Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113223002
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6113223002.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava (do 02. 10. 2013 so sídlom Údernícka 5, 851 01
Bratislava), IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava (do 02. 10. 2013 so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava), IČO:

36 613 843, proti žalovanej U. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom B. XX, XXX XX B., za účasti
VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,
IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúcej v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej),
právne zastúpenej JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Zámocká
36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 204,42 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/422/2013-84 zo dňa 30. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému)
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 56,62
Eur, na účet jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), p o t
v r d z u j e.

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,
IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúca v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1 Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej
inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 30. 10. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý
výrok). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

(vtedajšiemu) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania (trovy právneho zastúpenia)
v sume 56,62 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí
výrok).
1. 2. Rozhodnutie o zamietnutí žaloby súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom svojho tvrdenia o prečerpaní prostriedkom na účte žalovanej.
1. 3 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia

§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Žalovaná bola v spore v celom
rozsahu úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila a keďže existenciu jej trov konania nemal
preukázanú ani z obsahu spisu, náhradu trov konania jej nepriznal. Vedľajší účastník vystupujúci na
jej strane zdieľa procesný úspech strany, na ktorej vystupuje a preto mu priznal náhradu trov konania
predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 56,62 Eur (za 2 úkony právnej služby po 19,92
Eur, spolu s režijným paušálom 8,39 Eur za každý z dvoch úkonov právnej služby)2. 1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým mu bola uložená
povinnosť nahradiť (vtedajšiemu) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania (tretí

výrok). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenom výroku zmenil tak, že
(vtedajšiemu) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania neprizná. Zároveň si
voči nemu uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku presne špecifikoval.
2. 2 V odôvodnení odvolania namietal, že v tomto prípade „bola namieste aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p.,
keďže ide o drobný spor.“ Ďalej namietal, že sa nestotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu

v napadnutom výroku, pretože „v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva.“ V tejto súvislosti uviedol, že „nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových,
procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez
znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatnenou nedôvodnou námietkou premlčania.“ Následne v
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 03. 2015 sp.

zn.7MCdo15/2014anajehouzneseniezodňa19.03.2014sp.zn.6MCdo5/2013.Okremtohouviedol,
že „Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je okrem iného
kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka.“ V závere odôvodnenia odvolania poukázal na

to, že „nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc
a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne
vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03.“

3. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so v Bratislave (do 30. 06. 2016 vystupujúca v
pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku považuje za vecne správny a preto žiadala,
aby ho odvolací súd v tejto časti potvrdil a aby žalobcu zaviazal nahradiť mu trovy odvolacieho
konania predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia (ktorých výšku presne špecifikoval). V súvislosti

s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní uviedla, že vo vyjadrení zo dňa 06. 08. 2015 poukázala
na viaceré nedostatky postúpenia pohľadávky, ako aj na nedostatok aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.
Na základe jej argumentácie bol nárok uplatnený žalobcom v rozpore s právom, a súdu neostávala
iná možnosť ako žalobu zamietnuť. Má za to, že jej argumenty boli opodstatnené a procesné úkony
boli účelné. Takto ich vyhodnotil i súd prvej inštancie. Na podporu svojej argumentácie poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 5/2013 a 4MCdo/16/2014, ale i na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2014 sp. zn. III. ÚS 457/2014-27.

4. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 15. 12. 2015, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č.

160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o
odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné

ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím a rozsudok

súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania (pôvodného)
vedľajšieho účastníka (tretí výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil nasledovných
dôvodov:

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa

zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník,
ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavnéhoúčastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal.
Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti

preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobca (v pozícii veriteľa) domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 204,42 Eur s príslušenstvom. Dňa 22. 10. 2014 bolo prvoinštančnému súdu doručené
oznámenie VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave, že vstupuje do

tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu žalovanej.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

9. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom

na spotrebiteľský charakter sporu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v
Bratislave (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) mala
oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa), pričom
nemusela preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovala ako
vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava

uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.
nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu. Výslovný súhlas podporovaného
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd
zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi,
ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup

do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravovalo,
že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len
jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na
právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),
ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne

zastúpeniesplnomocnenýmprávnymzástupcom-advokátomasamozrejmemaliprávonanáhradutrov
konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania
(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

10. Ako už bolo uvedené, z obsahu spisu vyplýva, že oznámením doručeným prvoinštančnému súdu
dňa 22. 10. 2014 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej subjekt - VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, ktorý zároveň predložením plnomocenstva
preukázal, že je v konaní právne zastúpený právnym zástupcom JUDr. Patrikom Podhorským,

advokátom so sídlom Bratislave. Vo vyjadrení tohto subjektu k žalobe (podanom prostredníctvom vyššie
uvedeného právneho zástupcu) doručenom súdu prvej inštancie dňa 07. 08. 2015 bolo uvedených
viacerokonkrétnychskutkovýchaprávnychargumentovtýkajúcichsaprejednávanéhosporu.Vžiadnom
prípade nešlo o všeobecné a nekonkrétne vyjadrenie. Z hľadiska náhrady trov konania (resp, náhrady
trov právneho zastúpenia) preto možno konštatovať, že vystupovanie uvedeného subjektu v spore

(pôvodne - v konaní), ako i jeho právne zastúpenie v žiadnom prípade nemožno považovať za
nehospodárne a neúčelné.

11. Keďže v tomto v spore prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanej, ale i vtedajšiemu
vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane vzniklo podľa v tej dobe platného a účinného

ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania a teda aj právo na náhradu trov právneho
zastúpenia. Keďže právny zástupca vtedajšieho vedľajšieho účastníka si trovy konania (predstavujúce
trovy právneho zastúpenia) uplatnil riadnym procesným spôsobom, prvoinštančný súd nemal žiadny
skutkový ani právny dôvod, aby mu náhradu trov konania nepriznal.

12. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym
spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznanýchtrov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie
namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov
konania priznaných vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovanej podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil

14. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby (prvý výrok) a

o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej (druhý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 s použitím § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255

ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave (do 30. 06. 2016 vystupujúca v pozícii vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej), preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).