Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010733
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010733.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. augusta 2017
prejednal sťažnosť odsúdeného

D. L.

nar. XX.XX.XXXX vo Q., naposledy trvale bytom Q., L. U. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4Pp/13/2017 zo dňa 29.6.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

D. L. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 3T/97/2013 zo dňa 10.7.2013 pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.
zák. vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, ktorý má predpokladane vykonať dňa 2.12.2018. Následne má
nastúpiť výkon trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, uložený mu rozsudkom Okresného súdu

Zvolen sp.zn. 1T 10/2013 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v spojení s uznesením Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 1T 10/2013 zo dňa 30.10.2013, ktorým bolo vyslovené, že odsúdený sa neosvedčil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia týmto rozsudkom a trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiace vykoná. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 4Pp/13/2017 zo dňa 29.6.2017 bol návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s

poukazom na § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. zák. zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odsúdený sťažnosť. V
písomných dôvodoch sťažnosti poukazoval na to, že počas výkonu trestu odňatia slobody sa podrobil
nariadenému ústavnému protitoxikomanickému liečeniu, pretože si uvedomil svoju závislosť a snažil sa
jej zbaviť. Počas výkonu trestu začal študovať na strednej škole a bolo pre neho obtiažne dosahovať

pozitívne hodnotenie zo strany nadriadených. Namietal prístup zo strany vychovávateľov, keď on svoje
charakterové vlastnosti nezakrýval a svoje názory a postoje prezentoval, čo ich nezaujímalo. Zaujímal
ich iba formálny prístup k dianiu na izbe a vyjadrovanie sa odsúdených o dozorcoch. Zdôrazňovanie
jeho disciplinárneho potrestania nie je preto až tak významné a podstatné. Podstatné je že chce svoj
život zmeniť k lepšiemu a v budúcnosti viesť riadny život. Žiadal preto, aby krajský súd zrušil napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa a jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody vyhovel, aj za prípadného uloženia probačného dohľadu.Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa je zákonné a správne. V dôvodoch uznesenia sa súd podrobne zaoberal všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré ho viedli k zamietajúcemu rozhodnutiu a tieto si aj krajský súd v
celom rozsahu osvojil. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit.
ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na
výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia na odsúdeného, ktorým sa súd prvého stupňa v
dôvodoch napadnutého uznesenia podrobne zaoberal, záverom vyplýva, že resocializačná prognóza
u tohto odsúdeného je nepriaznivá, pretože riziko sociálneho zlyhania je u neho vysoké. Vytýkajú

sa mu rizikové faktory ako diagnostikované poruchy správania, nedostatočné vzdelanie, opakované
disciplinárne potrestania a nedostatočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. Záverom sa
konštatuje,že odsúdenýnepreukazujesplneniepodmienoknapodmienečnéprepustenieaneodporúča
sa podmienečne prepustiť. V tomto smere k námietke odsúdeného o neobjektívnosti a nepodloženosti
prejudikovania jeho správania v prípade podmienečného prepustenia krajský súd uvádza, že na

hodnotení odsúdených sa podieľajú erudovaní vychovávatelia, ktorých závery majú podklad v sledovaní
správania sa odsúdených a jeho následnom vyhodnocovaní podľa kritérií určených psychologickými
pracovníkmi a súdy nemajú dôvod takto vypracované závery spochybňovať. Sedem disciplinárnych
trestov naviac svedčí o tom, že u odsúdeného nejde o ojedinelé narušenie procesu jeho nápravy.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený
za dobré správanie automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na
účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať.
Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie
v budúcnosti i na slobode riadny život. Účelom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody je dovŕšenie prevýchovy a nápravy odsúdeného na slobode. Pritom na odsúdeného D.
L. už obdobným spôsobom pôsobené bolo a to uložením trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom, pričom došlo k jeho premene, pretože odsúdený v tomto procese zlyhal a dopustil sa
protiprávneho konania. Vychádzajúc z uvedeného má preto aj krajský súd dôvodné pochybnosti, že u
tohto odsúdeného možno očakávať dovŕšenie jeho nápravy na slobode v prípade jeho podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým bol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietnutý a jeho závery uvedené
v jeho odôvodnení si v celom rozsahu osvojil a s týmito sa stotožnil. Sťažnosť odsúdeného preto

nepovažoval za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.