktorý musí

najmä obsahovať označenie majetkovej podstaty, meno orgánu, ktorý odovzdal prídelovú podstatu, a
deň a miesto odovzdania). Nehnuteľnosti boli odovzdané právnemu predchodcovi žalobcov zápisnicou
zo dňa 5.10.1948. Z potvrdenia Agrorent a.s. H. zo dňa 14.2.2005 vyplýva, že právny predchodca
žalobcov - N. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX vstúpil do členstva ako aj do pracovného pomeru
u bývalého JRD H. dňa 20.8.1952.

Je irelevantná námietka žalovanej kde býval právny predchodca žalobcov, keď prekročil hranice dňa
5.5.1948 a súpis majetku je zo dňa 5.10.1948, pretože táto skutočnosť nič nemení na tom, že mu bol
dňa 5.10.1948 odovzdaný majetok ako preberajúcemu orgánu a to odovzdávajúcim orgánom S. Z..
Podľa §-u 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä.....správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, listiny......Pokiaľ nie je spôsob

vykonania predpísaný, určí ho súd.
Z notárskych zápisníc JUDr. Leily Baštrnákovej č. N 390/93,NZ 242/93 zo dňa 12.8.1993 a N 389/93,NZ
262/93 zo dňa 15.9.1993 ( čl. 40-42) o vyrovnaní dedičských podielov vyplýva, že právni nástupcovia
neb. N. E. si vyrovnali dedičské podiely a teda došlo k uznaniu vlastníctva. Tieto dohody sú podkladompre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ďalej súd poukazuje na spis D 0265/63 po
neb. N. E., z ktorého vyplýva kto je dedičom, z potvrdenia zo dňa 29.3.1963 - čl. 10, že nebohý v roku
1952 vstúpil do JRD s 11,50 ha poľnohospodárskej pôdy. Tieto všetky verejné listiny sú podkladom na

zapísanie vlastníckeho práva žalobcov.
Súd mal za to, že správnosť Výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti
preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v
zmysle § 135 ods. 2 OSP vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným
orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný ( neexistujúci) akt. Za nulitný

akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad
rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného
orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva,
nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom.
V danom prípade je nepochybné, že právnym predchodcom žalobcov boli Výmerom a jeho dodatkami
pridelené sporné nehnuteľnosti. Predmetné rozhodnutie má charakter verejnej listiny, bolo vydané

orgánom na to podľa zákona oprávneným a v medziach jeho právomoci. Jeho prípadná vecná
nesprávnosť nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom, u predmetného rozhodnutia platí,
že sa prezumuje jeho správnosť. Nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by došlo k zrušeniu
Výmeru alebo k strate alebo obmedzeniu vlastníckeho práva sporných nehnuteľností možno uzavrieť,
že žaloba bola dôvodná z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov

na vykonanie obnovy vlastníckeho práva žalobcov a preto súd určil, že žalovaná nie je vlastníčkou
predmetných nehnuteľností
Úspešným žalobcom vznikli trovy titulom zaplateného súdneho poplatku preto im súd náhradu trov
konania priznal v zmysle §-u 142 ods. 1 OSP a to každému tak ako uhradil súdny poplatok.“

Rozsudok napadla v zákonnej lehote žalovaná Z. D.. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa z 01. 02. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s vyslovením záväzného
právneho názoru. Uviedla, že žalobcovia sa žalobou z 18. 04. 2007 nedomáhali určenia, že ona nie
je vlastníčkou nehnuteľností, ale naopak sa ňou domáhali určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností
zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v kat.úz. H. a zrušenia vlastníctva žalovanej k týmto

nehnuteľnostiam, pričom predmetom žaloby bola aj parc. č. 4673/2, ktorá nie je predmetom výroku
rozsudku. Zmena bola pripustená až zmenou petitu zo 07. 10. 2010. Podľa ustálenej judikatúry je
možné žiadať (resp. rozhodnúť) o určení vlastníctva k nehnuteľnostiam výhradne na základe platného
právneho stavu, teda nie podľa stavu, v akom boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižných vložkách,
resp. predošlých rozhodnutiach. Napadnuté rozhodnutie nekorešponduje so zápisom nehnuteľností na

liste vlastníctva č. XXXX v kaz. úz. H. a to vo vzťahu k všetkými nehnuteľnostiam, pokiaľ ide o druh
pozemku, k parcelám č. 4756/2 a 4960 vo vzťahu k výmere pozemkov. Súd mal žalobu zamietnuť
a ak rozhodol v rozpore s údajmi evidencie nehnuteľností, nemá toto rozhodnutie oporu v zistenom
skutkovom stave a je nevykonateľné. Považovala za nepravdivý skutkový záver súdu, že dedičstvom
po neb. N. E. sa stal výlučným vlastníkom pozemkov X. E. v podiele 2/3 k celku a to predovšetkým

preto, že výlučný vlastník nemôže byť súčasne aj podielovým spoluvlastníkom. Je vylúčené, aby právni
predchodcovia žalobcov užívali nehnuteľnosti ako svoje od r. 1947 do r. 1951, kedy ich mali vniesť do
družstva. Samotný výmer je datovaný v r. 1950 a doplnený v r. 1958, a preto nemohli právni zástupcovia
predchodcov vstúpiť do držby nehnuteľností v roku 1947. Aj preto, že prekročili hranice Slovenska
ako presídlenci 05. 05. 1948. V priebehu konania neboli odstránené ňou vytýkané nezrovnalosti, a

to, že ide o rôzne vyhotovenia výmeru, z ktorých ani jeden neobsahuje predpísané náležitosti, teda
jednoznačné a nespochybniteľné označenie orgánu, ktorý listinu vydal, dátum vydania, vymedzenie
predmetu rozhodnutia (teda aj určenie pozemkov), meno a funkcia osoby konajúcej za daný orgán,
miesto a dátum vystavenia a podpis konajúcej osoby. To bolo aj dôvodom, pre ktorý nebolo zapísané
vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov do katastra nehnuteľností, pretože listina nebola listinou

vkladuschopnou. V konaní bolo preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu p. E. mala od 21. 06.
1994 vedomosť, že k nehnuteľnostiam je vystavený list vlastníctva pre inú osobu a mali možnosť
napadnúť v zákonnej lehote platnosť vydaného osvedčenia, keď to neurobili počas doby, kedy mali
možnosť namietať splnenie podmienok pre vydanie osvedčenia počas doby, kedy bolo zverejnené
vyvesením na úradnej tabuli. Súd sa nevysporiadal s námietkou žalovanej, že od vydania osvedčenia

do podania žaloby uplynula doba, po uplynutí ktorej bola zapísaná do katastra nehnuteľností ako
vlastník nehnuteľností ona, aj s prihliadnutím na uplynutie času potrebného na vydržanie nehnuteľnosti.
Žalobcovia od r. 1993, teda od uzavretia Dohody o vyrovnaní dedičských podielov, mali dostatočne dlhý
čas na to, aby v 10-ročnej lehote podali žalobu, ktorou by sa domohli svojich tvrdených práv. Pokiaľ takneurobili, na strane žalovanej tak uplynula zákonom prezumovaná doba na vydržanie nehnuteľností,
pričom pri započítaní oprávnenej osvedčenej držby jej právnej predchodkyne bola vzhľadom na všetky
okolnosti dobromyseľná v tom, že jej toto vlastníctvo patrí. Vychádzajúc z Nariadenia č. 104/1946

Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.
SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené
vydávať Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer je definovaný ako verejná
listina dokazujúca vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti. Ak výmer
nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom požadované podstatné náležitosti,

nejde o verejnú listinu. Pokiaľ predložené výmery o prídele do vlastníctva sa odlišujú aj v podstatných
náležitostiach, bolo úlohou súdu posúdiť, či predložené listiny majú náležitosti verejnej listiny, vysvetliť
rozpor a odôvodniť, ktorú z predložených listín súd pojal ako základ pre svoje rozhodnutie. Takéto
odôvodnenie však v odôvodnení rozsudku absentuje. Poznamenáva, že v konaní predložený odpis
výmeru vydal Krajský národný výbor, ktorý v čase vydania prídelu nebol orgánom oprávneným konať vo
veci prideľovania pôdy ani realizácie medzinárodnej dvojstrannej dohody o výmene obyvateľstva, pričom

odpis výmeru by mal byť totožný s originálom výmeru, nezhodujú sa však v základných náležitostiach.
Uznesenie č.d. 119/58, ktorým Ľudový súd povolil zápis výmeru, neobsahuje nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom sporu a napokon ani súd sám nešpecifikuje, s akým dátumom bol vystavený výmer.
Predložené výmery vo všetkých ich vyhotoveniach vychádzajú z nesprávneho právneho stavu, v ktorom
sa za výlučného vlastníka prideľovaných nehnuteľností deklaruje S. Z., poťažne B. Z., teda nehnuteľnosti

boli prideľované z majetku vlastníka, ktorý nikdy nebol vlastníkom prideľovaných nehnuteľností v celosti,
ako to deklaruje prídel. Poukazuje na rozpornosť posudzovania veci súdom. S prihliadnutím na uvedené
nemá opodstatnenie ani odôvodnenie súdu, že pozemnoknižná vložka č. XXXX pre k.ú. H. bola vedená
na S. Z., hoci v inej časti uvádza, že pozemky boli vedené na priamych predkov S. Z.. Rozhodujúci
význam pri vytýkaných nedostatkoch a nezrovnalostiach listín nemôže mať ani skutočnosť, že zápisnica

o odovzdaní majetku je podpísaná S. Z., pretože jeho podpis na tejto listine nemení nič na vlastníckych
právach k nehnuteľnostiam. Hoci by aj S. Z. túto listinu podpísal slobodne a s porozumením, nemení
sa tým vlastníctvo k nehnuteľnostiam, zapísané v pozemnoknižnej vložke. Hodnotenie súdu, že ak by
S. Z. daroval nehnuteľnosti v r. 1940 matke žalovanej, nebol by podpisoval súpis, je bezpredmetný
s prihliadnutím na to, že mal odovzdávať aj cudzie nehnuteľnosti, ktorých nikdy nebol vlastníkom. S.

Z. sa podľa potvrdenia MV SR - Štátneho archívu v Nitre zo 07. 04. 2011 na zozname presídlencov
nenachádza a teda jeho majetok nemohol byť predmetom prídelu a teda ho žalobcovia ani ich právni
predchodcovia nemohli nadobudnúť od štátu ako nevlastníka. Za nenáležité považuje aj hodnotenie
súdu, že osvedčenie o vydržaní bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože súd nie je orgánom
oprávneným rozširovať zákonný rámec podkladov k vydaniu notárskej zápisnice. Súd bez akéhokoľvek

právneho či logického dôvodu vyžaduje pre notársku zápisnicu náležitosti vyžadované pre osvedčenia
vydávané podľa § 6 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb., hoci z obsahu notárskeho spisu i samotnej
notárskej zápisnice vyplýva, že ide o vydanie osvedčenia podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. Notárska
zápisnica má všetky náležitosti verejnej listiny na rozdiel od prídelu. Obsahom dedičského spisu D
265/63 prídelová listina nebola, pričom výmer vydaný KNV nie je listinou, ktorú by vydal oprávnený

orgán. Tým bolo Povereníctvo alebo Osídľovací úrad. Predmetné pozemky neboli pridelené na základe
zákona o novej pozemkovej reforme, ale zákona o medzinárodnej dvojstrannej výmene obyvateľstva.
Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že kým na strane Z. K. vzniklo vlastníctvo zo zákona, po
zmene navodenej notárskou zápisnicou bolo vlastnícke právo dotknuté ďalšou zmenou, teda zmluvným
prevodom v prospech žalobkyne. Súd sa nevysporiadal platnosťou darovacej zmluvy, ktorá je úkonom

posledným v poradí. V zmysle judikatúry nie je možné vysloviť neplatnosť právneho úkonu ohľadom
nehnuteľnosti, ktorá bola dotknutá ďalšou zmenou. Žalovaná namietala aj nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, pretože ani žalobcovia, ani ich právni predchodcovia neboli
evidovanými vlastníkmi s právom uplatňovať si z tohto dôvodu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom sporu, a preto ani výrok samotného rozhodnutia nie je spôsobilý priamo odstrániť ich

právnu neistotu, ktorú je možné odstrániť v zásade až pozitívnym určením, že priamo žalobcovia sú
vlastníkminehnuteľností.Naliehavýprávnyzáujemjepritomdanýlenvprípade,žesanemožnovýsledku
domôcť inak - napr. žalobou na určenie neplatnosti právneho úkonu, reivindikačnou žalobou, žalobou
na plnenie a pod. Súd sa nezaoberal námietkou žalovanej, že prídelová listina je absolútne neplatná.
Súd sa nevysporiadal s rozpornými potvrdeniami Agrorent, a.s. z roku 2011 a poľnohospodárskeho

družstva. Súd sa nezaoberal ani určením skutočnosti, kedy vniesli právni predchodcovia žalobcov pôdou
do družstva, keď jej významnú časť nadobudli až v r. 1958 (aj to právne neúčinne a bez zápisu v evidencii
nehnuteľností), a preto ju nemohli vniesť v r. 1950, resp. 1951. Poprela, že by v konaní boli vypočutí
žalobcovia, keď v celom konaní boli vypočutí len X. E. a N. E., t.j. dvaja z desiatich žalobcov. Do spisu boližalobcamipredloženédôkazy,ktorébolizískanénezákonne,niesúverejnýmilistinamianinepochádzajú
z verejne prístupných archívov a ich pôvod je v inom súdnom spise, ako to vyplýva aj z dvojakého
číslovania listov spisu. Ide teda o nezákonne získané dôkazy, ktoré nemôžu byť podkladom pre zákonné

rozhodnutie. Súd pri rozhodovaní nemohol vychádzať z uznesenia o dedičstve po N. E. č. D 265/65,
pretože dedičstvo po menovanom bolo prejednané v konaní D 265/63, pričom sa súd nevysporiadal ani
s námietkou uplynutia zákonnej lehoty v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. V doplnku odvolania poukázala
na nález Ústavného súdu IV. ÚS 294/2012, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 04. 2013
sp.zn. 6Cdo 47/2012 vo vzťahu k vydržaniu a zániku vlastníckeho práva na strane žalobcov.

Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania žalovanej a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nebol dôvod pre potvrdenie rozsudku
(§ 219 ods. 1 OSP) ani pre jeho zmenu (§ 220 OSP).

Podľa žaloby došlej súdu 18. 04. 2007 sa žalobcovia domáhali určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností,

zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. úz. H. a zároveň zrušenia vlastníctva žalovanej
k týmto nehnuteľnostiam. Až v priebehu súdneho konania (č.l. 430 a nasl. spisu) žalobcovia zmenili
žalobný petit na určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. H., vedených na LV č.
XXXX ako parc. č. 4673/1, parc. č. 4960, parc. č. 10449, parc. č. 10450, parc. č. 10451, parc. č. 10452,
parc.č.15095aparc.č.4756/2.Súduznesenímzo07.10.2010(č.l.435)takútozmenužalobnéhopetitu

podľa návrhu žalobcov pripustil. Rozsudkom z 01. 02. 2012 žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
Žalobcovia opierajú svoj nárok na vlastníctvo vychádzajúc z Výmeru o prídele do vlastníctva vydaného
Osídľovacím úradom pre Slovensko č. 1198-311/I-173-1950 pre hospodársku jednotku N. E. a manželka
B., ako aj z dodatku z 01. 09. 1958. V dedičskom konaní po N. E., zomr. XX. XX. XXXX nadobudol
dedičstvo podľa rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva č. D 263/63 zo 16. XX. XXXX X. E., nar. 02.

XX. XXXX v rozsahu 2/3-ín k celku včítane pridelených pozemkov. Výmerom nadobudnutých pozemkov,
vdedičskomkonanípojehomanželkeB.,rod.C.podľarozhodnutiaD507/1965z13.08.1965nadobudli
poľnohospodárske pozemky Z. F., rod. E. (druhý krát vydatá M.) v pomere 1/3-ina k celku. Neskôr došlo k
dohode o osvedčení a vyrovnaní dedičských podielov notárskymi zápisnicami z 12. 08. 1993 a z 15. 09.
1993. Na druhej strane žalovaná odvodzuje svoje právne nástupníctvo od svojej matky, Z. K., rod. Z., v

prospech ktorej bolo vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa zákona
č. 293/1992 Zb. a podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb., podľa notárskej zápisnice zo 14. 09. 1995 č. N 234/95,
Nz 228/95, pričom už predtým tieto nehnuteľnosti až na parcely č. 12450 a 12451 boli právne vyriešené
v osvedčení č. N 60/1995, Nz 87/95 z 03. 04. 1995. Žalovaná od svojej matky Z. K., rod. Z., nar. XX. XX.
XXXX nadobudla nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z 02. 10. 1997 (Nz 68/97, Nz 239/97, vklad

vlastníctva pod V 3942/97). Na základe tejto zmluvy je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností na LV č.
XXXX a ako spoluvlastníčka nehnuteľností na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Rovnako bolo nadobudnuté
vlastníctvo na základe ďalšej darovacej zmluvy (V 2453/95). V priebehu konania žalobcovia žiadali
zmeniť žalobný petit na určenie, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. H. vedených na
LV č. XXXX a súd po rozhodnutí o pripustení zmeny žalobného návrhu rozsudkom č.k. 8C/74/2007-577 z

01. 02. 2012 návrhu vyhovel. Vychádzal z toho, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastníctvo
na základe Výmeru o vlastníctve vydanému Osídľovacím úradom pre Slovensko, keď títo nadobudli
majetok podľa čl. VII dohody (č. 145/1946 Zb.) o výmene obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskou ľudovou
republikou. Títo bolo presídlenci z Maďarska. Boli im pridelené nehnuteľnosti po vysídlencoch a to po S.
Z., ktorý bol presídlený do r. 1948 do Maďarska. V katastri nehnuteľností, na Správe katastra E. je ako

vlastníčka nehnuteľností pre kat. úz. H., na LV č. XXXX vedená žalovaná a to ako vlastníčka parciel č.
4673/1 roľa o výmere 4748 m2, parc. č. 4960 roľa o výmere 2679 m2, parc. č. 10449 lúka o výmere 1097
m2, parc. č. 10450 močiar o výmere 1413 m2, parc. č. 10451 lúka o výmere 1795 m2, parc. č. 10452
roľa o výmere 1993 m2, parc. č. 15095 lúka o výmere 6050 m2 a parc. č. 4756/2 roľa o výmere 1823
m2. Súd vychádzal z toho, že výmer - jeho správnosť a súhlas s vtedy platnými právnymi predpismi

nie je možné v súčasnosti preskúmavať a taký správny akt treba považovať za právne bezchybný, z
ktorého súd musí vychádzať. Výmerom a jeho dodatkami boli pridelené právnym predchodcom žalobcov
sporné nehnuteľnosti. Takéto rozhodnutie má charakter verejných listín, bolo vydané orgánom a to
podľa zákona a v medziach jeho právomocí. Podľa záverov súdu rozsudok vyhovujúci žalobe môže
byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva žalobcov. V priebehu odvolacieho

konania žalobcovia zmenili žalobný petit v podstate na pôvodný žalobný petit a domáhali sa, že sú
vlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. H., vedených pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XXXX v podieloch
tam uvedených, k parcelám tam uvedených a k podielom tam uvedeným a zároveň žiadali určiť, že
žalovaná nie je vlastníčkou poľnohospodárskych nehnuteľností vedených pre kat. úz. H. na LV č. XXXX.Odvolací súd zmenu žalobného petitu nepripustil v odvolacom konaní a rozhodol o odvolaní proti
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo určené, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností tak, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa

sa predovšetkým nevyporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva,
so stretom tzv. dvojitého vlastníctva nehnuteľností, s otázkou vzťahu vlastníctva žalovanej na základe
osvedčenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním podľa zákona č. 293/1992 Zb., spísaného
notárom do zápisnice a vzťahom k Výmeru o vlastníctve vydaného Osídľovacím úradom pre Slovensko v
prospech N. E. s manželkou B.. V zásade, že podľa súdnej judikatúry rozsudok súdu negatívne určujúci,

že žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností, nemôže zlepšiť právne postavenie žalobcov, ktorí svoje
vlastnícke právo nepreukazujú na nich znejúcim tzv. nadobúdacím titulom a dosiaľ neboli zapísaní ako
vlastníci predmetných nehnuteľností v evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Potom by platilo,
že na podanie žaloby, predmetom ktorej je takéto určenie, nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c/ OSP (porovnaj aj právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo 16. 12.
2008 sp.zn. 2 MCdo 20/2007). Súd sa dostatočným spôsobom vlastne nevyporiadal dosiaľ s právnym

významom Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech Z. K., rod. Z. z roku
1995. Zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v § 1 zákona
upravoval podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam
vyskytujúcim sa na území Slovenskej republiky do evidencie nehnuteľností podľa osobitných predpisov
a tiež na zmiernenie niektorých majetkových krívd. Druhá časť zákona s názvom Podmienky a postup

pri zápise za vlastníka do evidencie nehnuteľností bola neskôr zákonom č. 393/2000 Z.z. od 01. 12.
2000 zrušená. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, že 03. 04. 1995 bolo vo
forme notárskej zápisnice č. N 60/95, Nz 87/95 a tiež pod č. Nz 34/95, Nz 228/95 zo 14. 09. 1995
vydané notárkou JUDr. Annou Nagyovou osvedčenie podľa zákona č. 293/1992 Zb. o oprávnenej držbe
sporných pozemkov Z. K., rod. Z.. Na základe tohto osvedčenia bola v katastri nehnuteľností s účinkom

od roku 1995 zapísaná za vlastníčku sporných pozemkov, keďže po dobu 10 rokov od uvedeného
zápisu si neuplatnili žalobcovia ani ich právni predchodcovia alebo nástupcovia vlastnícke právo k týmto
pozemkom. V priebehu doby v roku 1997 došlo k zmene vlastníctva darovacou zmluvou na žalovanú
Z. D., rod. K., nar. XX. XX. XXXX. Žalobcovia podali žalobu na súd o určenie vlastníckeho práva proti
žalovanej až 18. 04. 2007.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. v znení do 30. novembra 2000 na základe osvedčenia notára
(ďalej len „osvedčenia“) vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone sa v evidencii nehnuteľností
zapíše za vlastníka nehnuteľností osoba uvedená v tomto osvedčení.

Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona v znení do 30. novembra 2000, ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie
nehnuteľností podľa ods. 1 neuplatní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonávaných z
dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľnosti takto zapísanej
iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania; to platí
aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v

osvedčení.

Podľa § 2 ods. 3 cit. zákona po dobu uvedenú v ods. 2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností
alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Účelom zákona č. 293/1992 Zb. účinného od 11. 06. 1992 bolo okrem iného upraviť podmienky a postup
pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (§ 1 písm. a/). Cieľom tejto právnej

úpravy bolo usporiadanie neevidovaných právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v urýchlenom a pokiaľ
možno najmenej formálnom konaní. Tento cieľ bol reakciou na skutočnosť, že dovtedajšia evidencia
nehnuteľností neodrážala skutočné vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam. Postup a podmienky zápisu
za vlastníka do evidencie nehnuteľností upravovala druhá časť uvedeného zákona v § 2 až v § 9.
Citované ustanovenie § 2 ods. 1 umožňovalo, aby na základe notárskeho osvedčenia o držbe vydaného

za podmienok stanovených zákonom sa v evidencii (v katastri) nehnuteľností zapísal za vlastníka
nehnuteľnosti ten, kto bol uvedený v tomto osvedčení. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak do 10
rokov od zápisu neuplatní v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo
iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom na základe vydržania. Zároveň v zmysle § 2 ods.3 uvedeného zákona zapísaná osoba nadobudla postavenie oprávneného držiteľa, a to po dobu 10
rokov od zápisu, pričom toto ustanovenie odkazovalo na § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka (o
držbe a oprávnenej držbe). Novelou vykonanou zákonom č. 393/2000 Z.z. boli s účinnosťou od 1.

decembra 2000 vypustené zo zákona č. 293/1992 Zb. ustanovenia § 2 až § 9. Právne postavenie osôb
zapísaných v katastri za vlastníkov nebolo novelou výslovne riešené. Ust. § 2 ods. 2 tohto zákona
bolo vo vzťahu k § 134 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala
všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. vyžadovalo

splnenie podmienok a to, že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností na základe notárskeho
osvedčenia o držbe, a že do 10 rokov od zápisu tejto osobe neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti
v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie uvedeného ustanovenia
k 30. novembru 2000, t.j. po 8 rokoch a 6 mesiacoch od jeho účinnosti malo za následok, že už
žiadnej osobe zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe
nemohlo dôjsť k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre neuplynutie 10-

ročnej doby plynúcej odo dňa zápisu za vlastníka). Tým však nebola dotknutá tejto osobe možnosť
vydržania vlastníckeho práva splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z § 134 OZ. Podmienka
oprávnenej držby bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho
osvedčenia o držbe splnená, bez ďalšieho vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho
osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností. Takáto osoba nadobudla totiž postavenie oprávneného

držiteľa,zaručenépodobu10rokovododňazápisudokatastra.Zrušenieustanovení,nazákladektorých
takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie práva oprávnenej držby žiaden vplyv. Oprávnená
držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako
právny vzťah, ktorej obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka. Platí zásada zakazujúca
tzv. právnu retroaktivitu, čo znamená, že je analogicky použiteľná aj pre interpretáciu účinkov zákona

č. 393/2000 Z.z., ktorými boli zrušené ust. § 2 až § 9 zák. č. 293/1992 Zb. Jej uplatnenie znamená, že
vznik práva oprávnenej držby zaručeného na dobu 10 rokov, resp. právneho vzťahu oprávnenej držby,
treba posudzovať podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. platného v čase vzniku tohto práva, resp.
právneho vzťahu. Zrušenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby,
ktoré osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho osvedčenia o

držbe a to na dobu 10 rokov, nemalo vplyv ani ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Účinnosťou zákona
č. 393/2000 Z.z. oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka ako riadne
nadobudnuté právo, resp. právny vzťah, nezanikla. Iný výklad by bol ústavne nesúladný, pretože by
neprípustne odnímal už existujúce právo. Z toho by vyplývalo a znamenalo, že žalovaná zapísaná v
katastri nehnuteľností od roku 1995 za vlastníčku sporných pozemkov na základe osvedčenia o ich

držbe nadobudla týmto zápisom právne postavenie oprávnenej držiteľky zo zákona. V konaní preto
nebola povinná tvrdiť a teda ani preukazovať nadobudnutie oprávnenej držby v čase predchádzajúcom
tomuto zápisu. Keďže účinnosťou zákona č. 393/2000 Z.z. sa na jej právnom postavení oprávnenej
držiteľky nič nezmenilo a ak neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by v dobe 10 rokov
plynúcich odo dňa jej zápisu do katastra došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti

a tým aj oprávnenej držby, splnila by podmienky vydržania vlastníckeho práva k pozemkom podľa
§ 134 Občianskeho zákonníka. Uplynutím 10 rokov by sa tak stala výlučnou vlastníčkou sporných
pozemkov, pričom zároveň zaniklo vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo doterajších vlastníkov. Súd
prvéhostupňasaztohtohľadiskažalobnýmnávrhomžalobcovnezaoberal,alesústredilsaibanaotázku
pridelenia nehnuteľností do vlastníctva právnym predchodcom žalobcov. Nehovoriac o tom, že súd

prvého stupňa sa dostatočne ani nezaoberal otázkou riadneho pridelenia nehnuteľností do vlastníctva
presídlencovzMaďarskanaSlovensko(N.E.amanželkyB.,rod.C.),akoajnehnuteľnosťami,ktorémali
byť pridelené po odídencovi, S. Z.. Naviac treba poznamenať, že malo ísť o nadobudnutie vlastníctva
v dôsledku realizácie medzištátnej zmluvy - dohody medzi ČSR a MĽR (č. 145/1946 Zb. o výmene
obyvateľstva). Nadobudnutie vlastníctva, ako i strata doterajšieho vlastníctva a nadobudnutie nového

vlastníctva je podrobne právne upravené v tejto dohode a vykonávacích predpisoch. Rovnako bola
upravená podrobne kompetencia a spôsob rozhodovania orgánov v ČSR pri realizácii dohody o výmene
obyvateľstva medzi ČSR a MĽR. Súd prvého stupňa tým, že vydal rozsudok negatívne určujúci, že
žalovaná nie je vlastníkom nehnuteľností, nijako nezlepšil právne postavenie žalobcov. Len pozitívne
určenie vlastníckeho práva žalobcov je spôsobilé na zápis vyznačenia zmeny vlastníctva v katastri

nehnuteľností. Nehovoriac o tom, že rozsudok, týkajúci sa určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam preto,
aby bol zapísaný záznam do katastra nehnuteľností, musí zodpovedať svojimi náležitosťami záväzným
údajom predpísaným katastrálnym zákonom a vykonávacím predpisom tak, ako sú nehnuteľnosti
vedené v katastri nehnuteľností a nie ako sú vedené v pozemkovej knihe. Taký rozsudok by bol vpodstate nevykonateľný a nebolo by ho možné zapísať do katastra nehnuteľností. Nebolo by možné
zapísať vlastnícke právo žalobcov ku konkrétnym nehnuteľnostiam, k ich parcelným číslam, druhom,
kultúram a jeho výmerám.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto zrušil s tým, že súd prvého stupňa účastníkovi konania
postupom súdu odňal možnosť konať pred súdom, ako aj preto, že nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Je len
samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva môžu byť len osoby živé a nie mŕtve.

Súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia, je viazaný právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§
226OSP).Vnovomrozhodnutírozhodnevzmysle§224ods.1,3OSPajotrováchodvolaciehokonania.

Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.