Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Cb/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614202231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3614202231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting

s.r.o., so sídlom Praha, Nagano Office Center, K červenému dvoru č. 3269/25a, Česká republika, IČO:
26429705, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova č. 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: H. X., bytom R., W. č. XXX/XX, o zaplatenie 376,-
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 376,- €, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 376,- € od
01.07.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,25 €, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáha proti
odporcovi zaplatenia zmenkovej sumy 376,- €, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy
376,- € od 17.04.2011 do zaplatenia, zákonného 6% ročného úroku zo sumy 376,- € od 11.07.2011 do

zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,25 € a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 16.11.2010 na zmenkovú sumu 376,- €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne od 17.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 16.11.2010 (dátum
vystavenia) na sumu 376,- €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 17.04.2011.

Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu časť pohľadávky. Keďže zmenková listina je
opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd doručil návrh na začatie konania odporcovi a prostredníctvom Tlačiva C pre európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu ho vyzval na odpoveď na návrh navrhovateľa v lehote 30 dní od
doručenia tlačiva. Odporca na výzvu súdu doposiaľ nereagoval žiadnym spôsobom.

Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 5 ods. 1 veta prvá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotousporu (ďalej len „Nariadenie“), je konanie v zásade písomné, súd vo veci samej rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s návrhom, zmenkou,
plnomocenstvom a tlačivom C a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľ je indosatár zmenky vystavenej v Partizánskom dňa 16.11.2010 na zmenkovú sumu
376,- €, v ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť pri predložení na rad pôvodného zmenkového veriteľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave sumu 376,- € a zmenkový úrok 0,25% denne od
17.04.2011. Miesto splatnosti zmenky je v sídle pôvodného zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza
indosament, ktorým bola zmenka prevedená pôvodným zmenkovým veriteľom ako indosantom na
navrhovateľa ako indosatára.

Navrhovateľ vo svojej odpovedi na žiadosť súdu tvrdí, že sa domáha majetkových práv zo zmenky, nie
z pohľadávky.

Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo
spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na

rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne).

Súd pri vykonávaní dôkazov vychádzal zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 veta tretia Občianskeho
súdneho poriadku a vykonal aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania. Súd vykonanie týchto dôkazov
považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“)
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy
protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I. § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.Podľa § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
16.11.2010 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Súd po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je len čiastočne

dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ sa domáha proti odporcovi práva zo zmenky,
ktorábolavystavenáakozabezpečovacíprostriedokúveruposkytnutéhospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,
s.r.o. odporcovi ako spotrebiteľovi. Zmenka bola indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. na

navrhovateľa.

Zmenka je cenným papierom, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste
a v čase uvedenom v zmenke určenú sumu. Dlžník zo zmenky môže podľa zákona podať námietku
proti majiteľovi zmenky, ak však bola zmenka prevedená, môže podať námietky týkajúce sa právneho

vzťahu s pôvodným majiteľom proti novému majiteľovi len ak ten pri nadobúdaní zmenky konal v zlej
viere alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou.

Zmenku predloženú navrhovateľom súd považuje za formálne platnú, pretože obsahuje všetky
náležitosti vlastnej zmenky splatnej na videnie. Zo zmenky vyplýva povinnosť odporcu zaplatiť

sumu 376,- € pri predložení, na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmenka bola prevedená na
navrhovateľa, ktorý sa stal jej majiteľom a nadobudol všetky práva zo zmenky. Navrhovateľ žaloval
odporcuozaplateniezmenkovejsumy376,-€,ktorávyplývazpredloženejzmenky.Predloženímzmenky
navrhovateľ preukázal základ svojho nároku. Z návrhu vyplýva, že zo zmenkovej sumy odporca doteraz
nezaplatil žiadnu časť. Za daného skutkového stavu súd priznal navrhovateľovi zmenkovú sumu 376,-

€. Popri zmenkovej istine mu súd priznal aj zákonné príslušenstvo podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, a to 6%-
ný ročný úrok zo zmenkovej sumy od 11.07.2011 zo sumy 376,- € do zaplatenia a zmenkovú odmenu
vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,25 €.

V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy vyplnenej

do zmenky, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne súd považuje za taký,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou
zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnejsumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania. Zákonný úrok z omeškania
v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9,25% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje
takmer10-násobne.Takýtoúrokjevhrubomnepomerevovzťahukzabezpečovanejzmluvnejpovinnosti

a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť
dojednaného zmenkového úroku podľa názoru súdu prevyšuje zásadu, že nemožno namietať právne
vzťahy, ktoré tu boli v čase vystavenia zmenky, voči poslednému majiteľovi zmenky.

Súd nespochybňuje, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto

formálnosť by nemala spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky. Takisto súd nespochybňuje, že je
založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu je potrebné dbať na ochranu
práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, z verejného záujmu a pod.). Zmenka môže byť uplatnená medzi subjektmi, ktoré zo svojej
povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj vystavenie zmenky spotrebiteľom

ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi - dodávateľovi. Je
potrebnéinakposudzovaťzmenkovýprávnyvzťahvprípade,keďsúnaobochjehostranáchrovnocenné
subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a
na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom
zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa.

V posudzovanej veci je nepochybné, že odporca uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. s tým, že jeho záväzok bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá
bola neskôr indosovaná na navrhovateľa. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v právnom vzťahu s
odporcom vystupoval ako podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov. Musela teda

poznať všetky okolnosti uzatváraného právneho vzťahu i zmenkové právo. Z vlastnej činnosti je súdu
známe,žeindosáciablankozmeniekvystavenýchspotrebiteľminaradspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.
na navrhovateľa nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva navrhovateľom
podaných návrhov na začatie konania vyplýva, že ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva
pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky. Dôjde ňou totiž k významnej ujme na právach

spotrebiteľa, ktorý nemôže vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie zmenkového
úroku vo výške takmer 100% ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi
- dodávateľovi namietať. Takýmto spôsobom by mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch
obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti

neprijateľným (nekalým) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni
zabezpečenie plnenia zo zmlúv zmenkou, čo súd považuje za neprípustné.

Výkon takého právneho úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného
právneho predpisu) úkonom protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom
odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Zmenkové právo pre svoju formálnosť neumožňuje poskytnúť
účastníkovi právneho vzťahu takú ochranu, ktorá by mu patrila podľa iných právnych predpisov (na
ochranu spotrebiteľa). Táto formálnosť je potom ľahko zneužiteľná na dosiahnutie nedôvodného zisku
podnikateľského subjektu, ktorý sa stane majiteľom zabezpečovacej zmenky vystavenej spotrebiteľom.

Na základe ustanovení o ochrane spotrebiteľa by mu takýto zisk nepatril (§ 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka), na základe zmenkového práva by však nebolo možné ani len posúdiť, či mu taký zisk patrí
alebo nie a súd by mu ho musel priznať. Podľa názoru súdu je preto potrebné v zmenkových právnych
vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt,
ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby

spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr.
smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne
právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, Zákon o
spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v
súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve

o fungovaní Európskej únie (čl. 169).Zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne je podľa názoru súdu dojednaný neplatne (pre rozpor s
dobrými mravmi i pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), a keďže ide
o neplatnosť absolútnu, súd na ňu prihliadol ex offo.

Z uvedených dôvodov súd navrhovateľovi dohodnutý zmenkový úver 0,25% denne nepriznal a v tejto
časti návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden

z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo, pretože navrhovateľ aj odporca boli v konaní
čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).