Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212444
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114212444.3

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska
5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska
5, proti žalovanému: C. F., trvale bytom F., ul. H. XX, o zaplatenie 4.517,70 eur s príslušenstvom, sudcom
JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

III. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo
námestie 7, súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

IV. Žalobcovi sa vracia súdnypoplatokvo výške264,30eurprostredníctvomobchodnejspoločnosti
Slovenská pošta, a.s..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16.05.2014 proti žalovanému domáhal zaplatenia 4.517,70 eur
s príslušenstvom. Na základe výzvy súdu zaplatil žalobca súdny poplatok za podanú žalobu vo výške
271 eur.

2. Podaním zo dňa 16.09.2014 vstúpil do prebiehajúceho konania vedľajší účastník v zmysle § 93
Občianskeho súdneho poriadku, a to Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. O
prípustnosti jeho účasti v konaní súd rozhodol uznesením zo dňa 25.08.2015.

3. Pred začatím pojednávania vo veci samej, podaním zo dňa 15.11.2016, vzal žalobca žalobu späť v

celom rozsahu a zároveň požiadal o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku. K trovám konania
uviedol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia, z
dôvodu ich neúčelného vynaloženia.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.7. Podľa § 256 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Žalobca vzal žalobu späť pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania v
celom rozsahu, preto súd podľa citovaného ustanovenia zákona konanie zastavil. Prípadný nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby je irelevantný. Pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania
súd skúmal aj zavinenie na zastavení konania, pričom konštatuje, že zastavenie konania zavinil žalobca,
pretože vzal žalobu späť, a to nie pre správanie žalovaného. Preto pri rozhodovaní o trovách konania

rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku. Žalovanému v priebehu
konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto mu súd
náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

11. Ako je vyššie uvedené, v konaní vystupoval aj vedľajší účastník. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,

že s účinnosťou od 01.07.2016, teda s účinnosťou Civilného sporového poriadku, prestal počas tohto
konania platiť Občiansky súdny poriadok. Nakoľko nový procesný predpis doterajší inštitút vedľajšieho
účastníka neustanovuje a z jeho ustanovení (najmä prechodných ustanovení) nie je možné vyvodiť
možnosť pokračovania s vedľajším účastníkom, od 01.07.2016 sa ex lege tohto konania nezúčastňuje
vedľajší účastník. Obdobný záver v súčasnosti platí aj pre inštitút opatrovníka podľa § 29 Občianskeho

súdneho poriadku.

12. Súd neprijal záver, že ak v konaní vystupoval do 30.06.2016 vedľajší účastník, dňom 01.07.2016 mu
automaticky vzniklo postavenie osobitného subjektu podľa § 95 Civilného sporového poriadku. Tento
záver nerešpektuje znenie ustanovenia § 95 ods.1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého na

ochranu práv strany môže súd do konania pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Podľa
uvedeného ustanovenia sa pre účasť osobitného subjektu v konaní vyžaduje jednak rozhodnutie súdu
o jeho pribratí do konania (takto rozhodnuté nebolo) a takisto súhlas strany, na ochranu práv ktorej
má vystupovať (takýto súhlas žalovanými udelený nebol). K záveru o automatickom vzniku postavenia

osobitného subjektu nie je možné dospieť, ak podmienkou jeho účasti v konaní je rozhodnutie súdu a
súhlas chránenej strany. Takýto záver nemá podľa názoru súdu oporu v uvádzaných ustanoveniach 470
ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku a ani v iných ustanoveniach Civilného sporového poriadku.
Ak by zákonodarca mienil uskutočniť takúto (automatickú) transformáciu vedľajšieho účastníka na
osobitný subjekt v konaniach začatých do 01.07.2016, urobil by tak v prechodných ustanoveniach

Civilného sporového poriadku, čo býva štandardným legislatívnym riešením. Ako je zrejmé z ich znenia,
neurobil tak.

13. Vzhľadom k tomu, že v priebehu účasti vedľajšieho účastníka v tomto konaní mu vznikli trovy, súd
rozhodoval aj o práve združenia na ochranu spotrebiteľov na náhradu trov konania. Rozhodnutie o

trovách vedľajšieho účastníka, aj napriek jeho neúčasti v konaní v tomto štádiu konania, súd považuje
za naplnenie princípu spravodlivého usporiadania vzťahov vzniknutých v tomto konaní. V opačnom
prípade, by o trovách konania vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli, nebolo rozhodnuté vôbec, čím
by mohlo dôjsť k poškodeniu jeho práv. Súd vzal do úvahy pri tomto rozhodnutí aj ustanovenie čl. 4
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe

výslovného ustanovenia tohto zákona (čo je daný prípad a daná procesná situácia), právna vec sa
posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu
najbližšiu posudzovanej právnej veci. Najbližšie k posudzovanej právnej veci sú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ktoré upravujú trovy konania strán a ich náhradu (§ 251 a nasl.). Aj podľa súdnej
praxe vyvinutej podľa Občianskeho súdneho poriadku, teda do 30.06.2016, patrilo právo na náhradu

trov konania vedľajšiemu účastníkovi rovnako ako účastníkovi konania. Teda súd na základe uvedeného
uzatvára, že vedľajší účastník, ktorý vystupoval v konaní iba do 30.06.2016 má právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania, a teda aj na rozhodnutie o jeho trovách. Nakoniec samotný žalobcav späťvzatí žaloby sám navrhol, aby súd rozhodol aj o trovách vedľajšieho účastníka, pričom navrhol,
aby mu súd náhradu trov konania nepriznal.

14. Pri následnom rozhodovaní o nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa súd riadil
nasledujúcou právnou úvahou:

15. Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka bolo do 30.06.2016 upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201

Občianskeho súdneho poriadku. Pre jeho právne postavenie bolo najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznávalo rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
Z uvedeného bol súdnou praxou vyvodený záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a
povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Ak má
účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má
žalovaný právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na jeho strane.

16. Nemenej významnou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o nároku
na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka,
ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách
konania súd posúdiť aj v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, platného do 30.06.2016 a takisto v

zmysle Civilného sporového poriadku.

17. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných je ochrana práv spotrebiteľov.
Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník
je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie

odborné zastupovanie nie je možné chápať automaticky ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú,
skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne
záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva
advokátomvkaždomobčianskomsúdnomkonanísapretosúdujavíakoúčelové.Podľanázorusúdutak
právne zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné, a to aj vzhľadom k

obsahu písomných vyjadrení, ktoré vedľajší účastník urobil v konaní a k tomu, že sa vopred ospravedlnil
z neúčasti na pojednávaniach. V prejednávanom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka urobil
v konaní, okrem svojho oznámenia o vstupe do konania a udelení plnej moci na jeho zastupovanie
advokátom, päť úkonov právnych služieb, za ktoré si uplatnil právo na náhradu trov konania. Išlo o
písomné vyjadrenia k žalobe, ktoré sú obsahovo podobné (až sa opakujúce). Po posúdení obsahu týchto

vyjadrení súd konštatuje, že ide o vyjadrenia, ktoré právny zástupca vedľajšieho účastníka zasiela v
mnohých prípadoch, ktoré prejednáva konajúci súd. Teda toto vyjadrenie mohol urobiť vedľajší účastník
aj bez svojho právneho zástupcu. Vedľajší účastník nemal ani vedomosť o tom do akého konania
vstupuje(čosatýkaokolnostíkonkrétnejveci,jejnáročnostiapod.),nakoľkopožadovaldoručeniežaloby
a jej príloh, a už v tom čase udelil plnú moc na jeho zastupovanie advokátovi. Aj to nasvedčuje účelovosti

trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Nemenej významnou okolnosťou je aj to, že vedľajší
účastník vstúpil do konania dňa 22.09.2014, teda v čase, kedy bol účinný aj § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého súd prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Uvedený názor súdu o potrebe skúmania účelnosti vynaložených trov konania je v súlade aj s
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo vyplýva napr. z jeho uznesenia
sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k obdobnému

záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v ňom okrem iného uviedol, že pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi
konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snahazvýšiť náklady konania protistrane (v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu
Českej republiky z 25.3.2014 sp.zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie
alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho

súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako
hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie
praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z
19. marca 2014 sp.zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých

podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde. Vedľajší účastník zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných
vecí, pričom v konaní urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie,
ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s
rozhodnutím bez pojednávania, a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní

a žiada konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo
veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a
tedaakozneužitieprávanaprávnuochranu.Tomázanásledokpovinnosťsúdovkonštatovaťneúčelnosť
nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich
náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení

spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie
v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký
jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by
potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých
porovnateľných veciach. K záveru o potrebe skúmania účelnosti trov, ktoré pozostávajú z trov právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp.zn. 7 MCdo
15/2014 z 24.03.2015.

19. Ako je uvedené vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť
vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka

dať sa v konaní zastúpiť advokátom. V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, či právo
dať sa zastúpiť nie je iba zneužitím tohto práva, ktorého cieľom je získanie peňažného plnenia, v
podobe priznaných trov právneho zastúpenia, a to aj s ohľadom na okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie.
Ako vyplýva z tohto odôvodnenia, súd považuje trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v
prejednávanom prípade za neúčelné, a preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.

20. Podľa § 11 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“, poplatok splatný podaním
žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak
sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania

alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný
platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po
prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V
konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná

sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

21. Podľa § 11 ods.4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku,
ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej
však 6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

22. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, zároveň rozhodol
podľa § 11 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, ktorý zaplatil za
žalobu v sume 271 eur, pričom ho krátil o sumu 6,70 eur podľa § 11 ods.4 zákona.

Poučenie:Proti výrokom I. až III. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tomto súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné popri všeobecných
náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. O prípadnom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Proti výroku IV. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.