Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201122
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Poprad, katastrálny odbor, J. Curie 3, Poprad za účasti J. B., Ul. L. XXXX/X, U., o preskúmanie
rozhodnutia odporcu zo dňa 22. septembra 2015, č.k. V 3843/2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozhodnutie odporcu zo dňa 22. septembra 2015 č.k. V 3843/2015

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.09.2015 rozhodol odporca ako orgán príslušný podľa § 18 ods.
2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa
24.8.2015, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení záložného práva č. 213/2015-ŠTE uzavretá medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a J. B. zastúpenou na základe dohody o splnomocnení DSS
Nestor o.z. ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24.8.2015 mu bol doručený návrh na vklad na zriadenie záložného
práva na základe záložnej zmluvy č. 213/2015-ŠTE k spoluvlastníckemu podielu 1/1 k celku záložcu

na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. Poprad zapísaných na LV č. XXXX ako byt č. 30 na 5.
poschodí, vchod č. 3 v bytovom dome súp. číslo XXXX a pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX v liste vlastníctve č. XXXX ako
pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 a k
spoluvlastníckemu podielu 14/364 záložcu na nehnuteľnostiach zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX
ako pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria.

Citoval § 151a, § 151d, § 37 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
Ďalej poukázal na predmet záložného práva, ktorým mali byť citované nehnuteľnosti, pričom v návrhu
na vklad a v záložnej zmluve sa ako výlučný vlastník uvádza záložca J. B.. Odporca však zistil, že
uvedený záložca nie je vlastníkom bytu č. 30 na 5. posch., vchod č. 3 v bytovom dome súp. č. 2348 a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, ale ním je B. C.,
bytom U. XXX/XX U., a toto odporuje § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože tvrdený záložca J. B. nie

je výlučným vlastníkom nehnuteľností a nie je oprávnená nakladať s predmetným bytom. Takýto právny
úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie, je neplatný podľa § 37 ods. 2 OZ v nadväznosti na §
39 OZ. Následne po citácii § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona konštatoval, že zriadenie záložného
práva na vyššie uvedenej nehnuteľnosti, je neplatným právnym úkonom, predmetná záložná zmluvaje absolútne neplatná, pričom právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok
vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí od
začiatku voči každému a nie je možné ju napraviť dodatočným schválením, nemôže byť konvalidovaná

ani dodatočným odpadnutím. Na tieto okolnosti je správny orgán povinný prihliadať. Pre nesplnenie
podmienok na vklad odporca návrh na vklad záložného práva podľa predloženej záložnej zmluvy
zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu. V

opravnom prostriedku (avšak úplne mimo súvis s dôvodmi napadnutého rozhodnutia) opísal skutkový
stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods.
1, 2, § 46 správneho poriadku. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle
riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho

z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len
„splnomocnenec") plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a

povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník
nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Pre správny orgán platí zásada spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5, § 46 správneho poriadku). Poukázal aj na znenie § 46

správneho poriadku v zmysle ktorého rozhodnutie musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne
zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a
dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia

znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a
nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome!

Napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo
dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že

správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods.
5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení
vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v
rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať
(Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a

kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)

a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého
jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez
akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahunevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež
nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca
navrhoval.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo

zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho

obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti

predmetu udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene
zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite

zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide
o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom
a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná,

nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu
ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z
predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu
a obhajovať jeho záujmy.

Ďalej sa konfrontoval s názormi odporcu, ktoré však neboli obsahom napadnutého rozhodnutia.

Uviedol, že z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
vyplývajú zákonné povinnosti správnemu orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení

platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne
určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil

Dohodu o splnomocnení z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Správny orgán vydal nezákonné
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú

možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal

tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, opravný
prostriedok navrhovateľa a predložený administratívny spis. Pojednával v neprítomnosti účastníkov
konania, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili.

V predmetnej veci ide o konanie podľa tretej hlavy osobitnej piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)

Podľa 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie

druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba (návrh v tomto prípade) musí okrem všeobecných náležitostí podania
obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť

rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správne súdnictvo sa riadi zásadou dispozičnou, ktorá je vyjadrená v týchto zákonných ustanoveniach
a predstavuje reguláciu činnosti súdu v tom zmysle, že súd preskúma zákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu len na základe v opravnom prostriedku namietaných dôvodov nezákonnosti.

V tomto prípade odvolanie navrhovateľa neobsahuje ani jeden dôvod, ktorý by smeroval proti niektorému
z dôvodov, pre ktorý správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím.
Už len z tohto dôvodu musel súd potvrdiť podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné.

Na potvrdenie zákonnosti rozhodnutia odporcu nad rámec odvolacích dôvodov uvádza.

Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 24.8.2015 návrh na vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 213/2015-ŠTE do katastra nehnuteľností, predmetom ktorej mali
byť nehnuteľnosti v k.ú. Poprad zapísané na LV č. 3566, LV č. XXXX a LV č. XXXX, pričom záložca mal

byť podľa návrhu výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a č. XXXX a podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností na LV č. XXXX.

Išlo o byt č. 30 na 5. poschodí, vchod č. 3 v bytovom dome súp. číslo 2348 a pozemok registra C KN
parcelné číslo XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 a spoluvlastnícky podiel na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemok vo veľkosti XXXX/XXXXXX zapísaný
na liste vlastníctve č. XXXX ako pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 30 m2 a o spoluvlastnícky podiel XX/XXX záložcu na nehnuteľnostiach zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria.

K návrhu predložil predmetnú záložnú zmluvu zo dňa 16.6.2015, ktorú za záložcu J. B. uzavrelo DSS
Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá a v ktorej záložca v zastúpení uvádza, že je vlastníkom nehnuteľností
tak, ako sú uvedené v návrhu na vklad.

Z výpisu z katastra nehnuteľností, z LV č. XXXX vyhotoveného odporcom dňa 26.11.2015, týkajúceho sa
bytu č. 30 na 5. poschodí, vchod č. 3 v bytovom dome súp. číslo 2348 a pozemku registra C KN parcelné
číslo XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2 však vyplýva, že táto nehnuteľnosť je
vo výlučnom vlastníctve B. C., bytom U. XXX/XX, U., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.5.2015,
uzavretej medzi ním a záložcom J. C., pričom právne účinky vkladu nastali 25.6.2015.

Navrhovateľ pripojil k opravnému prostriedku Dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva č.
213/2015-ŠTE do katastra nehnuteľností zo dňa 26.10.2015, z ktorého vyplýva, že malo dôjsť k zmenezmluvy o zriadení záložného práva tak, že jej predmetom sú už len k nehnuteľnosti vedené na LV č.
XXXX a LV č. XXXX, v súlade s čím došlo aj k úprave návrhu na vklad.

Zabezpečenie pohľadávok záložnou zmluvou upravuje Občiansky zákonník v § 552 s tým, že v časti o
vecných právach je upravené, ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom vecí alebo práva.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia

pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,

alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zálohom môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo
k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia úradu o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú
údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno,
priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov
a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh
adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť

právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov,
označia sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú okrem

iných podľa písm. d) aj dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom;
podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e)
oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa nepriečidobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva č. 2135/2015-ŠTE zo dňa 16.6.2015 sa zriadilo
záložného právo aj na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX, byt č. XX na 5. poschodí, vchod č. 3 v

bytovom dome súp. číslo XXXX a pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/XXX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 399 m2. Táto nehnuteľnosť podľa výpisu z LV č. XXXX v čase podania návrhu
na vklad už nepatrila záložcovi J. B., k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva splnomocnencom
záložcu došlo až po tom, čo záložca uzavrel kúpnu zmluvu k predmetnej nehnuteľnosti dňa 29.5.2015,
teda zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu. To spôsobilo neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca preto nemohol akceptovať návrh na vklad

zmluvy o zriadení záložného práva podaný v čase, keď v ňom uvedený záložca už nebol vlastníkom
dotknutej nehnuteľnosti a teda postupoval správne, keď návrh na vklad zamietol pre nesplnenie
podmienok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ

nebol v konaní úspešný a odporca ani ďalšia účastníčka nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.