Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113230615
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113230615.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti o maloleté deti A., O. nar.
XX. XX. XXXX a T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti matky O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., T.
XX, zastúpenej JUDr. Petrom Bacíkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Bacíková a spol.,
Banská Bystrica, Skuteckého 12, a otca K.. O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. - V. nad H., V. XXX/XX,

v konaní o návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/363/2013-152 z 13. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým matke zakázal vycestovať s maloletými deťmi mimo
územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca alebo súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo veci samej prvým výrokom zamietol návrh otca na zmenu výchovného prostredia,

ktorým žiadal zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a uložiť matke povinnosť prispievať
na ich výživu po 100 € mesačne na každé zvlášť s tým, že matka sa môže stýkať s maloletými deťmi
neobmedzene.
V druhom výroku súd zakázal matke vycestovať s maloletými deťmi bez súhlasu otca alebo súdu mimo
územia Slovenskej republiky; rozhodol tak bez návrhu účastníkov (ex offo) s odôvodnením, že súdu je
dlhodobo známy záujem matky vycestovať spolu s maloletými deťmi za svojím partnerom do zahraničia,

na čo doposiaľ nemá súhlas otca ani súdu.

Proti rozsudku okresného súdu do druhého výroku o zákaze vycestovať s maloletými deťmi mimo
územia Slovenskej republiky sa včas odvolala matka a žiadala ho zrušiť. Poukázala na to, že súd svoje
rozhodnutie v tomto výroku odôvodnil na štyroch riadkoch. Rozhodnutie v tejto časti hrubo zasahuje do
jej základných práv ako aj základných práv jej maloletých detí. Poprela, že by sa chcela vysťahovať

s dcérami do T. protiprávne. Opakovane sa vo svojich podaniach ako aj vo veci samej aj na súdnom
pojednávaní domáha súhlasu otca alebo súhlasu súdu. Toto výslovne uviedla aj vo svojom vyjadrení
k návrhu otca zo dňa 29. 01. 2014, kde konštatuje: „v prípade, že otec odmietne súhlasiť s tým, aby
som sa s našimi deťmi vysťahovala do T., budem iniciovať súdne konanie, v ktorom súd rozhodne
o riešení situácie v dôsledku nezhody rodičov o zásadnej veci podľa § 35 Zákona o rodine“. Tento
postoj prezentovala aj na pojednávaní dňa 13. 03. 2014. Dňa 26. 03. 2014 požiadala otca o uzavretie

rodičovskej dohody, na základe ktorej by boli deti oprávnené vysťahovať sa do T. a zároveň by boli
dojednanépravidlástretávaniasadetísotcom.Keďžeotectútodohoduodmietol,07.04.2014podalana
Okresnom súde Banská Bystrica návrh na rozhodnutie súdu v dôsledku nezhody rodičov o podstatných
veciach, súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností podľa § 35 Zákona o rodine. Konanie je
vedené pod sp. zn. 31P/117/2014. Zdôraznila, že podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd
môže rozhodnúť o „vysťahovaní“ a nie o „vycestovaní“, v čom vidí základnú chybu rozhodnutia, pretože

si nevie predstaviť, akým spôsobom súd mimo trestného konania môže zakázať občanom Slovenskej
republiky vycestovať do zahraničia a zabrániť voľnému pohybu osôb v rámci Európskej únie. Vo výrokusúdu nie je žiadna reštrikcia vo vzťahu k dĺžke, povahe alebo účelu vycestovania. Z takto formulovaného
výroku de facto vyplýva, že deti by eventuálne mohli ísť na školský výlet do zahraničia na neobmedzenú
dobu v sprievode učiteľského sprievodu, avšak s ňou ako s matkou nemôžu ísť na jeden deň, napr. do

ZOO vo Viedni, alebo na dlhodobo plánovanú letnú dovolenku do T.. Dovolenka v zahraničí so starými
rodičmi však zrejme vzhľadom na výrok súdu problémom nebude. Poukázala na článok 23 ods. 1 až
3 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázala na to, že nepozná právny predpis, ktorý by súdu v konaní o
maloletých deťoch umožňoval zákaz matke detí spoločne s deťmi vycestovať (nie vysťahovať) mimo
územia Slovenskej republiky v rozsahu, ktorý nie je v rozhodnutí súdu nijakým konkrétnym spôsobom

vymedzený. Pokiaľ takýto predpis je súdu známy, mal byť uvedený v odôvodnení rozhodnutia. Takto
je výrok súdu vo vzťahu k jeho odôvodneniu nepreskúmateľný a ako taký aj nezákonný. Súd prekročil
svoje právomoci, keď rozhodol výrokom, ktorý nemá oporu v zákone a to aj vzhľadom na článok 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky. Okrem toho súd rozhodol nad rámec podaného návrhu, ktorým sa otec
detí domáhal zmeny výchovného prostredia a nie zákazu jeho vycestovania s deťmi do zahraničia. Preto
žiadala, aby krajský súd potvrdil prvý výrok rozhodnutia a druhý výrok zrušil.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletých detí. Poukázal na správnosť súdneho rozhodnutia a na
dostatočne zistený stav; zdôraznil rozpornosť tvrdení matky, keď na jednej strane kritizuje súd za jeho
nesprávne rozhodnutie a na druhej strane priznáva svoj zámer vycestovať a v osobitnom konaní žiada
súd o súhlas s vycestovaním, čím žiada o vydanie rovnakého súdneho výroku. Odvoláva sa na ústavné

články, ale jej slobody obmedzujú práva a slobody iných. Matka sa pred ním aj pred svojimi príbuznými
vyjadrila,žepojejpresťahovaníonuždetineuvidí.Rovnakosavyjadrilajjejmanžel.Matkasúdsústavne
zavádza a klame, nerešpektuje rozhodnutia súdu, niekoľkokrát musel žiadať o súdny výkon rozhodnutia.
Opakovane sa stalo, že matka neumožnila stretnutia aj dovolenky detí s otcom, a to aj v zahraničí.
Nesúhlasil s tvrdením, že súd nemôže v konaní o deťoch rozhodnúť aj nad rámec podaného návrhu a

nesúhlasil s dôvodmi, ktoré matka uviedla vo svojom odvolaní.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky potvrdil skutočnosť, že mu je dlhodobo známy
zámer matky presťahovať sa spolu s maloletými deťmi na územie T. republiky. Podľa vedomostí úradu
si je matka vedomá toho, že potrebuje súhlas otca maloletých detí alebo súdu. Dňa 07. 04. 2014

matka skutočne podala návrh na Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 31P/117/2014, ktorým žiada
súd o udelenie súhlasu s vysťahovaním sa maloletých detí na územie T. republiky. Matka nijakým
spôsobom nepreukázala vôľu protiprávne vycestovať s maloletými deťmi do zahraničia a styku otca s
maloletými deťmi nebráni. Maloleté deti v súčasnosti navštevujú 5. a 2. ročník základnej školy, venujú
sa mimoškolským aktivitám a krúžkom, s ktorými môžu byť spojené výlety mimo územia Slovenskej

republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník doporučil rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým súd návrh otca zamietol, potvrdiť a výrok súdu o zákaze matky vycestovať s maloletými
deťmi mimo územia Slovenskej republiky bez súhlasu otca alebo súdu, zrušiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a v zmysle § 221 ods.
2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle platnej právnej úpravy odňatie možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu,
ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť

o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom
uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Odňatím možnosti konať pred
súdom je nielen procesný postup súdu, ale jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť svoje práva. Vada konania, vymedzená v predmetnom ustanovení, je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 09.
12. 1994, séria A, č. 303-A), a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. 05. 2004 sp. zn. I.ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku
súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O. s. p.; dbá aj

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia §
157 ods. 2 O. s. p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia

súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa
účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred okresným súdom v
prejednávanej veci. Odvolanie matky je dôvodné.

Matka sa skutočne domáha udelenia súhlasu súdu na vysťahovanie s maloletými deťmi, čo svedčí

o tom, že má záujem sa vysťahovať, ale nie protiprávne; v konaní prebiehajúcom na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 31P/117/2014 dňa 21. 05. 2014 prebehlo pojednávanie, ktoré bolo
odročené a vo veci ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodnuté nebolo. Okresný súd v konaní
sp. zn. 32P/363/2013 zakázal matke vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky
bez súhlasu otca alebo súdu s tým, že svoje rozhodnutie v podstate nijako neodôvodnil. Absencia

odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozsudku v tejto časti. Matke ako odvolateľke tým
bola odňatá možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a právne argumentovať proti záverom
rozsudku okresného súdu v tomto smere. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku okresného súdu
v odvolaním napadnutej časti bolo dôvodom pre zrušenie rozsudku v tejto časti a vrátenie veci na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.