Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. júl 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/384/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813203654
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6813203654.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Amy Odalošovej v spore žalobkýň 1/ P. M.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX S., 2/ G. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXXX/X, XXX XX S. a 3/ I. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom, XXX XX E. C. A. XXXX žalobkyne 1/,2/
a 3/ zastúpené JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom, Nám. Slobody 2, 050 01 Revúca proti
žalovanej G. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX S., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobkýň 1/,2/,3/ proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č.k.
8C/13/2013-159 zo dňa 10. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmier uzatvorený medzi žalobkyňami 1/ až 3/ a žalovanou
neschválil (prvý výrok) a žalobu zamietol (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo (tretí výrok), pretože žalobkyne 1/ až 3/ boli
v konaní v celom rozsahu neúspešné, preto im právo na náhradu trov konania nevzniklo a v konaní
úspešná žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ustanovení § 37 ods. 1, § 39, § 48 ods.
1,2, § 149 ods. 4, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c/, § 99 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že S. P.
a žalovaná uzatvorili dňa 11. 09. 2006 dohodu o vyporiadaní BSM, ktorou sa žalovaná zaviazala zaplatiť
S. P. sumu 130 000,- Sk do 31. 08. 2007. S odstupom viac ako jedného roka po splatnosti tohto záväzku
žalovanej v to v čase, kedy žalovaná už bola účastníkom minimálne jedného exekučného konania ako
povinná, Rudolf P. dňa 21. 10. 2008 vyzval žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy 130 000,- Sk tvrdiac, že
mu tento dlh žalovaná nezaplatila riadne a včas. S. P. opakovane žalovanú vyzval k zaplateniu dlhu
dňa 10. 12. 2009 a dňa 24. 06. 2010 od uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 11. 09. 2006
odstúpil podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím podľa § 48 Občianskeho zákonníka malo dôjsť
k zrušeniu uzatvorenej dohody o vyporiadaní BSM od počiatku a následne sa podaným návrhom S. P.
domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 vzhľadom
k celku nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, pre kat. územie S., bytu č. XX nachádzajúci sa na 5.
Poschodí, vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č.
XXXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a v spoločných zariadeniach bytového
domu súp. č. XXXX vo veľkosti 7349/235488 (ďalej len „predmetný byt“) v dôsledku nastúpenia zákonnej
domnienky vyporiadania BSM podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Predbežnou otázkou pre posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy listom S. P. zo dňa 24. 06. 2010
bolo, či žalovaná svoj dlh voči S. P. splnila, alebo nie. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej
veci žalovaná tvrdenie S. P., že mu dlžnú sumu 130 000,- Sk vôbec nezaplatila potvrdila nielen vo
svojej výpovedi na pojednávaní, ale prejav vôle žalovanej s takýmto obsahom bolo už súčasťou aj listiny
datovanej dňa 24. 06. 2010, ktorou S. P. od uzatvorenej zmluvy o vyporiadaní BSM zo dňa 11. 09. 2006
odstúpil, na ktorej listine bol prejav vôle žalovanej už vopred predformulovaný. S rovnakým obsahom
žalovaná podpísala aj vyjadrenie k návrhu na začatie konania datované už dňom 25. 06. 2010, teda
na druhý deň po uskutočnenom odstúpení od dohody a ešte pred začatím súdneho konania. Okrem
výpovedi strán sporu, iné dôkazy na preukázanie tohto skutkového tvrdenia navrhnuté neboli a ostatné v
konaní vykonané dôkazy toto skutkové tvrdenie ani nepotvrdili, ani nevyvrátili. Ďalej súd prvej inštancie
pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP vzal do úvahy aj skutočnosť, že z navrhovaného určenia, že
spoluvlastnícky podiel 1 vzhľadom k celku k predmetnému bytu patrí do dedičstva okrem samotného
určenia práva potrebného pre dodatočné prejednanie dedičstva po S. P. budú mať prospech žalobkyne
1/ až 3/, ako dedičky žalovanej a aj žalovaná sama navyše v tom, že navrhovaným určením vznikne
dôvod pre vylúčenie tohto spoluvlastníckeho podielu k bytu z prebiehajúcich exekučných konaní. Z
týchto dôvodov pri hodnotení dôkaznej situácie ohľadom tvrdeného nezaplatenia sumy 130 000,- Sk
žalovanou S. P. nevychádzal súd prvej inštancie len z tvrdení strán sporu, ktoré nie sú podporené
žiadnymi inými dôkazmi, ale prihliadol tiež na ďalšie skutočnosti a to, že žalovaná odstúpenie S. P. od
dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 11. 09. 2006 akceptovala už vopred predformulovaným vyjadrením
priamo na listine zo dňa 24. 06. 2010 obsahujúcej prejav vôle S. P. odstúpiť od dohody, ako aj na to,
že žalovaná sa k žalobe podanej S. P. až dňa 12. 07. 2010 vyjadrovala súhlasne už pred začatím
konania písomným podaním zo dňa 25. 06. 2010 datovaným už na druhý deň (a teda ešte pred začatím
konania), po uskutočnenom odstúpení od dohody o vyporiadaní BSM S. P. a napokon tiež na to, že S. P.
sa podaným návrhom nedomáhal určenia podielového spoluvlastníctva aj k ostatným nehnuteľnostiam
(garáž s pozemkom), ktoré boli predmetom dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 11. 09. 2006 a ktoré by v
prípade platného odstúpenia od dohody boli postihnuté rovnakým právnym následkom ako predmetný
byt. Súd prvej inštancie konštatoval, že nemožno mať s potrebnou mierou istoty za preukázané, že
dlh žalovanej podľa dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 11. 09. 2006 skutočne zaplatený nebol a preto
nemal preukázané, že dôvod odstúpenia od dohody o vyporiadní BSM zo dňa 11. 09. 2006 podľa § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka (teda nezaplatenie dohodnutej sumy130 000,- Sk ani v dodatočnej a
primeranej lehote) existoval ku dňu, kedy Rudolf P. od dohody odstúpil. Ak teda dôvod pre odstúpenie od
zmluvy neexistoval, potom uskutočnené odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM je len predstieraným
právnym úkonom neplatným podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok vážnej vôle. Súd
prvej inštancie pre neexistenciu tvrdeného zákonného dôvodu na odstúpenie od dohody podľa § 48 ods.
1 v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj na to nadväzujúci nedostatok vážnej vôle podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpenie od dohody o vypriadaní BSM zo dňa 11. 09. 2006, listom
S. P. zo dňa 24. 06. 2010 vyhodnotil tak, že ho nemožno považovať za platné s právnym dôsledkom
v podobe zrušenia dohody podľa § 48 Občianskeho zákonníka od počiatku nastúpenia domnienky
vyporiadania BSM S. P. a žalovanej podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto žalobu žalobkýň
1/ až 3/ zamietol. Z rovnakých dôvodov vyhodnotil, že nebolo možné schváliť ani zmier uzatvorený medzi
žalobkyňami 1/ až 3/ a žalovanou, pretože ak neexistoval dôvod pre odstúpenie dohody o vyporiadaní
BSM zo dňa 11. 09. 2006 k jej zrušeniu podľa § 48 Občianskeho zákonníka potom odstúpením zo dňa
24. 06. 2010 nedošlo a nenastal právny dôsledkom domnienky vyporiadania BSM podľa § 149 ods. 4
Občianskeho zákonníka, ktorý bol obsahom uzatvoreného zmieru. Podľa hmotného práva vyhodnotil
uzatvorený súdny zmier za neplatný pre rozpor s právnymi predpismi a preto ho nebolo možné schváliť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobkyne 1/ až 3/ prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
vyhovie. Odvolanie právne odôvodnil s poukazom na v tom čase platné a účinné ustanovenie § 205 ods.
2 písm. d/ a f/ OSP. Namietali pochybenie súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkazov. Rozhodnutie
súdu je založené na dojme, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, že dlh žalovanej zaplatený
nebol. Žalovaná skutočne neuhradila odplatu z dohody o vyporiadaní BSM, v dôsledku čoho právny
predchodca žalobkýň od tejto dohody po predchádzajúcej výzve a poskytnutí dodatočnej primeranej
lehoty na plnenie po práve odstúpil. Medzi právnym predchodcom žalobkýň a žalovanou existovali
dlhodobé antagonistické vzťahy, ktoré najskôr viedli k rozvodu ich manželstva a následne po márnych
mimosúdnych pokusoch právneho predchodcu žalobkýň o mimosúdne vyporiadanie majetku patriaceho
do BSM, i k podaniu návrhu na začatie súdneho konania a o vyporiadanie BSM. Po podaní žaloby
o vyporiadanie BSM pristúpila k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM pôvodnému žalobcovi však

nenahradila ani trovy pôvodného súdneho konania a ani sumu dohodnutú ako odplatu na vzájomné
vyporiadanie podielov, keďže pôvodný žalobca v dohode o vyporiadaní BSM súhlasil s tým, aby žalovaná
nadobudla do svojho výlučného vlastníctva celý sporný byt.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkýň 1/ až 3/ nevyjadrila.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 10. 02. 2015 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 26. 03. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §
470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470
ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný
zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP aktuálne § 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP) aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP acontrário) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje
a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

10. Žalobkyne 1/ až 3/ v odvolaní jedným z odvolacích dôvodov uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

13. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18. Z obsahu spisu je nesporné, že pôvodný žalobca nebohý S. P. zomrelý dňa XX. XX. XXXX sa
domáhal určovacou žalobou, že je podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníkom v 1 v pomere k celku
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, Správy katastra S. pre kat. územie S., ako byt č. XX
nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod č. X bytového domu súp. č. XXXX, ktorý je postavený na
pozemku parcelné č. C KN XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku parcelné č. C KN XXXX/XXX vo
veľkosti 7349/235488 v pomere k celku. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je (okrem vecnej
legitimácie účastníkov) aj naliehavosť právneho záujmu na určení. Súd prvej inštancie viazaný právny
názorom Najvyššieho súdu SR podľa § 243 ods. 1 OSP, aktuálne (§ 455 CSP) pri rozhodovaní vo veci
samej vychádzal z toho, že na podanom návrhu je naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/
OSP, keď do rozhodnutia súdu vo veci samej nedošlo k zmene skutkových okolností podstatných pre
posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu, pričom zmena spočívajúca v právnom nástupníctve
žalobkýň 1/ až 3/ takouto zmenou nie je.
V konaní na základe návrhu žalobkýň 1/ až 3/ bola pripustená zmena žaloby a to tak, že predmetom
konania je určenie, že nebohý XX. P. nar. XX. XX. XXXX zomretý XX. XX. XXXX, naposledy bytom
E. C. A. XXX, XXX XX S., bol ku dňu svojej smrti XX. XX. XXXX, podielovým spoluvlastníkom vo
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 vzhľadom k celku k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, pre
kat. územie S., ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 5. poschodí vo vchode č. X bytového domu č. súp.
XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súp. XXXX, vo veľkosti 7349/235488.
Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že predmetom dohody o vyporiadaní BSM z 11. 09. 2006 boli
nehnuteľnosti zapísané v Katastri nehnuteľností pre k.ú. S. na LV č. XXXX byt č. XX, nachádzajúci sa vo
vchode č. X, na X. poschodí bytového domu č. súp. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. C KN
XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
vo veľkosti 7349/235488. Na základe tejto dohody sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu s tým, že
pôvodnému žalobcovi S. P. mala zaplatiť 130 000,- Sk. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM bola aj
radová garáž súp. č. XXXX spolu s parcelou č. XXXX,XXX druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 18 m2 v katastrálnom území S. zapísané na LV č. XXXX Katastrálneho úradu T. T., Správa
katastra S. v hodnote 80 000,- Sk, ktoré podľa dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nadobudol do výlučného vlastníctva podieli 1/1 pôvodný žalobca S. P.. Pôvodný žalobca
odstúpil od dohody o vyporiadaní BSM listinou zo dňa 24. 06. 2010, na ktorej bol prejav vôle žalovanej

už vopred predformulovaný t.j. žalovaná odstúpenie S. P. od dohody o vyporiadaní BSM akceptovala
už vopred predformulovaným vyjadrením priamo na listine zo dňa 24. 06. 2010 obsahujúcej prejav
vôle S. P. odstúpiť od dohody. S. P. sa po uskutočnenom odstúpení od dohody o vyporiadaní BSM
podaným návrhom nedomáhal určenia podielového spoluvlastníctva aj k ďalším nehnuteľnostiam, ktoré
boli predmetom dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 11. 09. 2006 t.j. garáž s pozemkom.

19. Súd prvej inštancie správne posudzoval v konaní účinky právneho úkonu pôvodného žalobcu
(odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM) a to aj s prihliadnutím na začaté exekučné konania vedené
voči žalovanej. Pri hodnotení dôkazov vychádzal zo širších súvislostí v súdnom konaní, kedy sa správne
zameral na hodnotenie pravdivosti resp. vierohodnosti odstúpenia od dohody o vyporiadaní BSM zo
dňa 11. 09 2006 podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď nemal s potrebnou mierou istoty za
preukázané nezaplatenie dohodnutej sumy 130 000 Sk ani v dodatočnej primeranej lehote a teda či
existoval ku dňu odstúpenia od dohody dôvod na samotné odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM
zo dňa 11. 09. 2006. Súd postupoval správne najmä s ohľadom na vzájomnú súvislosť s ostatnými
dôkazmi vykonanými vo veci. Za skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, kedy dôvod pre
odstúpenie od zmluvy neexistoval, správne právne súd prvej inštancie posúdil v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, že odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM je len predstieraným právnym
úkonom neplatným pre nedostatok vážnej vôle. Odvolací súd nemal žiadny skutkový ani právny dôvod
sa odchýliť od záverov vyplývajúcich zo zistených skutkových okolností súdom prvej inštancie napriek
tomu, že nie sú v súlade s názorom žalobkýň 1/ až 3/, čo však nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o
porušení základného práva účastníka konania na súdnu ochranu alebo záveru o porušení jeho práva na
spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 23.
01. 2004 sp. zn. III ÚS 19/04). Súd prvej inštancie v prípade napadnutého rozhodnutia použil správny
právny predpis, pričom ho podľa názoru odvolacieho súdu i správne interpretoval a aplikoval na zistený
skutkový stav.

20. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobkyne 1/ až 3/ v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namietali nesprávne
hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje, alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom
konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie
vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v
prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie, alebo aj zistí, že
súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva
z prevedených dôkazov), prípadne ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP).
V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom
vychádzal z vyjadrení pôvodného žalobcu, žalobkýň z nimi predložených dôkazov z vyjadrenia žalovanej
zistených dôkazov a z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 OSP
aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal.
Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiadny rozpor s princípmi
formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené
dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

21. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyne 1/ až 3/ ohľadom uvedených výrokov 1,2,3 v odvolaní
neuviedli v zásade žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti, alebo argumenty, ktoré by neboli
predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevyporiadal.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán, najmä
žalobkýň 1/ až 3/ v danej veci vôbec vyvodiť a z ich základe zisťoval rozhodujúce skutočnosti dôležité pre
posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods.
1 CSP (predtým obdobne § 132 OSP) dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil
aj správny, právny záver odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 11. 09. 2006 listom S. P. zo
dňa 24. 06. 2010 nemožno považovať za platné s právnym dôsledkom v podobe zrušenia dohody podľa
§ 48 Občianskeho zákonníka od počiatku a nastúpenia domnienky vyporiadania BSM S. P. a žalovanej
podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na vec správne aplikoval zodpovedajúce ustanovenie §
37 ods. 1, § 48, § 149 ods. 4 § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 80 písm. c/ a § 99 ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby
(výrok 2), ako aj neschválenia zmieru uzatvoreného medzi žalobkyňami 1/ až 3/ a žalovanou (výrok
1) riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 OSP) odôvodnil, pričom sa dôsledne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj
so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

22. Pokiaľ ide o námietku žalobkýň 1/ až 3/, že rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na dojme,
ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, že dlh žalovanej zaplatený nebol, v tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaným a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ako aj právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997) resp. to, aby súdy preberali, alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

23. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobkýň zamietol
(výrok 2) a zmier uzatvorený medzi žalobkyňami 1/ až 3/ a žalovanou neschválil (výrok 1) rozhodol vecne
správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1CSP rozsudok súdu prvej inštancie v prvom
a druhom výroku ako i vo výroku o náhrade trov konania (tretí výrok), ktorý je závislý od rozhodnutia vo
veci samej (§ 367 ods. 1 CSP) ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobkyne 1/ až 3/ neboli v odvolacom konaní úspešné, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanej, ktorá úspešná bola v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli
preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalovanej (§ 251 CSP)
nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 1. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.