Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201847
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1015201847.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie, Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20,
Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č.
1, Bratislava, v konaní o prieskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6345/2015-1.10.2 (18/2015
- rozkl.) zo dňa 25. augusta 2015, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.

5S/269/2015-79 zo dňa 8. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/269/2015-79 zo dňa
8. marca 2016 p o t v r d z u j e.

II. Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a.

III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením konanie o žalobe žalobcu zo dňa 05.11.2015, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej republiky
(ďalej len „žalovaný“) č. 3645/2015-1.10.2 (18/2015 - rozkl.) zo dňa 25.08.2015 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“), ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR,

odboru státnej správy ochrany prírody č. 3435/2015-2.3 zo dňa 30.03.2015 a toto rozhodnutie potvrdil,
zastavil podľa § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
V odôvodnení svojho rozhodnutie uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bola
povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“). Predmetnou výnimkou sa povolilo usmrtiť - odstreliť
jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Ďumbier, držať ho a prepravovať, a to v rozhodnutí

stanovených podmienok, pričom odstreľ bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od 01.06.2015 do
30.11.2015. Krajský súd konštatoval, že nakoľko výnimka zo zákona bola časovo obmedzená do
30.11.2015 nie je možné tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na
práva a povinnosti účastníkov konania. Uplynutím tejto doby právoplatné rozhodnutie stráca svoju
účinnosť, a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie mohlo zakladať, meniť alebo
rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t. j. v tomto prípade žalobcu. Vzhľadom k tomu má

súdprvéhostupňazato,ženapadnutérozhodnutieužnenapĺňaznakyspôsobiléhopredmetuprieskumu
v správnom súdnictve.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca v podanom odvolaní
namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/.
Žalobca je toho názoru, že ak žalobu podal proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré

bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, tak túto vlastnosť správne rozhodnutie nemôže stratiťv priebehu konania. Žalobca navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Súčasťou odvolania žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu bol aj návrh na prerušenie konania do
skončeniakonaniavedenéhopredSúdnymdvoromEurópskejúniepod.sp.zn.C-243/15oprejudiciálnej
otázke, predloženej Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sžp/4/2013 v znení: „Je
možné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie, v prípade tvrdeného porušenia práva na vysokú úroveň ochrany

životného prostredia vykonaného predovšetkým pre podmienky Európskej únie Smernicou Rady č.
92/43/EHS z 21.5.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, t. j.
najmä napomáhať hľadaniu stanoviska v spojení s verejnosťou k projektu, ktorý môže pravdepodobne
významne ovplyvniť osobitne chránené územia sústredené pod európsku ekologickú sústavu s názvom
NATURA 2000, a právo ktorého uplatnenia sa v zmysle č. 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti
verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

a v medziach naznačených prostredníctvom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie spisová značka
C-240/09 zo dňa 8.3.2011 domáha žalobca ako nezisková organizácia založená na ochranu životného
prostredia na vnútroštátnej úrovni, spravodlivo naplniť aj takým postupom vnútroštátneho súdu, ktorý
zastaví súdny prieskum v spore o preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v
správnom konaní o vydanie súhlasu, ako je tomu vo veci samej, a odkáže ho na podanie žaloby ako

opomenutého účastníka v uvedenom správnom konaní?“.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril a uviedol, že žalobca sa počas celého konania nevyjadril
k potrebe povolenia predmetnej výnimky z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí v danej lokalite a
predchádzania škôd na majetku osôb, a ani nepodal žiaden návrh na alternatívne riešenie vzniknutého

problému spočívajúceho v premnožení medveďa hnedeného na danom území. Ďalej poznamenáva, že
ani v opakovanom súdnom prípadne správnom konaní sa nedosiahne vo veci odlišný výsledok, a preto
považujeodvolaniežalobcuzaneopodstatnenéamotivovanéibasnahouozískanietrovkonanianaúkor
žalovaného a úplne ignoruje vecnú podstatu daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane prírody
a krajiny a na ochrane zdravia a života obyvateľstva. Žalobca napádal svojimi rozkladmi a žalobami

prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané ministerstvom, čo vylučuje akýkoľvek individuálny
prístup žalobcu k jednotlivým predmetom konania.

K návrhu žalobcu na prerušenie konania žalovaný uviedol, že povoľovacie konanie sa od začiatku
riadi právnymi závermi obsiahnutými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo dňa

12.04.2011 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-240/09 zo dňa 08.03.2011, preto
prerušenie súdneho konania do času zodpovedania prejudiciálnej otázky nemôže nijakým spôsobom
ovplyvniť výsledok správneho konania, ktorého rozhodnutie je predmetom tohto súdneho prieskumu,
nakoľko otázka účastníctva v tomto povoľovacom konaní nie je a ani nebola od začiatku správneho
konania sporná a správny orgán od začiatku koná so žalobcom ako s účastníkom konania. Žalovaný

záverom uviedol, že predmetom súdneho konania pred Najvyšším súdom sp. zn. 4Sžp/4/2013 je
preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní, v ktorom nebolo LZ
VLK (žalobcovi) priznané postavenie účastníka konania. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250d ods. 3 O. s. p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
(ďalej iba „zákon o ochrane prírody“) orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak
dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca

platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia, ako aj stanovisko
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014, podľa
ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého,

spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp.
súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri

Ďumbier, držať ho a prepravovať za podmienok stanovených v rozhodnutí od 01.06.2015 do 30.11.2015.
Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenej obci, teda
uplynul v čase rozhodovania krajského súdu.

Odvolací súd zistil, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť

napadnutého rozhodnutia a krajský súd sa preto správne nezaoberal dôvodmi opravného prostriedku,
pretožezistildôvod,ktorýviedolknemeritórnemu(procesnému)rozhodnutiu,t.j.zánikúčinnostivýnimky
udelenej prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne
správne v zmysle ust. § 219 O. s. p. potvrdil.

K návrhu žalobcu na prerušenie konania až do skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom EÚ
sp. zn. C-243/15 odvolací súd uvádza, že v uvedenom konaní sa rieši otázka, o zodpovedanie ktorej
požiadal Najvyšší súd v konaní sp. zn. 4Sžp/4/2013, ktorá nemôže mať význam pre rozhodnutie súdu v
tomtokonaní,pretožespoluvecnenesúvisia.Zobsahuspisu,akoajpriloženéhoadministratívnehospisu
správneho orgánu je zrejmé, že so žalobcom sa od začiatku konania jednalo ako s účastníkom konania

a toto jeho postavenie nebolo v konaní sporné. Zodpovedanie predloženej otázky Súdnym dvorom EÚ
je v tomto konaní irelevantné, pretože žalobca ako riadny účastník konania využil právo podať žalobu
podľa § 247 a nasl. O. s. p., ktoré mu nebolo odopreté. Na prerušenie odvolacieho konania preto neboli
dané žiadne zákonné dôvody a najvyšší súd tento návrh žalobcu s poukazom na ustanovenie § 246c
ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.
a v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.