Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/864/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513234233
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513234233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská
správcovská spoločnosť, s. r. o., Bratislava, Rusovská cesta č. 36, IČO: 36 838 209, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bratislava, Bajkalská č. 13, IČO: 36 860 662, za
ktorú koná JUDr. Marián Kurhajec, proti žalovanému: P. C. narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom B., B.
č. XXXX/XX, zastúpený P. C., bytom B., B. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy XXX,XX €, s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 20. júna 2014, č.k. 39 C
469/2013-92, v znení opravného uznesenia zo dňa 30. júla 2014, č.k. 39 C 469/2013-100, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 20. júna 2014, č.k. 39 C
469/2013-92, v znení opravného uznesenia zo dňa 30. júla 2014, č.k. 39
C 469/2013-100,

vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 85,95 €, nahradiť
žalobcovitrovykonanianaúčetprávnehozástupcužalobcuvsume16,50€zazaplatenýsúdnypoplatok,
v sume 88,15 € ako trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

vo výroku, ktorým súd zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 8. januára
2014, č.k. 39 C 469/2013-62, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
odpor v sume 56,50 €, tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor v sume
16,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 20. júna 2014,

č.k. 39 C 469/2013-92, v znení opravného uznesenia zo dňa 30. júla 2014, č.k. 39
C 469/2013-100,
vo výroku, ktorým súd konanie vo zvyšku zastavil,
vo výroku, ktorým súd vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 33,30 € prostredníctvom príslušného
daňového úradu,

o d m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súdu Bratislava V. rozsudkom zo dňa 20.6.2014, č.k. 39 C 469/2013-92, I.
uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi(predzmenounázvuPetržalskásprávcovskáspoločnosť,s.r.o.) istinu v sume 85,95 €, na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v
sume 16,50 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a v sume 88,15 € pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; II. vo zvyšku konanie

zastavil; III. žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 33,30 € prostredníctvom príslušného daňového úradu
po právoplatnosti rozsudku; IV. zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 8.1.2014, č.k.
39 C 469/2013-62, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor
v sume 56,50 € tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor v sume
16,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2. Opravným uznesením zo dňa 30.7.2014, č.k. 39 C 469/2013-100, postupom podľa ustanovenia
§ 164 O.s.p. súd prvej inštancie opravil rozsudok označený vyššie v úvodnej časti, v adrese trvalého
bydliska žalovaného a jeho zástupcu, tak, že adresa správne znie: B. XXXX/XX, XXX XX B..

2.1. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca ako správca bytového domu v B., B. č. XX, XX, súpisné
č. XXXX, na základe zmluvy o výkone správy účinnej od 1.1.2008, sa v predmetnej právnej veci žalobou

podanou dňa 3.10.2013 domáhal zaplatenia istiny v sume 943,77 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 155,24 € od 16.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 155,24 € od 16.7.2013 do
zaplatenia, zo sumy 202,92 € od 16.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 202,92 € od 16.9.2013 do zaplatenia,
zo sumy 227,45 € od 16.6.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, na tom skutkovom základe,
že žalovaný ako výlučný vlastník bytu č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné č. XXXX na

B. č. XX v B. si neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV. ods. 2 zmluvy o výkone správy platiť
mesačne platby do fondu prevádzky a do fondu údržby a opráv splatných do 15.
dňa predchádzajúceho mesiaca vopred podľa mesačných zálohových predpisov platných od 1.9.2010,
1.12.2010, 1.1.2011, 1.9.2011, 1.1.2012, 1.2.2012, 1.9.2012. Do fondu opráv za obdobie od októbra
2010 do septembra 2013 bol povinný zaplatiť celkom sumu 2.497,44 €, zaplatil sumu 2.699,50 €; na

fonde opráv vykazoval preplatok v sume 202,06 €. Do fondu služieb za uvedené obdobie mal žalovaný
uhradiť (vrátane nedoplatkov na vyúčtovaniach za služby za rok 2011 a 2012) celkom sumu 6.228,89 €,
avšak uhradil len sumu 4.863,50 €, keď mal súčasne preplatok na vyúčtovaní za služby za rok 2010 v
sume 219,56 €; za uvedené obdobie teda vykazuje na fonde služieb nedoplatok v sume 1.145,83 € (-
6.228,89 € + 5.083,06 €). Pohľadávka žalobcu sa rovná nedoplatku žalovaného na platbách do fondu

opráv a fondu služieb za dané obdobie a predstavuje sume 943,77 € (1.145,83 € - 202,56 €). Preplatok
na fonde opráv v sume 202,06 €, úhrady žalovaného vykonané počas daného obdobia vo fonde služieb
(4.863,50 €), preplatok na vyúčtovaní za služby za rok 2010 v sume 219,56 € žalobca započítal na
úhradu najstarších splátok do fondu služieb, teda úhradu platieb v mesiacoch jún 2010 až máj 2013 a
na čiastočnú úhradu nedoplatkov na vyúčtovaní služieb za rok 2012 v sume 148,37 €. Nadväzne na to

tak zostali neuhradené platby žalovaného vo fonde služieb v mesiacoch jún 2013 až september 2013 v
sume 716,32 €, časť vyúčtovania za služby za rok 2012 v sume 227,45 € (spolu 943,77 €).
2.2. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz dňa 22.11.2013, č.k. 26 Ro
3674/2013-55, proti ktorému podal včas odpor žalovaný dôvodiac, že žalobca nevedie riadnu evidenciu
úhrad vlastníkov bytov do fondu opráv ani do fondu služieb a navyše s finančnými

prostriedkami vlastníkov v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. svojvoľne manipuluje. Podľa vlastného
prehľadu za obdobie od 1.1.2010 do 30.9.2013 mal preplatky na platbách, ktoré mu ale žalobca od roku
2008 neoprávnene zadržiaval a uvádzal, že má nedoplatky. Na jeho výzvy odstrániť rozdiely žalobca
nereagoval a nemal záujem o vysporiadanie rozdielov mimosúdnou cestou.
2.3. Súd prvej inštancie následne konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, jeho zástupcu, keď sa na

pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili a napriek poučeniu súdu žiadne dôkazy
preukazujúce tvrdenia v odpore nepredložili (§ 101 ods. 2, § 120 ods. 4 O.s.p.).
2.4. Pred začatím pojednávania vo veci samej žalobca vzal späť žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 857,82 € spolu s úrokmi z omeškania z dôvodu, že žalovaný dlh v uvedenej časti istiny viacerými
platbami uhradil [1.10.2013 (FS) v sume 733,98 €, (FO) v sume 123,84 €]. Návrh na vydanie

platobného rozkazu žalobca doručil súdu dňa 3.10.2013, po čiastočnej úhrade dlhu v sume 857,82 €, a
teda v tejto časti návrh žalobcu nebol dôvodne podaný. Súd prvej inštancie konanie v uvedenom rozsahu
(výrokom rozsudku v poradí druhým) zastavil postupom podľa ustanovenia § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p. aj
bez vyjadrenia žalovaného. Žalobca trval na žalobe už len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 85,95
€ žalovaným; žiadal náhradu trov konania.

2.5. Nadväzne na skutočnosti uvedené v bode 2.4. súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 11
ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
platnom znení (výrokom v poradí tretím) vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 33,30 €. Žalobca zaplatil
súdny poplatok v sume 56,50 € dňa 24.10.2013, po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala žalobcovipovinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 € rovnajúcej sa minimálnej sadzbe súdneho poplatku,
od rozdielu odrátal sumu 6,70 €, o ktorú krátil vrátený súdny poplatok (56,50 € - 16,50 € = 40,-- € - 6,70
€ = 33,30 €) s dôrazom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo

veci samej. Keďže žalovaný poplatok za podaný odpor nezaplatil, výrokom rozsudku v poradí štvrtým
uznesenie zo dňa 8.1.2014, č.k. 39 C 469/2013-62, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za podaný odpor v sume 56,50 €, zmenil a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť poplatok za
podaný odpor v sume 16,50 € (§ 11 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch).
2.6. V rozsahu zvyšnej časti, týkajúce sa zaplatenia sumy 85,95 €, súd prvej inštancie dôvodil

ustanovením § 10 ods. l, § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Vykonaným dokazovaním zostalo
preukázané, že žalovaný si riadne neplnil svoje povinnosti vlastníka bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z.,
žalobcanárokdodôvoduavýškypreukázallistinnýmidôkazminachádzajúcimisavspise,predovšetkým
sumárnou analýzou platieb preukazujúcou spôsob povinných úhrad žalovaným, a teda je jeho nárok v
uvedenom rozsahu dôvodný.
2.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2, § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §

149 ods. l O.s.p. Žalobca zavinil, že sa konanie muselo sčasti zastaviť a žalovanému vzniklo
právo na náhradu trov konania, ktoré síce uplatnil, ale nepreukázal, a tak z tohto dôvodu žalovanému
v časti týkajúcej sa späťvzatia žaloby náhradu trov konania nepriznal. V časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 85,95 € bol žalobca úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 88,15 €, ktorých

výšku, dôvodnosť, spôsob výpočtu, súčasne odôvodnil.

3.1. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný v zmysle ustanovenia §
221 ods. l písm. b/, d/, f/, h/ O.s.p., pretože súd prvej inštancie nevykonal všetky potrebné dôkazy
pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, jednostranne vykonané dokazovanie zo strany žalobcu bez

možnosti konfrontácie dôkazov s jeho dôkazmi nesprávne vyhodnotil, z ktorého dôvodu nesprávne a
nedostatočne zistil a ustálil skutkový stav; v dôsledku procesného pochybenia a odňatia možnosti mu
pred súdom konať súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a predčasne
vydal rozhodnutie v merite veci v rozpore so zákonom. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol na
pojednávaní dňa 20.6.2014 v neprítomnosti jeho a jeho zástupcu podľa § 153b O.s.p. pre zmeškanie.

Jeho zástupkyňa je ťažko zdravotne postihnutá, pripútaná na invalidný vozík, v súvislosti s jej
individuálnou prepravou na pojednávanie toho dňa sa jej podlomili nohy a spadla na zem, udrela sa
a táto náhla skutočnosť jej zabránila zúčastniť sa daného pojednávania. Podľa ustanovenia § 153c
ods. l O.s.p. súčasne navrhol zrušiť rozsudok pre zmeškanie a v prípade, že odvolací súd rozsudok
pre zmeškanie nezruší, odvolacie dôvody opiera o ustanovenie § 120 ods. 4, § 114 ods. 2, § 153b

ods. 3, § 19 O.s.p. Žalobca nemá spôsobilosť byť stranou sporu (účastníkom konania), pretože nemá
spôsobilosť mať práva a povinnosti vo vzťahu k nemu (žalovanému) na základe zmluvy o výkone správy
č. 4/2007 zo dňa 5.12.2007. Ňou sa zaviazal vykonávať správu domu v mene vlastníkov domu a viesť
jednotlivé finančné účty vlastníkov bytov, ale nemá žiadne vlastnícke práva k týmto účtom. Jedinými
aktívne legitimovanými sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov a nie správca, a teda žalobca

nie je aktívne vecne legitimovaný v prejednávanej veci. Dôvodil ďalej, že žalobca nezapočítal do úhrad
preplatky na vyúčtovaní v jeho prospech, ktoré mu neoprávnene zadržiava: za rok 2008 v sume 118,64
€, za rok 2009 v sume 256,97 €, spolu 375,61 €; po odrátaní sumy 85,95 € tak zostáva preplatok v
sume 289,66 €. Nie je pravdou, že od mesiaca november 2010 bola predpísaná úhrada do FO v sume
82,56 €, namiesto 41,28 €, rozdiel je v sume 41,28 € (zmena bola od decembra 2010); nie je pravdou,

že od mesiaca august 2011 bola predpísaná úhrada do FS v sume 132,17 € namiesto 125,-- €, rozdiel
je v sume 7,17 € (zmena bola od septembra 2011); nie je pravdou, že od mesiaca december 2011 bola
predpísaná úhrada do FS v sume 132,41 € namiesto 132,17 €, rozdiel je v sume 0,24 € (zmena bola
od januára 2012); nie je pravdou, že od mesiaca august 2013 bola predpísaná úhrada do FS v sume
202,92 € namiesto 155,24 €, rozdiel je v sume 47,68 € (zmena bola od septembra 2013). Na základe

uvedeného má ďalší preplatok v sume 96,37 €. Zo žaloby, z napadnutého rozsudku, vyplýva, že žalobca
nedovoleným spôsobom manipuluje s jeho finančnými prostriedkami, keď preplatky v sume 202,06 €,
219,56 € započítal na úhradu najstarších splátok do fondu služieb - úhradu platieb v mesiacoch jún 2010
až máj 2013 a na čiastočnú úhradu nedoplatkov na vyúčtovaní služieb za rok 2012. Podľa sumárnej
analýzy platieb žalobcu má (žalovaný) preplatky vo fonde služieb k 31.12.2009 v sume 110,81 €, k

31.12.2010 v sume 462,-- €, k 31.12.2011 v sume 409,39 €. Okrem toho žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď nevedel zdokladovať konkrétne v akej čiastke a do ktorého obdobia od júna 2010 do mája
2013 započítal úhrady za mesiace jún až september 2013 a časť z vyúčtovania za rok 2012. Podľa
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9 Co 143/2012 započítaniena najskôr zročný dlh bolo možné v zmysle § 73 Občianskeho zákonníka platného len do 31.12.1991
(ak má tomu istému veriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je
vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak sa plnením uhradí dlh najskôr

zročný, a to aj jeho príslušenstvo), keď v súčasnosti žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka úhradu
na najskôr zročný dlh neupravuje. Povinnosťou súdu prvej inštancie je skúmať určenie účelu platieb
vzhľadom na čl. IV. bod 3 zmluvy o výkone správy, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodil tiež,
že súd prvej inštancie mu nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslil; súčasne dôvodí, že
trovy konania pred súdom prvej inštancie spočívajú v zaplatení súdneho poplatku za prvostupňové a

odvolacie konanie. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu zrušiť a vec
súdu prvej inštancie vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom
súdnom poplatku v konaní pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom, ktoré ale nevyčíslil.
3.2. Podaním zo dňa 18.9.2014 žalovaný navrhol podľa § 153c ods. l O.s.p. zrušiť rozsudok pre
zmeškanie vydaný podľa § 153b O.s.p. Zopakoval skutočnosti uvádzané v odvolaní.
3.3 Hoci odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade

trov konania, vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť poplatok za podaný odpor v sume
16,50 € (po predchádzajúcej zmene uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti v sume 56,50 €) vôbec
nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu.

4.1. Žalobca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu

súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil a odôvodnil. Súd prvej inštancie nerozhodol
rozsudkom pre zmeškanie. Tvrdenie žalovaného, že v deň pojednávania jeho zástupkyňa padla, je
len subjektívne tvrdenie, ktorého korektnosť žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal; jeho zástupkyňa
mohla po údajnom páde telefonicky alebo emailom súdu prvej inštancie oznámiť, že v dôsledku

(ňou tvrdenej) náhlej skutočnosti nebude schopná sa pojednávania zúčastniť, ale tak neurobila ani
dodatočne. Žalovaný tvrdenie o páde jeho zástupkyne z vozíka uviedol až v rámci odvolania, pričom
svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Na tomto mieste žalobca zdôraznil, že zástupkyňa
zastupuje žalovaného vo viacerých súdnych konaniach a má osobné skúsenosti s priebehom súdnych
pojednávaní, ako aj s následkami spojenými s prípadnou neúčasťou na pojednávaniach. V konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 363/2011 tri dni pred pojednávaním sa
ospravedlnilaauvádzalarovnakýdôvod(pádpripresunezinvalidnéhovozíka).Vovzťahukjehoaktívnej
vecnej legitimácii dôvodil, že žalovaný si nesprávne vykladá príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/
zákona správca je pri správe domu povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu

prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté
nedoplatky. Aj ustálená súdna prax uvádza, že správca je aktívne vecne legitimovaným subjektom
na vymáhanie nedoplatkov úhrad za plnenia, za úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.6.2013, sp.zn. 6 Co 471/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

15.10.2009, sp.zn. 3 Cdo 180/2008). Žalovaný nekorektným spôsobom tvrdí, že mu nezapočítal do
úhrad (špecifikovaných v žalobe) preplatky na vyúčtovaní za služby za roky 2008, 2009 v celkovej sume
375,61 €. Zdôraznil, že predmetom tohto konania je vymáhanie dlhu žalovaného do fondu opráv a do
fondu služieb, presne ho špecifikoval v žalobe, aké platby bol žalovaný v jednotlivých mesiacoch povinný
uhrádzať, pričom pri platbách do fondu opráv žaloval obdobie od októbra 2010 do septembra 2013 a

pri platbách do fondu služieb obdobie od júna 2010 do septembra 2013, presne špecifikoval jednotlivé
úhrady žalovaným (čo do výšky sumy, dátumu úhrady), odôvodnil a dlh žalovaného preukázal. Preplatky
na ročných vyúčtovaniach za roky 2008, 2009 nie sú predmetom tohto konania, keďže sa nevzťahujú
k žalovanému obdobiu; tieto preplatky žalovaného zohľadnil v rámci súdneho konania vedeného proti
žalovanému na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 7 C 363/2011, v ktorom od žalovaného vymáhal

nedoplatky za predchádzajúce obdobie. Interpretácia žalovaného uvedená k zmene výšky príslušných
mesačných zálohových platieb nie je správna, pretože opomína fakt, že podľa § 10 ods. l zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov je povinný platiť mesačné platby do fondu prevádzky a do
fondu údržby a opráv so splatnosťou do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, teda mesačne vopred.
Zdôraznil, že svoje tvrdenie o výške vymáhaného nedoplatku preukázal listinnými dôkazmi založenými

do spisu. Naopak žalovaný nijako nepreukázal, že v žalovanom období zaplatiť viac. Mesačné zostatky
v sume -2,48 €, 926,62 € zohľadňujú aj platobnú bilanciu žalovaného vyplývajúcu z predchádzajúceho
obdobia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania (strany sporu) unesením
dvoch bremien; bremeno tvrdenia, bremeno preukázať svoje tvrdenie (§ 120 ods. l veta prvá O.s.p.).Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. V predmetnej právnej veci sám (žalobca) uniesol bremeno tvrdenia i dôkazné

bremeno, naopak žalovaný neoznačil a ani nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie. V
mesiacoch jún 2013 až september 2013 žalovaný zrealizoval len dve úhrady pripísané na účet bytového
domu, a síce dňa 22.8.2013 (do fondu opráv) v sume 371,52 €, úhradu do fondu služieb v sume 931,44 €
a nešpecifikoval účel týchto platieb. Teda žalovaný pri plnení žiadnym spôsobom neurčil, za aké časové
obdobie tieto platby uhrádza. V prípade tých platieb, ktoré boli zo stany žalovaného nejakým spôsobom

špecifikované, žalovaný pri plnení určil časové obdobie tak, že toto časové obdobie bolo možné zahrnúť,
resp. započítať do časového obdobia žalovaného v zmysle žaloby; určenie účelu platieb nemalo vplyv
na výšku pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní. Uvedené preukazujú aj výpisy z účtu bytového
domu, kde sú predmetné platby uvedené. Započítanie označených úhrad žalovaného, ktoré by bolo v
rozpore s určením ich konkrétneho účelu uvedeného pri plnení, čo nebol tento prípad, by mohlo mať
vplyv len na úroky z omeškania, avšak po čiastočnom späťvzatí žaloby zotrval len na vymáhaní zvyšnej

časti istiny a pôvodne požadované úroky z omeškania už nežiadal.
4.2. Žalobca ďalej vo vyjadrení vysvetlil, prečo je vôbec nútený realizovať započítavanie úhrad
žalovaného na najstaršie dlhy žalovaného, t.j. v súlade s princípom priority. Dôvodom je platobná
nedisciplinovať žalovaného, v dôsledku ktorej mal žalovaný nedoplatky na povinných mesačných
platbáchtakmerpermanentneužodroku2005.Tietonedoplatkysícežalovanýnásledneuhrádzal,avšak

robil tak v omeškaní, teda v rozpore s ustanovením § 10 ods. l zákona č. 182/1993 Z.z., v rozpore so
zmluvou o výkone správy, postupne viacerými platbami a v rôznej výške. Z týchto dôvodov uplatňoval
započítavanie predmetných pohľadávok v súlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka.
4.3. Dôvodil ďalej, že žalovaný neopodstatnene aplikuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
9 Co 143/2012 (vo veci Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 7 C

363/2011) tým spôsobom, že z kontextu rozhodnutia účelovo vyňal jeden odsek, opomenul poukázať
na to, že žalobca ešte na prvom stupni predmetného konania na pojednávaní dňa 10.1.2012 poukázal
na skutočnosť, že žalovaný pri uhrádzaní platieb neuvádzal, čo konkrétne platí, resp. ktorú časť dlhu,
za ktoré obdobie uhrádza. Žalobca preukázal svoje tvrdenie, predložil výpisy z účtov VÚB, na ktoré sú
vlastníci predmetného bytového domu povinní uhrádzať mesačné zálohové platby (bankové výpisy k

štyrom úhradám žalovaného zo dňa 18.6.2009 v celkovej sume 4.801,44 €). Podľa jeho názoru odvolací
súd v danej veci nesprávne nevzal v úvahu skutočnosť, že súd prvej inštancie skúmal účel platieb
žalovaného a až následne vydal rozhodnutie. V ďalšom konaní podaním zo dňa 16.10.2012 predložil
súdu výpisy z bankových účtov, na ktoré bol žalovaný povinný uhrádzať mesačné zálohové platby ku
všetkým platbám žalovaného uskutočneným za obdobie roku 2009 a časť roku 2010 do dňa podania

žaloby a keďže žalovaný opätovne neurčil účel platieb, súd prvej inštancie opätovne rozhodol v prospech
žalobcu rozsudkom zo dňa 14.5.2013, č.k. 7 C 363/2011-102. Na pojednávaní dňa 14.5.2013 samotná
zástupkyňa žalovaného uviedla, že pokiaľ žalovaný platil žalobcovi väčšie čiastky ako bolo predpísané,
tieto platil titulom predchádzajúcich dlhov.
4.4. Zdôraznil čl. III. ods. 10 zmluvy o výkone správy, v zmysel ktorého je žalobca oprávnený (nie

povinný) písomne vyzvať každého vlastníka, ktorý je v omeškaní viac ako dva mesiace s úhradou
plnenia podľa zmluvy, aby nedoplatok uhradil; žalovaného viackrát vyzýval na úhradu podlžností formou
upomienok, aj samotným vyúčtovaním za služby za rok 2012 (doručenej žalovanému dňa 31.5.2013), na
ktorom je uvedený celkový nedoplatok ku dňu 30.4. príslušného roku. Každý vlastník bytového domu má
zabezpečený online prístup k svojmu kontu (k analýze platieb) na webovej stránke žalobcu. Ako správca

má zo zákona povinnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky (§ 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z.z.).
Žalovaný má vedomosť o svojich nedoplatkoch na fonde opráv a fonde služieb aj z dôvodu, že jeho
nedoplatky (žalobca) vymáha na súde od roku 2010. Priestor pre mimosúdne riešenie sporu neposkytol
sám žalovaný, pretože vo všetkých konaniach rozporuje pohľadávky, voči rozhodnutiam súdov opätovne
podáva opravné prostriedky, čím sa účelovo snaží oddialiť právoplatné skončenie konania. Pokiaľ by

žalovaný neporušoval zákon č. 182/1993 Z.z., zmluvu o výkone správy, plnil si povinnosti riadne a včas,
nebol by nútený domáhať sa splnenia zákonných povinností žalovaným súdnou cestou.

5. Žalovaný sa už k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

6. Odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., ktorým súd vo zvyšku
konanie zastavil, ktorým žalobcovi vrátil časť súdneho poplatku, odvolací súd už bez ďalšieho odmietol
postupom podľa ustanovenia § 386 písm. b/ C.s.p. (§ 470 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou. Napokon rovnakú právnu úpravu obsahovalo aj ustanovenie§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (právny predpis platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia, ako aj v čase podania odvolania a vyjadrenia
k nemu). Týmto rozhodnutím nebola odvolateľovi spôsobená žiadna ujma na jeho právach, a teda mu

zákonodarca odvolanie nedovolil podať.

7. V rozsahu presahujúcom zastavenie konania (o zaplatenie sumy 85,95 €), vo výroku o náhrade trov
konania, vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť poplatok za podaný odpor v
sume 16,50 € (po predchádzajúcej zmene uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti v sume 56,50 €)

odvolací súd preskúmal vec [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia
pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť,
resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. júla 2017;
o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich zástupcovia, upovedomení zákonným

spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie
v uvedenom rozsahu odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje
s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na
zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli
najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou
od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

(predovšetkým podľa ustanovenia § 101 ods. 2, § 204 ods. l, § 205, § 205a, § 212 ods. 1, ods. 3,
§ 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré
teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí
aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne

právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Osobitne odvolací súd
nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania, vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť poplatok za podaný odpor v
sume 16,50 € (po predchádzajúcej zmene uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti v sume 56,50
€), keďže žalovaný nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu vôbec nenamietal a žalobca odvolanie

nepodal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou,
a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo

ani v štádiu odvolacieho konania. Pre úplnosť k jednotlivým dôvodom odvolania odvolací súd dôvodí,
že súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Žalovaný v odpore
proti platobnému rozkazu, ale ani v celom konaní pred súdom prvej inštancie, pred odvolacím súdom,
neoznačil dôkazy svojho tvrdenia, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, osobitne v tom, koľko do fondu
opráv a fondu služieb zaplatil v rozhodnom období (do fondu opráv v čase od októbra 2010 do

septembra 2013, do fondu služieb v čase od júna 2010 do septembra 2013), koľko mal zaplatiť, ako
či vopred alebo pozadu. Potom vyznieva len ako účelová námietka, že súd mu neumožnil konfrontáciu
dôkazov. Súd prvej inštancie dňa 20.6.2014 správne konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a
jeho zástupkyne (§ 101 ods. 2 O.s.p.), pretože do okamihu začatia pojednávania nepredložili súdu
ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, nepožiadali o odročenie pojednávania a tým ani neuviedli

dôvod odročenia a dôkaz k tomu sa vzťahujúci. V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že sám
odvolateľ v odvolaní uznal nároky žalobcu na zaplatenie sumy 85,95 € a že teda má nedoplatok v
uvedenej sume, keďže túto sumu odrátal od ním vypočítaného preplatku. Žalobcovi svedčí aktívna
vecná legitimácia podľa ustanovenia § 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov (správca je pri správe domu povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady

preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a vymáhať vzniknuté nedoplatky). Nemožno vytknúť žalobcovi rozhodnutie, podľa ktorého uhradené
sumy nad bežné mesačné platby žalovaným vtedy, keď žalovaný neuviedol účel platby, žalobca použilna zaplatenie najstaršieho dlhu; v konečnom dôsledku sa tak deje v prospech samotného žalovaného,
keďže tým súčasne zaniká aj omeškanie so splnením dlhu a z toho vyplývajúce sankcie.

10. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým

odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).