Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/150/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109215319
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8109215319.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa H.. P. B., O. V., Q.

W. Č.. XX, proti odporcovi W. Y., G.. F. V. W., W. W. B. O., Š. Č.. X, v konaní o zaplatenie XXX.XXX,XX
A. s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

návrh zamieta,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
istiny vo výške 497.908,78 Eur s úrokom z omeškania od 19.1.2009 do zaplatenia. Svoj nárok opieral
o zákon č. 514/2003 Zb..

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Navrhovateľ počas konania viackrát pozmenil žalobný návrh a súd viackrát pripustil zmenu žalobného
návrhu. Urobil tak uznesením zo dňa 23.2.2010, ďalej uznesením na pojednávaní dňa 17.5.2010 a
uznesením na pojednávaní dňa 13.9.2010. Upravený žalobný návrh znel:
1/ odporca je povinný uhradiť rozdiel medzi ušlou mzdou vyplývajúcou z funkcie prednostu S. Ú. Ž. V.

B. V. a skutočnou za obdobie od októbra 2006 až do júna 2010 nasledovne:

- za október 2006 čiastku 709,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2006 až do zaplatenia,
- za november 2006 čiastku 917,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. decembra 2006 až do
zaplatenia,
- za december 2006 čiastku 896,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2006 až do zaplatenia,
- za január 2007 čiastku 896,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. februára 2007 až do zaplatenia,

- za február 2007 čiastku 958,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. marca 2007 až do zaplatenia,
- za marec 2007 čiastku 1.103,- Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2007 až do zaplatenia,
- za apríl 2007 čiastku 1.539,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. mája 2007 až do zaplatenia,
- za máj 2007 čiastku 1.023,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. júna 2007 až do zaplatenia,
- za jún 2007 čiastku 1.023,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. júla 2007 až do zaplatenia,
- za júl 2007 čiastku 1.039,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2007 až do zaplatenia,
- za august 2007 čiastku 1.053,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2007 až do

zaplatenia,
- za september 2007 čiastku 1.056,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. októbra 2007 až do
zaplatenia,- za október 2007 čiastku 1.048,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2007 až do
zaplatenia,
- za november 2007 čiastku 1.197,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. decembra 2007 až do

zaplatenia,
- za december 2007 čiastku 1.072,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2008 až do
zaplatenia,
- za august 2007 odmenu 996,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2007 až do
zaplatenia,

- za december 2007 odmenu 1.378,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2008 až do
zaplatenia,
- za január 2008 čiastku 897,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. februára 2008 až do zaplatenia,
- za február 2008 čiastku 902,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. marca 2008 až do zaplatenia,
- za marec 2008 čiastku 902,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2008 až do zaplatenia,
- za apríl 2008 čiastku 893,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. mája 2008 až do zaplatenia,

- za máj 2008 čiastku 893,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. júna 2008 až do zaplatenia,
- za jún 2008 čiastku 1.012,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. júla 2008 až do zaplatenia,
- za júl 2008 čiastku 878,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2008 až do zaplatenia,
- za august 2008 čiastku 878,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2008 až do zaplatenia,
-zaseptember2008čiastku897,-Eurs8,5%úrokomzomeškaniaod15.októbra2008aždozaplatenia,

- za október 2008 čiastku 890,- Eur s 6,5 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2008 až do zaplatenia,
- za december 2008 čiastku 977,- Eur s 10,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2009 až do
zaplatenia,
- za august 2008 odmenu 1.574,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2008 až do
zaplatenia,

- za december 2008 odmenu 1.228,- Eur s 10,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2009 až do
zaplatenia,
-zajanuár2009čiastku1.190,-Eurs10,5%úrokomzomeškaniaod15.februára2009aždozaplatenia,
- za február 2009 čiastku 1.110,- Eur s 10,5 % úrokom z omeškania od 15. marca 2009 až do zaplatenia,
- za marec 2009 čiastku 1.074,- Eur s 10,0 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2009 až do zaplatenia,

- za apríl 2009 čiastku 1.086,- Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. mája 2009 až do zaplatenia,
- za máj 2009 čiastku 1.411,- Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. júna 2009 až do zaplatenia,
- za jún 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. júla 2009 až do zaplatenia,
- za júl 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2009 až do zaplatenia,
- za august 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2009 až do

zaplatenia,
- za september 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. októbra 2009 až do
zaplatenia,
- za október 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2009 až do
zaplatenia,

- za január 2010 čiastku 923,- Eur,
- za február 2010 čiastku 1.625,50 Eur,
- za marec 2010 čiastku 1.625,50 Eur,
- za apríl 2010 čiastku 1.625,50 Eur,
- za máj 2010 čiastku 1.625,50 Eur,

- za jún 2010 čiastku 1.625,50 Eur,
- čiastka 1.625,50 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15.8.2010 až do zaplatenia a za august 2010
čiastka 1.625,50 Eur,

2/ odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi čiastku 99.900,- Eur s 10,5 % úrokom z omeškania od

19. januára 2009 až do zaplatenia ako nemajetkovú ujmu za to, že bol perzekuovaný za celé obdobie
od podania obžaloby 1.7.2004 do právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku 24.10.2007,

3/ odporca je povinný verejne sa ospravedlniť navrhovateľovi za perzekúciu, ktorú mu spôsobila
Okresná prokuratúra v Humennom. Ospravedlnenie je povinný zverejniť na svojej webovej stránke

minimálne po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.“

4/ odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi odstupným v júni 2010 a septembri 2006
v čiastke 2.464,50 Eur.Odporca ani s upravovanými návrhmi nesúhlasil.

Navrhovateľ vo svojom návrhu žaloval ako odporcu F. V. W.. Vo svojom podaní zo dňa 9.8.2010 upresnil
žalobný návrh s tým, že odporcom je W. Y., G.. F. V. W..

F. V. W. k takémuto upresneniu uviedla, že sa podľa nej nejedná o upresnenie odporcu, ale o návrh
zámeny v osobe odporcu, ktorý súdu podal navrhovateľ. Podľa odporcu tým navrhovateľ chcel obísť

zákon, keďže na zámenu sa vyžaduje súhlas, pričom odporca by k takejto zámene súhlas nedal. Tieto
okolnosti uviedol zástupca odporcu aj na poslednom pojednávaní dňa 13.9.2010. Súd však mal za to
a na poslednom pojednávaní to aj účastníkom zdôvodnil, že navrhovateľ nepodal návrh na zámenu
účastníkov, ale len na upresnenie označenia odporcu, pretože od počiatku podania žaloby bolo zrejmé,
z akého titulu mieni svoj nárok navrhovateľ uplatňovať, opierajúc sa o zákon č. 514/2003 Zb.. Pasívna
legitimácia v týchto sporoch je daná zákonom. Bolo zrejmé, čoho, voči komu a za čo sa navrhovateľ

od počiatku domáhal, preto má súd za to, že v tomto prípade neobstojí upätý právny formalizmus a je
potrebné návrh na upresnenie odporcu chápať len ako návrh na upresnenie a nie ako zámenu. Súd
chce poznamenať, že nech by bol v tomto prípade odporca uvedený od začiatku ako W. Y., zast. F. V.Y.,
tak vždy by v konaní vystupovala F. V. W., a teda neboli ukrátené jej procesné práva.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 29.9.2010 návrh navrhovateľ zamietol. Krajský súd svojim rozsudkom
zo dňa 28. novembra 2011 potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie rozdielu
medzi ušlou mzdou žalobcu vyplývajúcou z funkcie V. S. Ú. Ž. V. B. V. a mzdou skutočnou a rozdiel
medzi odstupným s príslušenstvom za obdobie od októbra 2006 do júna 2010. V prevyšujúcej časti
rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v svojom

rozsudku konštatoval, že pokiaľ ide o nároky nad rámec potvrdzujúcej časti rozsudku, teda ušlú mzdu v
súvislosti s účasťou na pojednávaniach a náhradu nemajetkovej ujmy, konštatoval, že z preskúmaného
rozhodnutia nie sú dostatočným spôsobom zistiteľné dôvody na základe ktorých súd I. stupňa vyhodnotil
ich neopodstatnenosť. Nariadil teda súdu I. stupňa vyporiadať sa s ostávajúcimi nárokmi žalobcu a
vyhodnotiť ich vo vzájomných súvislostiach.

Navrhovateľ trval na podanom návrhu v celom rozsahu, pred súdom I. stupňa uviedol, že krajský súd
nesprávne uzavrel vec ohľadne ušlej mzdy, ale čo sa týka toho, čo je neprávoplatné v tomto konaní a
teda nemajetková ujma vo výške 99.900 Eur a ospravedlnenie, poukázal na to, že na tom trvá.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom .

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, výsluchom
svedkov,spisomMinisterstvaspravodlivostiW.Č..XXXXX/XXXX,spisomOkresnéhosúduvHumennom
sp. zn. XT/XXX/XXXX, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ si podal žalobu z dôvodu, že Okresná prokuratúra B. Z. vzniesla voči nemu obžalobu, ktorá
bola podľa neho nezákonná a vykonštruovaná. Pracoval ako V. S. Ú. Ž. V. a v tom čase informoval
svojho priameho nadriadeného o používaní alkoholických nápojov na pracovisku. Uvádzal, že to bola
jeho povinnosť, informoval o tom len nadriadeného a nie zamestnancov. Ak by tak nekonal, dopúšťal by

sa trestného činu. Nejako sa to dozvedeli aj iní ľudia, ktorí porušili zákon a vyniesli to vonku. Následne
sa voči nemu začalo trestné stíhanie za trestný čin ohovárania a celé trestné konanie sa viedlo na
Okresnom súde v Z. pod sp. zn. XT/XXX/XXXX. Navrhovateľ uviedol, že bol šikanovaný zo strany
prokuratúry aj vyšetrovateľov, 18-krát sa celkovo zúčastnil pojednávaní. Prvý rozsudok ho uznal za
vinného, nebol právoplatný a tento rozsudok rozposlal poškodený po úradoch a znevážilo sa jeho meno.

Trestné konanie sa napokon skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, ale spôsobilo mu to veľké problémy v
zamestnaní. Bol odvolaný zo svojej funkcie, utrpel zdravotne, zhoršil sa jeho zdravotný a psychický stav.
Pripadal si ako v 50-tych rokoch, keď sa kvôli takejto veci, ktorá nebola protizákonná urobil takýto pohon
na neho. Podľa neho prokuratúra postupovala nezákonným spôsobom. Zo zákona potom mali stíhať za
krivé obvinenie a krivé svedectvá ďalších účastníkov trestného konania, čo sa ale nestalo. Q. W. mu

uhradilo čiastku 1.384,66 Eur, F. V. W. mu neuhradila nič. Tieto peniaze, ktoré mu boli uhradené, boli
za advokáta v trestnom konaní. Podal návrh aj voči X.. J., ktorý vystupoval ako poškodený v trestnom
konaní, ale návrh bol zamietnutý. Toto konanie sa viedlo pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX na Okresnomsúde v Z.. Čiastku, ktorú žaloval v prvej žalobe zahrňovala ušlú mzdu, ktorú mal od októbra 2006, trovy
konania, náklady na zastupovanie.

Odporca poukazoval na to, že navrhovateľ nepreukázal dôvody podania takejto žaloby, ako aj na to, že
navrhovateľ opiera svoju žalobu o podanie obžaloby, čo sa ale udialo pred 1.7.2004, kedy platil pôvodný
zákon č. 58/1969 Zb.. Podľa tohto zákona je pasívne legitimované jedine Ministerstvo spravodlivosti SR.

Na to navrhovateľ uvádzal, že obžaloba bola podaná na súd 1.7.2004 a on namietal podanie takejto

obžaloby na súd, preto si to uplatňuje podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Vo veci boli vypočutý viacerí svedkovia.

Svedok H.. U. S. pozná navrhovateľa ako O. V. S. Ú. Ž. V.. V tom čase bol V. K. Y. W. Y. G. W. a po
voľbách v roku 2006 pripadol W. K. W. rezort životného prostredia. Svedok uviedol, že pracoval ako

V. S. Y. W.. Po voľbách si preverovali jednotlivé úrady životného prostredia tak krajské ako aj okresné.
Keď tam boli nejaké problémy, tak prednostov menili, ak nie tak tam zostávali. Čo sa týka navrhovateľa,
svedok uviedol, že sa dozvedeli, že beží trestné stíhanie, že už boli vydané nejaké rozsudky a hoci neboli
právoplatne skončené on sám mal pocit, že to môže uškodiť strane, preto to vyhodnotili ako riziko. Inak
bol navrhovateľ kladne hodnotený od ostatných V., ktorých on osobne poznal. Ak by nebol navrhovateľ

trestne stíhaný, svedok uviedol, že vo funkcii V. by zostal. Dokedy, to sa nevedel vyjadriť, pretože sa
mohlo stať, že by bol následne odvolaný aj počas volebného obdobia. Čo sa týka toho, kto ho odvolával,
tak to svedok presne nevedel, ale podľa neho to bol minister životného prostredia. Oni dávali návrh ako
koaličná rada a šéf koaličnej rady predkladal návrh ministrovi vlády na odvolanie.

Svedok H.. X. S. je navrhovateľov kolega zo štátnej správy. Keď navrhovateľ pôsobil ako V. S. Ú. Ž.
V., tak on pôsobil ako V. W. Ú.. Najprv uviedol, že si nepamätá, že by bol navrhovateľ trestne stíhaný
a čo sa týka jeho odvolávania z funkcie, bral to tak, že v roku 2006, keď boli voľby a menila sa vláda,
odišiel z funkcie aj on. Poukázal na to, že V. S. Ú.Y. X. V. E., a keď nastúpil W., tak jednoducho boli
odvolaní, pretože nepatrili do toho politického spektra. Svedok uviedol, že boli nominovaní tak on ako

aj navrhovateľ za stranu U. a pravidelne sa zúčastňovali zasadnutí krajskej rady tejto strany. V tom
čase a bolo to ešte pred voľbami, keď sa zúčastňoval týchto stretnutí, spomenul si svedok, že bolo tam
uvádzané aj to, že navrhovateľ je trestne stíhaný a pamätá si, že záver na krajskej rade bol taký, že ak je
navrhovateľ nevinný tak zostane, ale ak bude právoplatne odsúdený tak pôjde z funkcie preč. Napokon
sa však toto nezrealizovalo, pretože medzitým boli všetci odvolaní a zmenila sa v roku 2006 politická

situácia a vládne strany. Svedok uviedol, že ak by v tom čase po zmene vlády vstúpil do SNS, tak by
mohol vo funkcii zostať. Neurobil to a neurobil to ani navrhovateľ. Svedok uviedol, že pravda je taká,
že ich v tej strane nechceli.

Svedok Q.. V. O. pozná navrhovateľa od roku 1998. Nastúpil ako vedúci R. Ž. V. K. R. Ú. B. Q.. Bol

informovaný, že na podnet pána J. sa voči nemu začalo trestné stíhanie, čo mu znemožnilo byť V. S. Ú.
Ž. V.. Dôvody, prečo bol vlastne odvolaný presne nevedel. Myslí si však, že aj to trestné konanie zohralo
svoju úlohu. Svedok poukázal na to, že medzi pracovníkmi sa vedelo, že navrhovateľ je trestne stíhaný,
nevedeli to však od neho a určite to neprispelo k dobrému menu navrhovateľa.

Vo veci boli vypočutí aj svedkovia - prokurátori v trestnom XT/XXX/XXXX a to X.. W. E. U. X.. W. Z..

Svedok X.. W. E. je prokurátorom na Okresnej prokuratúre B. Z.. Pracoval ako dozorujúci prokurátor
vo veci prítomného navrhovateľa a to až do času, kedy prvostupňový súd vyniesol druhý rozsudok vo
veci. Potom prestal byť dozorujúcim prokurátorom, pretože začal chodiť s dcérou navrhovateľa, preto

oznámil okresnému prokurátorovi, aby mu vec odňal, čo aj urobil a pridelil ju prokurátorovi Z.. S dcérou
navrhovateľa už toho času nechodí. Čo sa týka samotnej veci svedok uviedol, že je pravdou, že súdy
navrhovateľa oslobodili v trestnom konaní, pretože podľa názoru súdu tam nebola splnená subjektívna
stránka zo strany obžalovaného. On ako prokurátor stále zastáva názor a svoje vnútorné presvedčenie,
že došlo k spáchaniu trestného činu ohovárania. Navrhovateľ sa mal vyjadriť voči poškodenému J., že je

alkoholik a na základe týchto nepravdivých skutočností nebol pán J. vymenovaný do funkcie vedúceho
oddelenia. On ako vyšetrovateľ skúmal pravdivosť a nepravdivosť údajov, ktoré rozšíril navrhovateľ
o poškodenom v trestnom konaní. V spise mal svedecké výpovede, ktoré nepotvrdzovali okolnosť,
že by poškodený J. bol alkoholik. Čo sa týka následku, vyšetrovateľ uviedol, že trestný čin je vtedy,kedy je spôsobilý ohroziť jeho vážnosť. Nemusí tam dôjsť k následku, ale podľa názoru prokurátora
následok bol veľký, pretože nepovedal to navrhovateľ len priamemu nadriadenému, ale cestoval kvôli
tomu aj do Bratislavy. Na základe výpovedí svedka bolo zrejmé, že následkom negatívnej intervencie

nebol poškodený J. vymenovaný do funkcie, do ktorej vymenovaný byť mal. Prokurátor mal teda za
to, že tam bol ten následok a za obžalobou si stojí aj doposiaľ. Prokurátor poukázal na to, že súdna
prax je toho názoru, že prokurátor má podať obžalobu aj vtedy, ak sú pochybnosti a sú dôkazy aj v
prospech aj v neprospech obžalovaného, pretože zásadu in dubio pro reo môže použiť len súd, ale nie
prokurátor v prípravnom konaní. Ďalej poukazoval na to, že prokurátor má obžalovaciu zásadu. Ak by

mal hodnotiť tento konkrétny spis, tak v tomto spise bolo 70 % dôkazov v neprospech obžalovaného
a len jeden svedok hovoril v prospech obžalovaného - navrhovateľa. Mal teda ako prokurátor za to,
že na základe vykonaného dokazovania je údaj o poškodenom, že je alkoholik nepravdivý, a preto v
zmysle obžalovacej zásady túto obžalobu musel podať. Prokurátor poukázal na to, že aj keby dôkazná
situácia bola 50 na 50 dokonca aj menej v neprospech obžalovaného, musel by podať takúto obžalobu.
Na prokuratúre platí princíp monokracie, to znamená, že ak aj obžalobu podpisuje on vlastným menom,

dáva ju na schválenie okresnému prokurátorovi. V tomto prípade určite nepripadalo do úvahy zastavenie
trestného stíhania, pretože dôkazná situácia tam bola taká aká bola a prokurátor si za obžalobou stojí.

Svedok X.. W. Z. pracuje ako prokurátor na Okresnej prokuratúre B. Z.. Vstúpil do konania až po druhom
prvostupňovom rozsudku, ktorý bol oslobodzujúci. Dovtedy vec nepoznal. S vecou sa stotožnil, podal

vo veci odvolanie, pretože sa stotožnil s podanou obžalobou aj s prvým prvostupňovým rozsudkom a
mal za to, že obžaloba bola podaná dôvodne.

Odporca v konaní namietal aj skutočnosť, že ak namieta navrhovateľ nesprávny úradný postup podanou
obžalobou doručenou na súd 1.7.2004, tak nárok je premlčaný najneskôr v roku 2008, pretože od

podania obžaloby má plynúť premlčacia lehota.

Z pripojeného spisu Okresného súdu v Z. XT/XXX/XXXX a z posledného krajského rozsudku súd zistil,
že podľa názoru krajského súdu, v zhode so záverom súdu prvého stupňa je potrebné konštatovať,
že aj keď údaj, ktorý o poškodenom obžalovaný oznamoval je nepochybne takým údajom, ktorý je

spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní,
narušiť rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, teda údajom, ktorý by naplnil znaky trestného
činu ohovárania podľa § 206 ods. 1 Tr. zák., v tomto konaní nebol nepochybne preukázaný úmysel
obžalovaného oznamovať o poškodenom nepravdivý údaj.“

Z rozsudku zo dňa 20.2.2007 sp. zn,. XT/XXX/XXXX vyplýva, že navrhovateľ v tomto konaní tam
obžalovaný H.. P. B. bol oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora v Z., pretože tento skutok
nie je trestným činom. Okresný súd poukázal na to, že nebolo možné vyvodiť záver o priamom úmysle
obžalovaného.

Po zrušujúcom rozsudku odporca poukazoval na to, že navrhovateľ musí preukázať to ako bol
perzekvovaný nezákonným rozhodnutím, za ktoré by mal odporca niesť zodpovednosť, aby ho vecne
a časovo ohraničil. Žiadal, aby navrhovateľ upresnil o aký právny titul opiera svoj nárok. Ak je to
rozhodnutie, aby uviedol aké rozhodnutie, kto ho vydal, kedy. Ak je to nesprávny úradný postup, aby ho
konkretizoval z vecného aj časového hľadiska.

Navrhovateľ poukazoval na to, že všetky veci v konaní zdokladoval. Je povinnosťou F. V. jednať zákonne
a nie obhajovať zlodejov. Predložil súdu písomne otázky, na ktoré žiadal od F. V. odpoveď. Ďalej
navrhoval súdu, aby zabezpečil podklady súvisiace s odvolaním z funkcie S. Ú. Ž.Z. V. B. W. Y. v
septembri 2006, aká bola zaužívaná prax a ako k tomu došlo. Žiadal vypočuť vtedajšieho ministra

životného prostredia, vedúcu služobného úradu Ministerstva životného prostredia ako aj vtedajšieho
premiéra Slovenskej republiky. Žiadal aj odpovede od prokuratúry na otázky ohľadne postupu pri
vyšetrovaní. Odporca uviedol, že tieto otázky nijako nesúvisia s prejednávanou vecou.

Odporca k podaniu navrhovateľa poukázal na to, že prokurátor v trestnom konaní nebol povinný vziať

obžalobu späť. Obžaloba je zákonným opatrením prokurátora, nie je teda možné odvodzovať, že jej
podaním by bolo možné kohokoľvek perzekvovať a taktiež na základe skutočnosti uvedených v trestnom
spise bolo jeho právom podať odvolanie vo veci.Odporca na záver uviedol, že navrhovateľ vo svojich podaniach považuje za problematické to, či vôbec
mala byť podaná obžaloba, alebo odvolanie, ale podľa jeho názoru je potrebné zdôrazniť, že nie je
možné objektívne preukázať pravdivosť tvrdení navrhovateľa. Poukazoval na § 7 O.s.p., kde nie je zo

strany tohto súdu oprávnenie posudzovať úkony v trestnom konaní, nie je oprávnené konštatovať, či
obžaloba mala, alebo nemala byť podaná, vzatá späť, alebo či malo, alebo nemalo byť podané odvolanie
a podobne. Čo sa týka nerealizovaných trestných oznámení zo strany navrhovateľa poukazoval na
nálezy Ústavného súdu aj Najvyššieho súdu, že orgány činné v trestnom konaní nie sú povinné
stotožňovať sa so všetkými trestnými oznámeniami, ak týmto svojim konaním neporušujú orgány

činné v trestnom konaní zákon. Poukazoval ďalej aj na odôvodnenosť nemajetkovej ujmy zo strany
navrhovateľa, tvrdenia, že došlo k poškodeniu jeho zdravia a psychiky po podaní obžaloby nie je možné
podľa neho preukázať a nie je možné preukázať ich ani nejakým navrhovaným znaleckým posudkom,
pretože to by znalec musel rozlíšiť ako vlastne pred podaním žaloby bol navrhovateľ vystavený stresu.
Poukazoval na to, že navrhovateľ bol vo vysokej riadiacej funkcii, ktorí sú neustále pod stresom. Ďalej
rozlíšiťzdravotnýstavpredpodanímobžalobyapopodaníprávespoukazomnato,akúprácuvykonával

navrhovateľ, nie je podľa odporcu úplne možné. Ďalej uviedol, že navrhovateľ nepovažuje za nezákonné
vznesenie obvinenia a samotné trestné konanie, ale až podanie obžaloby. Ale ako môže samotné
vznesenie obvinenia a trestné konanie skončiť nezákonnou obžalobou, to už nevysvetlil a podľa odporcu
to teda nepreukázané. Poukázal na to, že tú obžalobu v tom trestnom konaní trestný súd prijal a prijal
teda to, že prípravné konanie prebehlo lége artis. Ďalej k výške uplatneného nároku uviedol, že je

to úplne vymyslená suma, nikde nie je špecifikovaná akú časť ku ktorému nesprávnemu postupu a
ktorého orgánu sa vlastne navrhovateľ opiera a ktoré teda tvrdí, že nastali, buď teda nesprávny postup,
alebo nesprávne rozhodnutie, pričom má za to, že obžaloba nie je rozhodnutím. Ďalej čo sa týka tej
výšky náhrady poukázal na to, že náhrada je dvojnásobne viac ako štát vypláca osobám pozostalým po
obetiachprivýkoneslužby,čosaodporcovijavínaozajneprimerané,žebyujma,ktorúutrpelnavrhovateľ

mala predstavovať ako náhradu za dva ľudské životy. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti má
za to, že žalobu je potrebné zamietnuť.

Navrhovateľ poukazoval na to, že prokuratúra podľa neho obhajuje podvodníkov. Čo sa týka výšky
odškodnenie odvádza to od iných odškodnení, ktoré boli v Slovenskej republike priznané, napr. zo

sudcovskej žaloby a podľa neho je takéto odškodnenie primerané v demokratickom štáte, pretože nie
sme niekde v krajinách tretieho sveta. Je pravdou, že pod stresom bol aj keď bol v riadiacej funkcii, ale
štyri roky trestného konania mu spôsobilo zhoršenie zdravotného stavu a väčší problém a to dokáže
posúdiť každý človek, že takáto situácia nepridá k zdraviu. Trval na tom, že prokurátor mal konať
zo zákona a stiahnuť obžalobu späť. Trval na tom, že predložil množstvo dôkazov o oprávnenosti

a opodstatnenosti svojho návrhu. Konanie prokurátorov bolo v hrubom zneužívaní moci. Zlyhali po
morálnej a etickej stránke a ich konanie bolo úmyselné, preto trvá na podanej žalobe. Ak teda súd bude
konať nezávisle a pristupovať rovno k spravodlivosti, mal by žalobe vyhovieť.

Podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom uhrádza saj aj nemajetková ujmy v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zák. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní

alebo správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré
sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným

rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku platného v čase podania obžaloby v konaní 4T/109/2004,
prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.

Podľa§2ods.3Trestnéhoporiadkuplatnéhovčasepodaniaobžalobyvkonaní4T/109/2004,prokurátor
je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky sú prípustné len podľa zákona
alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 2 ods. 8 Trestného poriadku platného v čase podania obžaloby v konaní 4T/109/2004, trestné

stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona 514/2003, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto
zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody
spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona
sa ustálilo na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený

spod obžaloby, mal podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia (R35/1991). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa
dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. zotrváva súdna prax
aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z. Tento zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, v dôsledku
čoho neposudzuje sa správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu

povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci
je výsledok tohto konania.

Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z
analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným
rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby.
Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení.

Podstatanárokunanáhraduškodysatotižvtomtoprípadeneviaženasprávnosťčinesprávnosťpostupu
orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného
stíhania (do pozornosti rozsudok NS SR 3 Cdo 194/2010).Právna úprava náhrady nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z.z. nadväzuje na všeobecnú

občianskoprávnu úpravu zakotvenú v zákone č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorej v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú poškodenému subjektu, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch.
Pokiaľ však je možné dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným spôsobom ako už spomínanou
peňažnou náhradou, právna úprava dáva prednosť tejto inej forme náhrady.

Z uvedených záverov krajského súdu tak prichádza do úvahy zodpovednosť štátu za škodu v zmysle
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. aj v prípade trestného konania, výsledkom ktorého bolo oslobodenie
žalobcu spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v Z. avšak za situácie, že vznik škody je
preukázaný.

Nezákonnosť rozhodnutia nie je účelné a dokonca ani možné preskúmavať v samotnom konaní
o náhradu škody. Pre konanie o náhradu škody platí, že nezákonnosť rozhodnutia musí v čase
prejednávania nároku poškodeného subjektu už vysloviť príslušný orgán, ktorý je v zmysle príslušných
procesných predpisov oprávnený nezákonné rozhodnutie zrušiť, alebo zmeniť. Potom nevyhnutie platí,
že súd rozhodujúci o uplatnenom nároku na náhradu škody nie je oprávnený posudzovať zákonnosť,

alebo nezákonnosť rozhodnutia v dôsledku ktorého došlo k vzniku škody. Túto otázku nemôže riešiť ani
ako predbežnú, keďže tú už dostatočne preukázane vyriešil orgán určený platnými právnymi predpismi,
ktorého autoritu musí rešpektovať aj súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody. V zásade platí, že
právo na náhradu škody je možné uplatniť až vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená zrušil, alebo zmenil pre jeho nezákonnosť príslušný orgán.

Po zrušujúcom rozsudku krajského súdu, súd sa opätovne nezaoberal už krajským súdom potvrdenou
časťou ohľadne zamietnutia žaloby o zaplatenie rozdielu medzi ušlou mzdou a mzdou skutočnou a to aj
napriek tomu, že navrhovateľ trval na podanom návrhu aj v tomto smere, keďže sa jedná o právoplatne
ukončenú časť tohto konania.

Neprávoplatnou v tomto konaní ostala časť návrhu navrhovateľa na zaplatenie 99.900 Eur s 10,5
% úrokom z omeškania, ako nemajetkovú ujmu za to, že bol perzekvovaný za celé obdobie od
podania obžaloby 01.07.2004 do právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku 24.10.2007 a ďalej výrok
na zaviazanie odporcu na povinnosti verejne sa ospravedlniť navrhovateľovi na perzekúciu, ktorú mu

spôsobila Okresná prokuratúra v Z.. V zmysle pripustenia zmeny žalobného návrhu na pojednávaní v
septembri 2010 zostali nerozhodnuté len tieto dve časti petitu, pretože nárok na ušlú mzdu v súvislosti
s účasťou na pojednávaniach nebol obsahom pripustenej zmeny žalobného návrhu.

K argumentáciám odporcu ohľadne premlčania nároku súd uvádza nasledovné:

Nárok navrhovateľa nie je premlčaný. S poukazom na citované zákonné ustanovenia § 19 zákona
514/2003jezrejmé,žeprávonanáhraduškodysapremlčíododňa,keďsapoškodenýdozvedeloškode.
Táto premlčacia lehota však neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15, najdlhšie
počas šiestich mesiacov. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu v Z. mal súd za preukázané,

že oslobodzujúci rozsudok bol navrhovateľovi doručený 22.01.2008 a od toho času je nutné počítať
premlčaciu lehotu odpočítaním času predbežného prerokovania nároku na Ministerstve spravodlivosti.

Návrh bol podaný 10.07.20009 a teda je zjavné, že argument odporcu ohľadne premlčania nároku nie
je relevantný.

Bolo na strane navrhovateľa, aby preukázal v zmysle vyššie uvedených skutočností a či vôbec má
navrhovateľ právo v zmysle zákona 514/2003 § 17 ods. 2 zákona 514/2003 na peňažnú náhradu. Je
nespochybniteľné, že navrhovateľ bol v konaní Okresného súdu Z. XT XXX/XXXX oslobodený spod
obžaloby a to po konaní, ktoré trvalo od podania žaloby 01.07.2004 do konečného rozsudku 20.02.2007,

ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby, pretože tento skutok nie je trestným činom. Otázkou
pre súd v tomto konaní zostala teda skutočnosť, či náhrada nemajetkovej ujmy navrhovateľovi je
dôvodná, alebo nie.Prvou otázkou, s ktorou sa súd musí v tomto prípade zaoberať je zodpovednosť odporcu v tomto konaní,
ktorým je W. Y. G. F. V. W.. Nárok navrhovateľa bol prejednaný aj predbežným prerokovaním nároku,
kde navrhovateľovi bola vyplatená škoda predstavujúca náhradu trov právneho zastúpenia (spis Q. W.

XXXXX/XXXX). V tomto prípade bol pasívne legitimovaný na náhradu škody Ministerstvo spravodlivosti,
ktoré aj túto škodu uhradilo, poukazujúc na oslobodzujúci rozsudok okresného súdu. Treba poukázať na
to, že navrhovateľ si uplatňuje nárok podľa zákona 514/2003 v tomto konaní voči Slovenskej republike
zastúpenej Generálnou prokuratúrou, zároveň však v konaní XXC XX/XXXX od Slovenskej republiky
zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti a to taktiež ako nárok vyplývajúci zo zákona 514/2003 za

nesprávne rozhodnutie a úradný postup v konaní okresného súdu Z. XT XXX/XXXX. Súd teda musí
prisvedčiť argumentom odporcu v tomto konaní, že navrhovateľ mal objasniť čoho sa v tomto konaní
dovoláva a ktoré nesprávne rozhodnutie napadá.

Navrhovateľ poukazoval na to, že napáda postup prokuratúry a teda podanie obžaloby, nie samotné
trestné stíhanie a začatie trestného stíhania. Súd musí prisvedčiť tomu, že v prípade podania obžaloby

ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania
a skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič nemení a
podstatou nároku na náhradu škody nie je samotné trestné stíhanie, ale výsledok trestného stíhania (Y.
XCdo XXX/XXXX). Je teda otázne ako prokuratúra mala a mohla zabezpečiť výsledok trestného stíhania
s poukazom práve na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR. Samotný výsledok trestného

stíhania bol totiž ukončený v konaní pred súdom a je teda na mieste pasívna legitimácia Ministerstva
spravodlivosti voči ktorému sa domáha navrhovateľ náhrady škody v konaní XXC XX/XXXX. Súd teda
poukazujúc na tento argument nárok navrhovateľa zamietol.

Z dôvodu právnej istoty však súd ďalej uvádza, že nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu v peniazoch

nebol ani nejako inak podložený. Argumenty navrhovateľa, že predsa každým trestným stíhaním, ktoré
skončí oslobodením spod obžaloby a teda nebolo dôvodné, sú poškodené práva a dobré meno dotyčnej
osoby súd nepovažuje za dostatočne preukázané. Ak navrhovateľ argumentoval v konaní tým, že
predmetné neprávoplatné rozsudku boli zaslané neznámou osobou na Ministerstvo životného prostredia
a toto mohlo mať vplyv na jeho odvolanie z funkcie a zásah do jeho súkromného života, súd nepovažuje

za relevantné, nakoľko argument navrhovateľa nebol preukázaný. Taktiež aj príčinná súvislosť s osobou
odporcu ohľadne predloženia neprávoplatných rozsudkov pracovne nadriadeným navrhovateľovi nebola
preukázaná a nie je ani podľa názoru súdu daná. S poukazom na tieto argumenty súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Súd považuje za potrebné konštatovať aj tú skutočnosť, že navrhovateľ sa vo svojich argumentoch
opieral o to, že bol odvolaný z E. V. S. Ú. Ž. V. a práve toto spôsobilo všetky jeho následne problémy. Súd
všakmalpreukázanépráveajvypočutýmisvedkami,žetátofunkciabolafunkcioupolitickýchnominantov
a on sám ako uvádzal vo svojich výpovediach sa do tejto funkcie dostal nomináciou politickej strany.
Navrhovateľ bol odvolaný z tejto funkcie po parlamentných voľbách a z politickej praxe Slovenskej

republiky je známe, že takto politicky nominovaní predstavitelia jednotlivých úradov sa vždy pri zmene
politických pomerov v republike menia. Opätovne tú súd chce zdôrazniť, že neexistuje žiadna príčinná
súvislosť odvolania navrhovateľa z funkcie prednostu a konaním odporcu, ktoré bolo v súlade so
zákonom.

Z týchto argumentov súd nepovažuje dôvodné vyhovieť navrhovateľovi v časti ospravedlnenia. Súd
poznamenáva, že zo strany odporcu nedošlo k medializovaniu alebo inému zverejňovaniu tejto kauzy
a súd teda nevidí dôvod na verejné ospravedlnenie zo strany odporcu, keďže trestné konanie bolo
ukončené právoplatne oslobodzujúcim rozsudkom.

Je nepochybné, že voči navrhovateľovi prebehlo neoprávnene trestné stíhanie, čo bolo potvrdené
samotnýmkonečnýmrozsudkom,ktorýmhospodobžalobyoslobodil.Zodpovednosťštátupodľazákona
514/2003 má však svoje pravidlá a limity, príčinná súvislosť medzi opísanými skutočnosťami zo strany
navrhovateľa a konaním odporcu nie je daná (viď vyššie). Navrhovateľ mohol svoje nároky uplatniť podľa
všeobecných právnych predpisov a voči osobám, ktoré nesú priamu zodpovednosť.

S poukazom na tieto argumenty súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.