Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114227666
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114227666.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcu D. proti žalovanému J., o zaplatenie 168,33 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. októbra 2015,
č.k. 18C/250/2015-60, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 168,33 Eur s príslušenstvom. Vychádzal zo zistenia, že účastníci medzi sebou
uzavreli zmluvu o dodávke plynu (táto skutočnosť medzi nimi nebola sporná), na základe ktorej bol
žalovaný povinný žalobcovi dodávať plyn a žalobca naproti tomu bol povinný za dodaný plyn zaplatiť.
Žalovaný dňa XX.XX.XXXX vystavil žalobcovi vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorej výsledkom,

po zohľadnení preddavkových platieb vo výške 580 Eur, bol nedoplatok vo výške 172,96 Eur. Ako
vyplynulo z vyjadrení žalovaného ale i z oznámenia o stanovení dodaného množstva plynu počas
poruchy meradla zo dňa 27.06.2013, podkladom pre výpočet ceny spotrebovaného plynu žalobcom
bola predpokladaná spotreba plynu z predchádzajúceho obdobia, nakoľko určené meradlo pre poruchu
nezaznamenávalo odber plynu. Žalobca však s takýmto vyúčtovaním nesúhlasil a faktúru u žalovaného
reklamoval. Následne žalovaný vystavil opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde bol

opravený počiatočný stav meradla z hodnoty 21 m3 na hodnotu 12 m3 a rovnako konečný stav meradla
z hodnoty 21 m3 na hodnotu 12 m3. Výsledok potom predstavoval rozdiel medzi pôvodnou hodnotou
určenej spotreby plynu vo výške 627,47 Eur a novou hodnotou vo výške 623,61 Eur, t.j. preplatok vo
výške 4,63 Eur. Žalobca však reklamoval aj túto faktúru, a preto žalovaný pristúpil k prehodnoteniu
spotreby plynu podľa údajov z budúceho obdobia a spotrebu plynu prepočítanú podľa príslušného
typového diagramu vyúčtoval v opravnej faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V tejto faktúre
žalovaný opravil oproti faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX počiatočný stav meradla z

hodnoty 12 m3 na hodnotu 1 m3, pričom celková spotreba predstavovala 866 m3. Výsledok potom
predstavoval rozdiel medzi pôvodnou hodnotou určenej spotreby plynu vo výške 623,61 Eur a novou
hodnotou vo výške 413,69 Eur, t.j. preplatok vo výške 251,90 Eur. A práve tohto preplatku sa
žalobca celého domáhal. Žalovaný si však oproti novému preplatku vo výške 251,90 Eur započítal svoju
pohľadávku voči žalobcovi v celkovej výške 168,33 Eur z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
(172,96 Eur - 4,63 Eur = 168,33 Eur) a preplatok vo výške 83,57 Eur vrátil žalobcovi, čo medzi účastníkmi

nebolo sporné. Takýto spôsob výpočtu preplatku, príp. nedoplatku zo strany žalovaného je veľmi
zmätočný a nezrozumiteľný. Je veľmi obtiažne spotrebiteľovi vysvetliť, prečo mu po oprave faktúry, ktorá
vykazovala nedoplatok a nová faktúra vykazuje preplatok v značnej výške, nebol tento celý vyplatený,nakoľkomázato,žemupreplatokcelýpatrí.Popreskúmanípredmetnejfaktúryč.XXXXXXXXXXzodňa
XX.XX.XXXX dospel súd k záveru, že preplatok, ktorý bol žalobcovi vrátený vo výške 83,57 Eur, mu bol
vrátený v správnej výške. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi fakturovaná

suma 623,61 Eur (čo je suma bez DPH). K tomu je potrebné pripočítať 20% DPH, čo predstavuje sumu
124,72 Eur, celkovo teda hodnota spotreby plynu predstavovala sumu 748,33 Eur. Od tejto hodnoty
žalovanýodpočítalzálohyzaplatenéžalobcomvovýške580Eur.Výsledoktedapredstavovalnedoplatok
vo výške 168,33 Eur. Tento stav bol však nahradený novým, opraveným stavom (možno povedať, že na
pôvodný stav sa nebude prihliadať a tento akoby neexistoval), podľa ktorého hodnota spotreby plynu

žalobcom predstavovala sumu 413,69 Eur (bez DPH). K tomu bola pripočítaná 20% DPH, t.j. 82,74
Eur. Celkovo teda hodnota spotreby plynu predstavovala sumu 496,43 Eur. Žalobca však na zálohách
uhradil sumu 580 Eur. Jeho preplatok teda reálne predstavuje sumu 83,57 Eur (nie 251,90 Eur), t.j.
sumu, aká bola žalovaným žalobcovi vrátená. S poukazom na uvedené a po zistení, že účastníci si
navzájom plnili tak, ako mali, vzhliadol súd návrh žalobcu nedôvodným a tento v celom rozsahu zamietol.
Žalobca sa v konaní bránil aj tvrdeniami, že žalovaný mu neodôvodnene pripočítal spotrebu plynu, keď v

nasledujúcom období ako vyplýva aj z faktúry W. mal spotrebu 741 m3, pričom žalovaný mu zohľadnil
spotrebu vo výške 866 m3, čo považuje za podvod. Na tomto mieste žalovaný spoľahlivo vysvetlil,
prečo došlo k navýšeniu spotreby s poukazom na použitie typových diagramov uvedených v prílohe
č. 2 Prevádzkového poriadku. Je nutné dodať, že možnosť použitia typových diagramov v prípade, ak
meradlo odber plynu nezaznamenáva, vyplýva priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 76 ods. 2 zákona

č. 251/2012 Z. z. Žalovaný preto neporušil žiadnu svoju povinnosť, keď v prípade poruchy meradla (čo
je aj tento prípad) pre výpočet spotreby plynu využil typové diagramy. Čo sa týka správnosti samotného
výpočtu, žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by nesprávnosť výpočtu vyplývala, a preto
súd tieto jeho tvrdenia vyhodnotil ako účelové. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalovaný.
Náhradu trov konania si však neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu
prvej inštancie. Namietal nedodržanie rovnosti práva, keď žalobca zneužíva ustanovenie Obchodného

zákonníka na popretie skutočných faktov, vyžaduje hocijakú sumu, ktorú si vymyslí na účelové
vystavenie faktúry, prekrúca a kamufluje fakty, napr. stav na počítadle po uplynutí roka, keď už bolo
vymenené a ďalšie nezmyselné argumenty o DPH, grafoch v čase poruchy. Poukázal na to, že odmietol
zaplatiť za nezmyselne navýšenú spotrebu dovtedy, kým sa jeho reklamácia spravodlivo nevyrieši,
nakoľko bol a je stále presvedčený, že má pravdu. Uviedol, že reklamoval iba navýšenie spotreby, lebo

pri opatreniach, ktoré robil na zníženie spotreby, to proste nebolo možné. Podľa overenej skutočnosti
odobral len 741 m3 plynu a nie 1346 m3. Ďalej poukázal na to, že je to rozdiel 600 m3. Mal za to, že
ním spotrebovaný plyn mal zaplatené už po 6. splátkach, 5 splátok po 52,74 Eur už bola jeho úspora,
ktorú využíval žalobca. Dôvodil, že k poruche počítadla určite nemohlo prísť až po vykurovacom období,
lebo 23.04. bol stav 734 m3 a pri demontáži počítadla bola spotreba 737 m3. K zvýšeniu mohlo prísť

maximálne o nejakých 10 m3, keď plyn využíval už iba na varenie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že na základe zmluvy o dodávke zemného plynu zo dňa 22.11.1996 do 31.07.2013
dodával žalobcovi zemný plyn do odberného miesta R. T. XX. Žalobca od 01.08.2013 zmenil dodávateľa

zemného plynu. Dňa 21.06.2013 oznámil žalobca poruchu meradla, v dôsledku čoho J. dňa 27.06.2013
vymenila. Z dôvodu zmeny dodávateľa zemného plynu a z uvedeného dôvodu bola žalobcovi v krátkom
čase, dňa XX.XX.XXXX žalovaným vystavená vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX, ktorej výsledok
bol nedoplatok vo výške 172,96 Eur. Vyúčtovanie spotreby zemného plynu bolo vykonané na základe
dopočtu spotreby v zmysle § 76 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, a to použitím typových

diagramov dodávky, ak prevádzkovateľ distribučnej siete nemá k dispozícii údaje namerané určeným
meradlom. Suma nedoplatku faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola započítaná s opravnou
faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej výsledok bol preplatok vo výške 4.636 Eur.
Tým vznikol rozdiel vo výške 168,33 Eur. Uvedenú faktúru a výšku nedoplatku za spotrebu zemného
plynu žalobca reklamoval. Žalobca opätovne reklamoval uvedenú faktúru. J. na základe preverených

skutočností pristúpila k prehodnoteniu dopočtu spotreby a v období jún 2014 bola vykonaná ďalšia
kontrola už na novom meradle, a to spôsobom v zmysle bodu 11.1.7 písm. c/ Prevádzkového
poriadku. Uvedený výpočet spotreby bolo z uvedeného dôvodu možné vykonať iba na základe časového
odstupu. Na základe kontrolného merania bola spotreba plynu nižšia ako bola uvedená vo vyúčtovacejfaktúre, ktorú žalobca reklamoval. Celková pôvodná spotreba plynu 1346 m3, 14467 kWh bola opravená
na 866 m3, 9235 kWh. Následne bola dňa 23.07.2014 vystavená opravná faktúra č. XXXXXXXXXX,
ktorej výsledkom bol preplatok 251,90 Eur. V čase vykonania uvedenej kontroly spotreby zemného

plynu bol stav meradla 741 m3, čo bolo potvrdené aj z údajov vyúčtovacej faktúry od nového
dodávateľa zemného plynu, W., ktorú súdu predložil žalobca na pojednávaní dňa 29.10.2015. Na
základe uvedeného mal za to, že vždy vychádzal z reálnych stavov meradla, teda neprispôsoboval si
ich podľa tvrdenia žalobcu vo svoj prospech. Poukázal na to, že žalobca si na základe opravnej faktúry
č. XXXXXXXXXX za spotrebu zemného plynu neoprávnene započítal sumu vo výške 168,33 Eur, keď,

podľa tvrdenia žalobcu, žalovanému táto suma nepatrí a žiada ju vrátiť späť spolu s úrokom z omeškania
a rovnaké argumenty žalobca uvádza aj vo svojom odvolaní. Ďalej poukázal na to, že v zmysle bodu
5.10. Obchodných podmienok žalovaného pre odberateľov plynu a domácnosti konal správne, keď došlo
k započítaniu pohľadávky, čoho výsledok bol preplatok vo výške 83,57 Eur. Žalobcovi bol uvedený
preplatok dňa 25.07.2014 zaslaný peňažnou poštovou poukážkou na adresu bydliska, ktorú skutočnosť
žalobca nerozporuje. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nie je ochotný akceptovať postavenie účastníkov

na trhu, a rovnako, že nie je ochotný prijať argumenty o spôsobe výpočtu spotreby použitím typových
diagramov, tieto tvrdenia označil za nedôvodné. Za sporné označil tvrdenie žalobcu o jeho využívaní
plynu iba na varenie a s tým spojené tvrdenie o nízkej spotrebe, nakoľko sám žalobca na pojednávaní
dňa 29.10.2015 uviedol, že zemný plyn využíval okrem varenia aj na kúrenie, a to tým spôsobom, že si
ohrieval kovovú platňu na sporáku v kuchyni a tým vykuroval miestnosť.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 16.12.2015. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.

3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom závere, že preplatok žalobcu na
spotrebe zemného plynu za sporné obdobie reálne predstavoval sumu 83,57 Eur (nie 251,90 Eur), keď

celkovo hodnota spotreby plynu predstavovala sumu 496,43 Eur a žalobca na zálohách uhradil sumu
580 Eur a uvedený preplatok bol žalovaným žalobcovi vrátený. S poukazom na uvedené a po zistení,
že účastníci si navzájom plnili tak, ako mali, vzhliadol súd návrh žalobcu nedôvodným a tento v celom
rozsahu zamietol. Žalobca sa v konaní bránil aj tvrdeniami, že žalovaný mu neodôvodnene pripočítal
spotrebu plynu, keď v nasledujúcom období ako vyplýva aj z faktúry W. mal spotrebu 741 m3, pričom

žalovaný mu zohľadnil spotrebu vo výške 866 m3, čo považuje za podvod. Na tomto mieste žalovaný
spoľahlivo vysvetlil, prečo došlo k navýšeniu spotreby s poukazom na použitie typových diagramov
uvedených v prílohe č. 2 Prevádzkového poriadku. Je nutné dodať, že možnosť použitia typových
diagramov v prípade, ak meradlo odber plynu nezaznamenáva, vyplýva priamo zo zákona, a to z
ustanovenia § 76 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. Žalovaný preto neporušil žiadnu svoju povinnosť, keď v

prípade poruchy meradla (čo je aj tento prípad) pre výpočet spotreby plynu využil typové diagramy. Čo sa
týka správnosti samotného výpočtu, žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by nesprávnosť
výpočtu vyplývala, a preto súd tieto jeho tvrdenia vyhodnotil ako účelové.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj

odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie vykonal v danej veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy každý jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán mal za preukázané,a na vec aplikoval správny právne predpisy. Odvolacie námietky žalobcu, preto nemohli privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil v celom rozsahu.

9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP, nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).