Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/469/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115229966
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115229966.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci žalobcu:
FINANC PARTNERS s.r.o. so sídlom Jesenského 230/7, Partizánske, IČO 36 783 323, zastúpeného
JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanej: X. M.,
S.. X.X.XXXX, M. F. D. XXXX/XX, Ž., zastúpená JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom Horný
val 9/19, Žilina, o zaplatenie 3.435,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 3.435,- eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.435,- eur
od 10.9.2015 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že 7.4.2010 bola medzi žalobcom ako

veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere XXX/XXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru 4.700,- eur a záväzok žalovanej splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 145,- eur v počte splátok 120. Pohľadávky zo zmluvy o úvere boli zabezpečené záložným
právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného práv k nehnuteľnostiam z 7.4.2010 a a to
nehnuteľnostiam v kat. ú. Žilina zapísaným na LV 515. Na základe žaloby žalovanej Okresný súd v
Žiline rozsudkom č.k. 2C/93/2013-92 zo dňa 24.11.2014 rozhodol tak, že určil, že zmluva o úvere č.

19/2010 z 7.4.2010 je neplatná. Žalobca eviduje z titulu zmluvy o úvere úhradu sumy 1.265,- eur, pričom
poskytol žalovanej úver 4.700,- eur. Poukázal na ustanovenia § 451, § 456 a § 457 OZ s tým, že je
povinnosťou žalovanej vrátiť žalobcovi sumu 3.435,- eur. Žalovanú vyzval dňa 20.8.2015 na úhradu
žalovanej sumy, poskytol je 15 dňovú lehotu, avšak žalovaná na výzvu žiadnym spôsobom nereagovala.
Výzvu prevzala 25.8.2015, 15 dňová lehota na úhradu uplynula 9.9.2015 a od 10.9.2015 si žalobca
uplatnil úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3.435,- eur do zaplatenia.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala túto zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 2C/93/2013 bola úverová zmluva č. 419/2010 z 7.4.2010
uzatvorená medzi stranami konania určená za neplatnú. Jedná sa o právny titul, z ktorého si žalobca
uplatňuje zaplatenie danej sumy. Ide pritom o absolútnu neplatnosť a úverová zmluva bola zrušená
právoplatným rozsudkom o určení jej neplatnosti od počiatku, t.j. hľadí sa na ňu ako keby neexistovala.

Strany si preto plnili z neexistujúceho, neplatného právneho úkonu, preto na obidvoch stranách došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v 2 ročnej
lehote, ktorá začala plynúť v deň prevzatia plnenia z neplatného právneho úkonu. Žalovaná podala
námietku premlčania nároku žalobcu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa mohlo vykonať
prvý raz po tom, čo došlo k plneniu z predmetnej neplatnej úverovej zmluvy. Žalobca podľa úverovej
zmluvy poskytol žalovanej úver 4.700,- eur 7.4.2010. Premlčacia doba na vrátenie týchto finančných

prostriedkov začala plynúť 8.4.2010 a uplynula 8.4.2012. Žaloba bola podaná 13.10.2015, teda po
márnom uplynutí premlčacej doby.3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej doručil súdu dňa 28.10.2016 svoje vyjadrenie. Uviedol, že žalovaná
žiadnym spôsobom nespochybnila svoj záväzok voči žalobcovi v sume 3.435,- eur. Poukázal na

judikatúru Najvyššieho súdu SR s tým, že je nepochybné, že okamih, kedy odpadol právny dôvod už
poskytnutého plnenia, môže v tomto prípade byť totožný jedine s dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu v Žiline. Právny názor žalovanej, keď okamih začiatku plynutia premlčacej
lehoty viaže na deň uzatvorenia zmluvy o úvere, je právne neudržateľný z dôvodu, že popiera základné
princípy fungovania právneho štátu, ktorý je okrem iného založený na princípe právnej istoty. V prípade

žalovanou prijatého záveru by v právnych vzťahoch založených nielen zmluvou o úvere, ale aj inými
druhmi zmlúv, vznikla absurdná situácia, kedy by veritelia boli nútení podávať preventívne žaloby o
zaplatenie pohľadávok, nakoľko je možné v budúcnosti očakávať podanie žaloby zo strany dlžníka
o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Rozsudok má konštitutívny charakter, ktorým sa
konštituujú nové práva a povinnosti, t.j. aj povinnosť žalovanej vrátiť prijaté plnenie podľa § 457
OZ. Objektívna a subjektívna premlčacia doba na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikla

žalovanej na základe určenia, že zmluva o úvere je neplatná, začala plynúť dňom právoplatnosti
rozsudku, t.j. v apríli 2015. Návrh na zaplatenie 3.435,- eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia podal žalobca 9.10.2015, preto nemôže ísť o premlčanie jeho nároku z titulu bezdôvodného
obohatenia. V zmysle § 112 OZ je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či nedošlo podaním žaloby o
neplatnosť zmluvy o úvere zo strany žalovanej k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Ďalej poukázal

na ustanovenie § 3 OZ. Žalovaná iniciovala konanie o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ide o jej
základné právo, avšak z hľadiska právnej istoty ako jedného zo základných princípov práva je potrebné,
aj keď žalobca nezdieľa názor žalovanej o premlčaní nároku žalobcu, posúdiť rovnako aj na tento
prípad žalovanou vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú, nielen preto, že nárok žalobcu nie je
premlčaný, ale aj preto, že ak by jeho nárok premlčaný bol, tak je takto uplatnená námietka premlčania

nedôvodná pre rozpor s dobrými mravmi.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami a to rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 2C 93/2013-92 zo dňa 24.11.2014,
zmluvou o úvere č. 419/2010 zo dňa 7.4.2010, splátkovým kalendárom ako i celým spisovým materiálom

a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 7.4.2010 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere, predmetom ktorej
bol záväzok veriteľa poskytnúť na základe písomnej žiadosti dlžníka tomuto úver vo výške istiny 4.700,-
eur s ročným úrokom vo výške 36,372 %. Zároveň dohodli spôsob splácania predmetného úveru.

Žalovanáakodlžníksazaviazalasplatiťveriteľomposkytnutýúverzapodmienokaspôsobomuvedeným
v zmluve podľa splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť znenia zmluvy.

6.Rozsudkomč.k.2C/93/103-92zodňa24.11.2014OkresnýsúdvŽilineožalobenavrhovateľkyX.M.(v
tomtokonanížalovaná)protiodporcoviFINANCPARTNERSs.r.o.Partizánske(vtomtokonanížalobcao

neplatnosť zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva rozhodol tak, že určil, že zmluva o úvere
č. 419/2010 z 7.4.2010 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná. Ďalej určil, že zmluva
o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom 7.4.2010 je neplatná. Návrh
navrhovateľky o zaplatenie primeraného finačného zadosťučinenia vo výške 3.300, eur súd zamietol.
Zároveň rozhodol o trovách konania. Rozsudok vo výroku I. nadobudol právoplatnosť 28.4.2015.

7.Napojednávaníprávnyzástupcažalobcuzotrvalnapodanejžalobe.Uviedol,žeztitulubezdôvodného
obohatenia, nakoľko žalovaná žalobcovi z titulu zmluvy o úvere zaplatila celkom sumu vo výške 1.265,-
eur, je povinná vrátiť rozdiel medzi istinou poskytnutého úveru a sumou zaplatenou z titulu zmluvy o
úvere a to vo výške žalovanej istiny. Nad rámec doterajších vyjadrení uviedol, že žalovaná podala žalobu

o určenie neplatnosti zmluvy o úvere dňa 19.3.2013. Žalobca sa však o podanej žalobe nedozvedel, ani
nemohol dozvedieť v deň jej podania, ale dozvedel sa o jej obsahu až dňom doručenia na vyjadrenie,
čo nastalo dňa 9.4.2013. Podľa názoru žalobcu nie je možné prijať záver a vyjadrenie žalovanej o
tom, že žalovaná istina je premlčaná, resp. podlieha premlčaniu, nakoľko žalobca v tomto prípade ani
len nemohol podať v objektívnej trojročnej premlčacej lehote žalobu o zaplatenie zostatku pohľadávky,

nakoľko nemohol, ani nemal vedomosť o podanej žalobe. So zreteľom na uvedené skutočnosti mal za
to, že nárok žalobcu je dôvodný a navrhol, aby súd rozhodol v zmysle petitu.8. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na podanej námietke premlčania, predmetná
zmluva o úvere bola zrušená z dôvodu jej rozporu s predpismi na ochranu spotrebiteľa a jednalo sa teda
o absolútnu neplatnosť. Predmetná zmluva o úvere bola zrušená od počiatku, to znamená, že sa hľadí

na ňu ako keby neexistovala. Nejde tu o právny dôvod, ktorý odpadol právoplatným rozsudkom súdu,
ale jedná sa o situáciu, kedy právny dôvod vôbec neexistoval, a keďže k plneniu z takéhoto neplatného
právneho úkonu došlo 7.4.2010, kedy podľa citovanej úverovej zmluvy mal žalobca žalovanej poskytnúť
úver vo výške 4.700,- eur, tak začala premlčacia doba z titulu bezdôvodného obohatenia plynúť dňom
nasledujúcim to znamená 8.4.2010 a uplynula dňa 8.4.2012. Je bezpredmetné v akej lehote podala

žalovaná žalobu o určenie platnosti danej zmluvy a takéto uplatnenie námietky premlčania nie je ani v
rozpore s dobrými mravmi z toho dôvodu, že žalobca ako veriteľ poskytujúci pôžičky, spotrebné úvery
ponúkol návrh danej zmluvy o úvere dlžníčke a mal postupovať s odbornou starostlivosťou. A keďže
samotnýveriteľvtomtokonanížalobcanedodržalvšetkyzákonnépodmienkynariadnesplateniezmluvy
o úvere, tak je správne a súladné, aby znášal aj túto škodu, ktorá mu vznikne z titulu uplatnenia námietky
premlčania. Žiadala, aby súd v plnom rozsahu žalobu zamietol.

9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
10. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12.Podľa§ 101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
14. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere č. 419/2010 zo dňa 7.4.2010

uzavretá medzi stranami bola rozhodnutím súdu právoplatne určená za neplatnú a to v súlade s
ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum)
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon
tak, ako keby nebol nikdy urobený. Žalobca si od žalovanej uplatňoval rozdiel medzi poskytnutou výškou
úveru a zaplatenou časťou a to titulom bezdôvodného obohatenia.

17. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v konaní vzniesla kvalifikovanú námietku premlčania, súd
dokazovanie prednostne zameral na skúmanie zachovania a plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie
predmetného nároku v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo vyššie
konštatované, na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí, ako keby nebol nikdy urobený. Ak teda došlo

dňa 7.4.2010 k plneniu zo strany žalobcu poskytnutím úveru žalovanej na základe takéhoto absolútne
neplatného právneho úkonu, došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu a to v
okamihu, keď obohatený prijal plnenie, hoci na to nebol žiadny právny dôvod. Občiansky zákonník pri
premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia upravuje kombinované premlčacie lehoty a to
subjektívnu a objektívnu. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci

deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkon došlo k bezdôvodnému obohateniu a
kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je
rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohateniu skutočne došlo. V prípade absolútne
neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie získané z toho úkonu vzniká od samého vznikuprávneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho
úkonu. Subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej. Nakoľko od 7.4.2010 uplynula trojročná objektívna
premlčacia lehota dňom 6.4.2013 a žaloba žalobcu bola podaná na súd 13.10.2015, súd konštatuje,

že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu voči žalovanej z absolútne neplatnej úverovej
zmluvy je premlčané.

18. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,

ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik
nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané
právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká, iba sa
oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe
nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník

môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie
námietku nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že
jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Na premlčanie
súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

19. Súd vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní namietal, že vznesená námietka premlčania zo strany
žalovanej nie je v súlade s dobrými mravmi, zaoberal sa uvedenou skutočnosťou a okolnosťami, za
ktorých bola námietka premlčania vznesená.

20. Všeobecný výklad aplikácie ust. § 3 OZ v súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania vyslovil NS
ČR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 33 Odo 561/2006 zo dňa 31.10.2007, ktorý je možné aplikovať aj na
danú vec, nakoľko právne úpravy v SR a ČR sú v tomto smere totožné a v ktorom uviedol : ... „Nielen
pre účely výkladu ust. §3 ods. 1 OZ sa dobrými mravmi rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické

tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto
normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo
inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným
vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by však výkon práva namietať
premlčanie uplatneného nároku bol iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho

vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by pre neho
zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, išlo by síce o výkon práva, ktorý je
formálnesozákonomvsúlade,avšakišlobyovýrazzneužitiatohtosubjektívnehopráva(označovaného
rovnako ako šikana ) na úkor druhého účastníka a teda výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konanie
vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z

okolnosti a dôvodu, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, ale len z okolností, za
ktorých by bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti musia byť naplnené v
natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým
je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.“

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, čo je zmyslom a účelom právnej úpravy premlčania v
občiansko právnych vzťahoch. Premlčanie má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou
premlčaniauplatnilsvojeprávovstanovenýchlehotáchnapríslušnýchorgánochaabytakdonekonečna
neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom inštitútu premlčania je teda zvýšenie
istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Námietka premlčania

zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie, že uplatnenie tejto námietky je výrazom
zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za
tejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v
porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatneného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas
neuplatnil, čo bolo naplnené aj v predmetnej veci.

22. V konaní nebolo zistené, že by žalovaná zavinila, že sa právo žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčalo. Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2C/93/2013-92 zo dňa 24.11.2014
vyplýva, že sám žalobca uviedol (v danom konaní žalovaný), že žalobkyňa uhradila len 8 riadnychsplátok úveru, 9. splátku splatnú 7.1.2011 uhradila len čiastočne a ďalej úver nesplácala. Pokiaľ žalobca
vychádzal z platnosti úverovej zmluvy, súd poukazuje na to, že od januára 2011 do podania žaloby o
neplatnosť zmluvy o úvere žalovanou neurobil žiaden úkon smerujúci k tomu, aby sa domohol svojej

pohľadávky, či už vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a následnou žalobou na jeho zaplatenie,
príp. žalobou na zaplatenie splatných splátok. V rámci takéhoto konania by súd ako prejudiciálnu otázku
skúmal platnosť úverovej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný v tomto smere nekonal, t.j. nepodal žalobu
na plnenie a žalovaná sa domohla určenia neplatnosti úverovej zmluvy, nemôže byť považované za jej
konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca tak sám svojou nečinnosťou zavinil, že sa jeho právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo.

23. Súd preto nepovažoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej ako uplatnenú v rozpore
s dobrými mravmi a žalobu žalobcu z uvedených dôvodov celom rozsahu zamietol.

24 O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný úspech,

preto má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).