Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610204338
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8610204338.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému S. S., bytom E. č. XX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
ul. Važecká č. 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom

so sídlom ul. Sov. hrdinov č. 163/66, Svidník, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 583 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 7Er/514/2010-16
zo dňa 10. septembra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom
prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými
stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými
stranami môžu byť riešené aj pred rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá

iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská
doložka spolu s ostatnými dojednaniami, podľa súdu prvého stupňa nepostačuje na to, aby bola riadne
preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá
písomne, nie je podpísaná účastníkmi a nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej starne zmluvy, možno konštatovať,
že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci

rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konať a oprávnený nemá exekučný titul v zmysle §
41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), a to vykonateľné rozhodnutie právomocného rozhodcovského súdu.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd
prvého stupňa na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45
ods.1a2 zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejlen„zákonorozhodcovskomkonaní“)
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa uvedené ustanovenie

nesprávne aplikoval.Namietal, že exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené

hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V
rámci preskúmavania exekučného titulu z materiálnej stránky však súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie a musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie
podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V prípade, ak
exekučný súd aplikoval na zistený skutkový stav veci ustanovenie § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom

konaní spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil strany
exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny
poriadok,atohlavneprávonaprejednanievecipredpríslušnýmsúdom.Postupomsúduajehovýkladom
ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov.

Ďalej oprávnený uviedol, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil stav veci,
keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/
rozhodcovská doložka. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu.

V závere podaného odvolania oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov SR týkajúce
sa nevylúčenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetných exekúcií.

Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Rozhodujúcou právnou otázkou ktorú súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil, bola
otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci 3Cdo 146/2011 judikoval, že vo veciach v ktorých je ako exekučný titul predložený rozhodcovský

rozsudok, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platnej rozhodcovskej zmluvy. (Obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o. i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku,
ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu sa teda
skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať.

V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva jednoznačne podklad
pre postup exekučného súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu

exekútorovi.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnýmistranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom
alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy

majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní) žiaden rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc
vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pred nariadenie exekúcie.

Odvolací súd sa pri rozhodovaní riadil aj spoločným stanoviskom občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade.

V predmetnej veci je teda súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej
doložky opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá

požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje

za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 je
podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ
pretonemoholmaťžiadenvplyvnaobsahpodmienky,najmävsúvislostisvopredspísanouštandardnou,
formulárovou zmluvou.

Neplatná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch
nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať a na splnenie tejto podstatnej podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto
prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči

povinnému, nie sú dotknuté.

Je potrebné tiež zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď

spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku, s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosťmiestakonania(RozsudokSúdnehodvoraC-240/98OceanoGrupoEditorial,tiežC-40/08
Asturcom ). Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá môže
mať odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29.05.1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). V
zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, o.

i. odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktorésa preskúmava v odvolacom konaní. Odvolací súd so zreteľom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej
doložky preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Vosvetleuvedenýchzáverovsprávnesúdprvéhostupňa,akoexekučnýsúd,žiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne,
vrátane osvojenia si dôvodov, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.