Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2012

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 15C/228/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1500899880
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kleimanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2012:1500899880.18

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľa:
Slovenská republika, Úrad vlády SR, Bratislava, Námestie slobody 1, zast. advocatius s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Palackého 12, IČO: 36 868 752, proti odporcovi L. Q., H-XXXX U., F. l, L. D., zast. T.. B.
Q., advokátom so sídlom v M., N. 33, o určenie vlastníctva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Slovenská republika je vlastníkom pozemku parcelné číslo X/X - ostatné plochy,

vo výmere XXXXX mX zapísaného na LV číslo XXXX ako parcela registra „C“ B. úradom Q., P. katastra
pre hl. mesto SR Q., okres Q. V, obec Q. - L. časť D., katastrálne územie D. v podiele X/X, ktorý je v
správe H. vlády P. republiky, I.: XX XXXXXX.

G. j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške XX.XXX,XX V. na účet advokátskej

kancelárie advocatius s.r.o., vedený v A., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd určil, že vlastníkom
pozemku parc. č. X/X - ostatná plocha o výmere XX XXX mX v kat. území D. je P. republika. M.
odôvodnil tým, že predmetná parcela sa podľa geometrického plánu č. XX/XX zo dňa XX.X.XXXX

vytvorila odčlenením z parciel č. X, X., X/X, XX/X zapísaných v PK vložke č. XXX kat. územie D. - išlo o
majetok Y.a V. C. a jeho manželky F.. G. úrad Q. V - katastrálny odbor, na základe notárskych osvedčení
o dedičstve č. D XXX/XX-XX, R. XXX/XX a č. D XXX/XX-XX, R. XXX/XX vyhotovených dňa XX.XX.XXXX
notárom T.. L. B., povolil vklad a na LV č. XXXX zapísal parcelu č. X/X - ostatná plocha o výmere XX
XXX mX v kat. území D. pre vlastníka L. Q. B. U. - F. l, L. republika, teda na odporcu. A. žiadal určiť,
že odporca nie je vlastníkom parcely č. X/X, následne však v tejto časti zobral návrh späť (podaním z

XX.XX.XXXX).

M. ďalej dôvodil, že všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok Y. V. C. a manželky F. bol rozhodnutím
B. komisie v Q. pri R. č. XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX podľa nar. č. XXX/XXXX Zb.
skonfiškovaný, následným administratívnym rozhodnutím č. U. - H./XXXX zo dňa XX.X.XXXX prešli
všetkyskonfiškovanéparcelyY.C.dovlastníctvaN.štátuvspráveŠMvD..L.prevodmiuvedenýmajetok

prechádzal na iného správcu, konkrétne na P. A. kolektív, avšak vlastníctvo štátu nebolo žiadnym
rozhodnutím zrušené, takže skonfiškovaný majetok Y. stále vo vlastníctve P. republiky. M. je známe, na
základe akého dôvodu súdny komisár T.. L. B. vydal osvedčenie o dedičsteve, že vlastníkom parcely
č. X/X sa stal odporca, keďže vyššieuvedená skutočnosť o konfiškácii majetku Y. V. C. mu musela byť
dostatočne známa.

U. doručeným súdu dňa X.X.XXXX doplnil odôvodnenie svojho návrhu. V tomto doplnení poukázal
na to, že pozemok, ku ktorému sa domáha určenia vlastníctva, je súčasťou areálu B. D., ktoréhospoluvlastníkmi boli pred druhou svetovou vojnou a počas nej V. C. a jeho manželka P., pričom ich
spoluvlastnícke podiely boli rovnaké. I. vlastnícke právo bolo zapísané v pozemkovoknižnej vložke č.
XXX. G. D. (G.), v ktorej katastrálnom území sa nachádza uvedený B.ľ, sa spolu s obcami T. a N. stala

súčasťou bývalej N. republiky na základe ust. Čl. l ods. X písm. c) L. zmluvy s L., ktorá nadobudla
účinnosť dňa XX.X.XXXX, dovtedy bola súčasťou L. a platil na tomto území maďarský právny poriadok.
M. obidvaja spoluvlastníci krátko po skončení druhej svetovej vojny zomreli v L. (P. dňa XX.X.XXXX a
V. dňa XX.X.XXXX), vlastníctvo uvedených nehnuteľností malo z dôvodu dedenia zo závetu prejsť na
hlavné G. D. P. Q. so sídlom v U., ktoré ako dediča panstva D. (vrátane kaštieľa) ustanovili manželia

C.. V zmysle H.. zákonného článku z roku XXXX, ktorý v tom čase na území L. upravoval právne
účinky dedenia, mal dedič nadobudnúť dedičstvo smrťou poručiteľa ku dňu XX.X.XXXX. M. poukázal
na to, že v čase prevzatia obce D. bývalou N. republikou boli v pozemkovej knihe ako vlastníci B.
súvisiacich nehnuteľností zapísaní manželia C., o ktorých smrti sa orgány čs. republiky vzhľadom na
povojnovú situáciu nedozvedeli (títo neboli občanmi bývalej čs. republiky a nezomreli ani na jej území).
Po prevzatí územia obce D. bývalou N. republikou začal na ňom platiť československý právny poriadok.

V období po druhej svetovej vojne sa na území bývalej čs. republiky konfiškoval majetok nemeckých a
maďarských fyzických osôb a právnických osôb a majetok zradcov a nepriateľov slovenského národa,
pričom tieto konfiškácie boli upravené v nariadení č. XXX/XXXX, v dekréte prezidenta republiky č. XXX/
XXXX a č. XX/XXXX o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku M., L., ako i
zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa. A. osobám sa zo zákona odňalo vlastnícke právo

k ich majetku a prešlo na štát, pričom jednotlivé individuálne správne rozhodnutia vydávané v prípade
konfiškácií mali len deklaratórny charakter.

B. komisia vychádzajúc zo zápisu v pozemkovej knihe, kde ako vlastníci boli zapísaní manželia C.,
svojím rozhodnutím č. XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX rozhodla, že V. C. a jeho manželku P. je potrebné

považovať za zradcov a nepriateľov slovenského národa v zmysle ust. § X ods. 1 nar. č. XXX/XXXX a
celý ich majetok mal na základe tohto rozhodnutia prejsť v zmysle ust. § 1 ods. XX cit. nar. do vlastníctva
štátu. Na základe tohto rozhodnutia mala bývalá N. republika a následne aj navrhovateľ ako jej právny
nástupca predmetné nehnuteľnosti v nepretržitej držbe od roku XXXX. U. tiež na to, že ak by čs. orgány
v mesiaci september roku XXXX, kedy bolo územie obce D. pripojené k N. republike, mali vedomosť

o tom, že manželia C. smrťou stratili právnu subjektivitu a že vlastníkom predmetných nehnuteľností
je ich dedič, boli oprávnené skofiškovať predmetný majetok aj žalovanému, nakoľko ho v zmysle § X
ods. X bod 1 dekrétu č. XXX/XXXX bolo možné považovať za maďarskú právnickú osobu. V každom
prípade však navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) mal uvedené pozemky v nepretržitej držbe od
roku XXXX do roku XXXX, t.z. XX rokov, túto držbu považoval za oprávnenú, odvodenú z vlastníctva

nadobudnutého z titulu konfiškácie.

U. by navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca nenadobudol platne vlastnícke právo k predmetnému
pozemku na základe vydaného konfiškačného rozhodnutia, vlastnícke právo k predmetnému pozemku
nadobudol neskôr, z dôvodu vydržania. U. predchádzajúceho G. zákonníka (zák. č. XXX/XXXX Zb.)

platného od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, bola vydržacia doba nehnuteľností XX rokov. B. navrhovateľ
mal pozemky v rozhodnom období v nepretržitej oprávnenej držbe po zákonom stanovenú vydržaciu
dobu, momentom jej uplynutia nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, t.z. dňom
X.X.XXXX. A. dňom stratil odporca vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré nadobudol skôr a to dedením
ku dňu XX.X.XXXX. U. v období pred rokom XXXX došlo pri zmene vlastníctva veci k majetkovej krivde,

t.j.akzmenavlastníctvabolauskutočnenávrozporesprincípmidemokratickejspoločnosti,zákonodarca
vytvoril v rámci právneho poriadku možnosť navrátenia vlastníctva pôvodným vlastníkom a to na základe
tzv. reštitučných zákonov. M. však v tomto prípade nenastala žiadna situácia, s ktorou by niektorý z
reštitučných zákonov spájal povinnosť navrhovateľa vydať predmetný pozemok odporcovi alebo tretej
osobe, je zrejmé, že vlastnícke právo navrhovateľa zostalo zachované od momentu jeho nadobudnutia,

t.j. od roku XXXX, resp. od roku XXXX, kedy uplynula vydržacia lehota.

V priebehu konania si navrhovateľ nechal spracovať spätnú identifikáciu na pôvodné pozemky zapísané
v U. vložke č. X do roku XXXX a neskôr v r. XXXX zapísané vo vložke XXX. Aj na základe tohto
dokumentu namietal účelovosť a nezákonnosť dedičských osvedčení, parcela č. X/X bola umelo

vytvorená len na účel zapísania odporcu ako vlastníka, pričom zvyšok z pôvodnej pozemnoknižnej
vložky č. XXX je naďalej vo vlastníctve navrhovateľa, resp. tretích osôb.G. v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX neuznal nároky navrhovateľa,
návrh považoval za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. U. je, že odporca vlastnícke právo k predmetu

sporu získal na podklade osvedčení o dedičstve D XXX/XX po V. C. a D XXX/XX po P. C., obe zo dňa
XX.XX.XXXX. R. konanie prebehlo v súlade so zákonom. G. o dedičstve sa opiera o zákonný článok H.
z roku XXXX, podľa ktorého dedenie nastáva v okamihu smrti poručiteľa, bez pričinenia sudcu, cieľom
dedičského konania nie je právne ručenie, ale potvrdenie už získaných práv. U. na to, že poručiteľ V. C.
zomrelXX.X.XXXX,P.C.zomrelaXX.X.XXXX,pričomobajazanechalizávet,ktorýmvšetoksvojmajetok

odkázali jemu. V tom čase sa sporná nehnuteľnosť nachádzala na území L., preto aj dedičské konanie
podliehalo právnemu režimu L.. G. sa tak stal vlastníkom majetku poručiteľa okamihom jeho smrti, t.z.
od XX.X.XXXX resp. XX.X.XXXX. Z toho vyplýva, že v čase vydania rozhodnutia B. komisie č. XXXXX/
XXXX dňa X.X.XXXX už vlastníkmi neboli manželia C., ale odporca, toto rozhodnutie nesmerovalo
voči vlastníkovi nehnuteľnosti a preto ani nemohlo mať za následok prechod vlastníctva na štát. M.
ani argumentácia navrhovateľa, že nehnuteľnosti nadobudol vydržaním. U. občianskeho zákonníka č.

XXX/XXXX sa vyžadovala dobromyseľnosť po celú vydržaciu dobu. F. právo k nehnuteľnosti nemohol
vydržať kto nebol dobromyseľný, teda kto už na začiatku alebo počas svojej držby vedel, resp. počas
tejto doby sa dozvedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne sa jej zmocnil bez
právneho dôvodu, alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. U. navrhovateľ tvrdí, že o mieste a
čase smrti manželov C. a o tom, že dedičstvo po nich mal nadobudnúť žalovaný, sa dozvedel až

v roku XXXX, keď mal možnosť oboznámiť sa s uvedenými osvedčeniami o dedičstve, na základe
ktorých bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo odporcu, tieto tvrdenia nezodpovedajú
skutočnosti. P. o tom list U. školstva a osvety zo dňa XX.X.XXXX adresovaný U. D. sv. Q. v B.
ohľadom majetku v D., ktorý manželia C. zanechali D. sv. Q. v U.. A. orgán štátu vedel pred vydaním
konfiškačného rozhodnutia, že vlastníkom je odporca. U. dobromyseľnosti, tak ako ju predpokladal zák.

č. XXX/XXXX Zb. splnená nebola, preto N. štát už od začiatku držby bol držiteľom neoprávneným.
G. tiež namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa, resp. P. zariadení úradu vlády SR, ktorej zo zákona
nevyplýva právo zastupovať P. republiku v súdnom konaní a tiež nedostatočné preukázanie naliehavého
právneho záujmu, o ktorý by sa predmetná žaloba mala opierať. U. stav v danom prípade je zosúladený
so zákonmi platnými na území SR. P. potreba účastníka konania dosiahnuť zmenu zápisu na liste

vlastníctva nie je tým, čo má na mysli ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p.

P. dokazovaním, ktoré vykonal výsluchom zástupcov účastníkov na pojednávaniach, oboznámením ich
písomnými podaniami a listinami, ktoré vo veci samej v priebehu konania predložili súdu, oboznámením

R. spisov tunajšieho súdu sp. značka D XXX/XX R. XXX/XX a sp. značka D XXX/XX R. XXX/XX
a osvedčeniami o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, úradným prekladom závetu princa V. C. zo dňa
XX.X.XXXX, prekladom závetu P. C. zo dňa X.X.XXXX, geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa
XX.X.XXXX, pozemnoknižnou vložkou č. XXX pre kat. územie D., výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,
rozhodnutím B. komisie pri R. č. XXXXX/XXXX zo dňa 7. mája XXXX, P. identifikáciou parciel zapísaných

v U. vložke č. XXX v roku XXXX vyhotovenou X.X.XXXX a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho
spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

R. XX.X.XXXX v D. knieža V. C. vyhotovil závet, v ktorom za univerzálneho dediča svojich hnuteľných a
nehnuteľných majetkov a pohľadávok nachádzajúcich sa kdekoľvek, či doma alebo v zahraničí, ustanovil

J. D. svätého Q. v U.. V závete o.i. poznamenal, že nehnuteľnosti patriace k statkom v D. sú jeho
vlastníctvom len v jednej polovici, druhá polovica patrí jeho manželke, Q. kráľovskej kňažnej P.. Zo
závetu vyplýva, že: „B. J. D. svätého Q. v U. neprijalo moje poručenie, alebo by boli kladené prekážky
pri preberaní celej, alebo len časti pozostalosti, za svojho všeobecného dediča ustanovujem I. U. Q. K.
P. J. de E. D.. V závete uviedol, že manželke ostáva doživotné užívacie právo poručeného hnuteľného

a nehnuteľného majetku a požadoval, aby doživotné užívacie právo na poručené nehnuteľnosti bolo
„zabezpečené“ vkladom do pozemkovej knihy“ V. C. zomrel dňa XX.X.XXXX.

P. C. vyhotovila svoj závet dňa X.X.XXXX v D.. V ňom „polovicu panstva D., ktoré značne zmenšili vojny,
revolúcie, pozemková reforma, vyvlastnenia, kruté mierové dohody“, ktorá je v jej vlastníctve, odkázala

rádu benediktínov J. U. pri Y., L.. G. želaní, ako má dedič s poručeným majetkom naložiť, v testamente
„prikázala“ a „nariadila“, aby jej manželovi V. von C. zostalo doživotné užívacie právo na polovicu jej
vlastníctva nehnuteľností a hnuteľností v D. s výhradou, že doživotné užívacie právo na nehnuteľnosti
patriace k dedičstvu musí byť zaistené intabuláciou v pozemkovej knihe. K závetu pripojila dodatokv ktorom nariadila: „R. právo následného dediča I. U. Q. P. J. der E. D. na moje nehnuteľnosti treba
zaistiť intabuláciou v pozemkovej knihe pre prípad, že mnou určený dedič polovice môjho panstva D.
kedykoľvek a z nepredvídateľných okolností stratí moju pozostalosť“. F. C. zomrela dňa XX.X.XXXX.

R. XX.X.XXXX bola podpísaná L. zmluva s L. (zákon č. XXX/XXXX Zb.), podľa ktorej v súlade s čl. l
bod X písm. c) L. postúpilo N. obce T., D. a N., spolu s ich katastrálnym územím. S. nadobudla účinnosť
dňa XX.X.XXXX, teda týmto dňom sa uvedené katastrálne územia stali súčasťou N..

Z pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat. územie G. - D., vyhotovenej v maďarskom jazyku, vyplýva, že
v časti A sú zapísané pozemky parcelné čísla X až X, X/X., XX/X, XX až XX, X a XX/l. V časti B boli
ako vlastníci zapísaní 1. C. V. a 2. manželka P.. A. zápis bol vykonaný XX.N. XXXX.

R. X.X.XXXX vydala B. komisia v Q. pri R. rozhodnutie číslo XXXXX/XXXX, ktorým rozhodla, že knieža

V. C. a manž. F. treba považovať podľa § 1 ods. l písm. a nariadenia č. XXX/XXXX Zb. v znení čl.
I. nar. č. XX/XXXX Zb. a nar. č. XX/XXXX Zb. za zradcov a nepriateľov slovenského národa. M. toho
podôhospodársky majetok v rozsahu § 2 nar. č. XXX/XXXX Zb. patriaci vlastníckym právo menovaným
v katastrálnych územiach D. a N. je skonfiškovaný.

R. XX.X.XXXX G. pôdohospodárstva rady G. Q. - vidiek vo veci naloženia s nehnuteľnosťami
skonfiškovanými podľa nar. č. XXX/XXXX Zb. bývalému vlastníkovi V. C. a F. C. v kat. území D.
rozhodnutím č. U.-XXXX/XXXX rozhodol, že nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX kat. územie D.,
parc. č. X,X,X,X,X,X,X/X,XX/X,XX,XX,XX,XX o celkovej výmere X,XXXX ha, t.j. domy, hosp. budovy a
záhrady sa z dôvodu verejného záujmu prideľujú do vlastníctva N.. štátu v správe F. majetku.

Zo zápisov v U. č. XXX je zrejmé, že z tejto vložky sa dňa XX.X.XXXX odčlenili parcely č. X a X a boli
zapísané do novej vložky č. XXXX, dňa XX.X.XXXX sa odčlenila parcela č. XX/X do vložky XXXX a
dňa XX.XX.XXXX sa parcela č. XX rozdelila na parc. č. XX/X a XX/X a parcela č. XX/X sa odčlenila do
novej vložky č. XXXX.

Je nesporné, že vlastnícke právo možno nadobudnúť dedením a že dedičstvo sa nadobúda ku dňu
smrti poručiteľa. F. z uvedených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že je sporné, či odporca,
ktorý sa mal na základe testamentov poručiteľov stať ich dedičom, nadobudol vlastníctvo majetku
po P. C. jej smrťou dňa XX.X.XXXX a vlastníctvo majetku po V. C. jeho smrťou dňa XX.X.XXXX.

G. poručitelia zomreli v L. a v čase, keď ich majetok sa nachádzal na území L.. A. testamentami
určený dedič bol maďarským subjektom. U. na toto dedenie sa vzťahovali maďarské právne predpisy
(zák. č. H. z roku XXXX). Aj podľa nich „dedičstvo získané ipso iure je možné slobodne odmietnuť,
resp. medzi dedičmi vlastníctvo možno voľne usporiadať. S. dedičstva alebo odkazu sa deje bez
pričinenia sudcu. K. mimosúdneho dedičského (pozostalostného) konania nie je právne určenie, ale

potvrdenie už získaných práv vo forme všeobecnej mienky, rozhodnutím odovzdania pozostalosti. U.
zásad zápisov do pozemkových kníh zmeny vlastníckeho práva na nehnuteľnosti môžu vzniknúť len
zápisom do pozemkovej knihy. S. konštituuje - zakladá alebo ruší vlastníckoprávne, vecné právo. F. z
toho tvorí vlastníctvo k nehnuteľnosti získané dedením (deklaratórny zápis). U. názoru súdu v danej
veci malo prebehnúť dedičské - pozostalostné konanie, aby dedič mohol zápisom v pozemkovej knihe

deklarovať nadobudnutie svojho vlastníctva dedením a aby boli zapísané (konštituované) vecné práva
osôb, podľa vôle a príkazu poručiteľov v testamentoch. U. dedičstva sa vyžadovalo aj vzhľadom na
obsah testamentov, v ktorom poručitelia svoj majetok označujú len všeobecne. Q. potrebné zistiť, aký
konkrétny majetok ku dňu smrti vlastnili a z dôvodu, že poručitelia ustanovili aj náhradného dediča, bolo
zrejme potrebné, aby deklarovali, že dedičstvo neodmietajú. R. o prijatí dedičstva v konaní prezentovaný

nebol (zápisom jeho vlastníctva v U. vložke č. XXX po smrti poručiteľov). D. nebolo preukázané, že by
sa po smrti poručiteľov akokoľvek ujali držby dedičstva, alebo by akokoľvek vykonávali svoje vlastnícke
právo zdedeného majetku, alebo by vykonali vôľu poručiteľky a nechali zapísať vecné právo doživotného
užívania nehnuteľnosti manželovi V. po jej smrti dňa XX.X.XXXX a tiež právo následnému dedičovi. M.,
bolo preukázané, že maďarské orgány vyhotovili v U. vložke č. XXX dňa XX.X.XXXX zápis, ktorým za

vlastníkov nehnuteľností zapísali manželov C., hoci títo už v tom čase nežili.

Je teda nesporne preukázané, že dňom XX.X.XXXX, keď na základe L. zmluvy s L. pripadlo katastrálne
územie obce D. N., pripadli mu aj pozemky zapísané v U. vložke č. XXX ako vlastníctvo V. a P.C.. Na základe konfiškačného rozhodnutia zo dňa X.X.H. sa potom tento majetok stal vlastníctvom
československého štátu.

Q. ohľadu na to, že konfiškačné rozhodnutie č. XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX je potrebné považovať
za právne neúčinné, pretože smerovalo proti neexistujúcim vlastníkom, ktorí v dôsledku smrti stratili
právnu subjektivitu, je nesporné, že československý štát sa ujal držby majetku zapísaného v U. vložke
č. XXX a vykonával všetky vlastnícke práva k nemu a to od roku XXXX. U. majetok nebol pridelený iným
osobám ako dohodový majetok, ani do vlastníctva iných právnych subjektov, po zmene hraníc nezostal

vo vlastníctve nástupcov, ktorí by zostali na území N..

P. občianskoprávnych vzťahov môžu vlastnícke právo k veci nadobúdať rôznym spôsobom a na základe
rôznych právnych skutočností. T. z nich je aj vydržanie ako osobitný originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), v dôsledku kvalifikovanej držby vykonávanej po zákonom

stanovenú dobu. H. vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda
v dobrej viere, že je jej vlastníkom. F. tak hojí vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.

M.preukazovalsvojevlastníctvokpredmetusporuajtitulomvydržania,keďžehomalvoprávnenejdržbe
od roku XXXX do roku XXXX, keď mu bolo odňatné v dôsledku notárskych osvedčení z XX.XX.XXXX. G.

sa na zákonnú úpravu v občianskom zákonníku č. XXX/XXXX Zb., účinnú od X.X.XXXX do XX.X.XXXX.

U. § X16 ods. 1 občianskeho zákonníka z roku XXXX, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto
ju drží oprávnene a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
U. § 143 držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba. U. § 145

ods. l ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. U. ods. X v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

P. právna úprava v občianskom zákonníku č. XXX/XXXX Zb., účinnom od X.X.XXXX vydržanie (§ 134)
a držbu (§ 129 a nasl.) upravuje zhodne ako v zákone č. XXX/XXXX Zb. U. vydržania je, že a) musí

ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená a c) držba musí byť nepretržitá počas
celej zákonom stanovenej doby.

P. po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky vydržania. N. štát
začal vykonávať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v U. vložke č. XXX titulom

konfiškačného rozhodnutia zo dňa X.X.XXXX. Od tohto momentu nakladal s majetkom ako s vlastným,
bol dobromyseľný v tom, že vlastnícke právo nadobudol rozhodnutím štátneho orgánu. Od roku XXXX
ho so zreteľom na všetky okolnosti treba považovať za oprávneného držiteľa. M. na dobrej viere držiteľa
nemení ani skutočnosť, že niektoré štátne orgány mali vedomosť, že majetok po manželoch C. mal
zdediť na základe testamentov odporca. J. vyplýva z listu U. školstva a osvety, odboru pre správu

základínvQ.zodňaXX.X.XXXXadresovanéhoU.,D.sv.Q.vB.,odbor,ktorýspravujemajetokreholesv.
Q. na P., po pripojení obce D. k N. hodlal urobiť opatrenia na prevzatie uvedeného majetku a preto žiadal
ooznámenie,čirehoľasv.Q.prijalaodkazbýv.grófaC.,čiopátstvovU.vstúpilododržbyaužívaniatohto
majetkupredpripojenímobceD.kN.,zčohopozostávacelýmajetok,akájecelkovávýmerepôdy,kde(v
ktorýchobciach)ležítentomajetokaktohoterazobhospodaruje,žiadaltiežopredloženietestamentu.U.

listom zo dňa XX.X.XXXX odpovedal, že úrad pannonhalmského arciopátstva ho nepoveril spravovaním
majetkov v D. a že na položené otázky nemá možnosť odpovedať. U. majetok na území P. nikdy nebol
evidovaný ako cirkevný majetok, štát nikdy nebol rušený v držbe ani žiadnou žiadosťou o zapísanie
majetku cirkvi, ani domáhaním sa vlastníctva či už zo strany rádu v B. alebo zo strany dediča z U..

P. teda vyvodil, že právny predchodca navrhovateľa, československý štát, nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam zapísaným v U. vložke č. XXX pre kat. územie D. zo zákona, vydržaním ku dňu
XX.XX.XXXX, pretože ich mal v oprávnenej držbe po dobu XX rokov. E. vydržacej doby pôvodný vlastník
(dedič zo závetu) stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

P. je toho názoru, že pokiaľ bol dedič po roku XXXX zbavený svojho vlastníckeho práva, mal sa
ho dovolať podľa reštitučných zákonov, ktoré P. republika prijala po roku XXXX v snahe zmierniť
následky niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam alebo
určovacou žalobou podľa § 80 ods. c) O.s.p. na súde. M. odporcu doručené súdu dňa X.XX.XXXX, abynovoobjavené dedičstvo po poručiteľoch prejednal súdny komisár, notár T.. L. B., sa súdu javia účelové
v snahe obchádzať zákon a takéto osvedčenia nemôžu platne určiť vlastnícke právo od poručiteľa, ak
vlastníctvo už nadobudol iný.

U. dedičskými osvedčeniami č. D XXX/XX a D XXX/XX bolo osvedčené, že odporca sa stal vlastníkom
parcely č. X/X v kat. území D., súd musel určiť, že predmetná parcela zapísaná na LV č. XXXX patrí do
vlastníctva P. republiky v správe P. zariadení úradu vlády SR. V osvedčeniach sa uvádza, že dedičstvo
po poručiteľoch pozostáva z nehnuteľnosti v kat. území D., zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č.

XXX, parc. č. XX/X - záhrada vo výmere XXXXXX mX, podľa geometrického plánu č. XX/XX ide o parc. č.
X/X ost. plocha (ost. zeleň) o výmere XXXXX m2 a takto notár osvedčil nadobudnutie vlastníctva parcely
č. X/X odporcovi. Z predmetného geometrického plánu je pritom zrejmé, že parcela č. X/X vznikla aj
odčlenením z parc. č. X, X a X/X, ktoré z vlastníctva štátu nikdy neboli odňaté a na ich odčelnenie
štát nedal súhlas, pričom zvyšky týchto parciel zostali naďalej vo vlastníctve štátu, resp. tretích osôb.
F. navrhovateľa vo zvyšnej časti je zapísané na LV č. XXX a XXX (aj ďalších, ktoré však s predmetom

sporu nesúvisia).

A., že navrhovateľ (P. republika) sa stal vlastníkom nehnuteľného majetku zapísaného v U. vložke XXX,
jeho vlastnícke právo bolo dedičskými osvedčeniami porušené a ako vlastník je v katastri nehnuteľností
zapísaný odporca, je daný naliehavý právny záujem na určení, že vlastníkom je navrhovateľ, aby sa

zosúladil právny stav s evidenčným. Q. tohto určenia je jeho právne postavenie neisté, pretože bez
rozhodnutia súdu nie je možné vykonať zmenu v katastri nehnuteľností. D. je súd toho názoru, že štát je
v konaní správne zastúpený P. zariadení úradu vlády SR, keďže ide o vec, na ktorú je povolaný v zmysle
§ 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o správe majetku štátu. J. správca majetku štátu (zapísaný aj na LV) vykonáva
právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. P. koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi

vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by
mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

P. z uvedených dôvodov návrhu rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX vyhovel. V časti návrhu o určenie, že
odporca nie je vlastníkom pozemku parc. č. X/X súd konanie v dôsledku späťvzatia návrhu v zmysle

§ 96 ods. X O.s.p. zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. podľa zásady
úspechu navrhovateľa vo veci.

Na základe odvolania odporcu voči vyššieuvedenému rozsudku odvolací súd - B. súd v Q. E. č. XXCo
XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX rozsudok tunajšieho súdu zo dňa XX.X.XXXX zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

G. súd v zrušujúcom uznesení vyslovil, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými námietkami
a argumentáciou odporcu uvedenými v rámci jeho obrany proti uplatnenému nároku a neboli vykonané
všetky potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu. „Je predčasný záver súdu, že po

vyhlásení závetov neprebehlo dedičské konanie, pretože súd sa nevyporiadal s tvrdením odporcu, že
dedičské konanie prebehlo hneď po smrti poručiteľov. P. sa nevyporiariadal ani s údajom uvedených v
oboch osvedčeniach o dedičstve T.. L. B., že dedičské právo odporcu bolo osvedčené aj vo verejnej
listine - notárskej zápisnici Nz XX/XXX zo dňa X.X.XXXX spísanej notárskou T.. M., rovnako sa
nevyporiadal s účinkami potvrdenia o dedení vyhotovenom notárkou Dr. F. B. v Y. dňa XX.X.XXXX, že

všeobecným dedičom poručiteľa V. C. je podľa maďarského práva J. L. benediktínskej kongregácie v U..
M.zostalaajskutočnosťprečomaďarskéorgányzapísalivrokuXXXXdoU.vložkyč.XXXakovlastníkov
nehnuteľností manželov V. a P. C., ktorí v tomto čase už nežili. P. sa tiež nevyporiadal s listinnými
dôkazmi, že orgány štátu vedeli o závetoch oboch poručiteľov jednak pred vydaním a aj po vydaní
konfiškačného rozhodnutia, pričom záver súdu, že to nemalo vplyv na dobromyseľnosť navrhovateľa

s poukazom na odpoveď predstaveného rehole sv. Q. (v B.) z XX.X.XXXX, je nepreskúmateľný. U.
posudzovaní platnosti prejednania novoobjaveného dedičstva pred súdnym komisárom T.. L. B. v roku
XXXX sa bude potrebné vyporiadať aj s otázkou, že predmetom tohto konania bol iný majetok ako ten,
ktorý bol predmetom závetov oboch poručiteľov a taktiež na základe akých skutočností odporca tvrdil,
že ide o novoobjavené dedičstvo“.

B. súd v ďalšom konaní doplnil dokazovanie v prikázanom smere a to opakovaným výsluchom
účastníkov, ich písomnými podaniami vo veci, listinami - novými úradnými prekladmi závetov poručiteľov,
M. zápisnicou Nz XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, U. o dedení vyhotovenom notárkou Dr. B. dňaXX.X.XXXX, U. listinou zo dňa X.XX.XXXX, R. o odovzdaní pozostalosti 2A XXX/XX-XXX a 2A XXX/
XX-XXX vyhotovenými G. súdom F. mesto Z. dňa XX.X.XXXX, D. o zrušení rozpočtovej organizácie zo
dňa XX.X.XXXXa ďalšími listinami, založenými účastníkmi do súdneho spisu :

R. XX.X.XXXX vydal H. vlády P. republiky D. o zrušení rozpočtovej organizácie „P. zariadení H. vlády
P. republiky“ ku dňu XX.X.XXXX s tým, že dňom zrušenia prechádzajú práva a povinnosti na H. vlády
P. republiky. A. dňom došlo v zmysle § 107 ods. X O.s.p. k zmene na strane navrhovateľa s tým, že
konajúcim za štát sa stal H. vlády P. republiky.

P. mal za preukázané, že poručitelia zanechali závety v znení opísanom vyššie. Aj keď nešlo o originály
týchto listín, ale len o overené fotokópie prekladov z maďarského a nemeckého jazyka, súd tieto listiny
nijakonespochybňuje,tedanespochybňuje,žeporučiteliavnichvyslovilivôľuustanoviťzasvojhodediča
W. opátstvo rádu P. Q. v U. a následného všeobecného dediča I. U. Q. K. P. J. de E. D..

M. T.. R. M. v M. zápisnici N XXX/XX, Nz XX/XX napísanej dňa X.X.XXXX na základe žiadosti účastníka
za L. Q. B. U. zastúpený na základe písomnej plnej moci L.. W. R., spísala osvedčenie o právne
významných skutočnostiach v zmysle § 56 ods. X písm. h) not. poriadku la. V bode I. sa uvádza, že
účastník predložil overené fotokópie závetov: V. C. a jeho manželky F. a iný spisový materiál, ktorý
D. svätého Q. má k dispozícii, či už vo forme overených fotokópií, resp. v origináloch na preukázanie

skutočností, že obidva závete sú platné a zakladajú dedičské právo na pozostalosť po obidvoch
poručiteľoch. V ďalšom texte tejto časti až po šiestu stranu sa cituje z týchto závetov, konštatuje sa, že
závety spĺňajú formálne podmienky, ako boli upravené právne účinky dedenia v čase smrti poručiteľov,
opisujú sa udalosti v súvislosti zmenou hraníc medzi L. a N. republikou a ďalšie skutočnosti. V bode II.
notárka osvedčila, že „účastník konania D. P. Q. - L. Q. B. (obidva názvy sa rovnocenne a právoplatne

používajú) U. zastúpený na základe plnej moci čestne prehlásil skutočnosti v bode I. tohto osvedčenia a
je teda dedičom na základe závetu F., princeznej z Q., kňažnej z C. a závetu V. kniežaťa M. a F. C. V..“ K
tejto notárskej zápisnici je pripojený G., strana siedma, U. notárska zápisnica napísaná dňa XX.X.XXXX,
ktorou notárka na základe požiadania splnomocneného zástupcu účastníka vykonala „opravu notárskej
zápisnice č. N XXX/XX, Nz XX/XX tak, že č. II. notárskej zápisnice zo dňa X.X.XXXX sa nahrádza novým

textom: II. o s v e d č u j e m , že účastník konania D. P. Q. - L. Q. B. (obidva názvy sa rovnocenne a
právoplatne používajú) U. zastúpený na základe plnej moci čestne prehlásil skutočnosti v bode I. tohto
osvedčenia a je teda dedičom na základe závetu F., princeznej z Q., kňažnej z C. a závetu V. kniežaťa
M. a F. C. V., a teda aj pozemnoknižných parciel č. X, X,. X/X a XX/X, zapísaných v pozemnoknižnej
vložke č. XXX v kat. území D., ktoré podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX vyhotoveného

dňa XX.X.XXXX L. B. tvoria parcelu katastra nehnuteľností č. X/X - ost. U. o výmere XX.XXX mX.“

Dr. Y. B. F., verejný notár so sídlom v Y. vydala dňa XX.X.XXXX „U. O R.“. V ňom osvedčuje, že
všeobecným testamentárnym dedičom poručiteľa V. C., ktorý zomrel vo veku XX rokov v Y. dňa XX.
júla XXXX po zanechaní závetu, a ktorý bol štátnym občanom L...., podľa maďarského práva je W.

opátstvo v U. L. Q....“. V odôvodnení sa uvádza, že dedičské konanie bolo zahájené na žiadosť W.
opátstva L. benediktínskej kongregácie v U. a W. opátstvo žiadalo vystavenie potvrdenia o dedení
na základe písomného súkromného testamentu poručiteľa vyhotoveného dňa XX.X.XXXX, ktorý je k
dispozícii vo forme odpisu, v ktorom ho poručiteľ určil za všeobecného dediča svojho celého hnuteľného
a nehnuteľného majetku, nachádzajúceho sa kdekoľvek, doma alebo v zahraničí. S. dedič (L. štát) a

testamentárny dedič vyhlásili, že originál testamentu nie je možné nájsť, uznávajú jeho existenciu, obsah
a to, že testament bol v čase jeho vyhotovenia v účinnosti a vznikol s dodržaním formalít určených v
zákone H.. S. dedič nenahlásil nárok na dedenie a testamentárny dedič žiadal vystavenie potvrdenia o
dedení. U. odseku X § 50 nariadenia IM X/XXXX o R. konaní na základe dedičského konania v otázke
odovzdania dedičstva skutkový stav treba zistiť úradne a notár môže za účelom skutkového stavu vyzvať

strany na vykonanie prehlásenia, na predloženie dokladov a iných údajov týkajúcich sa ich hodnotenia,
môže vyžiadať od súdov úradov dokumenty.

P. hodnotiac vyššieuvedené listiny dospel k záveru, že tieto notárske zápisnice sú len dôkazom
toho, že poručitelia zanechali závety, v ktorých za dedičov svojho majetku označeného všeobecne

(nachádzajúceho sa kdekoľvek, doma aj v zahraničí) určili W. opátstvo L. Q. v U., teda odporcu, že
tieto závety sú platné a že odporca sa stal dedičom. A. listiny ale neosvedčujú, či a aký majetok dedičia
prijali, neosvedčujú, či po smrti P. v roku XXXX a po smrti V. v roku XXXX bolo vykonané dedičské
konanie, po ktorom by na základe závetov bol dedič zapísaný v príslušných pozemkových knihách akovlastník zdedeného konkrétneho majetku, resp. splnil odkaz poručiteľov zapísať v pozemkovej knihe
vecné právo doživotného užívania (V.), resp. právo následného dediča.

F. okolnosti, aj listinné dôkazy nasvedčujú tomu, že odporca nenadobudol vlastníctvo konkrétnych
nehnuteľností bezprostredne po smrti poručiteľov, na základe ich závetov. P. opätovne poukazuje na
vložku č. XXX vyhotovenú maďarskými orgánmi vo februári XXXX (po smrti obidvoch poručiteľov a
pred zmenou štátnych hraníc), kde boli zapísaní ešte stále ako vlastníci poručitelia. Ak by dedič do
tohto času uplatnil svoje dedičské právo z titulu testamentov, v tom čase nebol dôvod, ak by dedičské

konanie prebehlo, ako tvrdí odporca, aby táto skutočnosť nebola vo vložke zapísaná. A. listinný dôkaz
vzhľadom na to, že odporca k nemu nezaujal žiadne stanovisko, súd musí považovať za dôkaz toho, že
dedičstvá prejednané neboli. P. skutočnosť, že Dr. A. W. prevzal závet po V. C., prejednanie dedičstva
a nadobudnutie vlastníctva dedičom neosvedčuje.

G. v konaní tvrdil, že na základe tých istých závetov sa stal po poručiteľoch vlastníkom nehnuteľností

nachádzajúcich sa v L. (ktoré mu boli vydané po demokratickej zmene režimu) a tiež nehnuteľností
nachádzajúcich sa v D. o čom ako dôkaz predložil doklad o odovzdaní pozostalostí. V listine č. 2A
XXX/XX-XXX pomenovanej ako R. o odovzdaní pozostalosti sa uvádza: „F. nehnuteľná pozostalosť
kniežaťaV.C.,ktorýzomrelXX.X.XXXXsozanechanímzávetuzXX.X.XXXXsdodatkamizXX.X.XXXX,
X.X.XXXX, X.XX.XXXX a X.X.XXXX sa odovzdá podmienečne za dediča vyhlásenému dedičovi: W.

opátstvu D. Sv. Q. St. L. (U.), zastúpenému opátstvom rádu Sv. Q. „E. lieben N. zu den P.“, ktoré je
zastúpené Dr. W. U. ako opátom vo Z. I., s obmedzením nariadenia menovaného náhradného dediča v
prospech náhradného dediča: I. U. Q. K. P. J. der E. D., zastúpeného opátom U. Q. B. v D., na základe
závetu z XX.X.XXXX. U. výsledku pojednávania sa zapisuje vlastnícke právo polovice nehnuteľností
LV XXX pozemková kniha R.-T., súdny okres M. am P., patriacej kniežaťu V. C., ktorý je zapísaný

do pozemkovej knihy s pozemkami č... (uvedené čísla parciel, kultúra, stavby so súpisnými číslami a
pod.) .... pre Q. W. opátstvo St. L. (U.) s obmedzením menovania náhradného dediča nariadeného v
dodatočnom vyhlásení k závetu z XX.X.XXXX v prospech I. U. ...“ A. doklad bol vystavený pod č. 2A
XXX/XX-XXX o odovzdaní pozostalosti kňažnej P. C., ktorá zomrela XX.X.XXXX, na základe závetu z
X.X.XXXX, o zapísaní jej polovice nehnuteľností na LV XXX (opísané totožne ako v listine XJ. XXX/XX-

XXX). A. listiny vydal G. súd F. mesto Z. dňa XX.X.XXXX.

A. listiny vydané rakúskym súdom sú pre konajúci súd jednoznačným dôkazom toho, že aj v D. (kde
po smrti poručiteľov nedošlo k zmenám hraníc a ďalším politickým a hospodárskym zmenám po druhej
svetovej vojne v takom rozsahu ako na území L. a N.), došlo k riadnemu konaniu o prejednaní dedičstva

po poručiteľoch (podľa označenia listín začaté v r. XXXX a XXXX), účelom ktorého bolo zistenie
konkrétneho majetku poručiteľov na území D. a až na základe týchto výsledkov bol odporca zapísaný
podmienečne ako vlastník, s obmedzením menovania náhradného dediča nariadeného v poslednej vôli
poručiteľov a to podľa rozhodnutí zo dňa XX.X.XXXX. A. doklad o zápise vlastníckeho práva dediča k
nehnuteľnostiam poručiteľov, ktoré sa nachádzali v k.ú. D., na základe závetov, odporca po celý čas

konania nepredložil, teda neosvedčil že dedičské konanie po smrti poručiteľov prebehlo.

U. odporca prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal dňa X.XX.XXXX na súd dva návrhy
na prejednanie novoobjaveného dedičstva po poručiteľke P., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX a po
poručiteľovi V., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, bol podľa názoru súdu povinný preukázať, že dedičstvo

už bolo prejednané a že sa objavil dodatočne ďalší majetok poručiteľov tak, aby sa o tomto majetku
uskutočnilo konanie o dedičstve v súlade s ustanovením § 175x O.s.p. Z návrhov odporcu ani z
osvedčení notára z r. XXXX nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo tomu, že o ostatnom majetku poručiteľov,
ktorýbolpôvodnezapísanývovložkeč.XXXsauskutočnilohocikedypredX.XX.XXXXdedičskékonanie
a že by odporca nadobudol akúkoľvek časť z nehnuteľností zapísaných v tejto vložke (alebo akýkoľvek

iný majetok poručiteľov nachádzajúci sa na území P.).

Je nespornou a preukázanou skutočnosťou, že dňa XX.X.XXXX, keď sa katastrálne územie D. stalo
súčasťou N. v zmysle čl. X ods. X písm. c) L. zmluvy č. XXX/XXXX, nebol odporca - dedič zapísaný
ako vlastník nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XXX pre toto kat. územie (a ani sa na území N.

nezdržoval). F. nenaložil s týmto majetkom ako s dohodovým, ani ako s cirkevným, keďže nezískal
vedomosť,ževlastníkommajetkupoporučiteľochsastalD.sv.Q.(viďkorešpondenciamedziU.školstva
aosvetyapredstavenýmreholesv.Q.zjanuáraXXXXcit.nastraneXtohtorozsudku).Stýmtomajetkom
preto naložil podľa nar. č. XXX/XXXX Zb. a skonfiškoval ho pôvodným vlastníkom.G. od toho, že konfiškačné rozhodnutie zo dňa X.X.XXXX nenadobudlo z vyššieuvedených dôvodov
právnu účinnosť, je nesporne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa - československý štát

po XX.X.XXXX ujal držby nehnuteľností na odstúpenom území, vykonával minimálne od času vydania
uvedeného konf. rozhodnutia všetky vlastnícke práva (ius possidendi, ius utendi et fruendi a ius
disponendi) k majetku po poručiteľoch C., vrátane nehnuteľností zapísaných v U. vložke č. XXX. A. dňom
minimálne bolo vlastnícke právo testamentárnemu dedičovi odňaté, hoci aj bez právneho dôvodu.

M. nadobudol vlastnícke právo (aj k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu) na základe
rozhodnutia č.j. U.. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým D. G. Q. - vidiek v Q., odbor
pôdohospodárstva G. Q. - vidiek rozhodla, konajúc podľa prílohy D) vlád. M.. Č. XXX/XXXX Zb. a podľa
§ 6 ods. X lit.. nar. Č. XXX/XXXX Zb., že nehnuteľnosti bývalých vlastníkov V. C. a P. C., zapísané vo vl.
č. XXX k.ú. D. ako parcela č. X, X, X, X, X, X, . X/X, XX/X, XX, XX, XX, XX o celkovej výmere X,XXXX
ha, t.j. domy, hospodárske budovy a záhrady sa z dôvodov verejného záujmu prideľujú do vlastníctva

N.. štátu, v správe F. majetku v D.. A. rozhodnutie je listinou, podľa ktorej je možno uskutočniť aj zápis
vlastníckeho práva vo verejných knihách.

V čase prejednávania novoobjaveného dedičstva - parcely č. X/X, ktorá mala vzniknúť odčlenením z
parcely č. XX/X, X, X a X/X podľa geometrického plánu vyhotoveného XX.X.XXXX (ktorý súd považuje

za sporný aj preto že výmery jednotlivých parciel, z ktorých boli odčlenené sa nezhodujú s výmerami
uvedenými vo vložke č. XXX), bolo zrejmé, že tieto pozemky neboli vo vlastníctve poručiteľov, ale boli
vo vlastníctve navrhovateľa a ďalších osôb (vrátane súkromných osôb). S. prekážka pri prejednávaní
novoobjaveného dedičstva bola aj v tom, že bolo sporné, či v tomto čase bol odporca dedičom. Je známa
skutočnosť, že právnym nástupcom odporcu ako maďarského subjektu sa stal D. svätého Q. so sídlom

v B. - P. republika ako samostatný právny subjekt. P. o tom U. listina napísaná dňa X.XX.XXXX v B.. A.
listinu podpísal Dr. N. R., predstavený rehoľného domu v B., Dr. P. J., hlavný opát a Dr. F. J., arciopát
L. Q. B.. V tejto listine sa o.i. uvádza: „V dôsledku historických úprav štátnych hraníc W. opátstvo na U.
W. všetky hnuteľné a nehnuteľné majetky, ktoré pripadli na územia nových štátov, právne previedol na
rehoľné domy pôsobiace na tamojších územiach s tým, aby ich užívali a ďalej zveľaďovali v súlade s

poslaním D. P. Q.“. J. L. Q. B. podpísal dňa XX.X.XXXX v U. aj ďalšiu listinu označenú ako U. s týmto
textom: „ D. dom Q. v B. (XXX XX B., ul. U. XX) je pred úradmi P. D. samostatnou právnou osobou. U.
predpisov K. I. K. (K. práva) a podľa U. L. Q. B., je B. D. R. Q. z každého hľadiska právnym nástupcom
J. v U..“

Je všeobecné známe, že tento právny nástupca (rád v B.) si na súdoch P. republiky, vrátane konajúceho
súdu, uplatňoval z titulu testamentov poručiteľov viaceré majetkové nároky, či už v rámci reštitučných
zákonov (č.XXX/XXXX Zb.) alebo návrhmi na prejednanie dedičstva po zomrelých poručiteľoch, pričom
práve vyššieuvedenými listinami preukazoval svoje právne nástupníctvo po odporcovi v tomto konaní.

A. notár nebol oprávnený vydať osvedčenia o dedičstve predtým, ako by o spornom nároku (§ 175k ods.
X O.s.p.) rozhodol na základe žaloby súd.

U. aj dedič utrpel ujmu tým, že štát mu odňal vlastníctvo nehnuteľností bez právneho dôvodu, štát
umožnil zmierniť následky niektorých majetkových krívd, pričom podmienky na uplatnenie takýchto

nárokov stanovil vo viacerých zákonoch (napr. zák. č. XXX/XXXX Zb., č. XXX/XXXX Z.z.) s tým , že
tieto reštitučné predpisy sú vo vzťahu k ostatným právnym predpisom „lex specialis“. To znamená, že
ak dedičovi bolo štátom odňaté vlastníctvo v rozhodnom období, mohol sa svojich nárokov domôcť len
podľa týchto špeciálnych predpisov, nie v zjavne účelovom dedičskom konaní.

F. na vyššieuvedené dôvody súd dospel k záveru, že navrhovateľ pred vydaním dedičských osvedčení
bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako parcela č. X/X - ostatné plochy
vo výmere XX.XXX mX v prospech odporcu, táto nehnuteľnosť mu bola účelovými dedičskými
osvedčeniami odňatá z vlastníctva, preto súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom tejto parcely č. X/X tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi ich priznal v
plnom rozsahu.M. prostredníctvom právneho zástupcu vyčíslil ako trovy konania trovy právneho zastúpenia podľa
vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. a podľa vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za XX úkonov právnej služby. S prihliadnutím na hodnotu sporu

XX.XXX,XX V. (X,XXX.XXX,- Sk, ktorá je uvedená v osvedčeniach o dedičstve č. D XXX/XX a D XXX/
XX) ju uplatnil vo výške XXX,XX V. za každý úkon (resp. vo výške X -XXX,XX V.) za nasledovné úkony:

l. U. a príprava zastúpenia XXXX
2. pojednávanie dňa XX.X.XXXX bez prejednania veci - X odmeny

3. písomné podanie na súd zo dňa X.X. XXXX
4. pojednávanie dňa XX.XX.XXXX bez prejednania veci - X odmeny
5. pojednávanie dňa XX.XX.XXXX
6. pojednávanie XX.XX.XXXX
7. podanie zo dňa XX.X.XXXX
8. pojednávanie dňa XX.X.XXXX

9. podanie zo dňa XX.X.XXXX
XX. pojednávanie dňa XX.X.XXXX bez prejednania veci - X odmeny
XX. pojednávanie dňa X.X.XXXX - X odmeny
XX. pojednávanie dňa XX.X.XXXX
XX. podanie zo dňa XX.X.XXXX

XX. pojednávanie zo dňa XX.X.XXXX bez prejednania veci - X odmeny
XX. podanie na súd zo dňa XX.X.XXXX
XX. pojednávanie dňa XX.X.XXXX bez prejednania veci - X
XX. pojednávanie dňa XX.X.XXXX
XX. odvolacie pojednávanie na KS dňa X.X.XXXX

XX. pojednávanie dňa XX.XX.XXXX
XX. písomné podanie - F. právneho rozboru veci dňa X.XX.XXXX
XX. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
XX. písomné podanie na súd zo dňa XX.XX.XXXX
XX. účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX

XX. účasť na pojednávaní XX.X.XXXX - X odmeny
XX. účasť na pojednávaní.
G. za úkony právnej služby (vrátane zníženej odmeny za X úkonov) predstavuje sumu XX.XXX,XX V..

Ku každému úkonu právnej služby náleží režijný paušál :

5x po X,XX V. za úkony vykonané v roku XXXX
1x X,XX V. za úkon vykonaný v roku XXXX
4x po X,XX V. za úkony vykonané v roku XXXX
3x po X,XX V. za úkony vykonané v roku XXXX
4x po X,XX V. za úkony vykonané v roku XXXX

2x po X,XX V. za úkony vykonané v roku XXXX
4x po X,XX V. za úkony vykonané v roku XXXX a
2x po X,XX V. za úkony vykonané v roku XXXX, spolu režijný paušál vo výške XXX,XX V..

P. vyčíslil odmenu vo výške XX.XXX,XX V., ktorá sa zvyšuje od 20 % DPH, t.j. o 2.099,69 V. na
sumu X2.598,14 EUR. Túto čiastku súd ako správnu titulom náhrady účelne vynaložených trov konania
úspešnému navrhovateľovi priznal, a v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal neúspešného odporcu
zaplatiť ju advokátke.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do-
ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.

V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa
musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť

tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).