Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010195
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817010195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2017, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Malvíny Jakabovej a Gizely Belákovej, v trestnej veci
obžalovaného Š. F.H., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Š. F., K.. XX.XX.XXXX B. Y., I. O. O., I. XXX,
t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Košiciach,

j e v i n n ý

že v období najmenej od roku 2011 až doposiaľ v obci Brzotín, okr. Rožňava, v rodinnom dome na ul.
Topoľovej č. 236 opakovane spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke S. Z., s ktorou žije v
spoločnej domácnosti a to tým, že ju opakovane bezdôvodne udieral rukami po tele, ponižoval ju a urážal
jej dôstojnosť neustálymi vulgárnymi nadávkami, zamykal ju a zakazoval jej opustiť ich spoločný dom,
vyhrážal sa jej že ju zabije a jeho fyzické násilie si vo viacerých prípadoch vyžiadalo lekárske ošetrenie

poškodenej, o ktorom zo strachu pred obžalovaným nemohla informovať ošetrujúceho lekára a týmto
spôsobom ju vystavoval neustálemu poníženiu a stresu,

t e d a

týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie a to bitím, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré

ohrozovalo jej fyzické alebo psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť a uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločintýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a),ods.3pídm.b)Trestnéhozákona

č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 316/2016 Z.z.
a súd ho za to

o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods.3 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) rokov n e p o d m i e n e č n e .Podľa § 48 ods.2 písm.a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na Š. F. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods.1 písm.a), ods.3 písm.b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to popísané
vo výrokovej časti tohto rozsudku a naviac v období uplynulých 4 rokov, po zistení sluchovej vady,
maloletého syna Š..F.., nar. XX.XX.XXXX mal bezdôvodne opakovane biť rukami po tele, urážať ho a
tým ho vystavoval neustálemu poníženiu a stresu.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak, ako je popísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť

vyhlásenie o vine prehlásil, že je nevinný, pretože konania tak, ako mu kladie obžaloba za vinu sa
nedopustil. Vypovedal, že s poškodenou S. Z. (ďalej len poškodená), žije ako druh a družka už 21 rokov.
Počas celej doby žili usporiadaným životom, o rodinu sa stále vzorne staral. Od roku 1994 do roku 2011
žili v Českej republike. Nezhody medzi nimi začali po tom, ako ho poškodená mala podviesť, čo dlhé
roky nechcela priznať. Podozrenie z nevery mal preto, lebo v jednom prípade , keď prišiel domov z

roboty asi 40 minút mu neotvárala. Mala ho podviesť s bratrancom a malo sa to stať v roku 2005. Už
vtedy jej povedal, že to mu bude musieť vysvetliť. Od tej doby aj keď žili spolu, nedalo mu to pokoja,
raz do mesiaca jej pripomenul túto neveru, nevedel s tým žiť, že mu bola neverná. Stále sa k tomu
vracal a vznikali z toho medzi nimi hádky, no nikdy ju fyzicky nenapadol a nesprával sa tak k nej, ako
je to uvedené v obžalobe.

Obžalovaný vypovedal, že pred jeho zadržaním vzniklo medzi nimi nedorozumenie, poškodená žiarlila
na neho, pretože prišiel z Rožňavy neskoršie domov, otáčala sa mu chrbtom, cítil, že s niečím je
nespokojná, preto sa jej pýtal, čo sa deje. Videl, že žiarli a on na to jej pripomenul bratranca, s ktorým
ho mala podviesť ešte v Čechách. V tú noc trval na tom, aby mu povedala konečne pravdu. Okolo pol

druhej v noci sa mu priznala, že ho viackrát podviedla a chcela s ním odísť do Nemecka (na druhom
hlavnom pojednávaní tvrdil, že mala byť od neho aj tehotná, šla na potrat). Keď sa mu priznala z nevery,
rozplakal sa, pretože nečakal, že mala až taký blízky vzťah, poškodenej povedal, že ráno sa uvidí, ako
sa rozhodne, či budú naďalej spolu žiť alebo nie, teda čo bude s nimi. Podľa neho poškodená z toho
spanikárila, dostala sa do stavu bezradnosti, z domu ráno odišla a udala ho na polícii. Všetko čo uviedla

na polícii si však vymyslela, je to príbeh s jej nevlastným otcom, ktorý ju v minulosti znásilňoval a teda
čo na polícii vypovedala, všetko to zažila už v minulosti.

Ďalej vypovedal, že asi pred 2,5 až 3 rokmi si nasťahoval, kde žil s deťmi a poškodenou priateľku. Bolo
to v čase, keď ich vzťah bol na spadnutie a to preto, lebo mal stále v hlave, že v minulosti ho podviedla,

preto si chcel zariadiť nový život s priateľkou. Poškodená sa nakoniec s jeho priateľkou spriatelila, no
psychicky to, že žije s priateľkou, nezvládala, žiarlila. Dochádzalo medzi nimi k hádkam, skoro sa aj
pobili. Keď však videl, že poškodená je nešťastná, psychicky rozhodená, rozhodol sa vzťah s priateľkou
ukončiť. Priznal, že v tom období videl na tvári poškodenej opuchy, no podľa neho si tieto spôsobila
sama zo žiarlivosti. V jednom prípade, keď sa dostala do takého stavu, udierala sa holými rukami do

tváre, museli jej držať ruky. Bola aj na psychiatrii v dvoch alebo troch prípadoch v čase, keď mal vzťah
s priateľkou, poškodená to psychicky nezvládala.

Pokiaľ ide o maloletého syna Š., tohto nebil, neurážal, má ho rád a pokiaľ ho aj udrel, tak len z
výchovnéhodôvodu.Ajohľadnemaloletéhosynavšetkosipoškodenávymyslela,čonakoniecajpriznala

vo výpovedi v prípravnom konaní. Priznal tiež, že počas pobytu vo väzbe si navzájom písali, predložil aj
listy od poškodenej, na ktoré poukázal, v ktorých sa mu poškodená priznáva, že všetko si to vymyslela
a ľutuje to, čo urobila.

Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami poškodenej, svedkov, znaleckým dokazovaním, ako

aj listinnými dôkazmi.Poškodená S. Z., na rozdiel od toho čo vypovedala pri trestnom oznámení a vo výpovedi pred vznesením
obvinenia a po vznesení obvinenia, kde podrobne popísala spolužitie s obžalovaným v posledných

rokoch, ktoré je popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nič
z toho nie je pravdou, že ľutuje čo urobila, t.j., že podala trestné oznámenie na obžalovaného, pretože
všetko si vymyslela. Vypovedala, že s obžalovaným žije 21 rokov, majú 4 deti, mali spokojný a šťastný
život. Psychicky je narušená od 12 rokov veku, t.j. od doby čo bola zneužívaná svojim otčimom (čo však
nikdy nebolo preukázané), z toho máva traumy a dostáva sa do stavu, keď nevie čo robí. Aj v tomto

prípade ju to chytilo a preto šla udať druha. Chytil ju záchvat, snívalo sa jej, že druh ju bije, preto šla
za riaditeľkou školy a všetko čo jej povedala si vymyslela. Zdôraznila, že obžalovaný ju nikdy neudrel.
Pokiaľ mala poranenia na tele, tieto si v záchvate spôsobila sama. Čo sa týka syna Š. vypovedala, že
tohto pokiaľ aj udrel, tak to bolo len výchovné.

Ďalej vypovedala, že aj pri vyšetrení znalkyňou MUDr. E. tejto klamala, nevedela však zdôvodniť, prečo

jej klamala. Na súde však hovorí pravdu, teda že obžalovaný sa k nej nesprával tak, ako to pôvodne
popísala, len preto, lebo chce, aby obžalovaný bol prepustený, lebo je nevinný a všetko ľutuje. Tiež
vypovedala, že priateľku obžalovaného menom J. tolerovala, lebo táto im finančne pomáhala, no na
druhej strane priznala, že jej psychicky stav sa zhoršil kvôli tejto známosti, lebo žiarlila.

Výpoveď maloletého Š..F.. v zmysle § 135 ods.2 Trestného poriadku bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní. Z obsahu tejto výpovede nevyplynulo, že by obžalovaný opakovane bil maloletého, urážal
ho a vystavoval neustálemu poníženiu a stresu.

Svedkyňa Mgr. F. I., riaditeľka ZŠ v Brzotíne, do ktorej deti obžalovaného a poškodenej chodili,

vypovedala, že asi pred rokom prišla za ňou poškodená a posťažovala sa jej na svojho muža -
obžalovaného. Povedala jej, že ju bije skoro každý deň. Keď bola pri nej, obžalovaný ju stále telefonicky
kontaktoval a kontroloval ju, že kde je. Bolo vidieť, že je z neho veľmi nervózna. Keď jej to rozprávala
veľmi plakala. Chcela od nej radu, no keď jej povedala, že to treba riešiť cez políciu, tak to nechcela.
Nedával jej ani peniaze, lebo raz prišla za ňou a chcela si požičať peniaze na cestu k lekárovi so

synom Š.. Keď jej vybavovala lekárske vyšetrenie v Košiciach, tak musela napísať potvrdenie pre
obžalovaného, že vážne ide do Košíc k lekárovi so Š. a že nerieši nič iné, až tak ju kontroloval. Deti
boli dosť utiahnuté, poškodená jej povedala, že sú utiahnuté z toho, že ich otec doma bije. Deti však
v škole o rodine nerozprávali. V jednom prípade si na poškodenej všimla, že má poranenú peru, na
otázku, čo sa jej stalo povedala, že ju zbil druh. Dňa 10.02.2017 ráno o 07.45 hod. ju poškodená čakala

v škole, bola v zlom psychickom stave, hovorila, že s bojí ísť domov, celá sa triasla a hovorila, že ju muž
zabije. Žiadala od nej, aby dvere do kancelárie zamkla, lebo sa bojí. Všetko jej, čo sa týka správania
sa druha k nej, porozprávala. Keďže nemohli byť v jej kancelárii zamknuté, presunuli sa do špeciálnej
učebne, kde poškodená taktiež trvala, aby dvere uzamkla. Počas tej doby, čo bola poškodená u nej,
obžalovaný jej telefonoval, no ona nechcela zobrať telefón. Prosila ju, aby nikomu nepovedala to, čo jej

ona povedala ohľadne správania sa jej druha. Po dlhom čase poškodenej vysvetlila, že takto to ďalej sa
nedá a preto volala na políciu. Ďalej vypovedala, že je presvedčená, že poškodená jej hovorila pravdu.
Vzhľadom na jej odborné skúsenosti, pokiaľ by jej bola klamala, tak by to určite zistila. Poškodená jej
nehovorila o násilí obžalovaného voči deťom.

Svedkyňa Q. F. vypovedala, že mala vzťah so synom obžalovaného Patrikom, v roku 2015 - 2016, počas
tohto vzťahu chodila k nim, v jednom prípade videla, že poškodená mala na tvári modriny a opuchnuté
oči a poškodená jej povedala, že ju zbil muž. Povedala jej aj to, že v jednom prípade zbil aj maloletého
Š., lebo bol nervózny. No pred mesiacom, keď sa stretla s poškodenou, táto jej povedala, že si to všetko
vymyslela a že tie modriny si spôsobila sama (bolo to v čase, keď už poškodená zmenila výpoveď).

Svedkyňa Mgr. J. W., pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave vypovedala, že
v rámci šetrenia pomerov v rodine obžalovaného a poškodenej sa s poškodenou rozprávala a táto jej
povedala, že obžalovaný ju dosť fyzicky aj psychicky niekoľko rokov týral, bol žiarlivý, udieral ju rukami
do hlavy a iných častí tela. Poškodená sa jej pýtala, že kedy obžalovaný bude prepustený z väzby, chcela

to vedieť preto, lebo keď bude prepustený, tak sa odsťahuje, nechcela s ním obnoviť spolužitie.

Pokiaľ ide o maloletého syna Š. poškodená ohľadne správania sa obžalovaného k nemu povedala, že
aj keď ho zbil, tak to bolo z výchovného dôvodu. Bola aj pri výsluchu maloletého na polícii, kde maloletývypovedal, že otec ho zbil len raz. Pri samotných šetreniach nezistila, že by bolo došlo v minulosti k
týraniu zo strany obžalovaného voči maloletému.

Svedok V. F., syn obžalovaného, ktorý v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia obžalovanému
vypovedal, po vznesení obvinenia využil práva nevypovedať, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vie
prečo otec je stíhaný, no podľa neho je nevinný. Tvrdil, že doma pozoroval ako je to, no mama brala
prášky a silné injekcie, pod vplyvom ktorých bola ospalá, ako múmia a preto ju otec nepúšťal z domu.
K ich spolužitiu uviedol, že bol aj povadený, no pred nimi - deťmi sa nehádali. Nepočul, že by otec sa

matke posmieval, nadával jej, akurát jej vyčítal tie stavy po injekciách. Na matke videl aj modriny, no
nevie z čoho ich mala. Pokiaľ pôvodne vypovedal, že by bolo lepšie, keby sa rozišli, tak to preto, aby bol
pokoj. Potvrdil, že otec si domov doniesol kamarátku, ktorá u nich prespávala, no jemu to bolo jedno.
Mame to však jedno nebolo. Pokiaľ vypovedal na polícii, že otec na matku pľul, tak to povedal preto,
lebo matka mu povedala, aby tak povedal. Nevidel, že by otec mamu udrel. Pokiaľ vypovedal, že otec
je „hnusák“, tak to povedal preto, lebo si myslel, že otec vyvoláva hádky.

Svedok Ing. Q. Z., vyšetrovateľ OR PZ Rožňava, vypovedal, že prijal trestné oznámenie poškodenej a
túto vypočul pred vznesením obvinenia, ako aj po vznesení obvinenia. Poškodenú pred úkonmi riadne
poučil, no táto bola rozhodnutá podať trestné oznámenie. Vec riešil v priebehu 2 dní, poškodená bola
nervózna, skrývala sa pred obžalovaným, utekala pred ním, nechcela sa s ním stretnúť. Poškodená

vypovedala rovnako pred vznesením obvinenia, aj po vznesení obvinenia. Následne išiel na dlhodobú
dovolenkuapretoprípadprevzalkolega.Pokiaľideojednotlivéúkonyvypovedal,žesynaobžalovaného,
V., vypočul bezprostredne po výsluchu poškodenej, takže poškodená nemala možnosť synovi povedať,
ako má vypovedať.

Svedok Q. F., syn obžalovaného, vypovedal, že čo sa týka spolužitia otca s matkou, títo žili rozhádane,
mama je na práškoch, je žiarlivá. Otec k matke nebol zlý, matku nebil. Aj k bratovi Š. sa správal dobre,
učil sa s ním. S otcom má veľmi dobrý vzťah. S matkou nemá dobrý vzťah odvtedy, ako sa priznala,
že mala iného, odvtedy sa s ňou nebaví. Vie, že otec mal priateľku, prespávala s ním v izbe. Matka s
tým spokojná nebola, vedela však, že kamarátka otca mala peniaze a im pomáhala. Matka si v čase

trvania tejto známosti sama ubližovala, bila sa , mlátila si hlavu o stôl. Na druhej strane tvrdil, že matka
nemala dôvod žiarliť.

Rodičia obžalovaného, X. F. a Q.Á. F. tvrdili, že nevideli, že by syn poškodenú niekedy udrel, pritom žijú
na jednom dvore. Pokiaľ hádky medzi nimi vznikali, tak zo žiarlivosti zo strany poškodenej. Podľa Q. F.,

poškodená mala dôvod žiarliť, lebo syn mal frajerku a ona by tak isto žiarlila. Videla na poškodenej aj
modriny, no tieto mala vtedy keď sa pošmykla, keď šla na záchod.

Svedok maloletý Q. F., syn obžalovaného, vypovedal, že po návrate z Čiech, otec sa k mame správal
normálne, nezvykli sa hádať a ani nebol svedkom ich hádky, ani nevidel, že by otec mamu udrel. Otec

taktiež na brata Š. nekričal, ani ho nebil. Ďalej vypovedal, že dievča menom J. pozná, chodila k nim
a u nich aj prespávala. Spala s otcom v izbe. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ako matka to znášala, no
asi nebola rada, že otec spáva s ňou. Videl, že mama mala modriny raz alebo dvakrát, raz keď mala
spadnúť, no druhýkrát prečo mala modriny nevedel povedať.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. S. E., znalkyne z oboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia psychiatrie a jej výpovede vyplynulo, že obžalovaný nie je duševne chorý, je trestne
zodpovedný. Ide u neho o emočne nestabilnú poruchu osobnosti, t.j špecifickú poruchu osobnosti -
poruchu štrukturálneho utvárania osobnosti. Ľudia s touto špecifickou poruchovou osobnosti veľmi
často riešia zložité, ale i bežné životné situácie neprimeraným spôsobom a to vzťahovačnosťou,

sudičstvom, agresivitou. V afektivite zistila emočnú labilitu a instabilitu, impulzivitu, agresivitu. Cielene
blokuje informácie, snaží sa vykresliť svoju osobu sociálnej žiaduceho. Ďalej u obžalovaného zistila
poruchy správania v zmysle heteroagresivity, teda takého správania, kde jedinec inému ubližuje rôznymi
formami.

Zo záverov znaleckého posudku a výpovede uvedenej znalkyne, týkajúcich sa poškodenej vyplynulo,
že pri vyšetrení jej osobnosti zistila plne zachovaný kontakt s objektívnou realitou bez psychotických
porúch . Jej osobnosť je menej diferencovaná, jednoducho štrukturovaná, primárne až úzkostne
akcentovaná, emocionálne labilná, s nízkou toleranciou frustrácií, ľahko ovplyvniteľná, doposiaľnevyrovnaná s traumatickými udalosťami (sexuálne zneužitie v detstve otčimom a následné viacročné
agresívne správanie zo strany druha).

Poškodená netrpí na žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu. Zistená adaptačná porucha - reaktívny
úzkostne depresívny stav pri dlhodobo konfliktnom partnerskom vzťahu spojenom s psychickým i
fyzickým násilím zo strany druha, sa rozvinula u poškodenej v dôsledku konania a správania sa
obžalovaného. Po jeho zadržaní a vzatí do väzby, prejavy tejto poruchy ustupujú. Zistená duševná
porucha vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, nebola u nej prítomná v období, ktoré

predchádzalo vyšetrovanému skutku.

Znalkyňa na otázku či, a aký vplyv malo konanie obžalovaného v čase skutku na vznik adaptačnej
poruchy uviedla, že vychádzajúc z informácie poškodenej, že bola ako dieťa sexuálne zneužívaná
otčimom, možno predpokladať, že sa u nej mohla v tom čase rozvinúť postraumatická stresová porucha.
Táto porucha obvykle začína do jedného mesiaca po výskyte stresujúcej udalosti alebo životnej zmeny

a trvanie príznakov zriedka prekročí 6 mesiacov. Konanie obžalovaného, pokiaľ sa dialo tak, ako
to popísala poškodená vyvolala u poškodenej reaktívne podmienené prejavy úzkosti, depresie aj zo
samovražednými sklonmi (písomne podchytené v prepúšťacej správe z psychiatrického oddelenia v
Rožňave), subjektívne pociťované stavy napätia, bezradnosti a bezmocnosti v danej situácii vec riešiť.
Poškodená bola niekoľko rokov vystavovaná nedôstojnému chronicky devalvujúcemu a zneisťujúcemu,

verbálne i fyzicky násilnému správaniu zo strany obžalovaného.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pri vyšetrení poškodenej nezistila u nej prejavy
postraumatickej stresovej poruchy, zistila len prejavy adaptačnej poruchy. Pri vyšetrení plakala, pri opise
správania sa jej druha, opakovane preto musela prerušiť vyšetrenie. Prejavy poškodenej pri vyšetrení

boli presvedčivé, nemala dôvod pochybovať o jej tvrdeniach. Pri podaní znaleckého posudku mala k
dispozícii zdravotnú dokumentáciu poškodenej, no do roku 2013 v jej zdravotnej dokumentácii nie je
žiadna zmienka o postraumatickej stresovej poruche a ani ona túto postraumatickú stresovú poruchu
u poškodenej nediagnostikovala.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. B. I. PhD. znalkyne z oboru psychológie a jej výpovede
vyplynulo, že u poškodenej S. Z. intelektové schopnosti sú situované do pásma priemeru, vie hodnotiť
a vyhodnotiť situáciu, ako aj jej následky. U maloletého Š. F. intelektové schopnosti sú situované do
pásma duševnej zaostalosti, hodnotenie následkov jeho výpovede je zjavne znížené, prispôsobuje ju
aktuálnej situácii, ako aj momentálneho stavu v rodine.

Poškodená je schopná správne vnímať a zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, pričom v jej
hodnotení aktuálneho stavu sa výrazne prejavujú známky situačného podmienenia jej nálady - aktuálne
psychického rozpoloženia. Osobnosť je s tendenciou k sociálnej žiadúcnosti - javiť sa v lepšom svetle
a preto nevylučuje ani zámerné fabulovanie pre účely získania vlastného prospechu. Vzhľadom na tieto

skutočnosti, zmenenú výpoveď zo dňa 18.05.2017 v prípravnom konaní, ako aj výpoveď na hlavnom
pojednávaní považuje za účelovú a zníženú jej hodnotu vierohodnosti.

U poškodeného maloletého Š. F. pamäťové schopnosti sú vo fáze vštepovania použitého materiálu na
úrovni duševnej zaostalosti avšak na báze prežitej skúsenosti by vedel správne vnímať, zapamätať si a

reprodukovať to, že mu niekto zámerne ubližoval a bil ho, či inak mu spôsoboval utrpenie.

Znalkyňa u oboch poškodených konštatuje vysoké L-lži skóre. U poškodenej je možné, že pod tlakom
v istej životnej situácii mohla agravovať a po niekoľkých mesiacoch disimulovať prejavy týkajúce sa
trestného konania. Na základe zistených charakteristických rýs osobnosti poškodenej, jej neurolabilitu

s vysokou pravdepodobnosťou považuje jej výpovede pred znaleckým vyšetrením za viac vierohodné a
zmenenú výpoveď zo dňa 18.05.2017, kde tvrdí, že si všetko vymyslela považuje za účelovú a zníženú
jej hodnotu vierohodnosti.

Pokiaľ ide o zmenu výpovede poškodenej, znalkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že celkový

prejav poškodenej je v podstate v každom okamihu prezentovaný odlišne. Zdôraznila, že po podaní
trestného oznámenia viac ako mesiac trvala na tyranizujúcom sa správaní obžalovaného voči jej osobe,
poukazovala na 21 ročné utrpenie a následne muselo dôjsť k niečomu, čo vyvolalo u nej náhlu zmenu.
Mohlo ísť o jej psychologické rozpoloženie, či už vplyvom listov od obžalovaného alebo vplyvom okolia.K niečomu muselo dôjsť, pretože jej herectvo, prejav, rómska identita, že sa sama bije, to svedčí, že
niečo zakrýva. Snaží sa o účelovú zmenu. Zo strany poškodenej ide o účelovú konanie, z utýranej ženy
je herečka a psychopatka, ako sama poškodená uvádza.

Z lekárskej správy MUDr. J. J. na čl. 207 vyplýva, že u neho je registrovaná od 01.05.2012. Zdravotné
záznamy spred roku 2012 nemá k dispozícii. Po 01.05.2012 bola opakovane vyšetrovaná u neho,
ako obvodného lekára, i na odborných ambulanciách pre chudnutie a pre psychické obtiaže. Bola
i krátkodobo hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Rožňave pre neurotické obtiaže a pre

adaptačné poruchy. Bola tiež opakovane ošetrenia na chirurgii pre úrazy hlavy, kde udávala ako príčinu,
že spadla a udrela sa. Na vyšetrenie chodila aj s obžalovaným. Z lekárskych správ na čl. 208-209
vyplýva, že poškodená bola na psychiatrickom oddelení NsP Sv. Barbory Rožňava hospitalizovaná
prvýkrát od 23.02.2013 do 26.02.2013. Z tejto správy vyplýva, že obžalovaný nesúhlasil s tým, aby
zostala hospitalizovaná, tvrdil, že poškodená nemá žiadne psychické problémy, že je veľmi dobre na
tom psychicky. Ďalej bola hospitalizovaná dňa 29.01.2014.

Z lekárskej správy na čl. 212 vyplýva, že dňa 09.04.2013 bola ošetrená na chirurgickej ambulancii v
Rožňave, kde udávala, že pred 2 dňami pri páde si udrela záhlavie. Mala byť podľa jej udania asi 2
minúty v bezvedomí. Udávala bolesť a závraty.

Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave na čl. 219 zo dňa 17.03.2017 vyplýva, že
dňa 06.03.2017 bolo vykonané šetrenie v rodine obžalovaného, poškodená uviedla, že jej druh je dosť
žiarlivý, preto ju veľa týral psychicky, ale aj fyzicky, udieral ju veľakrát rukami. Pokiaľ ide o maloletého
Š., poškodená sa vyjadrila, že pokiaľ aj obžalovaný ho udrel, boli to skôr bitky z výchovného hľadiska,
nakoľko nepočúval. Pri ďalšom sociálnom šetrení dňa 15.03.2017 maloletý Š. sa vyjadril, že otec ho

nebil, známky týrania spozorované neboli.

Z prečítaných listov predložených obžalovaným do spisu 1Tp/8/2017, ktoré mu písala poškodená
vyplýva, že poškodená ľutuje, že podala trestné oznámenie, že si to všetko vymyslela, no v liste zo dňa
25.04.2017 okrem iného tvrdí: „ Aj v tú noc keď som ti klamala a s tým som ťa veľmi zranila, keď som si

vymyslela tie škaredé - hnusné veci, že som ťa podvádzala. Klamala som ti to lebo som to už nevedela
počúvať. Moja hlava to už nezvládala. Už som to nezniesla stále to obvinenie. Jedna vec sa neskočila a
potom už začala druhá. Furt, furt niečo. Už som to naozaj nezvládala. Preto som všetko radšej povedala
na tvoje. Prosím odpusť mi , ale už ma nikdy, prosím nepodozrievaj a neobviňuj, že som ťa podviedla.
Ja som ťa v živote nikdy - nikdy nepodviedla a nikdy ani nechcem, ani som nechcela.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného
poriadku , opierajúc sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach, dospel k záveru,
že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaný týmto konaním
naplnil všetky pojmové znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a),

ods.3 písm.b) Trestného zákona. Výsledky vykonaného dokazovania v predmetnej veci tvoria ucelenú
reťaz tak priamych , ako aj nepriamych dôkazov, sú jednoznačné a bezpochyby z nich možno vyvodiť
bezpečný záver, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na rozdiel od obžaloby súd mal za to, že nebolo nepochybne preukázané, že obžalovaný asi 4 roky

po zistení sluchovej vady ich spoločného maloletého syna Š..F.., nar. XX.XX.XXXX, tohto bezdôvodne
opakovane bil rukami po tele, urážal ho a týmto spôsobom ho vystavoval neustálemu poníženiu a
stresu. Preto zo skutku túto časť vypustil. Totiž ani sám poškodený tieto skutočnosti nepotvrdil (viď jeho
výpoveď) , nepotvrdili to ani vypočutí svedkovia, a ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku PhDr.
B. I. PhD., pokiaľ by bol maloletý také niečo zažil, vzhľadom na jeho pamäťové schopnosti by vedel

reprodukovať to, že mu niekto zámerne ubližoval a bil ho, či inak mu spôsobovať utrpenie.

Podľa § 208 ods.1 písm.a), ods.3 písm.b) Trestného zákona sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove spôsobí
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho

druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje
jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a tento čin spácha závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas.Podľa § 138 písm.d) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

V zmysle tohto ustanovenia dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená
intenzitou trestného činu, to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom
ustanovenej trestnej sadzby. V prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší
čas“ kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou, teda nejde o jednorazovú trestnú činnosť,

alebo trestnú činnosť krátkeho trvania.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že popísané konanie musí byť tak výrazné a takej intenzity, že to na
osobe poškodenej zanechá výrazné, trvalé alebo prechodné následky, vyžaduje sa, aby toto konanie
trvalo dlhšiu dobu. Konanie páchateľa sa musí vyznačovať vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti,
s určitou trvalosťou, ktorá táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Fyzické a psychické utrpenie ako

následok tohto činu musí byť objektívne preukázané.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že počas spolužitia obžalovaného s poškodenou
najmenej od roku 2011, teda po dlhší čas, keď sa vrátili z Čiech dochádzalo k neustálym hádkam
z dôvodu žiarlivosti obžalovaného, ako aj poškodenej. Sám obžalovaný priznal, že mal podozrenie

z nevery poškodenej, ktorej sa mala dopustiť ešte v roku 2005 v Čechách a túto skutočnosť jej raz
mesačne pripomenul. Tak to bolo aj z 9. na 10.02.2017, keď v noci poškodená sa mu, na jeho naliehanie
konečnepriznala znevery.Knevere sapriznalapodlhýchhodináchnaliehaniazostranyobžalovaného.
Pri hádkach, ako to pôvodne poškodená tvrdila, obžalovaný ju bil, ponižoval, urážal, spôsoboval jej
poranenia, psychické utrpenie, čo vyplynulo aj z výpovedí svedkov Mgr. F. I., Q. F. a Mgr. J. W., ale aj

lekárskych správ. Tým, že obžalovaný do spoločnej domácnosti si doniesol priateľku, s ktorou spával,
spôsobovalpsychickéutrpeniepoškodenej,ktorézanechalonásledkyvpodobepsychickéhozlyhania, a
pretomuselabyťajhospitalizovanánaPsychiatrickomoddeleníNsPRožňava.Tentodlhodobýkonfliktný
vzťah, spojený so psychickým a fyzickým násilím, ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku MUDr.
E., zanechal na poškodenej reaktívny úzkostne depresívny stav - adaptačnú poruchu.

Vychádzajúc z výpovedí svedkov, predovšetkým výpovedí Mgr. F. I., Q. F., Mgr. J. W., výpovedí znalkýň
MUDr. E. a PhDr. I. PhD., prvotných výpovedí poškodenej, v ktorých popísala tyranizujúce konanie
obžalovaného tak, ako je popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, súd nemal dôvod pochybovať o
pravdivosti a hodnovernosti pôvodných tvrdení poškodenej. Znalkyňa PhDr. I. PhD. zdôvodnila zmenu

postoja poškodenej tak, ako je to vyššie uvedené.

Aj z výpovedí detí obžalovaného a jeho rodičov, ale aj samotného obžalovaného, ktorý priznal, že
poškodenánesúhlasilastým,abymalvzťahsinouženou,možnonepochybnevyvodiťpsychickétýranie,
ktoré vyústilo k hospitalizácii poškodenej. Totiž poškodená sa nevedela zmieriť s tým, že obžalovaný

do spoločnej domácnosti si doniesol inú ženu.

Súd obranu obžalovaného, spočívajúcu v tom, že poškodená si všetko vymyslela a trestné oznámenie
podala preto, že spanikárila, keď v noci sa mu priznala konečne z nevery a on jej povedal, že ráno sa
rozhodne čo bude ďalej a že všetko to, čo udala, zažila s otčimom, vyhodnotil ako účelovú, v snahe

vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Jeho výpoveď je rozporuplná, na jednej strane tvrdí, že po celú dobu
(21 rokov) žili usporiadaným životom, o rodinu sa vzorne staral, no na druhej strane priznáva, že od
roku 2005, keď mal podozrenie z nevery, nevedel s tým, žiť a raz mesačne jej túto neveru vyčítal a tiež
priznal, že si domov priviedol inú ženu, čo poškodená zle znášala.

Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že obžalovaný sa konania dopustil tak, ako je popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku a týmto konaním naplnil všetky pojmové znaky zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a), ods.3 písm.b) Trestného zákona (blízkou osobou
pre účely Trestného zákona v zmysle ustanovenia § 127 ods.5 Trestného zákona je aj druh).

Súdpriurčenídruhuavýmerytrestupostupovalpodľazásaduvedenýchv§34anasl.Trestnéhozákona.

Obžalovaný doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný, naposledy v roku 2012 pre prečin podľa § 207 ods.2,3
písm.b) Trestného zákona bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečnýmodkladom na 20 mesiacov. V skúšobnej dobe sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako by nebol odsúdený.
V registri priestupkov nemá záznam. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne, nezúčastňuje sa
spoločenských ani kultúrnych podujatí. Má záväzky voči obci.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V zmysle citovaného
ustanovenia súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúci okolnosť v zmysle ustanovení § 36 a § 37
Trestného zákona.

V zmysle ustanovenia § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (účel trestu). Podľa ods.4 citovaného ustanovenia
pri určovaní druhu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Vychádzajúc z uvedených zásad, s prihliadnutím na bezúhonný život obžalovaného v posledných
rokoch, na spôsob jeho konania a všetky okolnosti prípadu, súd mal za to, že trest uložený na dolnej

hranici trestnej sadzby zabezpečí jeho prevýchovu a nápravu a iných odradí od páchania podobnej
trestnej činnosti.

V súlade s ustanovením § 48 ods.2 písm.a) Trestného zákona pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je
· poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu
(§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.