Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/276/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717213200
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7717213200.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne L.. arch. S. D., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v O., ul. J. A. G. č. XXXX/XX, proti žalovanému L.. O. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v O.,
ul. J. A. G. č. 13XX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Michalovce, č.k. 5C/53/2017-44 zo dňa 4.8.2017 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

U k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval do spoločného bytu na ulici J.A. G. č. XXXX/XX v
O., nachádzajúceho sa v bytovom dome C2 súp. č. XXXX na X.poschodí vo vchode č. XX, stojacom na
parcele č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, kat.úz. O., obec O..

Z a k a z u j e žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 20 m až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o zákaz priblíženia sa s tým, že žalovaný sa smie priblížiť k žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 10 m len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo
občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre
riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

U k l a d á žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na súde žalobu o návrh na
začatie konania o zákaz priblíženia sa žalovaného k nej.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol
tak o žalobe žalobkyne, podanej na tamojšom súde dňa 3.8.2017, ktorou sa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal dočasne vstupovať do spoločného bytu
účastníkov v O. na ulici M. A. G. č. XXXX/XX, nehnuteľnosť zapísaná na LV XXXX, katastrálne územie
O., obec O., parcelné číslo XXXX/XX. Zároveň žiadala, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k
nej na vzdialenosť menej ako 20 metrov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o

zákaz priblíženia sa s tým, že smie k nej priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas
úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude
žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Navrhla,
aby jej súd uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať návrh na súd na začatie
konania o zákaz priblíženia sa žalovaného k nej.

2. Žalobu o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že sú so žalovaným
manželmi od roku 1980, z manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú už dospelé a v manželstve a v ichvzťahu sú vážne problémy. Tieto problémy nastali potom, čo začal žalovaný učiť ako učiteľ na gymnáziu,
kdepôsobíajvsúčasnosti,voväčšejmierepožívalalkoholickénápojea podichvplyvomsaknejsprával
agresívne a vulgárne, napádal ju slovne, ale aj fyzicky a toto správanie pretrváva doteraz. Po jeho

útokoch bola viackrát ošetrená lekárom, o čom predložila lekárske správy z rokov 2006, 2007, 2009,
2017. Dôvodom podania návrhu na neodkladné opatrenie je fyzický útok žalobcu dňa 29.7.2017, kedy
ju tento úmyselne odzadu udrel zvesenými dvierkami z kuchynskej linky tak, že jej mohol spôsobiť aj
vážnejšie poranenia, ak by jej doska zachytila hlavu, alebo keby ju držal v inej polohe. Mohol ju aj zabiť,
pričom to nebolo v amoku, ale už po skončení hádky, takže má dôvod myslieť si, že konal vedome. Po

tomto napadnutí má zdravotné problémy, bolí ju krk, točí sa jej hlava, horšie vidí, nemôže spať, je jej
plačlivá a nemôže sa sústrediť na svoju prácu. Po tomto útoku bola v šoku, kontaktovala políciu, ale aj
svojho syna, v čom jej chcel žalovaný zabrániť s tým, že sa jej vyhrážal vyhodením z balkóna. Skutočne
po tom, čo policajná hliadka prišla, odišla so synom na lekárske ošetrenie, bola vypovedať na polícii a
na polícii vypovedal aj žalovaný. Následne v sprievode policajnej hliadky vzal si z bytu potrebné veci,
odovzdal jej kľúče od bytu a od 29.07.2017 bol vykázaný políciou z obydlia na dobu 10 dní. Žalobkyňa

má dôvodné obavy o svoje zdravie a život, a preto podala návrh na toto neodkladné opatrenie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. e/,f/,h/ CSP, podľa §
328 ods. 2, § 330 ods. 2, § 332 ods. 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1,2 CSP, § 326 ods. 1,2 CSP a napokon
dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a zamietol ju. Argumentoval aj ust. § 132 CSP

s tým, že žalobca popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúc
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

4. Poukazoval aj na ust. § 27a ods. 1 a ods. 4 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení
neskorších predpisov. Uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je
dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom však podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Dospel k

záveru, že pokiaľ ide o žalobu žalobkyne, ktorou sa domáha uložiť žalovanému dočasne nevstupovať
do spoločného bytu účastníkov, tak okrem toho, že možno ho nariadiť voči každému, kto je dôvodne
podozrivý z násilia, je potrebné označiť aj obydlie - byt, do ktorého nemá takáto osoba (žalovaný)
vstupovať a v ktorom býva osoba, vo vzťahu ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (žalobkyňa). V
tomto prípade však žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz a to príslušný výpis z LV, na ktorom

je zapísaná v katastri nehnuteľnosti predmetná nehnuteľnosť - byt, do ktorého by nemal žalovaný
vstupovať. Súd si preto za účelom overenia pravdivosti údajov uvedených žalobkyňou v návrhu ohľadne
označenia bytu zadovážil internetový výpis z LV č. XXXX, k.ú. O., na ktorom ako uvádzala žalobkyňa, by
mal byť evidovaný predmetný byt. Zistil, že na tomto LV je evidovaná nehnuteľnosť a to parcela registra
„C“č.XXXX/XX-zastavanéplochyanádvoria,ktorejsústranykonania podielovýmispoluvlastníkmipod

B XX v podiele 1/178, avšak ďalej zistil, že byt, do ktorého by mal súd zakázať vstupovať žalovanému,
je evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. O. a ide o byt č. 3, nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode
XX bytového domu Y súp. č. XXXX, stojacom na parcele č. XXXX, ktorého sú strany bezpodielovými
spoluvlastníkmi v podielmi 1/1 a zápis je evidovaný pod B XX. Je teda zrejmé, že nehnuteľnosť - byt,
do ktorého má mať žalovaný dočasne zakázaný vstup, nie je správne a ani úplne identifikovaný údajmi

z príslušného katastra nehnuteľností, a za takéhoto stavu súd v tejto časti žalobu žalobkyne zamietol,
pretože takýto výrok by nebol vykonateľný.

5. Čo sa týka ďalšej časti žaloby o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa žalobkyňa
domáhala toho, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k nej, tak súd poukázal na to, že zákon

umožňuje v § 325 ods. 2 písm. f/, písm. g/ CSP, aby neodkladným opatrením bolo uložené strane,
aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiavala sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje a na určenú vzdialenosť sa nepribližovala alebo
iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej

konaním ohrozená. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pred nariadením neodkladného opatrenia
nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Nie je teda nevyhnutné preukazovať
a preukázať existenciu násilia, ale ho aspoň osvedčiť. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Dôvodnépodozrenieznásiliasavprípadochpodľa§325ods.2písm.f)apísm.h)CSP
zásadne preukazuje listinnými dôkazmi. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia, potrebného

na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu
podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie
takéhoto podozrenia musí vyplývať napr. z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku,
prípadne zo spisov orgánov činných v trestnom konaní alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb,
spolubývajúcich alebo susedov, alebo aj tvrdení iných osôb. Z listinných dôkazov, ktoré predložila

žalobkyňa a to zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 29.7.2017 vyplýva, že na oddelenie polície
sa žalobkyňa potom, čo v tento deň ju mal žalovaný podľa jej tvrdení fyzicky napadnúť, dostavila za
účelom podania trestného oznámenia na žalovaného. V tomto oznámení opisovala v podstate aj do
hlbšej minulosti problematické spolužitie manželov a správanie sa manžela, ale opisovala aj napadnutie
zo dňa 29.7.2017. Na otázku príslušníka polície v súvislosti s tým, čo cítila pri napadnutí manželom
dňa 29.7.2017, keď sa jej vyhrážal, že ju vyhodí z balkóna sama uviedla, že sa nebála, lebo počula

susedov pod nimi. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia
z toho istého dňa (29.7.2017) z čoho vyplynulo, že žalovaný skutočne bol v uvedený deň vykázaný
z bytu, nachádzajúceho sa v O., ul. J. A. G. č. XX, v zmysle § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z..
Taktiež z lekárskej správy MUDr. Michala Kaselya zo dňa 29.7.2017 vyplynulo, že žalobkyňa utrpela
poranenia pomliaždenie hrudníka a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré podľa jej tvrdení, mal spôsobiť

žalovaný svojím napadnutím. Podľa vyjadrenia lekára mohli byť spôsobené tieto zranenia tak, ako ich
popísala žalobkyňa. Ďalej súd vzal do úvahy aj lekárske potvrdenia a oznámenia a upovedomenia dané
na OO PZ v Michalovciach v minulom období (roky 2006 až 2007). Napokon však dospel k názoru, že
v konaní nebolo žalobkyňou preukázané také psychické a fyzické násilie a takej požadovanej intenzity,
ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze žalovanému priblížiť sa k žalobkyni

tak, ako to žiadala a aj v tejto žalobu zamietol. Zdôraznil však, že v prípade, že orgánmi činnými v
trestnom konaní bude začaté trestné stíhanie voči žalovanému pre toto jeho konanie, ktorého sa mal
dopustiť tak, ako to tvrdí žalobkyňa voči jej osobe dňa 29.7.2017 a po vykonanom dokazovaní by bolo
vznesené obvinenie voči jeho osobe, následne by bola podaná obžaloba na súd, tak aj v rámci trestného
konania môže súd zakázať osobe, ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu psychického

alebo fyzického týrania, alebo ublíženia na zdraví voči inej osobe sa k nej priblížiť popri uložení trestu.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 2 CSP s poukazom na ust.
§ 257 CSP nepriznal náhradu trov konania stranám sporu. Aplikáciu ust. § 257 CSP odôvodnil tým, že
v danej veci boli dôvody hodné osobitného zreteľa a to v okolnostiach danej veci, v okolnostiach osôb

strán sporu, pretože predmetom konania bolo nariadenie neodkladného opatrenia na návrh žalobkyne
z dôvodu nevhodného správania sa žalovaného voči nej.

7. Proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Vyslovila nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie a

s jeho rozhodnutím a vyjadrila presvedčenie, že boli splnené všetky podmienky na to, aby jej žalobe o
nariadenie neodkladného opatrenia bolo v celom rozsahu vyhovené. Uviedla, že svoju žalobu podanú
na súd riadne odôvodnila a pripojila k nej všetky relevantné dôkazy, na ktoré sa odvolávala, celkovo v
počte 15 príloh. Poukázala na to, že skutočne dňa 29.07.2017 príslušník PZ v Michalovciach vykázal
žalovaného zo spoločného obydlia po dobu 10 dní práve z dôvodu jeho správania sa a s použitím § 27a

ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Vyslovila počudovanie,
prečo keď príslušník policajného zboru žalovaného z bytu vykázal a uznal jej dôvody za relevantné,
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z rovnako vážnych dôvodov najmä zo strachu o život
a zdravie a ľudskú dôstojnosť jej žalobu zamietol. Uviedla, že žalobu formulovala obšírne a použila
aj históriu ich manželstva práve preto, aby si súd urobil lepší obraz o tom, že ide o dlhodobé tak

fyzické, ako aj psychické týranie jej osoby zo strany manžela. Je preto zarážajúce, že súd bol názoru,
že nebola preukázaná taká intenzita psychického a fyzického násilia, ktorá by odôvodňovala nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd hovorí o akejsi intenzite a ona nerozumie tomu, že akou intenzitou a ako
často jej má manžel ešte ubližovať a ponižovať ju, aby jej žalobe bolo vyhovené. Opätovne opísala v
okolnosti spolužitia v manželstve, poukazovala na na problematické spolužitie a históriu atakov, najmä

od r. 2006 až do súčasnosti. Podrobne opisovala správanie sa žalovaného, poukazovala aj na svoju
obavu v súvislosti s tým, že pri hádkach žalovaný vždy mal v ruke nôž, mala obavu o svoje zdravie a to do
takej miery, že v prípade, že prišiel pod vplyvom alkoholu, spala na igelitke uložených nožoch v zásuvke
postele, aby zabránila jeho prípadnému útoku. Poukázala hlavne na skutkové okolnosti udalosti zo dňa29.7.2017, popísala útok žalovaného, ako aj jeho následky. Popísala opätovne situáciu, keď prišiel na
jej žiadosť domov syn, keď išla na lekárske ošetrenie, ale aj príchod a rozhodnutie policajnej hliadky.
Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Odvolala sa aj Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a všeobecné odporúčanie č.
19 - Násilie na ženách.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania, podľa §
385 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie

bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

9. Žalobkyňa použila odvolací dôvod podľa ustanovení CSP, z obsahu odvolania vyplýva, že použil
odvolacídôvoduvedenýv§365ods.1písm.f/,h/CSP.Podstata odvolaciehodôvodupodľa§365ods.1

písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než
ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad.

10. Po oboznámení sa s vecou odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody boli naplnené. V
prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čo napokon
viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

11. V prvom rade súd prvej inštancie pristupoval príliš formalisticky v takej vážnej veci k skutočnosti, že
byt, vstup do ktorého žiadala žalobkyňa dočasne žalovanému zakázať, je nedostatočne identifikovaný.
Stále ide o spoločný byt účastníkov v O. na ul. J.A. G. č. XXXX/XX, iná identifikácia, vzhľadom na
skutočnosť, že zápis tohto neodkladného opatrenia sa do katastra nehnuteľností nevyžaduje, nie je ani

potrebná. Nesprávny bol preto postup súdu, ak si byt napokon sám aj identifikoval (správne č. listu
vlastníctva), zamietol žalobu žalobkyne v tejto časti len pre nedostatočnú identifikáciu bytu a skutkovými
okolnosťami sa napokon ani nezaoberal.

12. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy aj ohľadne tej časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa

domáhalazákazužalovanémupriblížiťsaknejzauvedenýchpodmienok.Najednejstranevodôvodnení
svojho rozhodnutia súd popisuje všetky okolnosti prípadu, problematické spolužitie účastníkov sporu,
útoky žalovaného na osobu žalobkyne vrátane útoku z 29.07.2017, označuje v tejto súvislosti dôkazy,
vzápätí prekvapivo konštatuje záver, že správanie sa žalovaného k žalobkyni nenadobudlo takú intenzitu
ohrozenia jej osoby, že by bolo dôvodné nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd s

poukazom na dôkazy v spise prítomné zastáva iný názor a to, že skutkové okolnosti, zistené zo žaloby
a z pripojených dôkazov bohato postačujú na záver, že sú splnené podmienky, ktoré zákon stanovuje
pri nariadení neodkladného opatrenia, či už zákazu vstupovať do spoločného obydlia, ale aj zákazu
priblíženia sa žalovaného k žalobkyni za stanovených podmienok. Skutočnosť, že v prípade trestného
konania a odsúdenia žalovaného by bolo možné uložiť mu zákaz priblížiť sa k žalobkyni je vo vzťahu k

žalobe žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia irelevantná, pretože je v jej záujme okamžite
a neodkladne riešiť pre ňu neúnosnú situáciu. Aj dôkazy predložené žalobkyňou, že aj v minulosti
dochádzalokútokomzoostranyžalovaného,lenosvedčujúpotrebunariadenianeodkladnéhoopatrenia,
ktorým by sa zabránilo opätovnému opakovaniu útokov.

13. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm.
e/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu,
v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná
istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,

spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,
zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,

ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné
poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie
správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.

15. Odvolací súd vzal do úvahy právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému Ústavou

Slovenskej republiky a uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované,
má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z
bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzí sa len
jedna jeho zložka - ius utendi. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej
hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky,

ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na
pokojný rodinný život. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí
mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

16. Odvolací súd starostlivo zvážil všetky predložené dôkazy v súvislosti s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôvody odvolania a dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom
preukázala dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči jej osobe. Samotné vylúčenie žalovaného z
bytu policajným orgánom po dobu 10 dní a prebiehajúce vyšetrovanie na základe oznámenia a lekárska
správa osvedčujú také správanie sa žalovaného voči žalobkyni, že odvolací súd dospel k záveru, že
je nevyhnutne potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi sporovými stranami.

17. Podľa 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil

žalobkyňou žiadané neodkladné opatrenie a uložil jej podľa § 336 ods. 1 CSP povinnosť do 30 dní podať
žalobu vo veci samej o zákaz priblíženia sa žalovaného k nej.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto má nárok na

náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

20. V závere odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na lehotu uvedenú v § 328 ods. 2
CSP nemohol dodržať postup podľa § 329 ods. 1 CSP s dôrazom na skutočnosť, že ochrana zdravia a
telesnej integrity žalobkyne, narušená žalovaným má prednosť pred jeho právom vyjadriť sa k odvolaniu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).