Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/740/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609218481
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7609218481.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v exekučnej veci oprávneného: INKASO
Pohľadávok, spol. s r.o., Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpeného
advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti povinnému: X. P., S..
XX.X.XXXX, XXX XX F. XXX, o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom

Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad Lučenec, Jiráskova 12, Lučenec, pod EX 8188/2009, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.6.2016, č. k.
7Er/948/2009-28 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 17.3.2010 vydal na žiadosť súdneho exekútora poverenie na vykonanie
exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný
rozkaz vydaný Krajským súdom v Prešove dňa 5.10.1999, č.k. 3Zm/551/1999-6. Dňa 25.1.2016 doručil

súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením
§ 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou
zdôvodu,žejehoprávnypredchodca-spoločnosťTRANSINVEST,a.s.medzičasomzaniklaavzhľadom
na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný podľa žiadneho právneho predpisu platného v

SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky
vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od
neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného
konania. Ako dôkaz označil súdny spis Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3Zm/551/1999. Súd prvej
inštancie s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 6 a § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku uviedol, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a
nepredložil ani dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, podľa
§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m/ Exekučného poriadku a preto exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecipodľa §365ods.1písm.d), h), e)Civilnéhosporovéhoporiadkuatotorozhodnutiesúduozastaveníexekúcieniejepodľaoprávnenéhokonformnésústavou.Oprávnený
v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom
indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom

vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST,
a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde,
ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania
neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať
právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a

preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom
konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis,
v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom
zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015
(a platný aj v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný

vzťah s povinným a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku,
o ktorej už aj bolo vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné
budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Za daného právneho stavu
mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného
oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť,

že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,
pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Na
potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť oprávneným označené
podklady - spis základného konania. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu

uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v §
243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná,
no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015
nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní
o doplnenom návrhu oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku

v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako
právnom štáte s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli
na základe skoršej právnej úpravy, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého
subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so
splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.

Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu na len základe toho, že právny
predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že
predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa
núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné,
že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude

od neho v budúcnosti (aj po uplynutí mnohých rokov od skončenia základného konania) požadovať
splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. V čase vystavenia zmenky neexistovala v
Slovenskej republike právna úprava definujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, nakoľko piata hlava s
názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zavedená
s účinnosťou od 1.4.2004, ďalej zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa

14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale
ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento
inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006. V danom čase nebola povinnosť majiteľa
zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným,
ani preukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.

Oprávnený s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáha zmeny odvolaním napadnutého
rozhodnutia, žiada odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil
dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto
ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto

odvolacie konanie do toho času preruší.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa úplne stotožňuje s názorom
oprávneného vyjadreným v podanom odvolaní.5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 3.10.2016.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380
C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, vydaný Krajským súdom v Prešove

dňa 5.10.1999, č.k. 3Zm/551/1999-6. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 17.3.2010.
S poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený
Exekučný poriadok.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na: neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s

dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Vpredmetnomkonanísavymáhaplnenienazákladezmenkovéhoplatobnéhorozkazuvydanéhona
podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil
oprávnenému podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť,
podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.16. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinnou, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Zm/551/1999.

17. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však
exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

18. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si
zmenkový spis Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Zm/551/1999.

19. Oprávnený a povinný boli účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod
sp.zn. 3Zm/551/1999, z toho dôvodu je im známy obsah spisu a odvolací súd preto za účelom
vykonania dôkazu - oboznámenia spisu nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods.

3 Exekučného poriadku a contrario).

20. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom pripojeného zmenkového spisu a uviedol, že predmetom
tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom, ktorým je Zmenkový
platobný rozkaz č. 3 Zm 551/99-6 zo dňa 5.10.1999. Týmto súd uložil odporcovi, aby do 3 dní od

doručenia zaplatil zmenkovú sumu 2.500,- Sk so 6 % úrokom od 11.1.1997 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a trovy konania 1.300,- Sk na účet právneho zástupcu
navrhovateľa GLOBNET, s.r.o., Kríková 4, 821 07 Bratislava, IČO: 35 728 051. Uvedený zmenkový
platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.1999.

21. Odvolací súd z obsahu zmenky zistil tento skutkový stav - navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku
predložil zmenku vystavenú odporom dňa 25.11.1996 s nasledovnými údajmi: označenie jedná sa o
zmenku bez protestu, meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu, miesto vystavenia v
Spišskej Novej Vsi, dátum vystavenia 25.11.1996, zmenková suma 2.500,- Sk. Vyhlásenie vystaviteľa:
dňa 11.1.1997 zaplatím za túto zmenku remitentovi - spoločnosti TRANSINVEST, a.s., so sídlom

v Bratislave, ul. Panská č. 33 sumu 2.500,- Sk. Splatné: Bratislava, pobočka Slovenskej sporiteľne,
Suché Mýto 6. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na
navrhovateľa TRANSINVEST, a.s., so sídlom v Bratislave, Panská č. 33, IČO: 31 631 053. Exekučným
titulom je Zmenkový platobný rozkaz č. 3 Zm 551/99-6, ktorý vydal Krajský súd v Prešove a ktorý
nadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa16.11.1999.Oprávnený preukázal,ženaňhoprešloprávo

z exekučného titulu podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi pôvodným oprávneným -
TRANSINVEST, a.s., a oprávneným INKASO Pohľadávok, spol. s r.o..

22.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodol zmenkový
súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to

výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,
preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,
že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol

vymáhanýnárok,t.j.vkonaníneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho
dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon
ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4) je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení

exekúcie vecne správne.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).