Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225860
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114225860.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne: C.S. W.N., G.. XX.XX.XXXX,
K.O.,M.G.XX,právnezastúpenáJUDr.DanielouStrakovou,advokátkou,Konštantínova6,Prešovproti
žalovanej: COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo, Konštantínova 3, Prešov, IČO: 00169111, právne
zastúpená: Advokátska kancelária VAľo & parners, s.r.o., Konštantínova 3, Prešov IČO: 36868434, o

náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C 325/2014-75 zo
dňa 2.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zvýšenie bolestného zastavil. Uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 494,40 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko žalovanej, výsledky vykonaného dokazovania,
obsah pripojených listinných dôkazov, a to správu Slovenského hydrometerologického ústavu, výpis listu

vlastníctva (ďalej len LV) č. XX, k.ú. O., lekársky posudok o bolestnom, výsluch svedkov M. A., Q. C.,
N.L. O., Q. K., A. F., M. W., a uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 01.02.014
v sobotu, krátko pred 8.30 hod. žalobkyňa pri vychádzaní z predajne potravín žalovanej v Prešove na
ul. Mirka Nešpora sa pošmykla na chodníku pred predajňou asi 2 metre od jeho vchodu. Ide o mierne
zvažujúcuplochu,ktorátak,akoajchodníkpredpredajňou,bolaodpratanáodsnehu,inapriektomubola
pokrytá súvislou vrstvou námrazy. Žalobkyňa sa pritom pohybovala maximálne opatrne, nemala však inú

možnosť,nežprejsťpospomínanejzamrznutejplocheanapriekjejopatrnostisapošmyklaaspadla.Pád
žalobkyne videli svedkyne Q. K. a bezprostredne po ňom bol prítomný aj svedok A. F., ktorý žalobkyni
pomohol a zatelefonoval jej manželovi. Ten ju následne odviezol na lekárske ošetrenie. Žalobkyňa bola
dňa 01.02.2014 o 10.43 hod. ošetrená na oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou
v Prešove s konštatovaním zlomeniny dolného konca lakťovej a vretennej kosti, čo vyplýva z príslušnej
lekárskej správy. Žalobkyňa viackrát absolvovala kontrolu na úrazovej chirurgii a dňa 28.05.2014 MUDr.

O. A. vystavil lekársky posudok o bolestnom, ktoré vyčíslil 60 bodmi podľa položky 147d. V konaní bolo
nepochybne preukázané, že žalobkyňa spadla na chodníku neďaleko vchodu do predajne žalovanej,
v dôsledku jej pošmyknutia asi 2 metre od tohto vchodu a nepochybne aj to, že v dôsledku tohto
pádu utrpela zlomeninu lakťovej a vretennej kosti pravej ruky. Miesto jej pošmyknutia a neskoršieho
pádu nepochybne potvrdili svedkovia Q. K. a A. F., ktorí vypovedali aj o tom, že na inkriminovanom
mieste síce nebol sneh, ale celkovo bolo zlé počasie a všade, aj na cestách, aj na chodníkoch bola

námraza, takže bolo šmykľavo. Pred nehodou žalobkyne svedkyňa K. videla vedúcu príslušnej predajne
odpratávať sneh pred predajňou a obaja svedkovia vypovedali o tom, že aj po úraze žalobkyne vedúcapredajne chodník posypala soľou. To, že žalobkyňa spadla pred predajňou žalovanej, napokon potvrdili
aj zamestnankyne Q. C., N. O. Q. M. A., bývalá vedúca tejto predajne, ktorá vypovedala aj o tom, že
v skorých ranných hodinách okolo piatej hodiny chodník pred predajňou vyčistila odprataním snehu a

posypanímsoľou.Žalobkyňatvrdila,ževčasenehodybolaoblečenášportovo,nanoháchmalašportové
topánky s rovnou vrúbkovanou podrážkou, ktorú obuv predložila súdu k nahliadnutiu aj na pojednávaní.
V tejto časti výpovedi žalobkyne súd neuveril, pretože svedkyňa Q. K. vypovedala o tom, že si všimla
obuv žalobkyne, ktorá mala čižmy s opätkami vysokými asi 4 - 5 cm, čo svedkyňu veľmi prekvapilo, že
žalobkyňa do takého klzkého terénu išla s tak nevhodnou obuvou. Svedkyňa pritom mala dostatok času

na toto zistenie, keďže dvíhala žalobkyňu zo zeme. Jednoznačne aj po pripomienke žalobkyne trvala
na svojej výpovedi, pričom súd nemal dôvod túto jej výpoveď spochybniť. Svedkyňa rozhodne nemala
záujem vypovedať nepravdivo na rozdiel od žalobkyne. Navyše, jej výpoveď sa zhoduje aj s výpoveďami
svedkýň N. O. a M.P. A., ktoré obe taktiež nekompromisne prehlásili, že žalobkyňa v čase úrazu mala
obuv s opätkami vysokými asi 6 cm. Svedok F. si obuv žalobkyne nevšímal a svedok M. W. - manžel
žalobkyne uviedol, že určite manželka nemala obuv na vysokom podpätku, ale zároveň jednoznačne

uviedol, že si myslí, že obuv bola bez opätku. Zo správy Slovenského hydrometerologického ústavu
vyplýva, že dňa 31.01.2014 bola teplota vzduchu o 19.hod. okolo - 3 °C, o polnoci - 4 °C a o 9.hod. okolo
- 1 °C. Fúkal slabý vietor severných smerov a povrch pôdy na staniciach tohto ústavu bol úplne pokrytý
snehom, pričom celková výška snehovej pokrývky dosahovala od 5 - 11 cm.
Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 9 ods. 2, § 9a ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách,vzneníúčinnomvčaseškodovejudalosti(od01.12.2013do31.12.2014),ďalej§12ods.
2, ods. 5 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon a uviedol, že v konaní bolo nepochybne
preukázané, že vlastníkom objektu - budovy nákupného strediska súp. č. XXXX, ako aj príslušných
pozemkov, vrátane parcely KN XXXXX/X, na ktorej došlo k pádu žalobkyne, je žalovaná, čo vyplýva z LV
č.XX,k.ú.O..Ďalejbolopreukázané,ženachodníku,ktorýsanachádzabezprostrednepredvstupomdo

predajnevčasepádužalobkyneexistovalazávada,apretozodpovednosťžalovanejvzmyslecitovaných
ustanovení cestného zákona za spôsobenú škodu nesie žalovaná. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť
bez zreteľa na zavinenie. Vychádzajúc zo správy Slovenského hydrometerologického ústavu pred a
v čase úrazu žalobkyne mrzlo a povrch bol pokrytý snehom. Aj keď žalovaný sneh pred predajňou
odstránil, námraza ostala zachovaná, čo potvrdili svedkovia F., K., W.. Uvedená závada schodnosti

chodníka neumožňovala bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti. Žalobkyňa nemala inú možnosť,
než z predajne prejsť na chodník s námrazou, ktorá bola súvislá, nemala možnosť vyhnúť sa tomu
miestu, a k jej pádu došlo napriek jej maximálnej opatrnosti. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody z
titulu bolestného, ktorý nárok je upravený v zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktorý súd prvej inštancie následne citoval najmä ust. § 2 ods. 1, 3, ods. 1, 2,

5, ods. 2, ako aj ust. § 444, 415 a 441 Občianskeho zákonníka. Pri výške finančnej náhrady za bolestné
súd vychádzal z výšky náhrady za 1 bod z priemerného zárobku za predchádzajúci kalendárny rok,
v ktorom vznikol nárok, teda za rok 2013. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S03594-
OL-2013výškanáhradyzabolesťzarok2014za1bodje16,48eura.Bolestnéžalobkynebololekárskym
posudkom stanovené na 60 bodov, čo finančne predstavuje sumu 988,80 eura.

Súd prvej inštancie sa v danom prípade zaoberal aj spoluzavinením žalobkyne s poukazom na ust. §
415 a § 441 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že mal v konaní preukázané, že v čase úrazu žalobkyňa
mala nevhodnú obuv. Podľa všetkých svedkov všade bolo šmykľavo, a napriek tomu žalobkyňa mala
obuté čižmy na vyššom opätku. Tvrdenie žalobkyne o obuvi bez podpätku súd nepovažoval za pravdivé,

lebo bolo vyvrátené svedkyňami O., A. Q. G. K.. Výpoveď manžela žalobkyne pána W. v tom smere
neznela presvedčivo, nebola jednoznačná a vzhľadom na rodinný vzťah so žalobkyňou pre súd táto
výpoveď nemala dôkaznú hodnotu ako výpoveď nestrannej svedkyne K.. O tom, aká bola vonku
situácia, možno usúdiť z výpovede tejto svedkyne, ktorá napriek tomu, že mala protišmykové topánky,
kĺzalo sa jej. I napriek tejto situácii žalobkyňa sa vybrala na nákup v nevhodnej obuvi, čím výrazne

riskovala, a preto podľa názoru súdu je spoluzodpovedná za vzniknutú škodu v rovnakom rozsahu ako
žalovaná. Súd preto aplikoval ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré vyjadruje všeobecnú prevenčnú
povinnosťvyžadujúcusprávaťsatak,abynevzniklaškoda,čiužkonkrétnejosobe,aleboniekomuinému.
Nedodržanie tejto prevenčnej povinnosti je porušením zákonnej právnej povinnosti, na čo súd prihliadal
z úradnej povinnosti (R27/79). Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že k zraneniu žalobkyne došlo

aj jej zavinením, ustálil jej spoluzavinenie na vzniku škody v rozsahu 50 %. Iná miera spoluzavinenia
poškodenej v obdobnom prípade pri nevhodnej obuvi je vtedy, ak nečakane dôjde k zmene počasia a
sťaženiuschodnostichodníkovanepochybnevyššiamieraspoluzavineniajevprípade,akodzačiatkuje
poškodenej zrejmá sťažená schodnosť a napriek tomu poškodená zvolí do takého nebezpečného terénunevhodnú obuv. To bol aj prípad žalobkyne, ktorej nič nebránilo, ak vyšla z domu a musela zistiť klzký
povrch ciest a chodníkov, o čom zhodne vypovedali svedkovia, aby sa vrátila a prezula do vhodnejšej
obuvi, aby sa eliminovalo nebezpečenstvo pádu. Za týchto okolností a po zohľadnení skutočností, že

išlo o sobotu a žalobkyňa nemohla byť ani v časovej tiesni, jej správanie súd prvej inštancie hodnotil
ako veľmi nezodpovedné, a preto jej ustálil spoluzavinenie až v rozsahu 50 %. O čiastočnom zastavení
konania súd rozhodol podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku. K výroku o trovách konania
uviedol, že o nich rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že každý mal v
konaní úspech len polovičný, a preto im náhrada neprislúcha.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Namietala, že i napriek
správne zistenému skutkovému stavu vzniku škody na zdraví súd nesprávne právne vec posúdil. Bola
toho názoru, že uplatnený nárok mal byť posúdený podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka v
súlade s princípom spravodlivosti a zákonnosti, ako aj aplikačného pravidla vyplývajúceho z ust. § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoju nemravnosť žalobkyňa potvrdila tým, že na súdnom pojednávaní

klamala, keď uvádzala, že v čase úrazu mala obutú špičkovú športovú a protišmykovú obuv a napriek
výpovediam svedkýň bolo potvrdené, že v kritickom čase žalobkyňa mala čižmy na vyššom opätku.
Žalobkyňa sa dokonca neštítila na pojednávaní dňa 02.12.2015 predložiť súdu úplne novú a nepoužitú
dámsku obuv bez opätku s umelou podrážkou. Ďalej namietala, že žalobkyňa ničím nepreukázala, že
by šmykľavé miesto prístupu do predajne bolo neviditeľné, napríklad zakryté snehom alebo niečím

iným, ale naopak, mala možnosť svojim vynikajúcim zrakom zmonitorovať stav prístupu do predajne.
Žalobkyňa v konaní nepreukázala lekárskym potvrdením, že by mala rapídne zhoršený zrak a podobne.
Podľa názoru právneho zástupcu žalovanej nebolo možné zabrániť vzniku škody, lebo žalovaná nemala
možnosť žalobkyňu donútiť, aby na prístupovom chodníku sa pohybovala obutá v bezpečnej obuvi.
Takže k vzniku škody na zdraví došlo len v dôsledku benevalentného a nezodpovedného správania sa

žalobkyne. Ďalej namietala nesprávny výrok o trovách konania. Právny zástupca žalovanej poukázal
na to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Vo vzťahu k výroku o zastavení konania o zaplatenie 494,40 eura bolo konanie zastavené, a preto
mal súd prvej inštancie aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a vo
vyhovujúcej časti o priznaní sumy 494,40 eura mal súd aplikovať ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania preto považoval za nezákonný, pokiaľ súd
vyslovil, že účastníci nemali nárok na náhradu trov konania. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
žalobu o zaplatenie 988,80 eura v celom rozsahu zamietnuť, uplatnil si náhradu trov celého konania
alebo zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podaním zo dňa 23.12.2015 doplnil odvolanie, v ktorom uviedol, že princíp náhrady škody a princíp

prevencie patria medzi hlavné zásady občianskeho práva. Platí to nielen vo vzťahu k fyzickým osobám
- škodcom, ale aj vo vzťahu k právnickým osobám, ktoré spôsobili škodu, pretože reparačný princíp
vedie ku zvyšovaniu a prehlbovaniu majetkovej zodpovednosti právnických osôb a logicky vedie až k
osobnému majetkovému postihu jednotlivcov zodpovedných zamestnancov. Ust. § 415 Občianskeho
zákonníka zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov

predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je stanovené zákonom alebo zmluvou, ale
aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. So zreteľom na naliehavý spoločenský záujem
predchádzať škodám treba vyvodiť povinnosť počínať si podľa konkrétnych okolností natoľko obozretne,
aby sa nespôsobila škoda. Porušenie tejto povinnosti môže mať za následok vznik povinnosti nahradiť
spôsobenú škodu. Pokiaľ si takto niekto nepočína, pri splnení ďalších predpokladov je postihnutý

občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka).

3. Právna zástupkyňa žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a jeho doplneniu zo dňa
23.12.2015 uviedla, že ostro namieta voči hrubo urážlivému a arogantnému a etikete advokáta
nezodpovedajúcemu vyjadrovaniu sa právneho zástupcu žalovanej na adresu žalobkyne tvrdiac o jej

„nemravnosti“,klamanínapojednávaníadokoncatvrdení„žesaneštítila“predložiťúplnenovúnepoužitú
dámsku obuv, čím advokát žalovanej sa dopustil ohovárania žalobkyne, že bez primeraných dôkazov
ju osočuje z nemravného správania a vymýšľa si tvrdenia o údajne novej obuvi, ktorú mala žalobkýň
predložiť na pojednávaní. K meritu veci uviedla, že žalobkyňa od počiatku poukazovala na to, že vedúca
predajne žalovanej mala už pred jej úrazom vedomosť, že na danom mieste steká voda z prístreška nad

vchodom do predajne, kde sa preto vytvára hrubšia vrstva ľadu a ešte v deň úrazu sa pred manželom
žalobkyne vyjadrila, že už niekoľkokrát to na vedení spoločnosti urgovala, že s tým treba niečo robiť, lebo
je tam množstvo častých pádov a že už asi trikrát tam už niekto spadol (výpoveď svedka M. W.). Rovnako
svedok F. potvrdil, že vstup pred predajňou nebol ničím posypaný a vedúca predajne zľadovatenú plochupred predajňou posypovala až po úraze. Ako sama vedúca predajne vypovedala, ráno vstup do predajne
očistilalentak,žehozamietlanajednumetlu,t.j.ibaakochodník,nieakosúvislúplochu,sodôvodnením,
že nebude predsa zametať celé sídlisko. Rizikovú plochu, kde sa tvorila námraza zo stekajúcej striešky,

nijako neošetrila posypom proti pošmyknutiu. Vo vzťahu k hodnoteniu obuvi, ktorá mala na nohách
žalobkyňa v čase pádu a zohľadnení tejto skutočnosti pri stanovení spoluzavinenia žalobkyne na vzniku
škody právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že aj keď s rozsudkom nebola spokojná, právny názor
súdu rešpektovala, a preto sa voči nemu neodvolala. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si
náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovala.

Vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne z čl. 90, 92 bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej,
ktorý sa k vyjadreniu nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016
(ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability civilného sporového konania aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona so zachovaním princípu justifikácie
procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ktorých následky sa uznávali
vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou na jeho podanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol
oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 21.07.2017 (§ 378 ods. 1 v spojení s §

219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku vo veci samej nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj odôvodnením napadnutého rozhodnutia, uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd zistil,
že súd prvej inštancie správne vo veci samej rozhodol ak vyhovujúcim výrokom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni 494,40 eura z titulu náhrady škody a to bolestného po zohľadnení

spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody v rozsahu 50 % s poukazom na ust. § 415 a § 441
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalovanej dodáva, že uplatnená námietka nesprávneho posúdenia zodpovednosti

žalovanej nebola dôvodná. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok na náhradu škody podľa
osobitného zákona - č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase škodovej
udalosti a z neho vyplývajúce povinnosti vlastníkov, správcov, alebo užívateľov nehnuteľností odstrániť
závady v schodnosti chodníkov, priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom
území, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Vzhľadom na preukázaný stav počasia,

ako aj stav schodnosti chodníka pred predajňou žalovanej nebolo možné na objektívnu zodpovednosť
žalovanej neprihliadať. Aj s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie správne vysporiadal, pokiaľ
vyhodnotil skutkové okolnosti týkajúce sa schodnosti chodníka pred predajňou žalovanej, nedostatočné
očistenie schodnosti chodníka, ktorý bol zľadovatený. Napokon táto skutočnosť medzi stranami sporu
nebola sporná. Následne po stanovení miery spoluzavinenia v rozsahu 50 % súd prvej inštancie správne

o uplatnenom nároku žalobkyne na náhradu škody rozhodol.

6. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie proti výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie
vyslovil, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania

z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu a chcel aplikovať ust. § 142 ods. 2 veta posledná
Občianskeho súdneho poriadku, mal vysloviť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Právny zástupca žalovanej dôvodne namietal, že predmetom uplatneného nároku bola náhrada škody
vo výške 988,80 eura, pričom konanie o zvýšenie bolestného bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žalobyžalobkyňou so súhlasom žalovanej postupom podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Z
tohto dôvodu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania mal aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k zastavenej časti, t.j. kto z procesného hľadiska zavinil

zastavenie konania o zvýšenie bolestného a vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku, ktorý bol predmetom
odvolacieho konania, vrátane výroku o trovách konania aplikovať ust. § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore, lebo v prevyšujúcej časti
uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá.

7. Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne
správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Vo vzťahu k výrokom o trovách konania zrušil napadnutý
rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku
vo výroku o trovách konania bolo nesprávna aplikácia ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
pri rozhodovaní o trovách konania vo veci, ktorá v časti skončila zastavením konania ohľadom zvýšenia

bolestného, ktorá skutočnosť nebola zohľadnená a pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

8. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o trovách celého konania po
zohľadnení zodpovednosti za procesné zavinenie za zastavenie konania o zvýšenie bolestného a vo
vzťahu k vyhovujúcemu výroku po zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu strany v spore postupom

podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí o trovách konania
rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).
Ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý- za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen.ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.