Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. máj 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116200512
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116200512.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanej: W.
P., E.. X.X.XXXX, I. D. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 622,56 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 622,56 €, ktorú súd povoľuje žalovanej splácať v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- € mesačne s prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom

po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok.

Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.1.2016 domáhal súdneho výroku v ktorom
by súd v žalobe označenú žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 622,56 €.

2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že dňa 8.4.2015 uzatvorili žalobca a žalovaná
pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná vykonávala prácu operátorky kontaktného centra. Dňa
1.10.2015 bola zo strany žalovanej žalobcovi doručená výpoveď. Pracovný pomer žalovanej zanikol v
zmysle ust. § 62 ods. 6 Zákonníka práce ku dňu uplynutia výpovednej doby, t.j. k 30.11.2015. Napriek
tomu žalovaná už odo dňa 1.10.2015 bez akéhokoľvek vysvetlenia a ospravedlnenia nechodila do práce

a neplnila si svoje pracovné povinnosti. Nakoľko žalovaná počas plynutia výpovednej doby nechodila
do práce a neplnila si svoje pracovné povinnosti, žalobcovi vznikol nárok na peňažnú náhradu v zmysle
bodu 2.5 pracovnej zmluvy, kde je v písomnej forme obsiahnutá dohoda o peňažnej náhrade. Výška
náhrady dojednaná v pracovnej zmluve odkazuje na ust. § 62 ods. 8 Zákonníka práce - pracovnoprávny
predpis, v ktorom zákonodarca určuje max. výšku tejto náhrady akú môže zamestnávateľ v zmysle
zákonníka práce požadovať. V dôsledku uvedených skutočností žalobca výzvou na zaplatenie peňažnej

náhrady zo dňa 24.11.2015 vyzval žalovanú na úhradu sumy 622,56 € do 15 dní od obdržania výzvy.
Žalovaná na uvedenú výzvu nereagovala a požadovanú sumu v danej lehote neuhradila.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 14.4.2016 v ktorom
uviedla, že so žalobou na zaplatenie 622,56 € nesúhlasí a nie si je vedomá že by porušila pracovnú
disciplínu tak, aby uhrádzala určenú sumu. Poukazovala na to, že dňa 15.4.2015 nastúpila do Prima

banky Slovensko, a.s., kde pracovala ako operátor call centra. Na konci mesiaca júl a začiatkom augusta
bola s dcérou na OČR. Dva dni meškala so zanesením ukončenia OČR do práce, kde už obdržala od
jej nadriadenej A. G. výhražnú SMS, že je to na rozviazanie pracovného pomeru. Bola vystresovaná a
bála sa aj zdvihnúť telefón nadriadenej. Prostredníctvom SMS správy svoju nadriadenú informovala, že
ukončenie OČR donesie neskôr, lebo jej doktorka mala dva dni dovolenku. V ten deň čo išla do práce po
ukončení OČR si nanešťastie zlomila nohu. Prispel k tomu aj stres ako jej p. G. písala o možnej výpovedi,

čo sa zopakovalo druhýkrát. Na PN bola dva mesiace. Fotku zlomenej nohy poslala aj nadriadenej aby
jej verila. Prestala s ňou komunikovať, komunikácia bola len prostredníctvom SMS, kde ju informovalakedy ukončí PN. Tým, že p. G. s ňou nekomunikovala, išla osobne do práce zaniesť ukončenie PN
a dohodnúť sa o ukončení prac. pomeru. S p. G.S. hovorila asi 10 minút a chcela sa dohodnúť na
výpovedi podľa dohody čo najskôr, čo jej zamietla s úsmevom na tvári. Povedala jej, že už pozabudla

potrebné informácie k tejto práci, nakoľko tam pracovala len krátko. Nato jej nadriadená povedala, že ju
to nezaujíma a môže odísť po 2-mesačnej výpovednej lehote, s čím však nesúhlasila už len z dôvodu
ako sa ku nej jej nadriadená správala a dvakrát sa jej vyhrážala rozviazaním pracovného pomeru. Ani po
psychickej stránke tam už nedokázala pracovať. Prosila ju, aby sa dohodli, no nemala záujem, čo ako
jej nadriadená pre ňu zlyhala, vôbec sa nesprávala adekvátne k svojej pozícií. Poukazovala na to, že

nemohla chodiť do práce, keď nemala ani naplánované zmeny na daný mesiac. Keď sa jej nadriadená
nechcela s ňou dohodnúť na výpovedi, prosila ju prostredníctvom SMS správy, aby jej poskytla kontakt
na jej nadriadeného, s kým by sa mohla dohodnúť a vysvetliť situáciu, no nemala záujem. Nakoniec jej
napísala, že je tehotná, nech urobí výnimku, že nočné jej už nerobia dobre a jej maloletá dcéra býva
sama doma. Všetko odignorovala. Bola zúfalá a s nervami na dne. Do práce samozrejme nenastúpila a
dúfala, že jej dajú absenciu a tým aj ukončia jej pracovný pomer skôr. Nechcela napáchať žiadne škody

a ani žiadne škody nenapáchala. Tým, že už nenastúpila do práce nenapáchala žiadnu finančnú škodu,
mal ju kto nahradiť a práca ako operátor call centra nie je taká práca, kde by mohla vzniknúť škoda jej
odchodom, vznikla tu škoda len v komunikácii. Z uvedených dôvodov žiadala, aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovanej vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa

28.10.2016 v ktorom uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení nijako nespochybňuje žalobcom tvrdenú
skutočnosť, že počas plynutia výpovednej lehoty nechodila do práce a neplnila si svoje pracovné
povinnosti. Žalovaná uvedenú skutočnosť potvrdzuje a ako dôvod svojho nezotrvania u zamestnávateľa
počas plynutia výpovednej doby uvádza, že už u žalobcu nedokázala pracovať zo psychických dôvodov
a tiež kvôli spôsobu, akým sa k nej správala jej nadriadená. Žalobca má za to, že žalovaná nijako

nepreukázala, že sa k nej jej nadriadená správala takým spôsobom, ktorý by jej znemožňoval zotrvať
v pracovnom pomere u žalobcu. Pokiaľ mala žalovaná za to, že jej nadriadená sa k nej správa
neadekvátne, mala možnosť o tom upovedomiť jej nadriadeného, odbor ľudských zdrojov alebo iné
orgány, avšak žalovaná tak nevykonala. Vzhľadom k tomu má žalobca za to, že tvrdenia žalovanej
nie sú ničím podložené. Pokiaľ ide o jej psychický stav ako dôvod nezotrvania v pracovnom pomere,

žalovaná mala možnosť navštíviť lekára za účelom vyšetrenia jej zdravotného stavu a v prípade, ak
by podľa lekárskeho posudku nemohla ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia
a zamestnávateľ ju nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú
prácu, žalovaná by mala možnosť ukončiť prac. pomer okamžite v súlade s § 69 ods. 1, písm. a/,
príp. písm. c/, ani tieto úkony však žalovaná neuskutočnila, Žalobca poukázal na ust. § 62 ods.

8 Zákonníka práce a ust. bodu 2.5 prac. zmluvy, v zmysle ktorých má zamestnávateľ - žalobca
nárok na peňažnú náhradu od zamestnanca - žalovanej, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia
výpovednej doby u zamestnávateľa. V zmysle zákona počas výpovednej doby pracovný pomer stále
trvá a je povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu riadne a podľa pokynov zamestnávateľa. Ak sa
zamestnanec nedohodne so zamestnávateľom na skončení prac. pomeru dohodou, nemá inú možnosť

len zotrvať u zamestnávateľa až kým neuplynie výpovedná doba. Neexistujú žiadne zákonné dôvody,
pre ktoré by mohol zamestnanec požadovať skrátenie výpovednej doby, alebo kedy je zamestnávateľ
povinný s dohodou súhlasiť.
K vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca tvrdí, že sa k žalovanej správal adekvátne a mal záujem na
tom, aby si žalovaná riadne plnila svoje prac. povinnosti počas plynutia výpovednej doby, k čomu jej

vytvoril adekvátne prac. podmienky.

5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 20.3.2017, v
ktorom uviedla, že tak ako uvádzala v predchádzajúcom vyjadrení, nemohla viac zostávať v práci z
dôvodu psychického vypätia a slovnej nezhode s nadriadenou p. G.. Formou SMS sa jej vyhrážala

okamžitou výpoveďou, žiaľ, SMS-ky nemá už k dispozícií, keďže je to už dlhá doba. Nadriadená
nemala záujem sa s ňou dohodnúť na výpovedi. Doktora kvôli potvrdeniu, že nezvláda túto prácu po
psychickej stránke nenavštívila, lebo si nemyslela, že Prima banka ju bude súdiť. Žalobca tvrdí, že mohla
kontaktovať alebo upovedomiť jej nadriadeného alebo iné orgány, prosila p. G., aby jej poskytla telefónny
kontakt na niekoho z vyšších odborov, aby sa mohla dohodnúť ohľadom výpovede, pretože bola tehotná,

no nereagovala. V jednej prac. agentúre jej poradili, že keď sa nedostaví do práce bez udania dôvodu,
je to brané ako absencia a za takých okolností zamestnávateľ ukončuje okamžite prac. pomer. Čo sa
týka písomnej výpovede, ktorú písala ručne pri p. účtovníčke, tak ona mala pripravenú výpoveď ktorú
neprijali. Tiež s ňou milo nekomunikovali, aj p. účtovníčka komunikovala s p. G., nech jej aspoň skrátivýpovednú lehotu jeden mesiac, no nesúhlasila. Ešte v ten deň 1.10. bola stiahnuť výpoveď, no to jej
už nebolo umožnené, preto nemajú právo pýtať náhradu škody.

6. Na pojednávaní zotrvali žalobca a žalovaná na svojich písomných vyjadreniach.

7. Žalobca poukazoval na ust. § 62 ods. 8 zák. práce a dohodu o peňažnej náhrade, ktorá je obsiahnutá
v bode 2.5 prac. zmluve. Výšku peňažnej náhrady vypočítal z čistej mzdy v 7.mesiaci, nakoľko
rozhodujúcim obdobím je 3.štvrťrok roku 2015 a keďže v mesiacu august a september bola žalovaná

PN, tak vypočítali túto priemernú mzdu z mesiaca júl, pri čistej mzde 422,95 € a v počte odpracovaných
hodín 112,5 hodiny - ide o priemerný hodinový zárobok 3,7733 na hodinu, potom výpočtom vynásobením
priemerným počtom prac. hodín na jeden mesiac, čo predstavuje 168,485, vychádza dokonca vyššia
suma ako požadujú v žalobe, ide o sumu 635,74 €, teda presahuje priemernú mesačný zárobok, ktorá
predstavuje priemerný mesačný zárobok, avšak zotrvávajú na sume 622,56 € ktorú uvádzali v žalobe.

8. Žalovaná zotrvala na svojich písomných vyjadreniach, pokiaľ ide o spôsob výpočtu jej priemerného
mesačného zárobku, tento nenamietala. Poukazovala na to, že popísala okolnosti za ktorých došlo k
ukončeniu jej pracovného pomeru. Uvádzala, že nemala vytvorené dobré podmienky na pracovisku,
neboli tam dobré vzťahy s jej nadriadenou, ktoré boli narušené. Keď ju prosila, aby sa nejako dohodli s
tým, že teda bola aj na OČR aj na PN, či jej bude predĺžená zmluva a keďže s ňou nekomunikovala, tak

si našla inú prácu. Keď sa jej ukončila PN-ka, prišla do práce, s nadriadenou sa rozprávala a žiadala,
či by bolo možné nejaké skončenie pracovného pomeru dohodou, s čím však nesúhlasila, potom išla
do učtárne, dohodu nechceli uzatvoriť, preto narýchlo napísala výpoveď, ktorú jej boli ochotní podpísať,
potom išla do Aktiv jobu, kde si našla prácu a tam jej poradili, že keď 3 dni nepríde do práce, že dostane
absenciu a že automaticky dáva firma výpoveď. Keď jej potom prišla z Prima banky výzva na konci

mesiaca aby sa vyjadrila prečo nechodila do práce, na to už ani nereagovala, nakoľko počítala s tým, že
jej príde okamžité skončenie pracovného pomeru. Keď aj podala výpoveď, v ten istý deň sa potom ešte aj
určitým spôsobom zľakla, chcela túto výpoveď stiahnuť, ale už jej to nebolo umožnené, avšak absolútne
nečakala, že sa to takto skončí. Poukazovala na to, že toho času je na materskej dovolenke, dostáva
materskú vo výške 240,- €, má 2 deti, syna W., E.. XX.XX.XXXX W. B. D., E.. X.X.XXXX. Žije sama, má

pridelený mestský byt, kde platí 219,- € + inkaso 35,- €, materský príspevok dostáva vo výške 240,- € a
22,- € prídavok na jedno dieťa. Pokiaľ by ju súd zaviazal zaplatiť žalovanú sumu v celej výške, túto by
mohla splácať len max.do výšky 20,- € mesačne, nakoľko celý jej materský príspevok ide na byt a žiadny
iný majetok nemá. S otcom jej detí nie je vydatá, žili spolu, avšak sa rozišli. Otec na deti pravidelne
neprispieva, prispieva podľa toho ako sa mu chce, preto aj chce podať žalobu o určenie výživného.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 8.4.2015 uzatvorili
žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec pracovnú zmluvu, na základe ktorej podľa
bodu 1.1. žalovaná ako zamestnanec bude u zamestnávateľa vykonávať práce v pozícií operátor
kontaktného centra s dňom nástupu do práce podľa bodu 2.1.- 15.4.2015, podľa bodu 2.2., pracovný

pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 14.4.2016. Podľa bodu 2.4., dĺžka výpovednej doby je
stanovená pracovnoprávnymi predpismi. V bode 2.5. je uvedené, ak zamestnanec nezotrvá počas
plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľovi vznikne nárok na peňažnú náhradu od
zamestnanca vo výške určenej pracovnoprávnymi predpismi.

10.Listom zo dňa 1.10.2015 doručeným žalobcovi dňa 1.10.2015 žalovaná požiadala o ukončenie
pracovného pomeru podľa § 67 Zák.práce po uplynutí 1-mesačnej výpovednej doby.

11.Pracovný pomer žalovanej u žalobcu zanikol uplynutím výpovednej doby, t.j. k 30.11.2015.

12.Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaná počas plynutia výpovednej doby nechodila
do práce.

13.Výška priemerného mesačného zárobku žalovanej nebola medzi sporovými stranami sporná.

14. Žalobca listom zo dňa 6.10.2015 doručeným žalovanej dňa 16.10.2015 žalovanú vyzýval o
zdokladovanie jej neprítomnosti na pracovisku a to v dňoch od 1.10.2015 s tým, aby oznámila dôvody
jej neprítomnosti.15. Žalobca listom zo dňa 24.11.2015 doručeným žalovanej dňa 26.11.2015 si voči žalobkyni uplatnil
peňažnú náhradu vo výške priemerného mesačného zárobku, čo predstavuje sumu 622,56 €, nakoľko
nezotrvala v prac. pomere po celú dobu trvania výpovednej doby a s poukázaním na bod 2.5. pracovnej

zmluvy a § 62 ods. 8 Zák. práce.

16. Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce, výpoveďou môže ukončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zák. práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej
doby.

18. Podľa § 62 ods. 2, výpovedná doba je najmenej 1 mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 62 ods. 7 Zák. práce, výpovedná doba začína plynúť od 1.dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 62 ods. 8 Zák. práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutie výpovednej doby u
zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom

priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej
náhrade dohodli v prac. zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak sú uložil povinnosť plniť opakujúce sa o budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a
právne dôvodná. Súd mal za preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 8.4.2015 uzatvorená
pracovná zmluva, na základe ktorej pracovala žalovaná u žalobcu v pozícií operátora kontaktného
centra. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 14.4.2016 s nástupom do práce

15.4.2015. Žalovaná listom zo dňa 1.10.2015 dala podľa ust. § 67 Zák. práce žalobcovi výpoveď z
pracovného pomeru. Výpovedná lehota začala plynúť mesiacom nasledujúcim po doručení uvedenej
výpovede, t.j. dňom 1.11.2015 a uplynula dňa 30.11.2015. Počas plynutia výpovednej doby si žalovaná
neplnila povinnosti vyplývajúce z prac. zmluvy a nechodila do práce. Žalobca a žalovaná sa v prac.
zmluve v bode 2.5. dohodli na tom, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u

zamestnávateľa, zamestnávateľovi vznikne nárok na peňažnú náhradu u zamestnanca vo výške určenej
pracovnoprávnymi predpismi. Žalobcovi preto vzniklo právo podľa čl. 2.5. prac. zmluvy v súlade s ust.
§ 62 ods. 8 Zák. práce na zaplatenie náhrady, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku
zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, čo u žalovanej predstavuje priemerný mesačný zárobok za jeden
mesiac vo výške 622,68 €, ktorý nebol medzi sporovými stranami sporný, preto súd zaviazal žalovanú

na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú žalovanej povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach
po 20,- € mesačne s prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do
úplného uhradenia pod stratou výhody splátok s poukázaním na osobné majetkové a zárobkové pomery
žalovanej, ktoré sú dané jej príjmom, ktorý pozostáva z materských dávok a prídavkov na deti a jej
nevyhnutnými výdavkami spojenými s užívaním bytu a výživou maloletých detí ako aj pri zohľadnení

záujmu žalobcu na rýchlom splatení dlhu.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov
konania proti neúspešnej žalovanej v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle

ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).