Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113204597
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113204597.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a členiek

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným : 1/ S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - L., X. XXX/XX,
štátny občan SR, 2/ G. D. , nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. - L., X. XXX/XX, štátna občianska SR, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných : Q. združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10,
Skalica, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky
Grob,vkonaníozaplatenie3.912,90Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného

súdu Trenčín zo dňa 03. februára 2016, č.k. 20C/52/2013-137 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, výroku III. , ktorým súd návrh proti žalovanému 1/ vo
zvyšku zamietol a výroku VI., o náhrade trov vedľajšieho účastníka, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ a Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, súd konanie proti žalovanému 1/ v
časti o zaplatenie sumy 2.373,81 Eur zastavil . Žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 659,61 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 73,29 Eur od 21.02.2010
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 73,29 Eur od 21.03.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 73,29 Eur od 21.04.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 73,29 Eur od 21.05.2010
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 73,29 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 73,29 Eur od 21.07.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 73,29 Eur od 21.08.2010
do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 73,29 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne
zo sumy 73,29 Eur od 21.10.2010 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50 Eur zročných vždy do

konca mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, až do úplného vyrovnania
dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Vo zvyšku súd návrh proti
žalovanému 1/ zamietol . Konanie proti žalovanej 2/ zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd žalovaných 1/, 2/ zaviazal
zaplatiť mu sumu 3.912,90 Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 343,93 Eur, a s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 3.136,50 Eur od 15.9.2012 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti

jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.

3. Právne vec posúdil podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa , § 497
Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/ , b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch , § 52 ods. 1 , § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 879j , § 100 ods. 1 , § 101, § 524 ods. 1,2 , § 526
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

4. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 28.10.2005 bola medzi právnym predchodcom
žalobcu SLSP, a.s. ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkmi uzavretá zmluva o splátkovom
úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetná zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným 1/ ako spotrebiteľom, čo vyplýva aj z označenia odporcu 1/ ako zmluvnej strany v texte
zmluvy a z jeho výsluchu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- Sk/3.319,39
Eur, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach po 73,30 Eur,
zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.11.2005, posledná splátka
bola zročná dňa 20.10.2010. Žalobca uplatnil proti žalovaným neuhradený zostatok tohto úveru v sume
3.912,90 Eur. Návrh proti žalovanej 2/ uplatnil titulom pristúpenia žalovanej 2/ k záväzku žalovaného

1/. Následne po výsluchu žalovanej 2/ vzal žalobca návrh proti žalovanej 2/ v celom rozsahu späť
písomným podaním zo dňa 21.1.2016 bez uvedenia dôvodu. Preto súd konanie proti žalovanej i 2/ podľa
§ 96 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu zastavil. Vzhľadom na obsah podania žalobcu zo dňa 13.1.2016 súd
výrokom I. konanie proti žalovanému 1/ v časti o zaplatenie sumy 2.373,81 Eur podľa § 96 ods. 1 O.s.p.
zastavil. Predmet konania sa obmedzil proti žalovanému 1/ na zaplatenie peňažnej sumy 1.539,09 Eur

s úrokom z omeškania v rozsahu súdom pripustenej zmeny návrhu.

5. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola dňa 28.6.2011 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva,
že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovanému 1/ v celkovej výške 3.917,90 Eur

na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.10.2005. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníkapriznávaveriteľoviprávopostúpiťsvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapísomnouzmluvou
inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa
stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená
obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže

pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť
splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez
súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na
úhradu omeškaných splátok pohľadávky a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke. V konaní bolo
preukázané, že predmetná pohľadávka bola v čase jej postúpenia spôsobilou na postúpenie, pretože
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok boli splnené uvedené zákonné podmienky. Žalobca
predložil súdu písomnú výzvu zo dňa 15.6.2010 vyhotovenú SLSP, a.s. a adresovanú žalovanému 1/
na splnenie peňažného dlhu zo zmluvy o úvere. Hoci do spisu nebol predložený doklad o odoslaní,

resp. doručení tejto výzvy žalovanému 1/, žalovaný 1/ na pojednávaní potvrdil, že pred postúpením
pohľadávky mu bola zo stany banky doručená písomná výzva banky na splnenie dlhu zo zmluvy o
úvere. Z prehľadu transakcií na úvere vyplýva, že žalovaný 1/ bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku v čase postúpenia pohľadávky s tým, že v
tom čase bol úver už splatný v celom rozsahu, keďže podľa zmluvy o úvere konečná splatnosť úveru

bola dohodnutá na 20.10.2010, a zo spisu nevyplýva, žeby nastala predčasná splatnosť úveru. Preto
je žalobca aktívne vecne legitimovaný domáhať sa proti žalovanému 1/ zaplatenia peňažného záväzku
zo zmluvy o úvere.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy, ktorá je zároveň

spotrebiteľskouzmluvouvzmysleObčianskehozákonníka,premlčanieboloposúdenépodľaustanovení
Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Je nepochybné, že zmluva o úvere je v zmysle
§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. "absolútnym obchodom" a teda by sa na ňu
mali vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného
vzťahu. Súd však zdôrazňuje, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorou bol založený

občianskoprávny vzťah, pričom postavenie odporcu 1/ ako spotrebiteľa nespochybnil ani navrhovateľ,
a osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahuje Zákon č. 258/2001 Z.z., zákon č. 250/2007 Z.z. a
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 a nasl.7. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prvá splátka úveru v sume 73,29 Eur bola splatná
20.11.2005, a každá ďalšia splátka bola splatná vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci s
konečnou splatnosťou dňa 20.10.2010. V konaní nebolo preukázané, žeby právny predchodca žalobcu

pred postúpením pohľadávky na žalobcu od zmluvy o úvere odstúpil. Písomným odstúpením od zmluvy
nedisponuje žalobca , ani jeho právny predchodca. Žalobca svoje tvrdenie v návrhu teda korigoval
v písomnom podaní zo dňa 5.6.2014 tak, že SLSP, a.s. od zmluvy o úvere neodstúpil. Ani z listín
priložených k návrhu nemožno vyvodiť, žeby SLSP, a.s. zmluvu o úvere zrušila odstúpením od nej.
Odstúpeniu od zmluvy nenasvedčuje ani obsah prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej

je dátum splatnosti úveru vyznačený 20.10.2010, teda podľa dohody v zmluve o úvere. V danom
prípade je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby. Jednotlivé splátky úveru sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá
plynie osobitne odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti každej zo splátok. Návrh na začatie konania
bol na tunajšom súde podaný dňa 21.2.2013. Žalobca po čiastočnom späťvzatí návrhu a zmene

návrhu sa domáhal zaplatenia 21 neuhradených splátok úveru po 73,29 Eur zročných od 20.2.2009
do 20.10.2010. Z prehľadu transakcií na úvere bolo preukázané, že žalovaný 1/ vykonal počas trvania
úverového vzťahu poslednú úhradu splátky dňa 16.5.2008, a úhrada žalovaného 1/ v sume 5 eur zo
dňa 14.9.2012 po postúpení pohľadávky na žalobcu bola žalobcom započítaná na skôr splatnú časť
istiny, ktorá nie je predmetom návrhu po čiastočnom zastavení konania a pripustení zmeny návrhu.

Premlčacia doba ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.2.2009 začala plynúť 21.2.2009 a uplynula
21.2.2012, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.3.2009 začala plynúť 21.3.2009 a uplynula 21.3.2012,
ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.4.2009 začala plynúť 21.4.2009 a uplynula 21.4.2012, ohľadom
splátky úveru zročnej dňa 20.5.2009 začala plynúť 21.5.2009 a uplynula 21.5.2012, ohľadom splátky
úveru zročnej dňa 20.6.2009 začala plynúť 21.6.2009 a uplynula 21.6.2012, ohľadom splátky úveru

zročnej dňa 20.7.2009 začala plynúť 21.7.2009 a uplynula 21.7.2012, ohľadom splátky úveru zročnej
dňa 20.8.2009 začala plynúť 21.8.2009 a uplynula 21.8.2012, ohľadom splátky úveru zročnej dňa
20.9.2009začalaplynúť21.9.2009auplynula21.9.2012,ohľadomsplátkyúveruzročnejdňa20.10.2009
začala plynúť 21.10.2009 a uplynula 21.10.2012, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.11.2009
začala plynúť 21.11.2009 a uplynula 21.11.2012, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.12.2009 začala

plynúť 21.12.2009 a uplynula 21.12.2012, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.1.2010 začala plynúť
21.1.2010 a uplynula 21.1.2013, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.2.2010 začala plynúť 21.2.2010
a uplynula by 21.2.2013, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.3.2010 začala plynúť 21.3.2010
a uplynula by 21.3.2013, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.4.2010 začala plynúť 21.4.2010
a uplynula by 21.4.2013, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.5.2010 začala plynúť 21.5.2010

a uplynula by 21.5.2013, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.6.2010 začala plynúť 21.6.2010
a uplynula by 21.6.2013, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.7.2010 začala plynúť 21.7.2010 a
uplynula by 21.7.2013, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.8.2010 začala plynúť 21.8.2010 a uplynula
by 21.8.2013, ohľadom splátky úveru zročnej dňa 20.9.2010 začala plynúť 21.9.2010 a uplynula by
21.9.2013, ohľadom poslednej splátky úveru zročnej dňa 20.10.2010 začala plynúť 21.10.2010 a

uplynula by 21.3.2013. S poukazom na uvedené skutočnosti, vzhľadom na dátum podania návrhu na
súd (21.2.2013) je zrejmé, že žalobca uplatnil na súde právo na zaplatenie 12 neuhradených splátok
úveru po 73,29 Eur splatných od 20.2.2009 do 20.1.2010 (spolu v sume 879,48 Eur ) po márnom uplynutí
3 ročnej premlčacej doby. V tejto časti súd výrokom III. návrh zamietol.

8. Vo zvyšnej časti (9 nezaplatených splátok úveru po 73,29 Eur zročných od 21.2.2010 do 21.10.2010,
spolu v sume 659,61 Eur) súd považoval nárok žalobcu za dôvodne uplatnený, preukázaný
predloženými listinami. Ani žalovaný 1/ svoj dlh titulom zmluvy o úvere nespochybňoval. Nakoľko si
žalovaný 1/ svoj zmluvný záväzok splácať úver riadne a včas voči veriteľovi nesplnil, sú ho výrokom II.
zaviazal k jeho splneniu. Pretože je žalovaný v omeškaní so splnením peňažného dlhu, žalobca má

právo požadovať od neho podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorý uplatnil
vo výške 9% ročne podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a žiadal ho priznať z jednotlivých
splátok úveru odo dňa nasledujúceho po zročnosti jednotlivých splátok úveru až do zaplatenia. K prvému
dňu omeškania s jednotlivými splátkami (od 21.2.2010 do 21.10.2010) bola základná úroková sadzba
ECB vo výške 1%, a po pripočítaní 8 percentuálnych bodov úrok z omeškania predstavuje 9% ročne.

Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
z jednotlivých splátok úveru tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh v
časti úrokov z omeškania výrokom III. zamietol. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd na žiadosť žalovaného 1/
mu povolil splácať dlh aj s príslušenstvom v mesačných splátkach po 50 Eur za podmienok uvedenýchvo výroku rozsudku, pričom neuhradením čo i len jednej splátky sa stane zročným celý dlh s tým, že aj
žalobca v písomnom podaní zo dňa 2.2.2016 súhlasil so splátkami dlhu po 50 eur mesačne.

9. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.912,90 Eur, návrh vzal proti žalovanej 2/ späť v celom
rozsahu bez uvedenia dôvodu a proti žalovanému 1/ v časti o zaplatenie sumy 2.373,81 Eur s
odôvodnením,žetrváužibanazaplatenínepremlčanýchsplátokúveru,tedaniezdôvodu,žebyžalovaní
v týchto častiach žalobcovi dlh zaplatili, a teda nie pre správanie sa žalovaných . Preto žalobca procesne
zavinil zastavenie konania a strana žalovaných má podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. právo na náhradu

trov zastaveného konania. Návrh bol zamietnutý v časti o zaplatenie 879,48 Eur, čo predstavuje úspech
strany žalovaných v rozsahu 22,48% z návrhom pôvodne uplatnenej sumy a návrhu bolo vyhovené
v časti o zaplatenie sumy 659,61 Eur, čo predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 16,86% z návrhom
pôvodne uplatnenej sumy. Za použitia ustanovení § 142 ods. 2, § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a po
zohľadnení pomeru úspechu žalobcu 16,86% a jeho odrátaní od rozsahu v akom vzniklo právo na
náhradu trov konania strane žalovaných t.j. 83,15 % (zastavenie konania 60,67% + úspech žalovaných

22,48%), bolo treba žalobcu zaviazať na náhradu trov konania v prospech strany žalovaných v rozsahu
66,29% (83,15% - 16,86%).

10. Žalovaní 1/, 2/ neuplatnili náhradu trov konania, a zo spisu im vznik trov nevyplýva, preto im
súd náhradu trov konania výrokom V. nepriznal. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane

žalovaných vykonal dva účelné úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia rok 2014 /
návrh s prílohami bol právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka doručený 3.3.2014 a vtedy sa s nimi
oboznámil/, podanie vyjadrenia k veci 12.3.2014, za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. patrí pri hodnote sporu 3.912,90 Eur základná sadzba tarifnej odmeny 141,09 Eur x 2
úkony, režijný paušál v uplatnenej výške 7,81 Eur a 8,04 Eur za 2 úkony z roku 2014. Vedľajší účastník

má v konaní podľa § 93 ods. 4 O.s.p. rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, vrátane práva
dať sa zastúpiť v konaní právnym zástupcom. V danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka
po oboznámení sa s doručeným návrhom a jeho prílohami sa v písomnom podaní zo dňa 12.3.2014
venoval konkrétnym skutkovým okolnostiam uplatneného nároku, uviedol dôvody, pre ktoré nemožno
návrhuvyhovieťvzhľadomnapremlčaniepráva,pričomnámietkupremlčaniariadnezdôvodnil,poukázal

na príslušné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, na nekalú obchodnú praktiku pokiaľ ide o
predkladanie dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach na podpis spotrebiteľovi a svoju
argumentáciu oprel aj o judikát Krajského súdu v Prešove, ktorý obdobnú vec riešil. Obrana vedľajšieho
účastníka je štandardnou obranou spôsobilou privodiť žalovaným úspech v konaní. Preto súd dospel k
záveru, že uvedené úkony právnej služby boli potrebné pre účelné bránenie práv žalovaných , ktorých v

konanípodporovalvedľajšíúčastník.SúdpotomvýrokomVI.uložilžalobcovi povinnosťpodľa§142ods.
1, § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť pomernú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 197,56 Eur (66,29%
zo sumy trov 298,03 Eur) do rúk právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných .

11. Rozsudok okresného súdu v jeho zamietajúcej časti a v s ňou súvisiacej časti o náhrade trov

konania v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového
stavu (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP) navrhoval odvolaciemu súdu
jeho zrušenie, alternatívne zmenu tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného
k náhrade trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania. Dôvodil, že okresný súd na danú vec

nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko tu
bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o
absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ,
pričom v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná. Poukázal na to, že
úverová zmluva bola uzavretá dňa 28.10.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52

až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené
v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva
o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy
nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté

pred 01.01.2008, čo znamená, že pokiaľ daná zmluva o úvere bola uzavretá pred týmto dňom,
nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a tiež rozhodnutia NS
SR 2Mcdo 3/2011 a 6 Mcdo 4/2012. Žalobca súčasne namietal priznanie trov právneho zastúpeniavedľajšiemu účastníkovi, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať,
ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných

skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné bez znalosti prejednávanej veci
s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania / viď rozhodnutie Najvyššieho súdu zo
dňa 24.03.205, sp. zn. 7 MCdo 15/2014. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 6MCdo/5/2013,
ako aj na účelnosť vynaložených trov konania. Vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí

reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu
zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že sa jedná o
spotrebiteľskú vec. Pre vstup preto nebol žiadny dôvod a predstavuje iba zbytočné navyšovanie trov
konania za účelom získania finančných prostriedkov. Žiadal o aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania vo

výške 72,04 eur.

12. Žalovaný v 1. a 2. rade a vedľajší účastník sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrili.

13. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

"CSP").

14. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..

16. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

18. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

19. V zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

20. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

22. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa §§ 379 a 380 Civilného sporového
poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len "CSP" ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej - zamietajúcej časti a v s ňou
súvisiacej časti o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Rozhodnutie okresného súdu v jeho zvyšnej - vyhovujúcej časti nepreskúmaval, keďže táto
suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola ( § 367 CSP).
25. V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
O jeho odvolaní rozhodoval odvolací súd už po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku v
súlade s § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, zostali zachované.

26. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a
právnom závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP - teraz § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

27. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (teraz § 191 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z

hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.

29. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

30. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový a právny záver okresného súdu v otázke
premlčania časti uplatneného nároku, ktorú nesprávnosť vzhliadal v aplikácii Občianskeho zákonníka.

31. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako

aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými
v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).
32. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na
rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

33. Okresný súd žalobu na zaplatenie časti nárokovanej sumy zamietol z dôvodu, že nárok
žalobcu považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 101, § 103 Občianskeho
zákonníka. Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal žalobca v nedôvodnosti
aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah s poukazom na to, že zmluva o úvere je

absolútnym obchodom a tiež s poukazom na dátum jej uzatvorenia (pred 1.1.2008) .

34. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd postupoval správne, keď na
danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 101, § 103 .
Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné

vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako
absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. S

Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia premlčacia doba štvorročná (ktorá má práve pre stranu
v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové
plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom
zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo
20/2009.)

35. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostnepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy

a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita Občianskeho
zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na
právny režim mohla použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník bude použitý,

pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku
a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na tomto výklade
nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia. Vykonal tak
zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že cit. ".... ide o spresnenie jedného ustanovenia,

na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy v rámci
tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi, čo by mohlo
maťnásledneneodhadnuteľnýdopadzdôvodurôznychprístupovsprávnychorgánovajnahospodársku
súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia. Zároveň ide o ustanovenie, ktoré
bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri predmetnom zákone, nakoľko predmetnú

kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom okolo obligatórneho postupu) Slovenská
obchodná inšpekcia nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo sa to. Týmto
spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide o spresnenia účinnosti
jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces." Dané odôvodnenie zmeny účinnosti zákonnej
normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov.

36. K tvrdeniu odvolateľa, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu u dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho
zákonníka, nie na úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že uzatvorená
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004

vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa totiž náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v
citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré
treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou správou k
následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet právnych foriem

spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť aj iné zmluvy.

37.Okresnýsúd tedapostupovalsprávne,keďaplikovalustanoveniaObčianskehozákonníkanaprávne
posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu, teda odvolacia námietka
žalobcu nebola spôsobilá privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

38. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací
súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a
právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je.

39. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v
napadnutej - zamietajúcej časti je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu
potvrdil, keď súčasne dospel tiež k záveru o správnosti rozhodnutia aj v súvisiacej časti, ktorou aplikujúc
ust. § 142 ods. 2 OSP , § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vzhľadom na prevažujúci úspech vedľajšieho

účastníka v spore zaviazal vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu, žalobcu na
pomernú náhradu trov konania.

40. Ako nedôvodné, v konečnom dôsledku vyhodnotil odvolací súd aj námietky žalobcu týkajúce sa
(ne)účelnosti trov konania vzniknutých a priznaných pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, na zaplatenie

ktorých bol zaviazaný.

41. V zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (ust. § 93 ods. 2 OSP platného a účinného do
30.6.2016) bolo možné, aby sa ako vedľajší účastník popri žalobcovi, alebo žalovanom zúčastnilaobčianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ vstúpilo do konania a účinne
bránilo záujmy žalovaných za vyššie uvedenej predchádzajúcej právnej úpravy. V dôsledku nového

procesného kódexu (§ 82 CSP) došlo k zmene právnej úpravy v zmysle ktorej, v postavení vedľajšieho
účastníka mohla byť aj právnicka osoba, predmetom činnosti ktorej bola ochrana práv podľa osobitného
predpisu), vychádzajúc z ust. § 470 ods. 2 CSP ( zachovanie právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP ) účinky vstupu pôvodného vedľajšieho účastníka,
keďže tento vstúpil do konania do 30.6.2016, zostali zachované.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

44. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu. Zmyslom zásady úspechu,
ktorú dôvodne uplatnil okresný súd aj v tomto prípade, je priznanie úspešnej strane náhrady trov
konania, ktorými sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním, alebo bránením práva. Za takúto stranu sporu bolo potrebné s ohľadom na výsledok
sporu nepochybne považovať žalovaných , a tiež Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ

(s účinnosťou do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaných - do konania
vstúpil dňa 09.10.2013), v prospech ktorého združenia okresný súd náhradu trov konania aj priznal.

45. Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina
základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi

orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, teda každá strana sporu má zaručenú
právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

46. Pôvodný vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto bolo
potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa Vyhl. MS SR

č. 655/2004 Z.z. ("AT").

47. Po ich preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že za účelné v prejednávanej veci je potrebné
považovať trovy pôvodného vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia v
rozsahu, ako mu boli priznané okresným súdom s tým, že okresný súd správne pri určení výšky trov

z hľadiska ich jednotlivých položiek patriacich Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ
vychádzal z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež jasne
vyplýva kto, komu a v akej výške a špecifikácii má trovy konania nahradiť.

48. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na
výsledok sporu, v ktorom žalovaný 1/ a 2/ a na ich strane vystupujúci pôvodný vedľajší účastník dosiahli
plný úspech.

49. Nepriznanie trov pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi, by znamenalo porušenie princípu rovnosti

zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný žalobca bol právne zastúpený v
konaní, ktoré podľa neho nespĺňa znaky mimoriadne obtiažnej právnej veci (je charakterizované podľa
neho typizovanými, formulárovými podaniami), a v prípade svojho procesného úspechu, by mu bola
priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia (ktoré v konaní uplatňoval), môže si aj
vedľajší účastník zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a pri splnení zákonných

predpokladov mu rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce výnimočne ich nepriznanie (§ 257 CSP - predtým § 150 ods. 1
OSP, ktorého aplikácie sa žalobca odvolaním domáhal), pričom takéto okolnosti v preskúmavanej veci
odvolacím súdom zistené neboli.

50. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v
napadnutej časti je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.51. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu napriek ich úspechu v odvolacom konaní žalovaným
1/ a 2/ ako i Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, ktorým trovy v odvolacom konaní

nevznikli .

52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).